Anjelik? Dáme rúško proti bacilom?

Nariadenie vlády platné od dvadsiateho piateho marca dvetisíc dvadsať hovorí: nosenie ochranného rúška mimo svojho domu či bytu je povinné. Povinnosť sa týka všetkých verejných priestranstiev, obchodov, úradov, zdravotníckych zariadení, pracovísk, fabrík…Môj ročný syn má však na nariadenie vlády trochu iný názor.

Doma sme štyria . Rúška ? „Takmer“ žiaden probém.

Naša rodina má štyroch členov vrátane malého predškôlkara a polročného zlatovlasého klbka. Vyhlásenie o nosení rúšok pre nás nebol žiaden problém, teda, takmer pre nás všetkých.

Jedno slnečné popoludnie som sadla za šijací stroj a ušila tri dvojvrstvové bavlnené rúška s drobným lienkovým vzorom. Manžel najskôr reptal, čo povedia jeho kolegovia v pred penzijnom veku na dizajn bodkovaného rúška, no oveľa väčší problém na mňa čakal vo vedľajšej miestnosti, odkiaľ vychádzal známy hlas animovaného králička Bing z televízora. Na huňatom koberci sedel Vilko a v bucľatých rúčkach žmolil rozmočenú kukuričnú chrumku.

Anjelik? Dáme rúško proti bacilom?

“Anjelik?” oslovila som ho prívetivo. Vedela som, do čoho sa púšťam. Pomaly obrátil hlavu ku mne a vystrel ruky do vzduchu, vysoko nad seba. Chrumka spadla do jeho páperových kučier.
“Pozri, čo ti mamka vyrobila!” ukázala som rúško s tromi bodkami a roztomilou tvárou lienky uprostred.
“Havko?” spýtal sa nechápavo. Toto slovo používa ako svoje prvé a zatiaľ jediné. Na všetko.
“Dáme rúško proti bacilom?” Odvážne prejsť do otvoreného konfliktu tak zhurta,no nebol čas na vysvetľovanie.

Opatrne som prešla k Vilkovi, sadla si na koberec a ukázala na môj výtvor. Pokrútil hlavou. Nie. Stále neviem, či sa v ňom z času na čas prebudí akási detská genialita a vedomie – porozumenie čo sa ho v skutočnosti pýtam, alebo je to len jeho obľúbený tik pri ktorom si na chvíľu zamotá hlavu. Risknem to.

Vzduch je hustý, presiaknutý napätím, počuť tlkot srdca bojovníkov

Poznáte ten filmový obraz dvoch vojsk stojacich oproti sebe v hromadných húfoch na žltej pláni rozdupanej konskými kopytami? Vzduch je hustý, presiaknutý napätím a každý bojovník v rade počuje tlkot svojho srdca v ušiach. Ticho.

Kto zaútočí prvý? Keď začne hrať zvučný motivačný soundtrack, vybehne prvý ozbrojený muž väčšinou v spomalenom zábere a s hurónskym krikom, ostatní ho v mihu sekundy nasledujú.
Tak ten prvý odvážny som v tomto momente ja.

Blížim sa k synovi s nastavenými gumičkami na konci rúška.

Pozerá mi hlboko do očí, premýšľa, či opätovať útok. Jedno uško nasadené, druhé hneď po ňom. Niet cesty späť. Natiahnem mu rúško od nosa až po bradu a zvýsknem.
“Poozri, aký si krásny!” Podarilo sa. Boh je v tento deň na mojej strane.
Víťazstvo, ktoré znamená len začiatok. Srdce mi prudko bije nadšením a hrdosťou. Vyhrala som. Teraz už dokážem čokoľvek. Dajte mi do rúk zbraň a ja budem v prvej línii brániť našu Zem!

Vilko sa odrazu zamračil, prštekom si prešiel po neznámom objekte na nose, schytil ho, strhol a hodil na zem.

“Taaak”

Jeho druhé slovo. Posledné. Rezignovane vzdychnem, pohladkám ho
po zlatých vlasoch a vstanem z koberca.

“Tak to skúsime zas o chvíľu,dobre?” Rúško nechávam položené tesne pri ňom, aby si zvykol na jeho prítomnosť. Bez chráneného dieťaťa nebudem môcť vkročiť ani len do obchodu, do lekárne, ani ísť na prechádzku.

Izolácia materstva je ideálnou prípravou na karanténu

Zmierila som sa s izoláciou materstva, je to výborná príprava na obdobie povinnej karantény. V siedmom mesiaci ďalšieho tehotenstva som ohrozenou skupinou v aktuálnej spoločnosti a to znamená zvýšenú pozornosť pri ochranných kritériách. Nemôžem sa vystavovať riziku. O hodinu to skúsim znova. Keby mi aspoň rozumel, stvorila by som rozprávku, vďaka ktorej by si Vilko to rúško nasadil a otvoril nám obom brány do civilizovaného sveta. O hodinu.

Z kuchyne začujem Vilkove nadnesené “Taak!” a v žilách mi stuhne krv.
Bežím za hlasom, ktorý vychádza z dverí toalety.
“Vilko?” hlesnem.
Naradostene sa ku mne otočí. Stojí pri záchode a tlieska ručičkami.
Vo vode s prímesou saponátu sa pomaly topí moje rúško. Jeho rúško. Krik, zlosť, ani trest nepomôžu tomuto neuvedomelému vzdoru.

Drahá vláda, som príkladný občan republiky

Zodpovedne platím dane, som vernou manželkou, starostlivou matkou, zaľudňujem našu krajinu a podporujem jej kultúrny i ekonomický rozvoj. No rúško ročnému dieťaťu jednoducho nasadiť nedokážem.

Technická poznámka redakcie: Deti do veku 6 rokov majú z nosenia rúška výnimku.