Tak, ďalší deň za nami – deti umyté a oblečené v pyžamkách utekajú do postieľok. A ja už čakám na tradičnú vetu zaznievajúcu hneď po šupnutí telíčok pod paplón – „mami, povedz nám rozprávku, prosím, prosím…“
Ale dnes sa tvárim veľmi unavene a prosím našu „veľkú“ škôlkarku, aby rozprávala ona, veď si predsa musí cibriť jazýček. A v duchu sa už teším na ďalšiu verziu jej skvelých „ľudových“ rozprávok. Ale pozor, začíname….
„Za siedmimi horami a siedmimi dolami“- dramaticky začína dcérka- „žila v zámku kráľovná, ktorej sa narodila malá dcérka a tá mala veľmi rada sneh a tak jej dali meno Snehulienka. Lenže kráľovná zomrela a tak si Snehulienka a kráľ „zohnali“ novú kráľovnú, ale to bola zlá čarodejnica a tá chcela Snehulienku zabiť. Poslala ju teda do hory, aby ju zožral zlý vlk, ale Snehulienka sa dostala až do chalúpky siedmich trpaslíkov- tí sa veľmi potešili, keď ju uvideli a dovolili jej bývať v ich chalúpke.
A tak im Popoluška začala variť, šiť, prať, upratovať, lenže zlá kráľovná na ňu nezabudla, vyčarovala otrávené jablko a preoblečená za starenu ho darovala Popoluške. Tá ho zjedla a zaspala na sto rokov.
Trpaslíci za ňou veľmi plakali a dali ju do skla a potom raz tadiaľ šiel krásny princ na koni, pobozkal ju a Šípková Ruženka sa prebudila.
A žili spolu šťastne až kým nepomreli a na strome bol zvonec a rozprávke je koniec.“
– dorozpráva z posledných síl moja prvorodená, hlasno zívne a vzápätí zaspí rovnako ako ten jej kríženec Snehulienky, Popolušky a Šípkovej Ruženky.
Len sa tíško pousmejem, pohladím ju po líčku a v duchu sa už teším na ďalšie pokračovanie týchto originálnych „zmesí ľudových rozprávok“. Veď – ruku na srdce- poznáte krajšiu kombináciu 3 v 1????????
Tento článok súťažil v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007
nadherne
milunké 🙂
Zlatuckeeee, musi to byt sikovne dievcatko. Prajem vela krasnych rozpravok!
Pekne napisany obsirnejsi geg do rubriky povedali nasi mali