Fóroví ľudia – Danirose

Vytrvalci, ktorí sa hmýria vo fóre na babetku, poznajú meno Danirose veľmi dobre: to je mamina, ktorá šije nádherné bábiky! Aj podľa nej je málo vecí, ktoré ešte nevyskúšala – jej „skúšky“ nových zručností dopadnú vždy na jednotku, dokonca aj na diaľku funguje ako lektorka všetkého tvorivého. Ako sa jej žije a čo práve vymýšľa nám povedala online.

Danka, ako dlho si už v Anglicku? A čím sa cítiš byť viac – Slovenkou či Britkou?

V Anglicku žijem už jedenástym rokom a stále viac sa cítim byť Slovenkou, alebo inak povedané: žitie v zahraničí mi viac vycibrilo slovenské povedomie.

Čo ti slovenské chýba v Anglii a čo je v Anglicku lepšie ako na Slovensku?

Samozrejme, po materiálnej stránke je to tu lepšie – viacej možností a často menšie ceny ako na Slovensku, napr. odevov. Zvykol mi chýbať náš žitný chlieb, ale odkedy bývame v Oxforde, tak ho chodím nakupovať do poľského obchodu neďaleko.

Kedy si zaklikla www.babetko.sk? A prečo?

Ja si na to prvé kliknutie bohužiaľ nepamätám, ale určite som hľadala na internete nejaké informácie o bábätkách a narazila som na www.babetko.sk. Stránku som si hneď zapamätala vďaka jej „nesprávnemu“ pravopisu. 

Aj z diskusií vieme, že do tvojho života vstúpilo množstvo anglických zvykov. Ktoré sa už stali súčasťou vašej rodiny? A čo slovenské si do nej vtlačila ty?

Naše Vianoce sú takým mixom slovenských a anglických tradícií, ale odučila som sa od slávenia menín a varenia sladkých obedov. Teraz, keď si ma k tej myšlienke priviedla, aj by som si dala slivkové gule s makom. J

Nemáš rada komerčné hračky, všetky hračkárstva sa ti zdajú rovnaké s tým istým tovarom… Toto bol jediný dôvod, pre ktorý si sa pustila do šitia bábik?

Nie, nemyslím. Keď môj muž pracoval v Londýne, tak mi tie tri dni bolo samej doma v malej dedinke smutno, tak som sa pozerala po nejakom projekte, ktorý by ma bavil apomohl skrátiť dlhé zimné večery. Tak mi prišli do cesty waldorfské hračky. Veľmi som chcela waldorfskú bábiku pre svoju dcérku, ale ceny boli aj vtedy veľmi vysoké, tak som si povedala, že prečo neskúsiť jednu ušiť? Požičala som si šijací stroj od kamarátky a začala skúmať, ako do neho navliecť ihlu.

Aké boli tvoje prvé pokusy, čo ti pomohlo? V akom „leveli“ výroby bábik si dnes?

Keď sa pozriem na svoje prvé pokusy, tak sa mi chce stlačiť na klávesnici „vymazať“; s tým sa stotožní veľa ľudí, čo vyrába veci. Po tieto dni, keď vidím, že sa mi bábika vydarila, tak som spokojná na takých 90%, ale k 100% spokojnosti mám ešte ďaleko.

Niektoré z dievčat z fóra sa trápia s nákupom látok, objednávajú ich až za morom. Odkiaľ berieš ty materiál na svoje zázračne krásne bábiky?

Je tu niekoľko menších a väčších firiem, ktoré dovážajú bavlnené úplety priamo zo Švajčiarska alebo z Holandska, takže problém nemám. Čo sa týka samotných látok, tak mám svoje „tajné“ miesta, či už sú to kamenné obchody alebo internetové stránky.

Bábiky, aké šiješ ty, sú v Anglicku veľmi drahé. Pred časom si žartovala, že by si sa mohla s tým živiť… Stalo sa?

Obávam sa, že sa stále pohybujem iba v rámci koníčka. J Ako predávajúca musím robiť kompromisy, lebo ozajstné vyčíslenie materiálu, času a zručnosti by cenu posunulo do závratných výšok a pravdepodobnosť predaja by klesla. Snažím sa nájsť zlatý stred; keď sa mi podarí predať výrobok za cenu, ktorá zodpovedá minimálnej mzde za hodinu, tak to považujem za uspokojivé. 

Patríš jednoznačne k maximálne zručným ženám. Čo všetko prešlo cez tvoje ruky okrem bábik, patchworku, marcipánu…? A kde na to berieš čas?

Otázka by mala skôr byť, čo neprešlo. Chystám sa na v eľkú patchworkovú deku pre dcéru robenú z kúskov jej starého oblečenia a rozličných fotiek vytlačených na textile, a veľký látkový obraz mojej obľúbenej rieky z miesta predchádzajúceho bydliska do obývačky. Tak isto ma veľmi chytil záujem o drevo a mám podozrenie, že o chvíľu sa u mňa začnú „rodiť“ aj drevenné waldorfské hračky. Časový limit sa le bude pohybovať v mesiacoch, nie v týždňoch. Čo sa týka času, vždy som sa snažila nájsť si prácu na polovičný úväzok kvôli krátkym škôlkarskym hodinám a tak mi to ostalo. A takžiež chodím spávať dosť neskoro.

Bábiky sú teraz iné, ako v časoch Tvojich začiatkov –krajšie, vymakanejšie. Ako je to s našim virtuálnym bábätkom? Rastie? Prospieva? Vyzerá na 10.rokov?

Bábetko je mojím virtuálnym priateľom, cítim sa poctená, že som ho mohla posledných šesť rokov sledovať, ako rastie na potulke životom a srdečne mu želám: Všetko najlepšie k narodeninám!

Za rozhovor ďakuje a kus vône slovenského chleba do Oxfordu posiela Mária Kohutiarová.