Pracujúce batoľa

Nie všetky budúce mamy strihajú meter do pôrodu, že si teda už konečne, prepytujem, oddýchnu od roboty.

Moja dobrá kamarátka sa pripravovala na príchod bábätka tak, že si najprv kúpila kreslo do svojho novo zriadeného home ofisu, a až potom začala obstarávať také tie hlúpostičky ako kočík, postieľka…

…lebo vedela, že skôr či neskôr bude musieť popri prebaľovaní a kojení aj čosi porobotovať, ono nielen z úbohej materskej je človek živý.

„Aký si mala deň, moja maličká, koho ste zažalovali s maminkou dneska?“

pýta sa ocko bábätka každý večer, aj keď na rane sú skôr obligátne materské „žvásty“ o zaparenom zadku, ogrcanom koberci, spinkaní, či nespinkaní.

Zatiaľ sa to ešte dá zvládať takto po domácky, uvidia dokedy. Možno to nakoniec poriešia ako iné mamy v tomto povolaní – zoberú pod jednu pazuchu spisy, pod druhú dieťa a hybaj do ofisu.

Nebudeš sa len tak podaromnici batoliť.

Zaúradujeme si spolu: tuto pekne zakladaj papiere, prelustruj šuflíky so žalobami, len nestrkaj pršteky do skartovačky…

Vzdávam chvály

Všetky tieto robotné mamy obdivujem, že na to majú nervy, alebo presnejšie, že nemajú nervy, že im neprekáža vlastné dieťa tmoliace sa okolo lodičiek ihličiek.

Ja niekedy ledva predýchavam prácu „iba“ z domu, ktorá sa bezbreho odvíja od spania-nespania detí. Akonáhle sú v bdelom stave, moje rádoby pracovné tempo zdochýna. A zdochýnajúci kôň najviac kope, aby som nezabudla na edukatívne príslovia a porekadlá.

Sú to malé svičky tie detiská;

majú v sebe zabudovaný špeciálny radar, ktorý ich upozorní, že práve teraz potrebujem posledných „10 minút.“

Najskôr mama, potom robotníčka

Baby friendly zamestnávateľ je jedna vec (a ten môj vydržal s mojimi deťmi dokonca aj pol hodinu v aute, zn.: uzavretý priestor preverí pracovnoprávne vzťahy). No akokoľvek by som mohla založiť deti pod pazuchu a hybať s nimi do roboty na obligátnu poradu, bežím tam sama, aby som sa mohla hrať chvíľu iba na „robotníčku.“ A rovno odtiaľ letím do DM-ka, lebo tam som pre zmenu zase človekom. 

Najskôr saturujeme ich potreby, potom prácu

Ako si tu tak tíško rozmýšľam nahlas, ono je asi jedno, či deti so sebou zoberieme do ofisu, na súd, do europarlamentu alebo s nimi pôjdeme okopávať krumple ako moja babka. Naše robotovanie sa bude v zásade odvíjať od toho, ako saturujeme všetky ich potreby (najskôr uspať, najskôr nakojiť, najskôr strčiť do ruky banán, najskôr dať ceruzku.. a až potom som v robote).

Inak sa môže stať, že si pracovné tempíčko budeme vynucovať rôznymi pokútnymi spôsobmi. Pomôžeme si napríklad hrudou zeme, ako spomínaná babka, keď sa jej deti bili. Nelenila, zamierila, vycibrenú mušku mala. V dnešných časoch pripadá do úvahy aj dierkovač, spinkovač, kopírka… čím som došla konečne k všeobjímajúcemu vysvetleniu, prečo chodím na porady bez detí, že?

Všetkým mamám, ktoré s deťmi aj s lodičkami ihličkami robotujú, želám veľa duševného zdravia a skartovačky ďaleko od prštekov.

(24 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...