Ach, tá bratská láska!

S manželom sme v čase romantického chodenia plánovali mať veľa detí, najradšej jedenásť. Najprv jedno, po dvoch rokoch druhé, potom zas dvojicu s dvojročným rozdielom, atď, atď,… Obaja pochádzame zo štyroch detí a páčilo sa nám mať “plný dom”. Život so súrodencami je predsa skvelá škola života.

Zatiaľ máme dvoch chlapcov. Starší má tri a pol roka, mladší 18 mesiacov. Dobrý začiatok, poviete si. Nuž kým bol starší Filipko sám, vyzeralo to u nás celkom neškodne. Mojim druhým príchodom z pôrodnice sa rozpútala vojna, ktorá s občasnými prímeriami trvá dodnes. Vyzerá to, že ešte dlho bude…

Prvá reakcia nášho ex-jedináčika pri pohľade na votrelca v maminom náručí bol zúfalý výkrik: “KU MAMEEE!” Braček, keďže ešte nevedel protestovať, ”poputoval” do postieľky a Filipko sa úspešne uvelebil v mojom náručí. Po päťdňovom strádaní bez mamy si to patrične vychutnával. V nestráženej chvíli ale vyliezol na postieľku spiaceho neviniatka s pokrikom bratskej lásky: “POSTÚPAŤ TIBORKA!”. Pokus o dojčenie sa zdal byť stratenou záležitosťou – kým sa bábätko snažilo prisať, Filipko ma škrtil a všemožne sa snažil narušiť tú nezmyselnú činnosť, z ktorej sme ho nespravodlivo vynechali. Veľmi rýchlo som objednala DVD s rozprávkami, ktoré som dovtedy považovala za zbytočné – bývali časy, keď som sa mohla naplno zmysluplnejšie venovať nášmu jedinému dieťatku. A pomohlo! Bábätko pokojne papalo a ak mu starší braček nesadol na bruško, aj pokojne trávilo… Najviac konfliktov vznikalo, keď som bábätko nosila na rukách – Filipko zúril a dobýjal sa odstaviť konkurenta. Našťastie som zohnala babyvak a zabila dve muchy jednou ranou – bábo bolo spokojné a krásne spinkalo, zároveň ho nebolo takmer vôbec vidieť, takže Filipka neiritovalo… Horšie boli prvé pokusy o spoločné hry – nezabudnem na moment, keď som našla Filipka v obývačke s káblom v ruke – jeden koniec zachytený o radiátor, dvakrát omotaný okolo Tiborkovho krku. Radšej nemyslieť, čo sa chystal urobiť s druhým koncom…

Tie časy jednostrannej žiarlivosti sú už dávno za nami. Tiborko sa vypracoval na takmer rovnocenného súpera v bitkách o hračky, pozornosť, sladkosti… Stojí nás to s tatinom občas veľa nervov a niekedy je ťažké ich spravodlivo rozsúdiť. Filipko zas majstrovsky dokáže zvaliť vinu za všetko pokazené v domácnosti na bračeka, ktorý zatiaľ nie je dosť výrečný, aby sa verbálne bránil. Aj to čoskoro bude…

O existencii bratskej lásky nás nedávno presvedčil Filipko. Pri diskusii s cudzím chlapčekom v nemenovanom nákupnom centre sa dostal do hádky: „To nie je váš Tiborko, to je náš Tiborko! Ty si popletený!” A pritisol si Tiborka majetnícky k sebe. Tiborko mu to zas opláca nešikovným pohladkaním: „Móň!”

Naše manželské plány sa časom trochu zmenili – verím, že raz sa odhodláme aspoň na tretie dieťatko. Všetci nám hovoria, že to bude dievčatko…

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007