Čakám tretie dieťa. Okrem skutočnosti, že na mňa mnoho ľudí pozerá ako na „exota“ (načo sú Vám 3 deti…?), tak sa stále menej viem zmieriť s faktom, že naša spoločnosť má neutrálny ba až negatívny vzťah k materstvu a rodičovstvu.
Nakupujem
Každý deň zažívam nepríjemnú skúsenosť – či už pri nákupe, kedy do mňa nakupujúci bezohľadne narážajú s vozíkmi ( bez slovka ospravedlnenia ) alebo pri „prednostných“ pokladniciach. Nemilú príhodu som zažila minulý týždeň v sieti METRO. To, že neumožňujú vstup deťom na plochu predajne je iná kapitola, ale zrejme ani tehotná im nevonia. Nápis na tričku „radi Vám pomôžeme“ je síce pekná myšlienka, ale v praxi mi nepomohol nikto. Jednoducho tehotná podnikateľka nie je žiadaný zákazník!?
Premiestňujem sa s deťmi
Mám šťastie, že som mobilná – mám auto, nechcem si predstaviť „sociálne“ cítenie v prostriedkoch MHD. Mám veľkú dilemu keď idem niekde s mojimi 2. malými deťmi, či môžem zaparkovať na miestach pre „invalidov“ alebo nie. Nie som síce hendikepovaná, ale moje veľké brucho + malé deti mi značne znižujú pohyblivosť. Česť výnimkám ako je napr. IKEA, kde sú špeciálne parkovacie miesta pre rodiny s deťmi. Prechody pre chodcov a zastavovanie vozidiel je kapitola sama o sebe…
Chodím do banky
Ďalšiu nepríjemnú skúsenosť som mala v pobočke „naj“ banky, kde som si vystála asi 10 minútovú radu a keď som bola pri okienku, slečna tellerka si ma premerala a pred mojim nosom zavrela a išla sa chichotať na niečom s kolegyňou – nevedela som či sa mám smiať alebo rozčúliť, tak som si to vyhodnotila, že to nemá význam. Veď slečne sa to možno raz vráti rovnakým dielom…
Vybavujem na štátnych úradoch
No a jeden z dobrodružných zážitkov som si užila v Sociálnej poisťovni pri vybavovaní materskej DOVOLENKY – pani pri okienku bola síce milá, ale nevedela mi fundovane podať informácie, tak mi strčila do rúk brožúrku, že si to mám naštudovať!
Vybavujem aj v neštátnych poisťovňiach
Pri žiadosti o poskytnutie informácie o novú službu Prenatálna starostlivosť v jednej súkromnej ZP, kde je poistená celá naša rodina, mi ujo na info linke nevedel povedať o čo ide a na jeho mailovú odpoveď čakám už tretí týždeň…
Stretávam ľudí
Aby som nebola iba negatívna, tak ma minule čakajúca „spolukolegyňa“ v rade na matrike pustila o jedno miesto v rade!
Inak som dospela k jednému zaujímavému faktu – ženy sú menej ústretové k tehotným ako muži.
Slováci sa radi hrdia titulom, že sme srdečný a pohostinný národ. Rakúšania alebo Škandinávci nám pripadajú chladní. Prečo teda sú všade kde sa dá family and baby friendly? Je to také ťažké učiť sa od tých lepších?
*
____________________________________________________________________________
Pokiaľ aj Vy zažívate „diskrimináciu“ vo verejných zariadeniach, napíšte o nej do diskusie –
pokúsime sa osloviť zúčastnených (resp. ich nadriadených) aby dali k problému svoje stanovisko!
Dana Hlavačková, redakcia rodinka.sk
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Evakuačná batožina (Bug out Bag), ako a čo zbaliť v prípade evakuácie
Otec, ktorý si adoptoval 6 detí. Sám.
Nedostatok zinku môže vplývať na zdravie pokožky
Škôlkarsky plač. Prerušiť adaptačnú fázu, či vydržať za každú cenu?
Fakultná nemocnica Trenčín
Čo má mať škôlkar v skrinke?
