Ahoj, tu je Lexi.

Lexi 48

Ahoj, tu je Lexi, dokonalá matka, manželka, milenka a kolegyňa!

Mám rada výzvy a keď vo mne šéfredaktorka Eva priehľadnou psychologickou taktikou („Urob si z oponenta spolupracovníka!“) zobudila moje chuligánske ja, povedala som si – prečo nie? Ak to redakcia riskne, napíšem aj ja čosi múdre. I keď ja riskujem viac – minimálne to, že po mojich minulotýždenných sarkastických rýpancoch nenecháte na mne ani nitku suchú. Nuž ale smelo, tu ma máte, som Lexi, s chuťou sa do mňa pustite, obliekla som sa na tú spŕšku teplo a nepremokavo.

Prvé, čo vás asi bude zaujímať, či mám vôbec nejaké deti, keď sa tak starám do ich výchovy a ironicky komentujem výchovné metódy iných. Odpovedám – mám. Mám ich dosť netradičným spôsobom (akým, to nechám na vašej fantázii, aspoň zatiaľ). Moje deti sú vo veľkosti a počte, ktorý mi umožňuje dlhodobo sledovať ich vývoj a vyvodzovať z neho nejaké závery, ale pritom byť ešte plne zainteresovaná vo veciach pôrodu, pestúnok, škôlok, škôl, chudnutia, peňazí, návratu do práce, zdravia môjho a mojich blízkych a ostatných trasovísk, ktorými sa denno-denne musíte prebárať aj vy.

Druhé, čo vás bude zaujímať je, či som vydatá, koľkokrát a ako kvalitne, že si dovoľujem mať názor vo veciach manželstva, nevery a vôbec vzťahov medzi mužmi a ženami. Odpovedám – som vydatá, aj som skoro nebola, aj som skoro bola viac krát a za všelikoho. Rozvádzam sa pravidelne každý mesiac, našťastie k tomu nikdy v skutočnosti neprišlo. Odborníci na to majú skratku PMS.

Tretie, čo by ste určite radi vedeli je to, či sa cítim ako Pani Dokonalá, keď komentujem chvályhodné a nadšenia plné texty, ktoré uverejňuje redakcia Bábätka. Odpovedám, že rozhodne nie, aj keď som si všimla, že to, čo mi občas zavadzia pri navliekaní čiapky je svätožiara. A máte ju aj vy, iba ste sa od pôrodu nepozreli poriadne do zrkadla.

Takže, hádam štartujeme. Dúfam, že teraz už uznáte moju plnú kompetenciu v témach života ako takého a že si budeme vymieňať štipľavé a vtipné komentáre – po tom túži duša každej nezbednej autorky.

(P.S. k tomu čo sa dočítate: Osoby, príbehy a situácie tu aj inde v mojich textoch uvedené, sú skrznaskrz vymyslené a nemajú nič spoločné s ich reálnymi predobrazmi. Ibaže by mali. Upozorňujem, že niekedy som to ja, moje deti, môj manžel, moji svokrovci, a moje príbehy, inokedy niekto úplne iný. Tak už to v živote chodieva.)

Trebárs si uvarte kávu a prečítajte si to ešte raz, kým sa vrhnete na klávesnicu J

Ahoj, s ďalším článkom prídem v utorok.

Lexi

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Dáša – len tak zo srandy 🙂 – ja už som tiež bábetkový matuzalém 🙂 – prispievala Lexi pred časom pod iným menom (menami)? Najprv pod takým veľmi všeobecným, neskôr zmeneným o jednu hlásku? Lexi, vlastne sa to môžem pýtať priamo Teba…:-). Niežeby na tom záležalo, len som minule uvažovala, kam zmizla tá pôvodná prispievateľka a po dnešnom článku o prezervatívoch mi to (myslím) docvaklo .-))). V tom prípade tiež poznám Tvoju pravú identitu, tiež som po nej nijako nepátrala, len som si spojila pár príspevkov o dcérach na Bábetku s článkami na nete a detskom časopise, písaných pred cca 4 rokmi pod celým Tvojim menom .-). Ak je to tak, ako myslím, tak sa teším, že žijete a očakávam ďalšie príspevky :-). A ak sa mýlim, čakám ich aj tak .-))).

