Ako Prešporkovo vycestovalo za hračkami…

Držím sa hesla: „Ak vieš, čo chceš, tak to dosiahneš!“, takže pri zakladaní Rodinného centra Prešporkovo som si predstavovala veľké priestory, veľa hračiek, kopec detí a mnoho spokojných rodičov! Po tom, čo som videla v materskom centre Bábätko, som aj ja chcela v Prešporkove také krásne hračky, preliezky, šmýkalky a zakaždým toľko veľa nadšených detí.

Dlho trvalo, kým došlo k riešeniu toho najkrajšieho problému – a to zariaďovaniu Prešporkova hračkami pre deti. Prešiel takmer rok, kým sme získali od našej mestskej časti priestory, ale stálo to za to! Máme krásne takmer 200 m² priestory a vďaka starostovi zadarmo!

Celý mesiac od podpísania zmluvy sme Prešporkovo maľovali, čistili a upratovali a od 1.2.2006 sme s nadšením a pýchou otvorili prevádzku. Čas a hlavne finacie na kúpenie hračiek prišiel však až v poslednú februárovú sobotu.

Tak sme sa vybrali na dvoch autách do susedného Rakúska kúpiť tie najkrajšie domčeky a šmýkalky a iné veľké hračky. Po miernych organizačných zmätkoch sme sa s hodinovým meškaním stretli na hraniciach a vyrazili po dialnici do Viedne.

Doma sme nechali spiace polovičky s deťmi. Výlet to mal byť teda veľký, keďže sme išli bez detí. My ženy sme samozrejme ani nepochybovali o tom, že najprv sa pôjde na nákupy handier! Obehali sme dvakrát dve známe značkové predajne, v ktorých snáď nakupuje každý, kto zavíta do tohto nakupného centra. Síce sme tam toho veľa nekúpili, predsa len, eurá sú eurá, ale pokochali sme sa veru dostatočne ! Chudáci naši chlapi, čo boli s nami! Držali sa statočne, ale iste ich to stálo veľa síl pobehovať od stojana k stojanu za nami, aby sme sa nestratili!

Po šiestich hodinách chodenia po obchodoch s oblečením sme konečne pristúpili k hlavnému bodu programu a to – výberu a nákupu hračiek do Prešporkova. Autom sme sa previezli na opačný koniec nákupného centra a začali sme v obrovskom ošiali pobehovať pomedzi hračkami. Naši muži robili čo mohli, aby nás spomalili. Toľko hračiek sme v živote pokope nevideli! Škoda, že nie sme deti, rodičia by nás odtiaľ nedostali! A tak sme sa museli upokojiť – predsa len, to čo ideme kúpiť je investícia – a spísať zoznam všetkého, čo sa nám páči a postupne vylučovať. Vďakabohu za Riškovu nemčinu, bez ktorej by sme sa iste tažko dohovorili! V každom bloku sme si odchytili jedného predávajúceho a žiadali od neho čo najviac informácií. Dokonca sme si dva domčeky osobne vyskúšali – čo rakúske deti odmenili nechápavým pohľadom – ešte že im Riško vysvetlil, že v tom domčeku nebudeme bývať J. Strávili sme tam takmer dve hodiny, sedeli sme na podstavci pre hračky a hlasovali za každú jednú veľkú hračku – domček so záhradkou sa nám veľmi ťažko vylučoval, ale padol za obeť zrubu s hojdačkou, ku ktorému pribudli ďlšie dva domčeky, ktoré sme samozrejme osobne vyskúšali.

Napokon nebolo možné odísť z obchodu s hračkami a nekúpiť niečo aj svojím deťom, veď sa do tej ich izbičky s hračkami ešte nejaká musí zmestiť!

Najväčšie vzrúšo sme však zažili až po zaplatení, keď nám priniesli zabalené domčeky … Pánečku! To boli obrovské krabice! Náš nemecky hovoriaci otecko odišiel teda pre auto. Dovtedy sme si naivne mysleli, že Riško má super veľké auto, ale keď sme videli tie megalomanské krabice, nebolo nám všetko jedno! „Do you have a car?“ skúšal na nás predavač angličtinu. „Yes, pic-up“ – odpovedali sme. „No, BIG car.“ – snažil sa zistiť predavač. „Yes, pick-up“ – nedali sme sa. J Ten keď videl, do akého auta chceme narvať tie velikánske krabice, nechápavo pokrútil s hlavou, zložil nám aj s kolegom krabice na parkovisko a vediac, že nás tam o hodinu nájde, odišiel. Ej veru, aj by nás našiel o hodinu na tom istom mieste, keby nás hľadal. Celý „pick-up“ sme museli rozobrať a aj tak sa tam tie krabice nezmestili. Barbarka – vedúca tvorivých dielni – sa ťažko zmierovala s tým, že super krásne veľké kartóny ostanú na parkovisku, lebo keď sme rozbrali aj všetky krabice a do auta naskladali len diely domčekov, nezmestil sa tam takmer už ani šofér Riško! Aj druhé auto bolo plné šmýkaliek a koníkov!

Celú cestu domov – bola už tma a hmla – sme sa obzerali, či naše domčeky idú za nami! Išli!

A na druhý deň sme v Prešporkove všetko stavali a naše deti odskúšali tieto úžasnosti.

A na tretí deň v pondelok prišli deti s maminami a už nechceli odísť!

Čoraz častejšie zaznieva veta z úst mamičiek: „My sa do Prešporkova presťahujeme J“

Dobrodružná cesta za hračkami sa teda vyplatila!

A ešte sa len vyplatí, lebo v stredu, 8.marca 2006 Vás pozývame pricestovať do Prešpokova na KRSTINY!

Prídu krstní rodičia – pani poslankyňa MUDr. Halka Ležovičová a superherec Maroš Kramár!

Tešíme sa aj na nášho patróna – pána starostu MČ Bratislava – Staré Mesto – Ing. Petra Čiernika a hlavne na koncert Riška Čanakyho a Majky Podhradskej!

A možno príde aj kúzelník !

Ale vy – RODINY S DEŤMI – prídite určite !!!

Vaše Prešporkovo, Katka K.

27.2.2006