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Keďže so tiež matka troch malých detí tak presne viem o čom tento článok je.Dokonca keď som v zamestnaní vedúca sa ma opýtala kedy pôjdem na potrat,lebo tri deti v dnešnej dobe sú predsa veľmi veľa.Samozrejme po tomto dialógu nasledovala moja výpoveď.Podala som ju okamžite a bolo to .Na tú hnusnú ženskú som sa nemohla pozerať.Keď sa dcéra narodila tak som jej nedovolila ani do kočíka nakuknúť.Videla ju keď mala Miška skoro 2 roky.Veľmi sa jej páčila ale ja so svojou ješitnosťou som jej povedala nech moju dcéru láskavo nerieši.Je zaujímavé,že terajšiu prácu som si našla kvôli deťom.Na pohovore som oznámila,že mám tri deti.Bola som prijatá s tým,že u mňa majú istotu,že po zaučení im neujdem na materskú.Svojmu zamestnávateľovi som vďačná,lebo mám prácu ktorú milujem a tak ako vychádza v ústrety mne tak to robím aj ja.Aj keď som si nie moc istá či sa do tej materskej trafil.Uvidíme čo príroda zariadi.
ano, spolocnost nemysli na deti, nemame dost peknych ihrisiek, autobusy nie su prisposobene pre kociky ani pre vozickarov. Financna situaciu je zla a tak dalej…to je vsetko pravda, ale chcela by som napisat jeden postreh s ktorym sa dost casto stretavam. Preco si myslia niektore mamy, ze ostatni maju skakat tak ako si to ONY predstavuju. Spresnim to, aby bolo jasne kam tym myslim, preco tak casto pocujem od matiek: a svagor kupil mojmu synovi LEN TAKYTO DARCEK- obycajny smejd, to nevie kupit nieco lepsie a poriadne? alebo si myslia, ze cela rodina nema iny program, len starat sa o matkine deti, lebo ona si uz zase potrebuje oddychnut (to, ze si aj druhy ludia potrebuju nieco zariadit ju ale vobec netrapi). Alebo sa stazuje nejaka matka, ze jej rodina neberie dostatocne casto jej decka na dovolenku, rozne akcie atd. Myslim si, ze takyto pristup je tiez chory. Inac ja sama som tiez matka, keby sa niekto pytal
Bývam síce v malom meste, takže problémy s MHD nepoznám, ale viem si to živo predstaviť. Takisto som ako tehotná zažila čakanie v radoch v letných horúčavách a postojačky. A teraz keď behám s kočíkom, vždy prosím mamu alebo kamarátku o pomoc, aby mi postrážili dieťa keď nakupujem, pretože u nás sa do žiadneho obchodu nedá ísť s kočíkom a nemám odvahu nechať synka samého vonku. Pravdepodobne by najskôr zmizol kočík , potom oblečenie a nakoniec aj dieťatko. Nezávidím mamičkám, ktoré žijú v panelákoch, pretože u nás majú jedinú možnosť, ísť do parku na ihrisko. To je ale v dezolátnom stave a často sa tam nájdu rôzne “predmety” po nočnom vyčíňaní. Napriek snahám mamičiek a predvolebným sľubom, stále nemáme materské centrum. Mám kamarátku, ktorá už tretí rok žije v Rakúsku a má ročnú dcérku. Na Slovensko sa vrátiť nechce, najmä pre to, že porovnáva starostlivosť o tehotné a správanie sa k mamám a deťom tam a u nás. Keď mi občas rozpráva o svojich len dobrých skúsenostiach, pripadám si ako keby mi rozprávala o živote na inej planéte. Všetko je to o ľuďoch, ale aj o prístupe štátu. Netreba sa diviť, že pôrodnosť klesá, jedno zvýšenie príspevku na dieťa to nevyrieši.