  2. Dáša – len tak zo srandy 🙂 – ja už som tiež bábetkový matuzalém 🙂 – prispievala Lexi pred časom pod iným menom (menami)? Najprv pod takým veľmi všeobecným, neskôr zmeneným o jednu hlásku? Lexi, vlastne sa to môžem pýtať priamo Teba…:-). Niežeby na tom záležalo, len som minule uvažovala, kam zmizla tá pôvodná prispievateľka a po dnešnom článku o prezervatívoch mi to (myslím) docvaklo .-))). V tom prípade tiež poznám Tvoju pravú identitu, tiež som po nej nijako nepátrala, len som si spojila pár príspevkov o dcérach na Bábetku s článkami na nete a časopisoch, písaných pred cca 4 rokmi pod celým Tvojim menom .-). Ak je to tak, ako myslím, tak sa teším, že žijete a očakávam ďalšie príspevky :-). A ak sa mýlim, čakám ich aj tak .-))).

  3. Som tomu dala!!! Napisala som ze mam radost z jeho socialnych problemov :-))))) ten by mi dal… Takze: mam samozrejme radost z jeho socialnych pokrokov!!

  4. … ktory ma kamarata, s ktorym sa navstevuju a prespavaju u seba!, skolak, ktory sa po 3 rokoch s problemami so zajakavanim v priebehu prvych troch mesiacoch v skole prestal zajakavat! a navyse sa naucil citat a bavi ho matematika….. Hladala som skolu, kde by sa moj syn citil takto a ja mam uzasnu radost nie z jeho IQ (aj z toho, ale nie je pre mna prvorada), ale prave z jeho socialnych problemov.

    Takze tak, hladala som vhodnu skolu pre svoje dieta a zatial aj som ju nasla. Zatial na nej vidim len jednu vec, ktora mi nesedi. Ze ma nad dverami napis „Skola pre mimoriadne nadane deti a gymnazium“… no ale tie pozitiva to vyvazia.

  5. Dasa, Jana, ano, suhlasim!!! Viete, v com ja vidim problem? Ze bohuzial v nasom skolstve je stale beznym folklorom detom, ktore vytrcaju hlavu z davu, tuto hlavicku utinat, alebo ich zabuchat do zeme, aby netrcali. A potom uz len ide o priority a o volbu mensieho zla. Pre mna je prioritou, aby sa dietatu v skole venovali tak, ako to potrebuje. Aby jeho nepriebojnu povahu chapali a nenutili ho k veciam, ktore nezvlada… A aby sa v skole citil dobre. A keby som toto nasla v beznej skole, dam ho tam. Ale bohuzial nenasla. Takze je tam, kde je a ja verim, ze pozitiva tejto skoly prevazuju nad negativami. Alebo lepsie povedane: negativa sposobene vyucbou, s ktorou nesuhlasim, ja osobne tazsie prekonam ako negativa, sposobene skolou, kde je teraz… hoci hrozby, o ktorych tu pisete, mi pridu po roku skusenosti akosi vykonstruovane. Ale nepopieram, nevyhody a negativa tu nejake budu.

    Opakujem: skolu som hladala taku, aby co najviac vyhovovala mojmu synovi nie po stranke nadania, ale po stranke socialnej – hladala som individualny pristup a nelikvidovanie jeho prirodzeneho zaujmu o ucenie.

    Ked vsak vidim svojho prvacika, ktory pred rokom na zapise kvocal pred dverami s hlavou v dlaniach a vosiel dnu len s rodicom a zacal komunikovat az po pol hodine, dieta, ktore pri vacsom tlaku a nuteni k rozpravaniu, sa zatina a odchadza, ktore sa este pred rokom zajakavalo….. dnes je to skolak, ktoreho vysadime z auta pred skolou a on tam ide sam! (toto je velka vyhra), skolak…

