Už nemám dieťa v MŠ, ale keď tam dcéra chodila, bola som veľmi nespokojná s prácou p. učiteliek a urážalo ma, čo všetko mi vytýkali k mojím chybným výchovným postupom. Teraz, keď pracujem ako vychovávateľka v ŠKD, veľa vecí som pochopila.
Deťom neraz robíme „opičiu“ službu.
So všetkým im pomáhame, veľa vecí robíme a vybavujeme za nich, veľa im tolerujeme, pýtame sa na ich názor, prispôsobujeme sa im, berieme ich ako rovnocenného partnera… Neučíme ich pomáhať, urobiť niečo len tak, bez napomenutia…
Deti sú naše zrkadlá
V ŠKD mám 31 prvákov, ktorí chodili spolu do jednej škôlky. Každý deň začínam odznova…,,nevyliezaj na stôl, neolizuj nôž, nevykrikuj, nemôžeš si brať bez dovolenia, treba poprosiť, poďakovať,…“ Deťom chýbajú návyky a režim z domu, pravidelnosť úkonov, nehovorím o rodinných rituáloch a zvykoch.
Tie deti sú ako zrkadlá, odráža sa v nich nedôslednosť ich rodičov…(napr., ak dieťa stále olizuje pri obede nôž, určite to robí aj doma – buď rodičia s ním nestolujú alebo im to nevadí alebo majú stále natreté rožky…)
,,Moje“ deti nevedeli v septembri hrať pexeso, spoločenské hry, ak hráme kolektívnu hru, nevedia prehrávať, je z toho plač a ,,odúvanie“, nevydržia, kým na nich príde rad. Vyžadujú si neustále organizovanie hier, úplne sa vytratili hry ,,na niečo“ a so zástupnými predmetmi.
Chýba dôslednosť vo výchove
Mnohé deti majú výchovné problémy už cez deň, najmä cez prestávky sa bijú, naháňajú, ale z napomenutia alebo poznámky nemajú ťažkú hlavu, lebo rodičom je zaťažko vymyslieť nejaký trest a aj ho dodržať…
Pred niekoľkými rokmi by som sa hnevala na učiteľku, ktorá kričí na moje dieťa. Dnes to vidím inak, nie je to jednoduché… Sú dni, keď nestihneme kvôli výchovným problémom žiadnu činnosť a ,,len“ ich oddozorujem a vypracujem s deťmi úlohy.
Píšem to preto, lebo ako je dieťa ,,naučené“ z domu a zo škôlky, v návykoch a zlozvykoch pokračuje potom dlho aj v škole a výchovné problémy sa odrážajú väčšinou aj na výsledkoch v hodnotení.
Dieťa sa musí naučiť ,,pracovať“ v skupine, rešpektovať autoritu, pochopiť vážnosť inštitúcie akou je MŠ a ZŠ, už tým, že napr., si nenosí hračky z domu, lebo sa nikdy dostatočne neodpúta a nezvykne si.
Režim a pravidlá dávajú deťom istotu, učí sa ich neporušovať, ale ide predovšetkým o to, by ich práve rodič vytváral a dodržiaval.
