Škôlka vo Francúzsku zo života jednej mamy

Žijeme si tu na svojom malom slovenskom piesočku a často nás ani nenapadne, čo je u nás dobré a čo nie. Niekedy pritom stačí pohľad len kúsok za hranice – a dnes sa pozrieme, ako to funguje v liberálnom a nonšalantnom  Francúzsku, priamo v materskej škôlke.

Viac, ako základná škola

Vo Francúzsku už materskú škôlku nazývajú škola a nástup do nej v troch rokoch dieťaťa sa oslavuje viac, ako nástup do prvého ročníka základnej školy. To už taká sláva nie je: nakoniec, aj kúpa prvej školskej tašky je vlastne kúpa batôžteka, ktorý dieťa nosí do škôlky.

V nej nenosí desiatu, ale svojho „doudou“. Je to zvieratko ušité z jemnučkého mäkkého silonu, ktoré dieťa dostáva hneď pri narodení, a to minimálne 10 rôznych. Potom už len rodičia dávajú pozor, ku ktorému z nich zahorí ich dietko zvláštnou pozornosťou alebo mu jemne vyvolenca podstrčia do pozornosti. Dieťa bez  neho neurobí od malička ani krok, a to cielene: tento pajác má slúžiť na to, aby sa malo ku komu pritúliť, keď je niekde samo bez rodičov. Nič iné mu neostáva, lebo francúzske matky sú emancipované, na materskej sa dlho neohrejú a dieťa putuje k opatrovateľke alebo do jaslí.

Ak vám to s tou

desiatou, ktorá v batôžku nie je,

príde zvláštne, netrápte sa. Aj vo Francúzsku kedysi tá desiata v batohu bola: lenže potom ministerstvo školstva zistilo, že pribúda veľa obéznych detí a podozrievalo rodičov, že deťom balia na desiatu miesto ovocia sladkosti a keksy. Preto jednoducho tie desiaty zatrhlo, aj keď rodičia sa búrili – deti ráno skutočne v tom zhone nestíhali jesť raňajky, a tak bola desiata jedinou záchranou. Takže: desiata vo francúzskej materskej škole nie je, ale dieťa, ktoré sa dobre naraňajkuje, pri ich inom doobedňajšom systéme ju ani nepotrebuje.

Režim dňa

Ráno sa všetky škôlky a školy otvárajú len na 10 minút a tie majú postačiť na to, aby deti do škôlky prišli. Prísť neskôr znamená mať nepríjemnosti na koberci u riaditeľky. Nebolo pomyslenia na to, aby tak, ako u nás, šlo dieťa ešte na záchod tesne pred odchodom do škôlky. Nečudo, že tieto ranné odchody sú pre rodičov riadnou záťažou a rannou morou.

Škôlka nie je pre zábavu, ale pre vyučovanie, ktoré sa preruší až o 11.30 obedňajšou prestávkou. Tu nastáva šprint č. 2: rodičia majú opäť tých svojich 10 minút, aby si svoje deti vyzdvihli zo škôlky a šli sa s nimi naobedovať, prípadne deti jedia u opatrovateľky: týchto detí je asi polovica. Zvyšok detí ide do kantíny, kde sa o ne stará špeciálny personál: pretože učiteľky zo škôlky nemajú povolené stravovať sa v kantíne.

V rámci obednej prestávky, ktorá trvá dve hodiny, majú na výber, či si niečo zohrejú v mikovlnke v zborovni alebo idú domov. Od 13.20 do 13.30 je ďalší pokus o krátke trate v podobe odovzdania dieťaťa do škôlky. Vyučovanie potom trvá do 16.30, ak pracujete, do 18.00 vám vypomôže družina, ktorá funguje aj ráno od 7.45 a šetrí rodičov, ktorí neplánujú kariéru na krátke trasy. Deti tam totiž možno doviesť kedykoľvek a kedykoľvek pokojne vyzdvihnúť. Ale: ak sa nedostavíte do 18.00, dieťa odvedú na políciu…

Kde, ako?

Škôlky a školy sú vo Francúzsku na každom kroku, doslova v každej štvrti nájdete obe. Do škôlky sa chodí 3 roky. Každé dieťa vo Francúzsku má zo zákona nárok na vzdelanie od 3 rokov a preto neexistuje, aby nemalo  miesto v škôlke. Ak nie je, obec je povinná otvoriť novú triedu. Deti sa do škôlky zapisujú na radnici, bez ich prítomnosti.

Rozhoduje rok narodenia, teda nie školský rok, čiže deti od 1.1. do 31.12., ktoré v tom roku dovŕšia tri roky, majú škôlku istú. Dieťa však automaticky zapíšu do najbližšej škôlky pri jeho bydlisku, ak chcete dať dieťa inam, treba napísať oficiálnu žiadosť o preloženie s odôvodnením. Za škôlky sa neplatí, len za kantínu.

Tieto poplatky sú stanovené podľa výšky príjmu rodiča – čím viac zarába, tým viac platia za obedy a stravu. Toto spôsobuje, že mnohí ľudia si radšej najmú na ten obed opatrovateľku. Tie však nie sú na žiadnej voľnej nohe, štát ich má pekne pod kontrolou. Aj keď vo Francúzsku existujú aj súkromné škôlky, Francúzi sú riadni patrioti a deti dávajú predovšetkým do štátnych – sú blízko domu, deti sú tam s kamarátmi z ulice.

Čo z toho by ste brali a čo nie, nechávam na vás…

Z francúzskej reality kamarátky Eriky spracovala Mária Kohutiarová