Cítiť sa milovaná

Mať pocit výnimočnosti, jedinečnosti a tiež istotu prijatia seba samej ako ženy so všetkým, čo vo mne je… Sen? Pre mnohé ženy áno… Pre niektoré aktívnejšie duše dôvod, ako sa navzájom podržať – čo aj na papieri. O tom, aké je to vydávať iný časopis pre ženy, sme hovorili s Alenkou Ješkovou, šéfredaktorkou časopisu Miriam.

Na trhu je množstvo „lifestylových“ časopisov pre ženy, ktoré celkom dobre frčia. Prečo ste sa rozhodli vydávať niečo iné?

Lebo som si ja sama nenašla svoj časopis, ktorý by ma bavilo čítať. Lebo mňa niektoré bulvárne časopisy či ich bulvárne časti urážali. Mala som dojem, že ony nerozvíjajú v žene to krásne, čisté, hlboké, čo v každej je. Túžila som sa vyjadrovať k veciam, ktoré nás ženy naozaj – v skutočnosti – trápia i napĺňajú. „Niečo iné“ na trhu proste chýbalo. A tušila som, že mnohé ženy „to iné“ so záujmom privítajú.

Vášmu dielu ste dali meno Miriam…

Názov sme hľadali viac než pol roka. Prvý pokus bol Magdaléna, názov podľa mena ženy, ktorá ako prvá videla vzkrieseného Ježiša a išla to oznámiť ostatným. Vnímali sme ju ako ženu nádeje, ktorá prináša radostný oznam. A nenecháva si ho len pre seba. „Magdaléna“ je vlastne našou víziou. Ale odborníčka mi poradila, že časopis by mal mať kratší názov.

Nuž sme hľadali ďalej. Po týždňovom brainstormingu, kedy ja som prišla s nápadom názvu Milovaná zaznelo slovo MIRIAM. Ujalo sa v celom tíme. Etymológia slova hovorí, že hebrejské ženské meno Miriam znamená Bohom milovaná, čo tiež spadá krásne do našej vízie – povedať ženám, že sú milované.

Ťaháte to napodiv dlho – od roku 1995. Ako ste vlastne začínali, čím Miriam za tie roky prešla?

V podobe časopisu až od októbra 2004. Predtým sme sa viaceré ženy modlievali za slovenských mužov, aby boli schopní ísť do partnerských vzťahov, teda, aby vyzreli a slobodné baby sa mali za koho vydať. (Inak odvtedy sú okrem 2 už všetky vo vzťahu J). Neskôr sme organizovali verejné stretnutia pre ženy, kde sme sa s nimi rozprávali o problémoch a modlili sa aj za ne. A z týchto aktivít aj vzišiel nápad založiť naše médium – na  komunikáciu aj na diaľku. Veď na posedenie nemôže prísť veľa žien, kým časopis sa dostane do mnohých rúk.

Začali sme vydaním 6-stranového plátku, ktorým sme si odskúšali záujem žien. Obsahoval objasnenie úmyslu rodiaceho sa časopisu, jednu prednášku pre ženy od Viedenčanky, ktorá sa venuje poradenstvu ženám a úvahu kamarátky o ženách. Tých 30 kusov sa ihneď rozobralo, ženy dobrovoľne prispeli na ich výrobu a nazbierali sa dokonca korunky aj na  druhé číslo s nákladom 100 ks, rozsah 10 strán, v čierno-bielej. Ďalších 7 čísel sme rozdávali zadarmo, prípadne za dobrovoľný príspevok. Od č.9 sme Miriam začali oficiálne predávať v kníhkupectvách, kvôli čomu sme sa stali aj právnickou osobou – občianskym združením.

Tlačili sme najskôr na nízkonákladovom stroji, prešli sme na ofset a od roku 2008 sme aj plnofarební. Z 30 ks sme na 2200 kusovom náklade, ale od marca zvyšujeme náklad zase. To je technická a vizuálna stránka. Obsah vyzerá tak, že máme ustálené rubriky: téma (v každom čísle iná), z môjho života, spoločnosť, rozhovor, rodina, partnerstvo, literárna kaviareň, chces pomôcť?, financie, niečo pre krásu, rady pre domácnosť, zdravý životný štýl s receptami, tvorivosť, zaujímavé ženy, detské výroky, vtipy, oznamy …  

Tvoriť časopis, to znamená mať zázemie redaktorov, prispievateľov aj čitateľov. Je?

Našťastie je. Z pôvodného tímu mi ostali dve stálice, ostatní sa vystriedali. Ale vždy mal kto písať, robiť grafiku, účtovníctvo, distribúciu, dodávať fotky atď. Prispievateľov máme pravidelných i občasných – veľmi kvalitných i vo vývoji, ktorých texty prechádzajú našou úpravou.

Máme aj ochotné šíriteľky a predajkyne. Teší ma, že mnohí ľudia sú dnes ochotní urobiť čosi zadarmo, že peniaze nie sú najväčšou motiváciou. Čitateľky – abonentky máme zo 72 slovenských okresov i kupujúce v predajniach.

Miriam je iná v tom, že nerieši len veci, ktoré vidieť. Žiadna módna polícia, intímne „sexi“ rady, ako niekoho zbaliť či aké vychytávky si nevyhnutne za každú cenu nakúpiť. Čo je nosnou myšlienkou časopisu, kam smeruje jeho obsah?

K žene patrí čosi viac než len móda a sex. Hoci ani toto neobchádzame. O jednom i o druhom pravidelne píšeme, ale z iného uhla pohľadu – a o ten nám práve ide. Snažíme sa šíriť obraz o žene, akú ju / nás naplánoval Stvoriteľ. A to je vždy o hlbokej úcte, pokoji, prijatí, komplexnom rozvoji, rešpektovaní slobody, ale aj jasných hraniciach dobra a zla, ktoré nie je podriadené móde ani relatívne.

Cez Miriam sa my ženy vzájomne povzbudzujeme veľmi otvorenými osobnými príbehmi, ktoré nemusia mať len happyend, ktoré nemusia byť uzavreté. My nemáme odpovede na všetko, ale hľadáme ich u toho, kto je dokonalou Láskou.  

Miriam má od decembra aj novinku. Akú?

Vhupli sme do novinových stánkov.

O čom sníva šéfredaktorka a celý redakčný tím netypického časopisu?

Skôr asi viac usilovne makáme než snívame. Ale i to, jasné. Snívame o tom, aby sa Miriam dostala ku všetkým ženám, ktoré ju budú chcieť čítať. Nemusí sa páčiť všetkým, ale túžime po tom, aby tie, ktoré by sa jej potešili, sa o nej aj dozvedeli. Snívame aj väčší sen – ale ten nenaplní nijaký časopis (ani o Miriam si nerobíme nadreálne ilúzie) – aby každá žena vedela, že aj keď je bez muža, aj keď je chorá, aj keď má problémy, aj keď sa veci u nej vyvíjajú náročnejšie či priamo ťažko …, je milovaná niekým, komu na nej záleží. Že hodnotu ženy neurčuje móda dokonca ani iný človek, ani jej vlastné výkony a že jej ju nevezmú neúspechy.

Hodnota ženy (i muža) je v tom, že ju sem zavolal Ktosi vyšší a dáva jej šancu byť šťastnou, naplnenou. A to, že tento Vyšší odkrýva aj naše talenty, dáva nám poznať našu osobnú cestu a poslanie. Lebo počas dlhoročnej práce so ženami som si uvedomila, že potrebujeme vedieť, kým sme, kam kráčame, čo máme robiť. Len ženy s víziou bývajú spokojné.