Baby milovane, uz som sice vyse 6 rokov prec z Ba, ale este si to dobre pamatam… Ked som cakala tretie, uz po mne “spolukolegyne” osvietene matky na pieskovisku neviedli debatu, ked som oznamila, ze sme to dietatko chceli a ze to nebol omyl. Elektricky – hroza. Najhorsie to zial bolo pri Blumentali… ked skoncila omsa. Kedze som pri prvom este robila v starom meste, bolo to velmi zabavne.:-( Ale nemyslim si, ze mamy su pasivne. pamatam si, ako sme s kamoskou chodili na cvicko pre tehule do ruzinova a poobede sme si nemali kam sadnut a to ona sla az do dubravky. Tak sme natlacene na jednej tyci vzadu na seba kricali cez celu eletricku: “Kedy mas termin? A uz mas dohodnuteho gynekologa? Bola si na ultrazvuku? Na kolko si otvorená…?” Nuz, bolo to asi trapne, lebo nas bolo dost, ale vzdy to zabralo… 🙂
A súhlasím s Helou a jej príspevkom – okrem vlastnej asertivity vediem aj svojho 4-ročného syna k tomu, aby veci o ktorých teraz píšeme boli pre neho samozrejmosťou….veru – asi jediné čo môžeme urobiť je začať u seba a vo vlastnej rodine a veriť, že o 20 rokov to tu už bude všetko inak
Autorka to úplne presne vystihla !!!
v Sociálnej poisťovni (konkrétne v Banskej Bystrici) mi tety, z ktorých každá má len svoju agendu – nevedeli poradiť skoro v ničom. Ja sama som ich musela upozorniť, že je to tak alebo inak – teta 5x telefonovala (asi na vyššie miesta), aby sa poradila či je to tak alebo onak a nakoniec som odišla s tým, že si to aj tak musím zistiť sama (týkalo sa to PNky pred nástupom na MD a potom materskej dovolenky)…..
Keď vidím na obchode obrázok s preškrtnutým kočíkom – chytá sa ma agresia a mám chuť zvolať všetky maminy z okolia, aby pekne prišli s kočíkom….
Autobusom tiež radšej nechodím – neviem iste či by som donosila :((((
Keď ideme s mužom a synom do reštiky – sadáme si na terasu, aby sme sa vyhli cigaretovým pachom pri jedle a tiež vzhľadom k môjmu stavu (som tehotná) a tiež synovi. Na 99,9% si hneď vedľa prisadnú aspoň dvaja-traja fajčiari, ktorým je úplne fuk, že na nás húlia :(((((((((
Dalo bysa ešte veľa písať…prišla som na to, že si treba cvičiť asertivitu a povedať každému jasne a stručne (samozrejme slušne) a svojich práv sa domáhať. Inak sa nezmení nič ! Ale je to hanba
mam dve deti po 11 mesiacoch. teraz su uz 5 a 4- rocne. pravdupovediac uz si nepamatam tieto tehotenske zalezitosti, lebo mam dost inych problemov. viem vsak, ze som vtedy byvala vlemi citliva, bola som odkazana na pomoc inych a ked som sa stretla s nevsimavostou , tak ma to bolelo. raz som poprosila pana nech mi vylozi dieta v spotrovom kociku do vchodu, lebo som sa bala , ze v osmom mesiaci by to nebolo bohvieco, takisto som raz poprosila paniu, ktora si nevsimla, ze som tehotna a ked si vsimla , myslela, ze nejaky 3. mesiac a to bol 7. mesiac, ze nech mi pomoze so sportovym kocikom do busu. ked bolo babo na svete, naucila som siapomaha t si sama . doteraz si vsak pametam ludi, ktori boli ku mne vsimavy a ludi, co boli lahostajni, to mi utkvelo v pamati.
Viete, my Slováci sme rôzni. Zažila som v autobuse, že chlap nastúpil v náručí so svojim synčekom a nakoľko nemal miesto na sedenie ostal stáť nad dvoma pubertiakmi. Tí s tým nemali problém a sedeli kľudne ďalej. Nakoniec vstala staršia pani a nadávala chalanom akí sú nevychovaní. Súhlasím s ňou, ale prečo otec sám nevyzval chlapcov /keď ich to doma nenaučili/ aby ho pustili.
Nevšímavosť a bezohľadnosť najlepšie porazíme, keď nahlas oslovíme, poprosíme, požiadame. Ale to aj tých sediacich mal niekto niekedy naučiť. Milé mamičky zamysleite sa aj nad tým, keď v autobuse sedí chlapča, dievčatko a Vy ovešaná s taškami ledva stojíte nad ním.
