Ako vystrihnúť priemernú rodinu z obrazovky

Často najmä v správach alebo štatistikách počuť spojenie „priemerná rodina.“ Ak by som zrovna nechcela rozmýšľať v sociálnych súvislostiach (napr. čo si priemerná rodina môže dovoliť, koľko priemerná rodina na čom ušetrí, a podobne), zaujíma ma, či vôbec nejaká „priemerná rodina“ existuje a čo na to treba, aby sa taká rodina vmestila pod kritériá onej priemernej, prípadne kedy je rodina podpriemerná a naopak nadpriemerná, či je to pojem čisto zameraný na kvantitu (napríklad štvorčlenná rodina) alebo tu možno počítať okrem kvantity aj s kvalitou – lenže potom čo je to za kvalitu?

Tuším budem mať problém zadefinovať už len pojem rodina, keďže nepatrí medzi tie čierno-biele a navyše, v tomto prípade platí, že čo nie je čierno-biele, nie je automaticky šedé (ako taký šedý priemer J). Nijaká rodina nie je len tak pejoratívne priemerná, každá je výnimočná. Čo rodina, to iný námet na filmové plátno. A predsa, na koľkých plátnach by sa opakovali podobné až identické príbehy? Už sa vám stalo, že ste zapli bedňu, a tam hľa! – z obrazovky sa na nás pozerá naša povely vydávajúca babka (ibaže vystupuje pod menom Emily Gilmorová), na druhom programe beží Macocha (zrejme preklep prekladu z pôvodného Svokra), na ďalšom Cigánky (hoci dve počuť hádať sa aj vedľa z izby).

Aj vám sa občas zdá, že hráte ústrednú postavu v Ságe rodu Forsythovcov, prípadne Barónov z Azeraku, len sa tá sága volá menej alebo viac honosne v závislosti od zvučnosti vášho priezviska? Nemáte niekedy pocit, že sa to vlastne ani nevolá sága, ale že je to nikdy sa nekončiaca telenovela? Ibaže za naše výkony v Cestách lásky a Labyrintoch vášní nás nikto nenominuje na Oscara. Možno susedia z paneláku, ktorí radšej vypnú zvuk počas Šou Billa Cosbyho, aby mohli počuť tú našu „šou.“

S mojimi drahými sestrami sme dlhšiu dobu žili v tom, že sme ako tri sestry Halliwellové zo seriálu Čarodejky, teda až dokým najstaršia sestra Pru Halliwellová (čiže ja) v tretej sérii nezomrela (pričom nemusela zomrieť, keby sa oná herečka zase raz nepohádala so šéfom seriálu. Mimochodom, vďaka tej istej herečke v scenári Beverly Hills jej postava Brenda „odišla do zahraničia.“ V Čarodejkách do večných lovíšť). Na Pru sa hrám vtedy, keď šmahom ruky ako ona otváram dvere v hypermarketoch (sú na fotobunku, čiže sa mi darí J), Kejt zase ako druhorodená Piper má schopnosť zmraziť ľudí (tiež sa jej to darí, ibaže namiesto rúk pri tom používa svoje ironické poznámky) a najmladšia Bety alias Phoebe Halliwellová máva predtuchy (preto má napríklad na skrini napísaný tento oznam: „Otvorila si moju skriňu, lebo riešiš dilemu ČO NA SEBA?! Mám pre Teba skvelú radu: Daj si svoje veci oprať. P.S. Nechcem, aby moje veci smrdeli. Nezabudni za sebou zavrieť, pekný deň!“).

Ak by som mala všetky možné obrazy rodiny z obrazovky spriemerovať, vychádza mi, že niekedy viac, niekedy menej sú Medzi nami Rodinné putá alebo tajomstvá, inokedy zažívame Život na zámku ako Dynastia Žien z rodu Gilmorovcov a napriek Krehkým vzťahom sme Krok za krokom Správna päťka. Niekedy máme v rodine aspoň jedného J.R. (čítaj: Džejára) z Dallasu alebo Strýka Držgroša či Kutila Tima. Niekto musí byť v rodine akoby omylom typu Alf, iný je naopak ukážkovým predstaviteľom Adamsovcov, Sopranovcov alebo Flinstonovcov (hoci som na pochybách, či sú napríklad Flinstonovci zrovna „priemerná rodina“).