Najlepšie rady sú tie zo života

Včera sme robili doma generálny poriadok – prehadzovanie skríň a ich obsahu viedlo k zaujímavým objavom a kope na vyhodenie. V tejto hromade vecí nepotrebných pre život som natrafila na dve knihy, bez ktorých som si pred desiatimi rokmi nevedela predstaviť príchod našich detí.

Dodnes si pamätám, ako sme si veľmi želali pod stromček Veľkú knihu o matke a dieťati, ako doporučenej literatúry od známych.

Mala to byť tá najkvalitnejšia literatúra,

akú trh mal pre začínajúcich rodičov – zelenáčov, aby neostali stále v šoku z každého pohybu a prejavu svojho dieťatka.

Pamätám si, ako sme ju zbožne a vášnivo listovali s mojim drahým od okamihu, kedy bolo jasné, že pod srdcom nosím svoje prvorodené. To úzkostlivé sledovanie prírastkov váhy, diania pod kožou môjho narastajúceho bruška, kukanie cez ultrazvuk a do detailov naštudované všetko, čo bolo, malo byť a mohlo byť (v dobrom a zlom) ma staval do pozície ťažkého závisláka. Ale – mala som tiež pocit, že sa pred príchodom nášho drobca vzdelávam a na rodičovstvo pripravujem.

Keď prišlo dieťatko k nám domov, nebol čas onú múdru knihu ani otvoriť. Moje dieťa bolo furt hladné, pýtalo stále jesť, budilo sa, jedlo, pilo, nosilo sa – odgrgnúť nám nešlo ani náhodou v žiadnej polohe – spalo málo. Až po čase pri akomsi výsype som zhrozene korigovala stav kože môjho syna s „ponukami a možnosťami“ múdrej knihy. Nakoniec som aj tak vzala telefón a zavolala našej pediatričke… Dodnes jej vďačím – i keď už je v nebi – za láskavý prístup a upokojenie mojich strašidelných vízií vzniklých z tejto knihy.

Čím viac deti pribúdali, tým menej som sa knihou riadila

– i keď občas som ešte pri druhej, nespavej, zúfalo kontrolovala dávky spánku podľa tabuliek, aby som bola ešte zúfalejšia. Trošku som kontrolovala aj pri treťom, ktorý nejedol v čase svojich 9 mesiacov nič iné, len suché rožky, chlieb a moje mliečko… ale uspokojivej odpovede sa mi tam nedostalo. Detto sa to týkalo výšky a váhy, kde naše deti teda nejako nevedeli trafiť do priemeru z oboch strán, hlavne chlapci do roka prečnievali vysoko nad priemer.

Zízala som ako blb na prebaľovanie so zapínacím gombíkom aj na všelijaké oné veci – z pohľadu knihy prepotrebné – o ktorých existencii som v roku Pána 1997 nemala ani pary, že by na Slovensku existovali. A tak som časom túto – i druhú, podobnú knižku o počatí, tehotenstve a pôrode, kúpenú ako alternatívu k tej prvej – založila hlboko do knižnice. Občas sme ich vytiahli, keď sme pri očakávaní ďalšieho potomka detailne vysvetľovali tým starším a spôsobilejším, ako dieťatko rastie… Ale mimo funkcie obrazovej prílohy rodinnej sexuálnej výchovy detí ako pomocník a poradca definitívne skončili na smetisku rodinných záujmov – rovnako, ako naša generácia znechutene poslala do knižných lovíšť našimi mamami ospevované Naše dieťa.

Zistila som, že najlepšie je, ak sa ako mama riadim troma vecami:

intuíciou, zdravým rozumom a radami ľudí,

ktorí žijú taký životný štýl a také hodnoty, ktoré vyznávam aj ja. Takto sa mi darilo zladiť jedinečnosť našej rodiny s dobrom každého drobca a s ľahkým úsmevom ignorovať všetky múdre doporučené rady všetkých erudovaných autorov všetkých múdrych publikácií.

Dnes nemáme doma bábätko – ale už puberťákov. Ale postup rozhodne neľutujem.