  6. deti neuvazujem. Stale som presvedcena ze dcerka nebude zit v meste inteligentov ale v beznom meste, v ktorom ziju bezni ludia a tak sa najprv musi naucit komunikovat s nimi. Mne toto ucenie trvalo skoro 18 rokov a az na VS som sa otvorila a prestala som sa svojej inteligencie „bat“. Vdaka tomu ze som nieco taketo prezila, budem vediet pomoct svojej dcerke v zaciatkoch :o)) aj ked ako ju pozorujem dlho moju pomoc nebude potrebovat, nakolko je to veeelmi komunikativne a tvrdohlave dieta. Ked pride obdobie rozhodovania kam s nou na ZS urcite budeme zvazovat aj skolu pre nadane deti, ale bude skor v plene inych sukromnych ci statnych ale kvalitnych skol. :o)))

  7. Hovorí sa, že cesta do pekla je dláždená dobrými umyslamismile))
    Ja si totizto myslim, ze to tie ucitelky v skolke myslia celkom dobre. Oni majú pocit, že synátor má na viac a tak by chceli, aby chodil do triedy, kde bude menej deti a kde sa mu budú môcť špeciálne venovať. Pretože bežné úlohy, odpovedajúce jeho veku ho nudia a potom vystrája. Začali by mu dávať napríklad úlohy určené pre staršie deti

    Problémom ale je, či mu takéto oddelenie môže niečo priniesť. V triede by zrejme bolo viac takýchto „postihnutých“ detí. Po stránke rozvoja „zručností“, intelektu snáď áno. Otázka ale je, ako to ovplyvní jeho kontakty s vrstovníkmi? Naučí sa s nimi vychádzať? Bude zapadať do kolektívu? Alebo bude vždy tak trochu mimo? A čo je vlastne dôležitejšie pre život? IQ? Nemajú skôr ľudia s veľmi vysokym IQ problémy zaradiť sa do bežného života?

    A čo neskôr? Bude chodiť do špecialnej triedy, potom snad ešte do špecializovanej triedy na ZDS. A co dalej, skoci medzi svojich vrstovnikov, pripadne starších na strednú školu? A čo ďalej? Ako to bude pokračovať?

  8. Baby ak mozem, prispejem svojou troskou do mlyna… nikdy som nebola specialne testovana na vysku Iq, iba v testoch v praci (podmienka prijatia) mi ju dokazali ohranicit zospodu – test bol stavany na max vysku 140 a ja som dosiahla plny pocet bodov za polovicny cas a tak vraj na presne urcenie by som potrebovala nadstavbovy test… bol to testik co mi sadol a tak z toho nerobim vedu. Viem ze mi to rychlejsie zapaluje ako mnohym inym ludom, ze mam vynikajuce logicke myslenie a analiticko-synteticke myslenie, priestorovu orientaciu a predstavivost (straasne ma bavili rezy telesami na matike) vsetko dovednosti hodne muza a asi preto odo mna dost dlho vsetci bocili kym sa nenasiel odvazlivec co so mnou zije dodnes. Ale nechela som sa chvalit. Skor som chcela urobit uvod k mojmu nazoru, ktory zastavam.
    Napriek svojmu iq som bola skor defenzivny clovek. Bola som ako dieta uzavreta, ticha a velmi citliva. V beznej skole ma povazovali skor za „blbu“ a pozornost pedagogov som si ziskavala len svojou pracou – bolo mnozstvo pedagogov co mi typovali ze skoncim tak maturu a na VS nemam – vsetko len pre tu moju neschopnost komunikovat. Ale napriek tomu tvrdim ze to bola pre mna ta najlepsia priprava do zivota, lebo 80% populacie je „priemernych“ a tak vdaka absolvovanej skole som bola pripravena na komunikaciu a socialne citenie vecsiny. Preto aj napriek tomu ze uz dnes sa rysuje moja dcerka ako nadpriemerne inteligentna a sikovna, zatial na vyclenovani do specialnej skoly pre nadane

  9. Skutočne neviem presne o čo išlo Lexi, ked napísala tento príspevok. Alebo možno viem. Pravdu povediac je to zábavné, ale zaváňa to aj niečím iným. Možno, že ste to niektoré postrehli. Mám pravdu? Vieme už o čo jej ide?Myslím, že jedna z vás to nazačiatku podotkla – a síce že najlepšie by bolo vôbec neotvárať túto diskusiu, ale už je otvorená.Hmmm…

  10. Ano, Lexi, je to iny problem. A pravdu povediac, keby som mala pocit, ze v beznych skolach daju synovi to, co potrebuje, dam ho tam. Vhodnu skolu som vsak nenasla a myslim, ze je to tazsie, ako si sa vyjadrila. Bezny clovek s beznymi prijmami to ma hovadsky tazke (a stale si sem nedala zoznam tych skol, takze ja neverim, ze existuje normalna statna skola, ktora by bola lepsou alternativou) a pri sucasnom stave skolstva povedat, ze dietatu bude v beznej skole lepsie, je dost trufale.