Apropo – všimli ste si, že v autobusoch cestujú väčšinou ženy, mládež a starci? Muži jazdia poväčšine v autách. Keď začnete teraz Vy deti viesť k všímavosti a ohľaduplnosti určite bude onedlho svet lepší. Všetkým prajem iba to najlepšie.
ked som bola v 8.mesiaci tehotnenstva, nikto ma v autobuse nepustil sadnut si a pritom bolo leto a brusko sa nedalo prehliadnut 🙁 raz dokonca sedeli v buse v “stvorke” mladi asi 14-rocni pubertaci a ja som nad nimi stala s tym brusiskom a ich ani nenapadlo ze by som si mozno aj ja rada sadla. hlavne ze na miestach vedla seba mali obidvaja polozene skolske tasky … ani sa nerozculujem
mam z niektorych reakcii taky pocit, akoby niektore mamicky, resp. buduce mamicky naschval hrdinsky znasali tuto “sikanu” okolo seba… a ostatne mamicky, ktore volaju po zlepseni len kritizovali, ze ake su zhyckane a nevedia si same poradit. mile damy, ak aj vy mate takyto pristup, potom sa to na slovensku nikdy nezlepsi. jasne, ze sa prakticky nic ine neda robit, len to znasat (ak sa v nejakej zlej situacii ocitnete). ale myslim, ze treba volat o zlepsenie, inak to tu bude ako pred opicami stale, hoci sa budeme tvarit, ze aki sme civilizovani…
Ludia su vselijaky. Kamoskyna dcerka 1.5rocna inac velmi kludnestvorenie sa hrala doma . Prisiel mlady sused zdola,inac sam otec 9 mesacneho syna a vynadal kamoske, ze si maju kupit koberec a nebuchotat.Je mi jasne, ze ak sa snazili uspat maleho a ono sa im budilo na zvuky tak bol nervozny, ale prist a vynadat? To akoze kamoska mala dcerku priviazat a cusat s nou ? A to este spravi otec dietata, ktory cobydup bude to iste robit, mozno aj horsie rodeo? O tyzden nato,malej sli zubky a tak v noci casto plakavala. Bolo horuco,okna otvorene.Kamoska vedela,ze nad nimi ziju starsi susedia a preto s malou dusickou sa im ospravedlnovala, ze asi ich budia.Viete co povedali starki? “Nic si z toho nerobte susedka, ved my to pozname,tiez sme odchovali 3 deti” Clovek by povedal, ze mladi pod nimi budu chapavi a dochodcovia nad nim ibudu somrat.Ludia su vsak rozni. :-).
Mám 2r. chlapca a som v 8.m.t. a mám tiež nie práve najlepšie skúsenosti, čo neznamená, že narážam na samích tupcov, ale množstvo a frekvencia nemilých zážitkov je skutočne na zamyslenie. Keď len zoberiem na vedomie koľko ľudí sa unás hlási ku kresťanskej viere….
Ja sama pochádzam s viacdetnej rodiny a pamätám si tiež niektoré poznámky na náš pčet…
Jednoducho zjavne naša spoločnosť – časť z nej- ešte stále nedospela. Keď dokáže niekoho iritovať tehotná žena, malé dieťa, adolescent- jednoducho vždy sa nájde nejaká skupina ľudí ktorý musia byť nepopulárny v spoločnosti.
To úmyselné ignorovanie, keď len o chlp míňajú moje brucho, ktoré si chránim jednou rukou, zároveň telom robím ochranu pre moje prvorodené, ktoré má svoje chvílky primerané jeho veku a trucuje niekde na zemi… Aj keď sa snažím nákupi robyť v trojici ešte s bodygardom – manželom, určite sú objektývne dôvody na to, že občas musí ísť aj tehotná žena s malími deťmi nakupovať.
