Deti a alkohol

Bez ohľadu na absenciu presných čísiel, výsledky ankiet sa zhodujú v jednom – miestom číslo 1, kde sa dieťa po prvý raz stretne s alkoholom, a táto „stretávka“ je aj o konzumácii, je jeho domov. Platí to taktiež o mne. No nech to vyznie akokoľvek, moju prvú potýčku s metlou ľudstva v dedkovej pivnici nepokladám za negatívnu skúsenosť.

Stačí, aby sme s dedkom aj dnes na seba sprisahanecky žmurkli a ako dvaja agenti (Mulder a Scullyová, Dempsey a McPeacová, Mc Derrick a Barbara) sa tajne vyplazíme z izby. Akoby sa za tie roky nič nezmenilo, a tá vôňa zatuchnutej pivnice a kyslého domáceho vína vo mne sama od seba oživí spomienky na detstvo, prázdniny, makové slíže, rozbité kolená a okná, na bunker, ktorý nám dedko spravil uprostred dvora, na schovávačku po kuríne, a tak podobne.

„No čo povieš,“

pýta sa ma dedko v rámci našej hry na degustátorov hoch triedy. Mojou úlohou je s noblesou zašermovať popod nos s malinovkovým pohárom made in Russia, skonštatovať, že vonia po ríbezliach (lebo veď víno má voňať po ovocí), odpiť si za hlt a s uznaním vyhlásiť: „Červené!“

Do toho dedko vždy vypne hruď a povie, že jeho víno je najlepšie v celom šírom okolí. Ja sa zatiaľ usmievam do kyselkavého vína a spomínam si, kedy som v tejto hre debutovala. A na to čaro zakázaného, keď som si odpila prvýkrát z dedkovho pohára. Každé z jeho vnúčat to zažilo – keď dedko uvážil, že je správny čas.

Môže padnúť otázka,

čo je také úžasnícke na tom, že nejaký dedo sa rozhodol zrušiť pečienku vlastným vnúčatám a ešte tu ide jeho vnučka kamuflovať, že sa nestalo nič ako trestný čin; a v čom sa potom jeho konanie líši napríklad od nedávno medializovaného prípadu matky, ktorá svojmu sedemnásťmesačnému dieťaťu dávala piť víno z kojeneckej fľašky.

No a čo, že v tom prvom prípade chýba prvok sústavnosti (opakovaného podávania alkoholu) a nejedná sa ani o väčšie množstvo alkoholu. Veď alkohol ako alkohol. Mne osobne je na tom zvláštna ešte jedna vec: prečo mi dal ochutnať alkohol človek, ktorý mal v rodine alkoholika a vedel, čo je to znášať jeho excesy, neslávne preslávené po dedine viac ako dedkova slávna značka vína? Nemalo by to spôsobiť skôr protichodnú reakciu? Napríklad stále hučať každému do hlavy „nikdy alkohol,“ a spávať s kľúčikom od vínnej pivnice na prsiach?

Zakázané ovocie najviac chutí (hoci hnilé)

„To máš tak,“ povedal mi dedko, „decku najviac chutí zakázané. Keď sa len bude pozerať na dospelých, ktorí mu klepnú po prstoch, len čo sa natiahne za pohárikom, raz sa k tomu aj tak dostane, a potom nebude poznať mieru.“

Dala som mu za pravdu a spomenula si na neho vždy, keď moji rovesníci šantili v alko-opojení ostošesť, len čo zmizli z domu. Pripadali mi trápni, komickí až tragickí. A bola som vtedy vďačná človeku, ktorý mi dal do hlavy jednu podstatnú zásadu – že nepotrebujem všetko skúšať. Lebo keď v 18-tich padne pomyselná závora zákazov pre deti, nastupuje iný orientačný problém v človeku: Všetko je dovolené, ale nie všetko osoží. Týmto zdravím môjho dedka.

P.S. Tá marhuľovica Ti vyšla! 🙂

(3 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...