Vývojové tabuľky – pomoc alebo postrach?

Nikdy nie je na škodu vedieť viac

Na druhej strane mi materská intuícia hovorila – a bolo to správne – že  môjmu dieťaťu nie je nič vážne. Čas a množstvo vyšetrení nám dalo za pravdu, i keď to bolo náročné obdobie.

Príčina (vrodený nedostatok vápnika) sa zistila niekde úplne inde, ako nám bola na pôrodnici povedaná a tak miesto  predpovedaného mentálne retardovaného dieťaťa máme presný opak: dieťa s nadpriemernou inteligenciou.

Vtedy mi však nebolo všetko jedno a na nejaké tie tabuľky, do ktorých sa mal náš prvorodený zmestiť, som sa hnevala. Rovnako ako aj na lekárov, ktorí si často urobili nejaký ten svoj štatistický priemer a vyrábali „problematické“ deti ako na páse.

Neostalo mi nič iné, len vedieť o vývoji dieťaťa rovnako veľa, ako oni – aby som im mohla oponovať, alebo minimálne zostať pokojná.

Tabuľky, štvorčeky, grafy…

Na čo teda všetky tieto múdre záznamy o vývoji dieťaťa sú? Mali by byť pomocou pediatrovi či inému lekárovi ako aj rodičom (na tom by sme si mali dať viac záležať), či sa dieťa v istom veku vyvíja primerane – a ak nie, v čom mu treba pomôcť a hľadať príčinu zaostávania.

Vývojové tabuľky sledujú priemerný vývoj dieťaťa s určitými hraničnými odchýlkami od stredovej, priemerovej osi – čo má vedieť, robiť, hovoriť, ako má byť narastené, ako sa má prejavovať v určitom veku.

Vývojové tabuľky sú k dispozícii už od prenatálneho vývoja až do ukončenia vývinu dieťaťa, t.j. do konca puberty, kedy sa rast, psychomotorický vývoj aj osobnostný rast ukončujú.

Bábätkovský meter

Dobrou pomôckou pre rodičov na testovanie či kontrolu vývoja dieťaťa je tzv. Mníchovská  vývinová škála, ktorá sleduje dieťa a jeho pokroky v ôsmich bodoch: Lezenie, sedenie, chôdza, uchopovanie, percepcia, hlasová reč, porozumenie reči a sociálne správanie.

Pre bábätká to znamená presný rozpis „zručností“ podľa jednotlivých mesiacov dieťaťa. Hodnotenie dieťaťa má však svoje parametre: hoci by nás rodičov ťahalo kontrolovať vývoj každý mesiac, optimálne je to robiť raz za tri mesiace – teda v 3., 6., 9. a 12. mesiaci života.

Hoci každé dieťa má urobiť každý mesiac vývojový posun dopredu, nie je dôvod na paniku, ak podľa „námatkovej“ kontroly dieťatko v niektorých parametroch zaostáva – aj tu platí, že každé dieťa je individualita a je tiež pravdou, že mnohé vývojové fázy niektoré deti jednoducho preskočia – týka sa to napríklad lezenia, sedenia, plazenia sa…

Faktom je, že za vývoj v mnohom môže aj genetika a až potom vplyv prostredia, v ktorom dieťa žije. Takže – skôr sa treba opýtať svokry, ako to bolo s lezením či sedením u našej polovičky a až potom zvážiť, či je dôvod na depku v prípade neloziaceho potomka.

Nebáť sa pýtať

Ak ste na poradni alebo sa vám jednoducho niečo nezdá, nebojte sa opýtať svojho lekára, a to aj vtedy, ak sa mu zdá,  že vaše dieťa by už malo mať dosiahnutý nejaký ten „level“ vývoja a nie je tam.

Pýtajte sa, aké je rozpätie zvládnutia tej či onej zručnosti a žiadajte o čas. Častokrát je dieťa zbytočne označené za problémové a pritom potrebuje len pár dní či týždňov navyše.

Ak to však vyzerá na mierne zaostávanie, hľadajte najprv prirodzené spôsoby napredovania, ktoré môžete praktizovať u vás doma sami dvaja – napríklad cvičenie na fitlopte, masáže dojčiat, terapia hudbou. Rozhodne sa však netreba báť: väčšina zaostávaní u väčšiny detí sa s vyšším vekom stratí a vyrovná. 

Berte teda vývojové tabuľky ako určité zábradlie, ktoré niektoré deti držia pekne za vrchnú dosku, iné po nej prebehnú a iné sa plazia popri spodnej lište – ale prejdú ju!

Zostaňte v pokoji a riaďte sa pocitmi, intuíciou a dobrým poznaním osobnosti svojho dieťaťa bez porovnávania so susedovým Miškom, čo sa narodil o dva týždne skôr. Vaše dieťa je individualita a osobnosť – má svoj čas a vy mu ho s láskou doprajte.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...