“Za každým čistučkým bábätkom je mama, ktorá sa nestihla ani osprchovať.” Bože, čo sú to za reči? Pýta sa mama, podľa ktorej je vraj chyba inde

Odštartovala to jedna fotka, na ktorej mama nežne pozerá na svoje dieťatko. S popisom: “Za každým čistučkým bábätkom je mama, ktorá sa nestihla ani osprchovať.”

Niektoré ženy sa s ňou hneď stotožnia. Prináša úľavu a spolupatričnosť matkám, ktoré sa cítia vyčerpané.

No iné ide pomaly rozdrapiť.

“Bože, takéto reči, keď počujem, ide má rozhodiť! Ja som vždy stíhala pri deťoch mať čas aj pre seba aj pre domácnosť aj pre deti… Teraz chodím do práce a stíham aj deti, aj prácu, aj domácnosť, aj seba. Všetko je len o rozdelení si času.”

Ach, tie hyperboly

„Za každým čistučkým bábätkom je mama, ktorá sa nestihla ani osprchovať“ je, samozrejme, hyperbola. Láskavé konštatovanie, že starostlivosť o malé dieťa býva náročná. Niekedy môže byť taká intenzívna, že mamy na seba nemajú čas a občas idú na úkor seba.

Avšak veta netvrdí, že každá matka sa nemôže pri dieťati ani len osprchovať. Ani že dobré materstvo automaticky znamená zanedbanie seba či domácnosti. Nikto nehovorí, že to nejde inak, ani že je niečo “zle.“

A napriek tomu to niekoho dokáže “rozhodiť.” Prečo?

Je v poriadku, že to máš inak

“Z takýchto rečí ma ide rozhodiť.” “Ja som vždy stíhala.” “Aj teraz, keď chodím do práce, všetko stíham.” “Všetko je len o rozdelení si času.”

Povedzme, že táto žena to vôbec nemyslela nejako zlomyseľne. Len sa jednoducho nespoznáva v pre ňu stereotypnom obraze “vyčerpaná mama, ktorá nemá čas ani na sprchu.” To je všetko v poriadku.

Ok. Môže byť unavená z toho, že sa iné mamy neustále sťažujú. A môže byť aj hrdá na to, čo sama zvládla. Ale spôsob, akým sa prezentuje, nie je zrovna podporný.

“Nešťastné” to začína byť až konštatovaním (a generalizáciou), že „všetko je len o rozdelení si času.“

Z vlastnej skúsenosti (“ja to zvládam, takže sa to dá”), robí všeobecný záver: keď ona stíha (aj na materskej, aj teraz v práci), problém ostatných žien bude podľa nej zrejme v organizácii času. Mení tak pôvodnú tému, ktorá hovorí o pocite matky, ktorá sa v období s bábätkom dostáva na posledné miesto, na otázku dobrého time manažmentu.

Ty to máš zle zorganizované (si neschopná, nie si tak šikovná ako ja)

Hoci je skvelé, že autorka komentára zvláda starostlivosť o deti, domácnosť aj prácu bez ujmy na vlastnom pohodlí, jej skúsenosť nie je univerzálna šablóna pre všetkých. Prezentovať svoje vlastné šťastie alebo zvládanie situácie ako jedinú normu pôsobí viac ako povýšenecké chválenie než ako užitočná rada.
„Všetko je len o rozdelení času“ je veta, ktorá reálne vyčerpaným ženám hovorí, že je ich chyba, že si zle organizujú deň. To je nespravodlivé a pre mamy v ťažkom období aj zraňujúce.

Pretože… To, že niekomu to funguje, nič nehovorí o iných. Deti sú rôzne (kojenec s koliky verzus pokojné dieťa), rôzne je aj zázemie: pomoc partnera, starých rodičov, financie, zdravie, spánok. Jedna mama môže mať čas na sprchu a druhá naozaj nie, bez toho, aby jedna bola šikovnejšia.

Výpovedná hodnota je to skôr o samotnej “komentátorke.” To ona materstvo stavia na súťaži. Jej reakcia totiž namiesto porozumenia prináša porovnávanie sa a znevažovanie. Namiesto „aj mne bolo ťažko“ alebo „držím ti palce“ ide o „ja som to dokázala, ty nie”.

Ja veci zvládam!

Niekedy sa za takouto reakciou môže skrývať aj potreba obhájiť vlastný obraz ženy, ktorá „všetko zvláda“. Takéto vyjadrenia potom ani nemusia byť odpoveďou druhej matke, ako obranou vlastného obrazu o sebe: ja som to zvládla, teda som bola dosť schopná, dosť organizovaná, dosť dobrá mama.“

Za tvrdením, že „všetko je to len o organizácii času“ sa pritom môže maskovať aj úzkosť z toho, že niektoré veci (pri deťoch obzvlášť) jednoducho nemáme pod kontrolou. Neistota je nepríjemná a predstava, že všetko sa dá zvládnuť – stačí si to len správne zorganizovať, naplánovať, nám môže dávať pocit bezpečia. Pocit, že svoj život máme pevne v rukách.

A možno len “pani” mala zlý deň. Inak je to milá, empatická susedka, s ktorou by si “normálne” išla na kávu (alebo nie?)

Má zmysel reagovať na podobné komentáre v diskusii?

Niekedy býva najzdravšia reakcia povedať si „toto je o nej, nie o mne“ a pokračovať v krásne našliapnutom dni. Možno práve toto je ten deň, keď sa ti podarí osprchovať, jeden nikdy nevie.

Ak ťa však svrbia prsty a chceš napísať čokoľvek,“aby to pochopila” a už máš nachystané výrazy ako kolika, reflux, chýbajúca sieť pomoci či vyhorenie, ušetri si čas. Takýto človek ich odmieta vidieť a teba to len vyčerpá. Získaš akurát tak frustráciu z neprijatia (radšej si sa mala osprchovať).

No možno nechceš nechať ten komentár len tak bez odozvy. Lebo myslíš na iné mamy, ktoré chceš podporiť. Potom ti odporúčam nejaké z týchto reakcií:

„Dobre, a kde sa podáva tá medaila? Pýtam sa pre kamarátku, čo sa práve učesala suchým šampónom.“

„Dokonale som si rozdelila čas: 5 minút sprcha, 55 minút vysvetľovanie bábätku, že mama musí ísť aspoň na WC.”

„Ja som mala tiež perfektný rozvrh. Potom sa narodilo dieťa a rozvrh sa o tom nedozvedel.“

Advertisements