Záhrada. Už sa jej neviem dočkať…

Čo všetko máme na pláne tento mesiac:

–      môj drahý sa chystá síce v hodine dvanástej, ale predsa ostrihať náš vinohrad v nádeji, že sa po rokoch bez starostlivosti predsa len preberie a zareaguje na poslednú výzvu

–      ja popílim prebytočné stromy a kry, aby sme do jesene tak prirodzene urobili miesto na nové stromčeky

–      čakajú ma aj černice, z ktorých treba poodstrihovať staré výhonky až pri zemi  a nechať len 4-6 dlhých minuloročných výhonkov. Milosrdenstvo nedostanú ani slabé výhonky z minulého leta – ak chceme černice veľké a zdravé, niet čo riešiť

–      do poriadku treba dať aj naše ovocné stromčeky a taktiež treba zrezať staré drevo – jeho odrodené konáre sa väčšinou ohýbajú smerom dolu, až do zvislej polohy. Nové rodivé drevo, z ktorého je nádej na dobrú úrodu, vyrastá na bočných konároch

–      na svoje čakajú aj jahody – preč s burinou a hnedými listami. Zem okolo jemne pokypríme a prihnojíme jahody špeciálnym hnojivom. Už teraz sa doporučuje vrstva nástielky zabraňujúca vysychaniu pôdy a rastu buriny

–      to, čo sme na jeseň prerýľovali, treba pred sadbou ešte raz mierne prekypriť. Nás však ešte čaká dedko (familiárny názov nášho skvelého suseda) a jeho Terra, ktorá bude mať za úlohu preorať našu záhradu. Keď sme ju totiž vzali samostatne do rúk, rok stála a mnohé jej časti boli v hroznom stave, takže to stále doháňame.

–      no a potom už len to sadenie: už sa dá sadiť mrkva, petržlen, reďkovka, hrášok, cesnak, cibuľu ale aj bylinky. (Ja teda už len bylinkovú hriadku dolaďujem, čo znamená, že ju riadne prekyprím a očistím od starých uschnutých častí).