    Ale viem, ze rec bola o inom, ja som len zareagovala na tvoju vetu, ktora mi vyznela velmi zvlastne…. lepsie povedane velmi zavadzajuco.

    Problem, co ma Dasa, je len krasnym prikladom toho, co sa bohuzial stale velmi casto robi v beznych skolach s detmi, ktore nejakym sposobom vytrcaju. Zrazime im hlavu a ak to nejde, vylucime ich.

  11. Zuzi, uvažujem, či toto vôbec poslať, ale dobre: Dášina otázka je v inom, než v rozhodovaní, či Škola pre nadané deti áno alebo nie, aj keď tá plánovaná separácia v škôlke je veľmi podobný problém. To je na dlhšiu debatu a nie sem. Nenapísala som, že NIE JE PROBLÉM nájsť takúto školu (je to ešte stále veľmi ťažké!) , ale možností je rozhodne viac, než bolo pred 12 rokmi, kedy ŠPND vznikali. A aj prístup k nadaným deťom je už iný, celý problém má totiž niekoľko rovín. Ty vieš, že podľa Gaussovej krivky je v populácii iba malé percento mimoriadnych, pre tie je separovaná škola často jedinou možnosťou, ako nezakrnieť a nezblázniť sa. Oveľa väčšie (a s každou generáciou aj početne väčšie) je však množstvo detí, ktoré majú vysoký intelekt, ale nie sú mimoriadne, zato im ubúdajú sociálne schopnosti – sú agresívnejšie, konfliktnejšie, sebeckejšie. Pri kvalifikovanom vedení je im lepšie v štandardnej škole, kde fungujú ako súčasť rôznorodej skupiny. V nej sa totiž môžu naučiť vychádzať s rôznymi typmi detí a získať dôležité sociálne a komunikačné zručnosti. Nehovorím, že deti na ŠPND ich nezískajú, ale jednak je rozdiel vychádzať s človekom s podobným intelektom a na druhej strane oni SÚ postupne čoraz osamelejší – málokto s nimi totiž stíha! Na rozdiel od začiatku 90.rokov, kedy ŠPND začínala a prioritný bol intelekt, dnes začínajú sociálne a komunikačné zručnosti vo výbave úspešných dospelých prevažovať. Bude textík, podebatujeme.

  12. Lexi, to si fakt myslis, ze to, ze podmienky v skole pre nadane deti su ine, je fakt spred 10 rokov? Kolko skol s individualnym nastavenim poznas? Vies aj vymenovat? A s mensim poctom deti? Myslim take skoly, ktore maju mensi pocet deti ako standard a nie je sposobeny nenaplnenostou skoly. Su medzi nimi aj statne skoly? A tie sukromne kolko stoja? Pytam sa preto, lebo to tak pises, akoby to nebol problem takuto skolu bezne najst. Nuz, mozno som pred rokom zle hladala. Skoda, ze si nedala typ na takuto skolu v poslednej diskusii o skolach…. Rodicia, ktorych poznam a maju tam deti, ich tam vacsinou davali kvoli podmienkam v tejto skole, nie kvoli separacii pre ich nadanie.

    Nuz ale co sa tyka Dasinho problemu, suhlasim s tebou. Separovat jej syna, to je napad uciteliek, ktore nemaju rady, ak dieta vytrca z davu. Nie je pravdou, ze by mal ist do inej skolky, ony by sa mali prisposobit! Ako pises, dolezitejsie su skor socialne a komunikacne zrucnosti, schopnost komunikovat a vychadzat s inymi, pripadne ich manazovat, inspirovat a viest.

    A prave preto rozmyslam, ci je zdrave, nechat ho v skolke, kde sa ucitelky usiluju ho vylucit….