Takže áno u nás to fakt niekedy vyzerá ako v stredoveku, aj keď máme autá ,odfarbené vlasi, vysoké školy a EU… Takže svoje deti si budem aj nadalej brániť rukami, nech neprídu k úrazu
))
Kazdy ma problemy, okolnosti, casovy tlak. Neviem ako si predstavujete ze kazdy clovek automaticky bude riesit neznamu tehotnu zenu. Vacsina problemov ktore spominate sa mozu stat aj netehotnym, su to strukturalne chyby v organizaciach a ste v rovnakej pozicii s ostatnymi. To je treba riesit priamo a nie si domyslat. Ja si nie vzdy vsimnem ze zena je tehotna, a nemozte od druhych ocakavat automaticky ze ludia na vas budu brat ohlad- je vzdy treba si vypytat, povedat priamo, vysvetlit dovody a nie spasonosne cakat; tiez zjavne priklady diskriminacie ohlasit. Ale take -ze nepustili ma dopredu.. pytajte sa a vysvetlite.
Re Jane Ratajovej: Okok, len to tu pôsobilo fakt akoby sme žili pred opicami. Nie je to tu také zlé. Hlavu do piesku pred problémami netreba pchať, ale treba vyzdvihnúť aj to dobré.
Ak bola moja reakcia podráždená, tak to len preto, lebo nemám rada jednostrannosť. som však rada, že nie som sama 🙂
ja mam dve deti, 5r. a 8mes. a nemam nejake negativne skusenosti. Jasne, ze sa nehrnuli vsetci mi pomahat len preto, ze mam brucho/kocik/dve deti, ale nikdy sa mi nestalo, ze by mi niekto odmietol pomoct, ked som o to poziadala.
Cakanie v rade nie je bohvieco, ale aj ostatnych to otravuje a mozno sa ponahlaju viac ako ja…..potesi, ked ma pustia dopredu, ale necitim sa ukrivdene, ak nie (jasne, neplati to o prednostnych pokladniach)
K clanku: parkovat na miestach pre invalidov z titulu tejotenstva by ma v zivote ani nenapadlo!!! Tvoja “znizena pohyblivost” o par rokov pominie, co sa o vozickarovi neda povedat.
K tomu vybavovaniu v soc.poistovni-problemom bola predsa nekompetentnost uradnicky a to by ma nastvalo, aj ked by som nebola tehotna. Povazujem to za diskriminaciu kazdeho klienta, ked vystoji rad a nic sa nedozvie.
Ked som bola tehotna, mala som pocit, ze ludia su milsi a ustrtovejsi. jedina neprijemnost sa mi stala u zubara. Ja sama som zdrav.sestra a tento pristup ma mrzel. Pokazil sa zub, tak zubarke…ale zastupovali. Tak mi dali vlozku a ze o dva tyzdne ma ist von. Po nastupesvojej zubarky som k nej sla,ale sestricka ma objednala o dva mesiace, 5dni pred porodom a to som doma lezala, lebo som sa otvarala. V den D som mala byt u nich o 10tej. nik tam nebol…prisiel starsi pan, nebol objednany. Dvere sa otvorili 9.57hod, tak som cela ustrasena- neznasam vrtacky, vstala a tesila sa, ze uz to bude za mnou. sestricka na mna zvysila hlas, ci som slepa, kam idem, ved nie je 10.00 a zobrala pana…vysiel odtial 10.25….nebola som jej schopna nic povedat. Poplakala som si- hormony, porozpravala malemu nech este vydrzi a bude vsetko o.k.
