Dieťatko prichádza na svet väčšinou z lásky. Keď sa narodí, niet väčšieho zázraku na tomto svete. Mamička svoj poklad tak silno ľúbi, že niet väčšej lásky podobného rozmeru.
Môj synček prišiel na tento svet, aby bol objímaný a ľúbený. Teraz bude mať rok. Keď bol maličký, nenechala som ho len tak ležať samého v postieľke, stále som sa mu venovala: kopkali sme nožičkami, hladkali chrbátik, nosili sa na rukách, robila som mu stále program aby nemal pocit nudy. On bol síce veľmi živý a nespokojný.
Dnes je to hravé, vyrovnané, milé, veselé a vnímavé dieťa. Nechce byť sám, čo je pochopiteľné. Veľmi ma ľúbi, stále mi to dáva najavo. A ja som neskutočne šťastná.
Veľmi rád má aj moju mamu- tá je detská sestra a deťom sa vždy naplno venovala. Svokra žiarli, lebo ju malý nechce. Rozpráva, že bude rozmaznaný, naviazaný iba na mňa, pre všetko bude v živote plakať, nebude vedieť byť samostatný….atď. Najhoršie na tom je, že môj manžel jej verí.
Vyhláste prosím do celého sveta, že z ľúbených detí vyrástli silnejšie osobnosti. Vyhláste, že je viac než prirodzené to, že malé dieťa potrebuje a ľúbi svoju mamičku. Vyhláste, že mama nemá byť vychovávateľka, ale predovšetkým mama. Láskavá, priateľská, obetavá.
Ja nedám na svoje dieťa dopustiť a viem, že raz mi to všetko vráti. Poznám to zo svojho detstva. Bola som vychovávaná s láskou, bez bitiek a kriku. Angažujte sa proti tým primitívnym názorom, že iba tvrdá a prísna výchova vychová zdravého jedinca pre spoločnosť.
Keby boli na svete iba láskaví a citliví ľudia, žilo by sa nám nádherne. Všetko sa však začína výchovou. Kto lásku nedostáva, ten ju ani nerozdáva.
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Piata choroba
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
Som neschopná, tučná, blbá. Patria tieto hlasy skutočne nám?
Rodičovský príspevok 2024
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Maria,take s tebou souhlasim,ale chci jeste dodat ze nechat dite chvilku samo,nemusi znamenat ze ho mama nema rada.Doprat diteti prostor k samostatnosti i to muze byt projevem materske lasky.Byt cely den na diteti nalepena take nemusi byt dobre a muze se tim zadelat na problem.Ja mam 10ti mesicni dcerku.Kdyz byla mala,nechala jsem ji i chvilku lezet samotnou.Nikdy ale ne pokud plakala.Take je dnes velice spokojene dite,musim ale rict ze take vzdycky byla.Je take ziva a v psychomotorickem vyvoji absolutne popredu.Dokaze si sama hrat,ocividne ji samota nevadi.Zabavi se bez problemu sama.I ja ji moc miluji a nikdy bych ji nemohla ublizit.Ona me take miluje a tez me to dava najevo.Ale jak rikam,netajim se tim ze si hraje obcas sama.A myslim si ze mama by mela byt i vychovatelka.Na tom take neni nic zleho,kdyz mama dite uci,vysvetluje,napomina,upozornuje.I to je materska laska! Vsechno samozrejme s uctou a s respektem k potrebam ditete samotneho.Verim tomu ze nejlepsi mama je spokojena mama a ke spokojenosti kazda mama potrebuje neco jineho.Preji ti aby ti tva vule a obetavost vydrzela navzdy!
Milá Mária.
V tvojich slovách je veľa lásky a plne s tvojimi slovami súhlasím.Denno denne keď si líham dávam si otázku či som za ten deň dala dosť svojmu dieťatu,pretože mu jej chcem dať čo najviac,pretože si myslím to isté čo ty.Tá daná láska mu bude len prínosom a potom ju bude dávať aj druhým.Kto lásku nepozná nemôže ju odovzdávať druhým a bohužial takých nás je už veľa a to je veľká škoda a potom na to doplácajú aj nevinné deti.
Kiežby celý svet počul aká dôležiatá je pre deti láska….a nielen pre ne…..
Ahoj Mária,
aj ja mám taký istý názor ako ty.
Mám 4-ročnú dcérku. Strašne ju ľúbim. Tiež sa stále stískame, hladkáme, každý večer jej hovorím ako ju ľúbim. Nevedela by som si predstaviť život bez nej. Od mala zaspávame tak, že sa držíme za ruky. Ešte som niky nebola od nej preč dlhšie ako pol dňa. Neviem si predstaviť, že by ešte mohlo byť nejaké dieťatko ľúbené viac ako moje. Snažím sa jej dať veľa, veľa lásky, šťastia, tak ako som bola vychovávaná aj ja mojou mamičkou. Mám síce 30rokov, ale ešte aj teraz by ma mala najradšej stále stískala, „pestovala“.
Je to veľmi krásne a verím, že tá všetka láska, obeta…. sa mi raz vráti.
Preto nikdy nepochopím „matky“, ktoré nechcú svoje dieťatká a už vôbec nechápem, ako môže niekto detičkám ubližovať, dávať do domovov, týrať, a aj zabíjať.Je to hrozné a nikdy to nepochopím.
Az mi oci zvlhli tak pekne si to napisala. Ja som nevyrastala v najmilsom prostredi, i ked nebolo to az take hrozne. Nepamatam vsak, ze by ma mama pohladila, alebo mi aspon raz v zivote povedala, ze ma lubi. Daky kamaratsky vztah neexistoval. Som v tretom mesiaci a neviem sa dockat kym sa to malicke narodi (moje prve). Strasne by som chcela byt dobrou mamou, kamaratkou, chcela by som aby vedelo, ze ja som tu pren a moze sa na mna s hocicim obratit. Na druhej strane sa ale trosku bojim aby som nakoniec nebola ako moja mama. Sme rozlicne povahy, ale predsa len kazdy mame nieco zo svojich rodicov. Dufam, ze sa tak nestane.