  13. hmmm tak dnes som si nasla cas a pozorovala som sa poriadne v zrkadle a co som zistila ma dobre zarazilo… kym rano (pre mna najoptimalnejsie o 10:00 a pre drobcov 7:00) po slusne prespanej noci (myslim cca 6 hod spanku dokopy) zjastrila som svetoziaru :o)) ta cez den plny huncutstiev a betarstiev oboch drobcov akosi bledla „zavistou“ a pomaly k veceru sa zacala vytracat. Vecer ked som uz chcela mat konecne chvilku pre seba, zjastrila som pri letmom pohlade do zrkadla (este ze ho mame na skrini do ktorej sa rada schovava dcerka) rasiace rozky…Tie sa zacali coraz viac rysovat pribudajucimi minutami na hodinach… 21:30 a obe decka robia „bordel“ (pozor uz nie drobci!) uff konecne prvy naznak spanku u mladsieho – ten je vsak zahnany vyskanim starsej sestry.. hmmm tatooo, okamzite pod robit poriadky s dcerou a ja idem uspavat mladsieho. Po 20 tich minutach uspesneho kojenia dorazim do detstkej kde starsia skusa osvedcene finty na tata a odmieta spat. Zavelim „Zaverecna!! “ a zhasinam. Na nestastny plac dcerky odkladam rozky a zacina svietit ziara-svetoziara :o) liham si s nou do postele a 20 minut si spievame pesnicky od vymyslu sveta. Konecne klud. Sadam za comp a vytesujem sa virtualnym babetkom. Uff prehnala som to je 1:00 hajde do postele… O 2:00 budicek – mladsiemu sa nechce spat… uch rozky kulminuju „Si najedeny, je noc, tak si tu vrieskaj do rana!!“ vzdavam svoje pokusy utisit ho a odchadzam ostentativne na gauc ale po 3 minutach mam svetoziaru a uspavam maleho :o)

  14. Mravček, presne tieto pozitívne účinky textu som mala na mysli. Nech sa darí aj najmenšiemu Mravčekovi u vás.

  15. Jana, neboj sa, Tvoje príspevky sú na Bábätku neprehliadnuteľné, aj keď ich odosielaš len jednojmo.
    Nabudúce môžeš odignorovať chybové hlásenie a použiť tlačidlo Back/Dozadu. Tvoj príspevok tam s najväčšou pravdepodobnosťou už bude, takú ignoranciu si ani umelá inteligencia nemôže dovoliť.

  16. Hmmm prispela som 2x… aby si moj prispevok neprehliadla ;o) (iba zeby mi trosku zblbol pocitac a moje prsteky…)

  17. Lexi, ked si prejdes Dasine prispevky tak tu mailovu adresu najdes ;O)), je v zahlavi jedneho z nich…. staci poriadne citat a najdes….
    milujem ironiu/sebaironiu takze tesim tesim co pripravis nabuduce. Aj ja sa rozvadzam kazdy mesiac ale este sa na PMS nemozem vyhovarat… este si nan chvilku pockam…. a zjavne dlhsie ako na dalsiu perlu z Tvojho pera (PC klavesnice)

  18. Lexi, ked si prejdes Dasine prispevky tak tu mailovu adresu najdes ;O)), je v zahlavi jedneho z nich…. staci poriadne citat a najdes….
    milujem ironiu/sebaironiu takze tesim tesim co pripravis nabuduce. Aj ja sa rozvadzam kazdy mesiac ale este sa na PMS nemozem vyhovarat… este si nan chvilku pockam…. a zjavne dlhsie ako na dalsiu perlu z Tvojho pera (PC klavesnice)

  19. A ešte Lexi, nie som žiaden čarodejník, ale žiaľ smile)) mám kombinačné schopnosti, diskusie sledujem pravidelne. Ale nechcem sa tu už o tom baviť, lebo by som mohla omylom prezradiť tvoju identitu … (Ak chceš, môžem ti presne detailne popísať, ako som na internete našla dokonca tvoje rodné meno smile))

  20. Lexi, bol by velký problém baviť sa na túto tému mailom? Potrebovala by som si vyjasniť viaceré otázky a mám pocit, že túto tému máš naštudovanú.