Dada, vtedy to bolo dosť narýchlo, išli sme s malým z vyšetrenia, kvôli menšej vývin. chybe kolienok, tam nám odporúčali, aby sme nožičky nazaťažovali, tak som vzala športový kočík. Dobehli sme na autob. stanicu k prímestskému autobusu. Nemohla som násť nikoho, kto by mi pomohol vyložiť kočiar, keďže som to so synom nevládala, bol ťažký, vybrala som ho.z kočiara.Nastúpil sám, ako vedel, ja som vyložila naše vozidielko, zapla syna doň a utekala dopredu k vodičovi kúpiť lístok. Pokiaľ to bolo možné, zvykla som si niekoho brávať ako doprovod, no nie vždy mal niekto čas. Malým som sa teda bohužiaľ nachodila po lekároch pomerne dosť, žiaľ ešte sa to nekončí. Myslím, že ani ja nie som pesimista. Optimisticky som na skúšky na vodičák išla 3-krát!!! Nech žije cvičisko! A optimisticky som verila, že sa nám na starej škodule nič nestane, do poradne som sa doviezla s rukami od oleja,(pokazený zámok v aute), rovno odtiaľ som sa výbornej nálade sama doviezla do pôrodnice. Moji svokrovci sa držali za hlavu, že majú bláznivú nevestu. A čo. Svet sa točí ďalej. Ako tak nad tým uvažujem, tých negatívnych skúseností určite nebolo viac ako pozitívnych. Hoci som si v autobusoch odstála s bruškom svoje, nezabilo ma to. Zato moji super kolegovia často zatiahli za mňa, keď som bojovala so žalúdkom. (Vždy do 5. mes.) Čo sa týka dôchodcov, tak sa mi vidí, že sú tu babenky a dedulovia veľmi fajn, ešte sa mi nestalo, že by boli neféroví. No ešte som ich neskúsila v autobuse vyhodiť s miesta.
Urcite kazdy ma svoje skusenosti. Ale netreba zovseobecnovat, aki su vsetci neustretovi. Ja ked cestujem MHD, este sa mi nestalo, ze by mi niekto nepomohol s kocikom. Bez toho, ze by som ich o to poprosila!! Ano, su to hlavne chlapi 🙂 Raz mi dokonca jeden chcel pomoct vyjst s kocikom na obrubnik. Az ma potom mrzelo, ze som odmietla, ale fakt to nebolo treba 🙂 Myslim, ze aj Slovensko sa meni k lepsiemu, pribudaju parkovacie miesta pre rodiny, aj detske kutiky. Budme optimisti, ze to bude uz len lepsie!
Re p. Ratajovej:
Môžem sa spýtať ako je možné, že Váš ani nie 2r syn SÁM nastupoval do autobusu a Vy ste za ním vyniesli kočík? Ak je rozdiel medzi Vašimi deťmi 3r a 1 mesiac, mali ste vtedy ešte len 1 dieťa. Keď teraz cestujem s dvomi deťmi, staršiu najprv vyložím do busu, tá si rýchlo nájde miesto, a potom mi vopred dohodnutý človek pomáha s kočíkom.
Snažím sa na svet pozerať optimisticky. Nie vždy sa to dá, ale keď hej, tak svet je hneď krajší. Namiesto sťažovania sa snažím vyriešiť všetko tak, aby som sa nemusela sťažovať.
RE: Monika: Nebojte sa, na SK sa nežije ako v prvotnopospolnej spoločnosti. Dámy majú prednosť, na tehotné sa aj usmievajú, aj pomoci sa dočkajú, … ale sú tu tiež ľudia, ktorí Vám dokážu život nepríjemne okoreniť (ako aj v USA) stačí si to vyskúšať. Vynosila som tu dve deti, viem o čom hovorím. Všetko má 2 stránky, nič nie je max. zlé alebo maximálne dobré.
tak si tehotna alebo invalidna?
pre mna dozadovat sa parkovania na miestach pre invalidov len preto, ze mas deti a cakas dalsie, je prinajmensom cudne… jasne, Slovensko ma velke medzery co sa tyka baby&mother friendly pristupu, plus ludia su zamraceni a hladia iba na seba, ale zase na druhej strane mysliet si, ze teraz ma bude cely svet obskakovat len kvoli mojmu stavu, mi pride tiez dost do seba zahladene…
Clanok ma velmi zaujal. Zijem v USA uz 6 rokov a skoro som zabudla ako na SK je. Som tehotna s prvym dietatom. A som zhrozena z toho co som sa tu prave docitala. Cela spolocnost v USA je family a baby friendly. Rodiny s 3 a viac detmi su viac ako bezne. Nikto s tym nema problem a dieta kazdy berie ako dar od boha. Obchodne domy, banky ….. su prisposobene pre mamicky s detmi, vratane kutikov pre deti. Mat viacpocetnu rodinu je radost a nie starost.
