Otcovia patria na ihriská

Už viac ako päť rokov to ťaháme so synom Šimonom sami. A vám teraz vyhŕkli slzy, rovno vravím, že zbytočne.

Napriek všetkým presladeným americkým drámam/romantickým hovadinám sme dvaja normálni chlapi, čo si žijú spokojný život. 

Toto je občas sklamanie pre rozvedené či slobodné ženy v mojom okolí. Že nehľadám nikoho, kto by za mňa pral, varil, večer nalieval pivo a prepínal futbalové zápasy. Zatiaľ to so Šimonovou pomocou dávam sám. 

Pokiaľ ide o synovu výchovu, ženský element ešte neriešime. Do istej miery ho zastúpi sestra, švagriná (expert na témy typu prečo nedvíhať babám v škole sukňu) a mama.

Zapája sa aj svokra. S prvým snehom u nás vždy pristane zimný overal a na jeseň zateplené tenisky. Ako vidíte, žien je v mojom okolí halda.

Mám sa komu na Vianoce dušovať, že by som to bez ich pomoci nedal. Asi dal, po svojom. Ale s ich pomocou je život tak nejak prehľadnejší a veselší.

 

Ihriskové stretnutia

Sú dve miesta, kde sa stretávam s mamami – kolegyňami.

Rodičká (učiteľka mi vždy pošle dôrazné upozornenie na pracovný mail) a ihriská. O rodičkách písať nebudem. Šimon má školu rád (asi) a na veci typu cena školy v prírode nemám názor. Idem s davom.

Ale tie ihriská! V prvom rade, nechodím tam rád. Je to nuda a časom sa to nelepší. Radšej mám detské centrá s wifi a bufetom. Lenže tam musím ísť autom a nemôžem si dať pivo.

Na týchto miestach je vidieť, aké sú dnešné mamy super. Všetky vyzerajú dobre, fakt. Neviem, či to robí to behanie za deťmi, ale väčšinou sú štíhle, a všetky do jednej kočky.

Poviete si, že kam chodím na ihrisko?! No, normálne. Takéto mamy sú všade. A všetky chodia usmiate. Behajú okolo detí a tvária sa, akože ich hojdanie a chytanie pod šmýkačkou baví. 

Ja sedím, čítam noviny, alebo čumím do mobilu. To ženy ani náhodou. Buď nenápadne kŕmia dojča v takej tej etno šatke a tvária sa nenormálne hanblivo (mne kojenie na verejnosti nevadí, a pochybujem, že dákemu chlapovi hej), alebo utierajú batoľaťu sople.

Medzitým lepia rozbité kolená, dezinfikujú špinavé ruky alebo počúvajú žalovanie.

Aby toho nebolo málo, v správnej chvíli vytiahnu zdravé keksy, nakrájané jablká a dačo na pitie. No nenormálne sexy to je, táto materinská starostlivosť.

Pomoc pre zábudlivého otca

Dobehne za mnou Šimon. Vraj, že je smädný a či máme vodu. Nemáme!! Vodu so sebou v zásade nenosím, lebo na ňu VŽDY zabudnem. Šimon vie, že ak ju chce, musí si ju zabaliť sám.

Synátor sa tvári urazene, ako inak. V momente vyskočí jedna mama s fľašou minerálky a ponúka ju chalanovi. Vraj, to sa stáva, že keď sa človek ponáhľa, všeličo zabudne. Ha, keby tá vedela!

O chvíľu vstane druhá, ponúka Šimonovi ovocie. Z päť minút všetky vedia, že najčastejšie varím cestoviny (čo nie je pravda) a že chalan sa trápi s matikou (nie, netrápi!). 

A tu sa ukáže ženská empatia v celej sile.

Jedna vraví, že ak potrebujeme pomoc s matikou, máme sa kedykoľvek ozvať, je učiteľka. Zo dve nás hneď pozvú na obed a tretia mi preposiela recepty do tridsať minút.

O chvíľu už Šimon s mamou – učiteľkou sedí v pieskovisku, konárikom píšu čísla do piesku a smejú sa. Šimon má v jednej ruke hrušku, pričom podivene pred mamou, ktorá ho ponúkla, skonštatoval, že tato nikdy ovocie nebieli, vraj nestíha. 

Kým jedným okom kontrolujem výsledky včerajších zápasov, mamička za mnou telefenuje domov. Vraj čo má kúpiť mužovi na večeru. Chudáčik, strašne je chorý, ani sa pohnúť nemôže.

Jej muž je môj kolega. Nie je chorý, len symulant a tento rok čerpá už druhú (neodôvodnenú!) marodku.

Kým je família vonku, sedí na gauči a sleduje hokej. Potom zahrá žene divadlo, zalezie do spálne, kde na youtube pozerá videá mačiek na skateboardoch a posiela ich kolegom cez Messenger. Blbec je to, a nie maród. 

 

Chce to chlapskú ruku

Pozerám na tie mamy a je mi ich celkom ľúto. Ktovie, čo porábajú oteckovia, kým ich ženy varia a venčia divé decká? Dokonca sa na mňa, cudzieho chlapa, usmievajú, a pochvália, že som tu so synom.

Rozmýšľam, čo by som robil, keby som tu nemusel byť. Asi by som sedel s chalanmi na pive a komentoval nejaký zápas. Alebo skočil na bicykel a vyvetral si hlavu po celom týždni v robote. Isto by som doma nevaril ani neumýval okná.

Pozbieral som sa z lavičky a zavolal na Šimona. Z ruksaku som vytiahol futbalovú loptu. O chvíľu sa k nám zbehli všetky decká z ihriska a začal zápas.

Fakt sa mi nechcelo. Ale decká, nadšené, že ich sekíruje pre zmenu chlap, ani nemraukli a ďalšie dve hodiny hrali ako o život. Zopár dojčiat nám fandilo z kočíka. Myslíte, že mamy sa rozvalili na lavičke a vytiahli termosku s kávou? Nie! Behali dookola s mobilom a fotili krpcov. 

Večer mi facebooku pristálo asi tisíc fotiek Šimona, ako červený a spotený beží za loptou. A niekoľko návrhov, že by sme si to mohli zopakovať. Preposlal som ich mame, svokre, sestre a švagrinej. Nech vidia, že zo Šimona dačo bude.

Na záver len toľko, že na ihriskách otcovia stále chýbajú. Väčšinou som tam ako somár jediný chlap. Ženy, nebojte sa poslať mužov na výmenu von a vy si doma vyložte nohy.

Lebo chlapa ani nenapadne, že ste unavené a potrebujete chvíľu ticho. A ak nepôjde, kľudne mu tie tulipány z Lidla na Deň žien oplieskajte o hlavu.