  21. Odbocim, lebo moj nazor asi poznas, napisala som ho naozaj v tej debate o nadanych detoch a stale na nom trvam: „Myslim, ze sa mozeme zhodnut na tom, ze separovat deti na zaklade IQ je scestne. Ak sa v Bratislave „beru len deti nad 140“ a inde „menej“, zavana to len nejakou neserioznostou a neprofesionalitou. Iste, podmienky v skole pre nadane deti su ine, ako podmienky v beznych ZS, ale to je situacia spred 10 rokov, kedy tento projekt vznikal. Dnes uz su aj sukromne ZS, ale aj statne s malym poctom deti v triedach, individualnym nastavenim, prisposobenim osnov, tak preco nadane deti separovat od prirodzenych vztahov a kamaratstiev, od deti z dvora, ulice, skolky, kruzku? Dalej, kym pred 10 rokmi boli intelektove schopnosti prioritne, dnes mozeme povedat, ze prioritne su skor socialne a komunikacne zrucnosti, schopnost komunikovat a vychadzat sinymi, pripadne ich manazovat, inspirovat a viest. A obavam sa, ze prave tento neprevereny separacny model vzdelavania nepestuje. Deti vyberane a hodnotene len podla vykonu v kognitivnej oblasti raz vstupia ako dospeli do realneho sveta a tam len vysoky intelekt nestaci.“ Vo Vasom pripade by som teda dala prednost citovej vazbe na kamarata, ktora pomaha prekonat stres zo skolky a neoodelovala by som synceka. Do septembra sa s jeho „zivostou“ este vselico moze upravit. Nech si ani paniucky zo skolky potrapia hlavicky a nezbavuju sa zodpovednosti :-)))

  22. Ahoj Lexi,

    tuším si sa kedysi angažovala aj v diskusii o nadaných deťoch a mám pocit, že tvoje vzdelanie je dosť blízke tejto oblasti (PHDr.???). Prosím ťa, nemohla by si sa v jednom zo svojich článkov venovať aj takémuto problému?
    V školke nám tvrdia, že náš syn je veľmi nepozorný, živý. Ale vraj je to spôsobené tým, že on ovláda veľa vecí a to, čo sa oni učia, to on ovláda. Navrhli nám na budúci rok (ešte ho čakaju 2 roky školky) preradenie do nejakej špecializovanej triedy, kde by sa deťom “ nadaným a inak postihnutým“ smile)) (to bol citát z rodičovského združenia) špecialne venovali.

    Najkôr máme absolvovať psychologické vyšetrenie, ale oni vlastne o tom nepochybujú. Problém ale je, že konečne má v školke kamaráta. Vďaka nemu už nemáme každé ráno scény, že do školky nie. no a preradenie do inej triedy znamená rozdelenie.

    Čo je lepšie, rozvíjať jeho nadanie aj tým spôsobom, že pojde do špecialnej triedy? Alebo sa snažiť udržať jeho kamarátstvo? Alebo na kamošoch zo školky nezáleží?

  23. neviem kto je Lexi, dokonca netusim ako casto ani ako vyryvacne prispieva do diskusii, ale clanok je dobre napisany, vtipny a naozaj ako napisala Tess otvara nam iny pohlad….pobavila ma a tesim sa na pokracovanie od tejto superzeny:-))

  24. hm, az teraz som si vsimla, ze chybove hlasenie, ktore sa mi zobrazilo, nezabranilo zobrazeniu prispevku. Ospravedlnujem sa, ze som to poslala dvakrat, hoci v pozmenenej verzii :-).

  25. Lexi, to je podobne, ako v tej rozpravke „O chytrej horakyni“…ani oblecena a ni naha, ani po ceste ani nie po ceste… :-). Zienky, mne sa paci, ze niekto vnasa do diskusii iny/kriticky/opacny/vrtavy pohlad/nadhlad naviac podporeny presnymi argumentami a citaciami NEspadajucimi pod tvrdenia typu „jedna pani povedala“. Lexi, tesim sa na dalsi prispevok!

