Po štyroch mesiacoch (mám štvormesačnú dcéru), alebo presnejšie povedané po troch rokoch obdobia (mám aj trojročného syna), ktoré sa oficiálne nazýva materská či rodičovská dovolenka a neoficiálne práca v nepretržitej prevádzke bez nároku na dovolenku, som sa zamyslela nad tým, ako vlastne relaxujem.
Ako relaxujem?
Myslím, že je to na dosť biednej úrovni, čo nie je pre matku malých detí až také prekvapujúce, ale… Ale napadá mi, či si za to vlastne nemôžem tak trochu aj sama.
Tak z hlboka som sa nadýchla :
√ raz za čas si v kľude vypijem kávu, čo znamená, že obe deti spia alebo jedno spí a druhé zoberie niekto z rodiny mimo nášho bytu,
√ niekedy sa mi podarí večer si nerušene sadnúť k televízoru, uvariť si čajík alebo si dať pohárik dobrého vínka (hoci niekedy by som po vyčerpávajúcom dni vypila aj celú fľašku),
√ ak je manžel doma čo len trošku dlhšie, bežím si dať dobrý kúpeľ, ale aj ten predčasne skončím, pretože mi napadne hŕba veci, ktoré za ten čas ešte môžem spraviť (zájsť v kľude do obchodu, niečo upiecť, ručne oprať…),
√ no a môj najväčší relax je, keď ideme s manželom po výplate na veľké každomesačné nákupy bez oboch detí a ja behám pomedzi regály a vyberám niečo pekné pre seba, pre deti, manžela alebo len tak niečo napr. pre domácnosť, pritom si kúpim kávu z automatu, bagetu z rýchloobčerstvenia a som spokojná, že na prípravu oboch pokrmov som nemusela vynaložiť žiadne úsilie a neobralo ma to ani o sekundu môjho vzácneho času,
√ skoro by som zabudla, že dobrý relax si užijem aj pri šoférovaní, dokonca aj moje deti obľubujú jazdu autom – obe sú tichučko alebo zaspia, lenže… keby tak dávali benzín zadarmo…
Zrejme mi dáte za pravdu, že na relax, o akom píšu v časopisoch, sa to ani len zďaleka nepodobá.
V čom je teda problém?
Najskôr v čase a potom vo mne samotnej. Prečo?
Vrátim sa napr. k časti, kde píšem ako si dám kúpeľ, keď je manžel doma, ale vlastne si ho ani neužijem, pretože chcem spraviť aj niečo iné – čiže chyba je vo mne.
Alebo keď píšem o každomesačnom veľkom nákupe bez detí – aj tu je zádrheľ, síce nakupujem a tak ďalej, ale moju myseľ ťažia myšlienky, či sú deti v poriadku, či malú nenosia stále na rukách, či sa môj syn po výlete z dedkom vráti špinavý ako čert – opäť je chyba vo mne.
Skúsim to zhrnúť do jednej vety:
Som jednoducho matka milujúca svoje deti, ktorých spokojnosť a radosť je pre mňa nadovšetko a ďalej som žena, ktorá sa snaží viesť svoju domácnosť, udržiavať ju v čistote a poriadku aspoň akom – takom (a ktorá stále dúfa, že keď deti podrastú, tak sa to zmení k lepšiemu), čo v praxi znamená minimálny čas pre samú seba – čiže
Relax je len mojím každodenným snom
Už veľmi dlhý čas sa s priateľkou tiež mamičkou chystáme na jednodňový pobyt v tesnej blízkosti nášho domova (približne 7 km) do nového horského centra ponúkajúceho rôzne masáže, saunu, perličkový kúpeľ a mnoho iných procedúr na uvoľnenie ducha aj tela.
