Sny a realita

Stále sa vraciam k mojim snom. Možno preto, lebo realita je často taká iná a taká náročná, že sa musím každý deň pýtať sama seba, či je toto presne to, čo som chcela.

            Chcela som byť vždy mamou. Dodnes si pamätám ten ironický smiech, keď som túto vetu zahlásila na liečení ako čerstvá šestnástka medzi vínkovým fórom kúpeľných hostí… Vraj ma to prejde, aj tá vízia minimálne štyroch detí.

            Pokusy zbaviť ma sna neprestávali. Napriek mojej radorečnosti, všadebytiu a vŕtaniu sa vo všetkom, do čoho ma nemalo byť nič, existovali isté kruhy, ktoré by ma radi boli poslali do rádu klarisiek. Lenže ja som dodnes presvedčená, že rehoľa, do ktorej by som vstúpila, by musela byť zrušená a jediný rád, ktorý by ma mohol prijať, je rád strelených sestier bodkovaných sukien.

            Problémy však pokračovali. Takú raketu, ako som ja bola, si nik zo širokého osadenstva chlapov na krk uviazať nechcel. Kamoška som bola skvelá – vraj – ale nič viac. A tak mi nezostávalo nič iné, len čakať tvrdohlavo na to, že prognóza mojich bratov „chudák chlap, ktorý si ťa vezme“ sa nenaplní.

            V čase, keď mi ťahalo riadne cez dvadsiatku, som teda Pána Boha opaľovala rovnako otravne, ako Jób na smetisku. Samozrejme, jedinou prosbou. Aby sa našiel chlap, ktorý by ma chcel takú, aká som a dokonca chcel ten rákoš detí, ako ja napriek tomu, že vraj sa takí muži už nevyskytujú.

            A on sa teda našiel!

            Detúrence nám začali pribúdať geometrickým radom a najprv pekne na striedačku: chlapec, dievča, chlapec, dievča, chlapec… a chlapec. Každý z nich je iný, nádherný, jedinečný, náročný, svojský, a jediné, čo ich spája, je to nekonečné visenie na maminom mliečku.

            Nuž a teraz tá konfrontácia:

–         sen: mať krásnych múdrych milých chlapcov….

–         realita: mám krásnych múdrych milých chlapcov. Len sa im nezatvárajú ústa a ako sa vyjadril môj drahý, Gabo Zelenay by si pri nich musel zmeniť priezvisko a profesiu. Okomentujú všetko a všade. Žeby sa podali na mamu?

–         sen: budem mať nádherné dve dievčatká, také víly, nežné princezné, také poupata…

–         realita: mám dve nádherné dievčatá. Sú krásne ako víly. Ale … sú po mame rakety, ba mám pocit, že spôsob pohonu je v nich ešte viac zdokonalený. Nehrajú sa s bábikami, sú akčné, neposedné, majú svoj názor a riadnu tvrdohlavosť,  a rozhodne nie sú tam, kde ich položím.

–         sen: s mojimi deťmi budem vždy kamoška, a nebude tak dochádzať k trápnym hádkam medzi generáciami o blbé umývanie riadu a iných prízemností

–         realita: moje deti tvrdia, že som ich skvelá kamoška. Ja ten pocit pri riešení problémov s umývaním čohokoľvek /ušami počnúc/ nemám. Nadôvažok nenávidím priblblé výhovorky, do ktorých moje potomstvo nevkladá ani 1/10 svojej inteligencie zdedenej po otcovi.

–         sen: moje deti sa nebudú biť medzi sebou, lebo budú vidieť, že rodičia sa majú radi a pekne medzi sebou vychádzajú. Že to nebude ako u nás doma…

–         realita: Mám úžasný vzťah s mojou láskou. Rozumieme si aj po 13 rokoch bezo slov. Občas prídu nejaké mráčky, ale nikdy nepadajú škaredé, zneucťujúce slová a ani facky, ani taniere. Napriek tomu sa naše deti vedia povadiť a poklbčiť – menší pre autíčko, väčší pre to, kto nejakú vec naposledy držal v ruke a mal by ju upratať alebo kto komu vliezol do izby a nemal alebo… doplňte si.

–         sen: budeme vždy všade chodiť spolu ako rodina a budeme skvelá partia. Budeme mať rovnaké záľuby.

–         realita: Ako tak to platilo, kým sme neboli školopovinní. Teraz nám už do paseky lezie škola, skauting, puberta a rozdielnosť pohlaví. Najviac to tretie. A tak vždy sa niekto aspoň na začiatku cesty ofučí… a na konci nenápadne poznamená: kedy tam pôjdeme znova?

–         sen: mať na nich toľko času, koľko treba a koľko budú chcieť…

–         realita: ach! Bože, rozmnož moje dni!

–         sen: byť matkou je úžasné, pohodové, napĺňajúce a matka vždy oplýva šťastím sediac na obláčiku o poschodie vyššie ako ostatní smrteľníci.

–         realita: byť matkou je úžasné a snažím sa všetko, čo prichádza, brať  v pohode a s humorom. Napĺňa ma skutočnosť, že pri deťoch môžem rásť a učiť sa od nich. A najšťastnejšia som, keď sa každodenná realita končí obhliadkou šiestich odfukujúcich detí v neskorej nočnej hodine, aby som ešte blaženejšia pristála na obláčiku cca 40 cm vyššie od povrchu zeme. Volá sa posteľ a keď zavriem oči, som po celodennom ohučaní, behaní, praní, upratovaní, písaní úloh, riešení vážnych právnych otázok, mojkaní a hrešení, vysvetľovaní a mudrovaní úplne v okamihu v ríši hajaja.

Prvé, čo sa mi sníva… sú moje deti. Prvé, na čo myslím, keď ráno vstanem, sú… moje deti.

Môj sen a moja krásna realita.

ilustračné foto: www.myska.sk