Staré indické príslovie hovorí, že povinnosťou muža je založiť oheň, úlohou ženy je ho udržovať,……

…..ale ako ten  oheň udržať? Asi tým, že začneme sebou.

Dnes Vám prinášame prvú časť tipu na knihu, ktorý sme dostali od našej čitateľky. Ďaľšie riadky čerpá z knihy  Coleen Hubbardovej  – „Jak zvládnout domácnost, deti, manžela, práci i sebe“ – matky 3 detí, autorky mnohých kníh pre deti a mládež  a divadelných hier. Vyučuje tvorivé písanie a herectvo pre deti  i dospelých a píše o ženách, materstve a kreativite.

Len jedna z celej rady otázok, ktorú autorka položila inak pohotovým a výrečným ženám, spôsobila, že sa zakoktali, rýchlo zažmurkali, zatvárili sa zmätene a dlho sa odmlčali. Išlo o jednoduchú otázku:

Ako sa o seba staráte?

Po hlbšom zamyslení každá zo žien uviedla skvelé príklady starostlivosti o svoje telo a dušu. Avšak skutočnosť, že je takéto zamyslenie vôbec potrebné, odhaľuje  mieru previnilosti a zdráhavosti, akú ženy pociťujú, pretože venujú čas starostlivosti o seba. Nie že by sme  nevedeli ako je táto starostlivosť  dôležitá pre udržanie zdravia, vzťahov a citovej rovnováhy.

Upozorňujú nás na to lekári, terapeuti, partneri, priatelia. Vieme aj o následkoch ako je rakovina, srdcová choroba, depresia, rozvod, osamelosť, izolácia, úzkosť. Vieme, že sa musíme o seba starať, ale prečo sa tak zdráhame? Lebo  ženy a zvlášť matky sú presvedčené, že starostlivosť o samu seba, znamená nevychovanosť a egocentrizmus a že tým najprospešnejším, čo môžeme urobiť,  je stráviť  každú sekundu svojho života nezištnou, sebaobetavou službou druhým.

Obeta alebo sebectvo?

Pre obetavé matky, ktoré sa boja sebectva, to môže byť šokujúce zistenie – ale je pravda, že ženy ktoré sa dokážu sústrediť na seba, sú na tom lepšie než tie, ktoré to nevedia. Sebecké matky sú šťastnejšie, zdravšie ako matky obetavé a dokonca sa považujú za úspešnejšie manželky, matky a milenky. Sebecké matky získavajú okamžite výhody, ako je napríklad dobrá fyzická kondícia, pretože si nájdu čas na cvičenie, alebo dobrá informovanosť, pretože si prečítajú noviny alebo knihy, prípadne väčšiu oddýchnutosť a uvoľnenosť, pretože si nájdu čas na meditáciu alebo jogu. Sebectvo je im však dlhodobo prospešné, pretože sa im ľahšie žije.

A ako to môže dopadnúť v skutočnosti? Mám kamarátku, ktorej mama žila celý život ako obetavá žena, ktorá  nenaučila svoje deti samostatnosti a robila všetko za ne, dokonca aj to, čo už dokázali sami  /a ako sa hovorí, deti  vám nikdy nebudú vďačné za to, ak urobíte namiesto nich to, čo už dokážu samé/a v dospelosti tieto rozmaznané deti len prísnou sebavýchovou dokázali, že teraz sú z nich normálni ľudia.

A  táto matka sa tak bála sebeckosti, že o to viac sa ňou postupnými rokmi stávala, lebo cítila niekde v podvedomí, že dáva oveľa viac ako dostáva….a výsledok? Teraz je z nej egocentrická , náladová, neznášanlivá, podozrievavá  a  uľútostená vdova, ktorá nemá žiadnu životnú náplň a nikto  z jej detí a kamarátok  s ňou nechce tráviť čas, lebo jej správanie berie energiu všetkým  naokolo.

Zjednodušene  a povrchne napísané je ta azda daň za to, celý život fungovala  na obsluhovacom syndróme a nakoniec sa z toho zbláznila? Teraz ma diagnostikovanú poruchu správania a začínajúcu kombinovanú demenciu a to má len 66 rokov. Je tragédia, že pre ňu nebolo normálne niečo chcieť, požiadať, poprosiť  a keď ….tak nahnevano, urážlivo s následnými  výčitkami celej rodiny.

Možno je načase si uvedomiť , že je  veľkým umením naučiť sa aj prijímať, žiadať, ale s láskou.

Ak Vás kniha zaujala, budúcu nedeľu si môžete prečítať pokračovanie – abecedu na spokojnejší život.

foto:sxc.hu