Vždy, keď sa stretneme, tak sa dohadujeme, kedy by sme mohli vyraziť, no a potom nám do toho niečo vlezie. Napríklad sú deti choré alebo niečo prerábame v domácnostiach alebo ideme niekam na návštevu alebo, alebo, alebo…
Inak to “alebo” v preklade znamená, že ani jedna nemáme odvahu niekoho požiadať o varovanie detí, aby sme sa my mohli ísť niekde zrelaxovať, pretože aj tí, ktorí na varovanie pripadajú do úvahy, by sami potrebovali oddych.
Aspoň fiktívne
No ale má to aj pozitívnu stránku, ba možno je to aj také malé uvoľnenie mysle (relax?), pretože ako o tom kecáme, tak to vlastne fiktívne prežívame a tešíme sa z toho.
Záver – relaxovať nedokážeme
Väčšina z nás (aspoň tie, ktoré poznám ja) relaxovať nemôžu alebo lepšie povedané nedokážu. Ono by to asi chcelo trošku viac flegmatizmu, napr. upratovať menej ako často, nechať deťom oblečené veci aj niekoľko dní (nejaký ten fliačik alebo jemnú špinku), jesť celý týždeň to isté, nechať ich, nech sa hrajú samé… Ale to u mňa nepripadá do úvahy, takže mi neostáva nič iné ako čakať, kým deti podrastú a budú samostatnejšie a mne zostane viac času pre seba (prosím, neberte mi moje ilúzie, chcem si to aspoň myslieť!).
Ideálny relax vyzerá takto:
A ako si predstavujem ideálny väčší relax aspoň raz za pol roka?
Myslím, že najlepšie by bolo (aspoň teda pre mňa), ak by sme mohli prísť do nejakého centra aj s deťmi – v tom centre by sa nám nejaká skúsená a kvalifikovaná osoba postarala o deti a mi by sme sa pokojne mohli venovať nejakým tým uvoľňujúcim procedúram.
No a taká najlepšia procedúra by bola, keby nás kompetentná osoba uviedla do umelého spánku, kde by sme mali úplne odstavený mozog (aby sme nepremýšľali, ako sa majú deti, kde sú, čo robia a tak) a zároveň by nám vymasírovala všetko stuhnuté a ubolené svalstvo a my by sme sa potom zobudili svieži ako rybičky a silní ako medvede a s úsmevom by sme vhupli opäť do našich každodenných starostí a radosti.
A ako je to s vami, mamičkami?
(12 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Vianočné obrázkové želania do SMS (obrázky a texty)
Vianočné vinše
Alisa bojuje s rakovinou a jej rodina aj o strechu nad hlavou
Rodičovský príspevok 2025
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
pekny uprimny clanocek
ja som na tom podobne …
Jedine co ma napadá po prečítaní tohoto článku je: och aké deprimujuce. To naozaj obetujes svoj život upratovaniu, vareniu, katastrofickým predstavám o tom co všetko sa môže tvojim deťom stať a otrokarceniu pre celu tvoju rodinu?
Trochu sa uvoľni a uvedom si ze nie je tvojou povinnosťou byt otrokom všetkých členov rodiny. Zapoj príbuzných, manžela (toho asi hlavne) do výchovy a do behu domácnosti.
Rodičovstvo je radosť a najkrajšie obdobie života. Čakanie na to kedy deti vyrastú ti neskôr môže priniesť veľké sklamanie.
Do toho relaxacneho centra by ste mohli ist kazda postupne, ak jedna druhej zavarujete. Okrem toho, by som poriadne vyzdimala manzela a isla si zabehat, ci na kurz. Samozrejme, ze sa neda vsetko, ale aspon na 1 cinnost minimalne manzel ma povinnost ta odbremenit.
Dalej nejake kluby matiek s detmi- tie su fantasticke na zalozenie kontaktov ktore mozes rozvijat ked deti podrastu. Clanok mi pripada ako opis seba izolacie, na ktoru ma matka narpk. Skus byt kreativnejsia.
Veľmi výstižné. Pridávam sa do klubu.