ahojte maminky aj ja mam3deticky aj ked syn ma 19 r,dcera14r a najmensi syncek ma 3tyz,zijem v Rakusku ked som mala brusko vsade som bola uprednostena ci to bolo po uradoch,alebo v autobuse,alebo v predajniach nikde som nemala problem este sa ma aj opytali kedy to bude a ci to bude chlapcek,alebo dievcatko viem co je to byt tehotna na Slovensku mam dvakrat skusenost a tak som rada,ze tretie dietatko prislo na svet v Rakusku.
aj ja sa pripájam k mamičkám s 3 deťmi. u nás je to ale trošku iné.doma máme budúceho maturanta, 13 ročnú dceru v najväčšom zábere puberty a 2 ročné dievčatko. ked som ju čakala stretla som sa aj s poznámkou.,,. jéééj a antikoncepcia k vám ešte nedorazila??…..
nemala som problémy v tehotenstve takže pomoc okolia som nejak zvlášť nehodnotila, som mobilná , šoférovala som den pred pôrodom, s nákupmi mi pomáhali veľké deti. dokonca raz v BILLE otvorila pokladnu len kvoli mne. čo sa týka parkovacích miest pre rodiny v IKEA tak ak sa pozriete do áut tak možno v troch z desiatich je autosedačka.vždy ked idem do IKEA tak sa popýtam na info čo s tým budú robiť.naposledy som sa dozvedela že už s tým budú niečo robiť.
prajem príjemné tehotenstvo a veľa radosti s detičiek.
Mala som presne tieto negativne skusenosti,s bruchom po pupok ma nikdy nikto nepustil v rade dopredu,nemyslim obchody,ale bezne vybavovacky na uradoch.Vlastne raz jeden pan asi 30 rocny.Tiez som si vsimla ze zeny su bezohladnejsie ako muzi.
Ahojte,
mám dve malé deti (2r a 4 mes.), jazdim aj autom aj MHD, nakupujem, … proste žijem. Len som asi divná – nemám veľa zlých skúseností. Pre mňa je doprava busom pohodlnejšia, nemusíma spoň malého budiť prenášaním z kočíka do sedačky a späť. Nezažila som, aby s ana mňa niekto divne pozeral pri cestovaní v buse (s 1 alebo 2mi deťmi), iba raz sa stalo, že mi nepomohli. Ak boli v buse samí dôchodcovia, ochotne pomohol šofér.
V obchode ma často púšťajú dopredu samotní zákazníci, u nás v miestnych potravinách dokoncia kvôli nám otvoria kasu.
Nerozumiem takémuto negatívnemu náhľadu na cestovanie v MHD – ako by bolo len pre spodinu. Samozrejme, že musím poprosiť o pomoc, nemám predsa napísané na čele, kedy idem vystúpiť a tiež, keď od niekoho niečo chcem, musím to povedať s čarovným slovíčkom “prosím”. To učíme už aj naše deti.
Do obchodov s nimi chodím minimálne, a keď, tak je to len rýchlovka.
Na úradoch sme ešte neboli s dvomi , preto neviem posúdiť.
SP je kapitola sama osebe – deň pred vstupom novely do platnosti mi nevedeli povedať, v čom spočíva novelizácia. Kvôli tomu som tam prišla o cca 7000Sk. Sťažnosť mi uznali, ale môžem si s ňou viete čo …:-(
Dada
….ano poznam a ja tieto pohlady, mam tri deti 7 r, 3 r, 1,5 roka, nemame auto, takze casto cestujeme v MHD
v banke sa moje deti nahanaju, lebo nevedia vydrzat,no keby som zakrocila, tak by aj vrieskali…
na prechadzkach sa za nami obzeraju, a pytaju to su vsetky vase
poznamky typu nacu su tri deti v dnesnej dobe a pritom pani v inej dobe mala tiez tri deti
ale neberiem im to ,urcite putame pozornost, svojim detom vsetko pekne vysvetlujem a som vzdy alebo vacsinou kludna a to na moje deto zabera,ak na nich nekricim a nebbijem ich,ludia to beru ako nieco cudne, ked si dietatko sadne na zem a maminka spolu s ostatnymi detmi sedia s nim a pekne si vysvetlujem co sa stalo, alebo len cakamto ,ze ludia su neustretovi k buducim mamickam aj k samotnym mamickam malych deti to je fakt, bud nevedia alebo uz zabudli ake je dolezite vychovavanie deticiek….