  26. Lexi, to je ako v tej rozpravke O chytrej horakyni…ani oblecena ani naha, ani po ceste ani nie po ceste… :-)). Zienky, ja som rada, ze niekto do diskusii vnasa aj iny/kriticky/opacny pohlad/nadhlad. Naviac, hoci s Lexi nie vzdy suhlasim, je sympaticke, ze sa snazi svoje tvrdenia podlozit presnymi argumentaciami ci citaciami a nepoziva vety typu „jedna pani povedala“. Lexi, som zvedava na pokracovanie.

  27. No, povedala by som, ze Lexi si v tych svojich komentaroch viac-menej protireci. Raz dala recnicku otazku, ci by sa nasim starsim detom, manzelom, rodicom a priatelom pacilo keby sa ich osobne veci pretriasali na internete (vid Co nas pali… diskusia ‚REDAKCIA REAGUJTE‘ z 21.03.2005) a o sedem dni neskor v dalsom prispevku opisuje sukromny zivot jej kamaratky (vid Psycholog… diskusia ‚oneskorena puberta?‘ z 28.03.2005). Uprimne povedane uz davno som si o Lexi myslela, ze je mierne povedane trochu mimo a dnesny clanok ma o tom presvedcil. Citala som ho len raz a vobec som nepochopila o co autorke/autorovi ide, ale nemienim sa hlbsie zamyslat nad dovodom jeho napisania. Fakt ma ten clanok a ani Lexi nezaujimaju. Radsej si precitam ine diskusie. Pa.

  28. nuz, mne je to jasne uz dlhsiu dobu, but… stale mi nie je az tak jasne o com toto a ci to muselo byt… kazdy mame asi mieru sekundarneho narcizmu i exibicionizmu inu… ze sa bavis vidim, ze to niekomu nieco a zacinam pochybovat… nechces si fakt radsej spravit ten blog?

  29. Caute „babetkarky“ ! Po precitani toho nezmyselneho clanku som premyslala,ci ta Lexi nie je nahodou blazniva Anka.Tolko moj nazor.Prajem vsetkym pekny den.

  30. Jeeej, toto ma pobavilo. Aspon som si z toho vymyslela ospravedlnenie pre Lexi reakcie/prispevky do nasich diskusii. Mozno len preto tak rype, aby nam ukazala aj iny pohlad, alebo aby nas riadne nastartovala ;o) Takze to beriem s rezervou.

  31. Holt, Lexi ma o sebe velmi vysoku mienku a obrovske ego a zrejme to ma v povahe – vyryvat, vsetko spochybnovat a o vsetkom pochybovat, zrejme to je ta hybna sila, co ju posuva dopredu. Ale zrejme si neuvedomuje, ze svojimi (podla mna casto nepremyslenymi) reakciami, resp. ich povyseneckym tonom (to je presne ten styl „zjedla som vsetku mudrost sveta“), dokaze vela ludom poriadne zneprijemnit den, nadsenie, alebo radost z niecoho. Ale jej to zrejme nevadi, otrasie sa a hups do dalsej diskusie vrtat. Mne by ani nevadilo, ze rype, mne vadi ten sposob a ton, pretoze vyjadrit svoj nesuhlas sa da aj tak, ze cloveka nenastves a neznechutis hned na zaciatku. Lexi, prajem ti vela slnka v dusi a hlavne vela empatie, este sa mas co ucit, aj ked si superzena.

  32. Petra, tak si hned aj to ignorovanie zacala, co? :-))))

    Ja som veru zvedava, co nam napise. A mozno to ani nebude o nicom. A myslim si, ze Lexi dobre vie, ze aj ked nikto do diskusie neprispeje, zo zvedavosti si to vela z nas precita.

  33. Zeby som tento clanok citala prva, ze tu nie je ziadna reakcia?

    No, aj tak som chcela napisat, ze najlepsie by sme vsetky urobili, keby nik neprispel do diskusie, lebo tu nie je o com a Lexi lepsie znesie akekolvek rypanie ako ignorovanie.

  34. Zeby som tento clanok citala prva, ze tu nie je ziadna reakcia?

    No, aj tak som chcela napisat, ze najlepsie by sme vsetky urobili, keby nik neprispel do diskusie, lebo tu nie je o com a Lexi lepsie znesie akekolvek rypanie ako ignorovanie.

Pridaj komentár