a ospravedlnujem sa ,ze nedodrziavam pravopis, ale chcem to rychlo napisat idem dovarit obed….
dobra tema,dakujem, ze ste ju pani Hlavackova otvorili,vsetko dobre prajem
“Zeny su menej ustretove k tehotnym ako muzi” – tak s tym vrelo suhlasim. Ked idem so svojim babom, a predtym s bruskom, cez prechod pre chodcov, ziadna baba mi autom nikdy nezastala, aby ma pustila – vzdy to boli len pani, aj to len vo veku 40 a viac. Tymto Vam, mili pani, srdecne dakujem. Ale dochodcovia su naozaj kapitola sama o sebe – som dochodca, teda som kral… minule ma jeden z nich surovo na poste predbehol napriek tomu, ze mi babo zacinalo plakat. Mal XY sekov, ja som si ten rad poctivo vystala, ale nakoniec som to zvrtla domov, lebo babo to uz nezvladalo. A mila SLOVENCINA, DAKUJEME, ZE SI, bez takych by tu bolo pusto, naozaj… presne si trafila, co bolo pointou toho clanku…
Milá Danka, gratulujem, obdivujem ŤA a veľmi Ti fandím, mám ešte len 2 deti (4r., 9 mes.) Tiež som si pri cestovaní autobusmi užila svoje, napr. sa mi stalo, že ani nie dvojročný syn nastúpil do autobusu po štyroch a ja som si vyložila za ním kočík, lebo každý sa len díval, no pomôcť nemal kto. Prednostné pokladne ha- ha. Pri druhom teh. mi v 5. mes. “preskočilo” a zadovážila som s čerstvým vodičákom Š120, do kt. sa dali vďaka pásom pripnúť sedačky. Zrazu som nebola nútená vláčiť sa z dediny do mesta s dieťaťom za ruku a s bruchom pred sebou autobusmi. Mám aj milú skúsenosť. Asi v 8. mes. mi robilo problém nafúkať na aute kolesá. V pneuservise boli milí a ochotní, ešte aj rezervu mi zadarmo vyvážili. A sused odnaproti, starý mládenec, mi zas len tak za pekné slovo vymenil vodnú pumpu v aute, aby bolo v príp. potreby všetko o.k., lebo fakt som vyzerala tak, že už nevydržím ani do rána.
Nespravne -vystála asi 10 minútovú radu. Spravne -VYSTALA ASI 10 MINUTOVY RAD….
Tiez mam dve male deti /3r. a 1,5 r./ a cakam tretie. Musim povedat, ze u mna su nocnou morou dochodcovia ( cest vynimkam). Naposledy pri vybavovani v SPP, kde bol dlhocizny rad a ja s malymi detmi a velkym bruskom, nikoho ani nenapadlo nas pustit, aj ked deti tam vystrajali a do mna kazdy narazal, nakoniec si nas vsimla pani pri okienku, ktora nas zavolala, aby sme isli hned k nej, boli sme milo prekvapeni, dala im malu cokoladku a balony a sama poznamenala, ze tiez mala male deti a vie, ake to je, vlacit ich po uradoch. Mestskou dopravou nechodime radsej, chvalabohu, lebo ked som mala len jedno dieta a este som nechodila na aute, bola to dost hroza s kocikom, po prve na vas pozeraju akoze co od nich chcete, ked poziadate o pomoc – zas ti dochodcovia, ale ked nikto nie je na blizku, co robit ( niekedy pomohol sofer ) a ked vystupujete, tak su prvi, co MUSIA byt v elektricke za kazdu cenu, aj ked ste este nevystupili. celkom to nechapem, lebo aj tetusky mali niekedy deti a vedia si asi predstavit, co je to ustriehnut male deti, trepat sa k tomu s bruchom a kocikom a este riesit ludi, ktori su vam tak “napomocni”.