Nechajte maličkých prísť ku mne. Hovorí Ježiš.
Deti do kostola nepatria, iba nás vyrušujú. Hovoria mnohí kresťania.
Nedeľná svätá omša. Som šťastná, že celú kázeň sme zvládli, a naše deti ešte nenabrali obrátky. 11. mesačný synček spokojne sedel v kočíku, 2,5 ročná dcérka s rovnako starou kamarátkou si relatívne v tichosti listovali v obrázkových knižkách.
Dvojročný Jakubko sa sem tam prebehol hore dole, ale tiež sa celkom uspokojil s fľaškou čaju a piškótami, ktoré mu mamina v záujme „zachovania pokoja“ pod chvíľou núka.
Práve, keď som si uvedomila, že polovicu sv. Omše máme zdarne – bez väčších incidentov za sebou, deti akoby to vycítili. Začali sa viac mrviť, rapotať, pobehovať. Synčeka to prestalo baviť v kočíku, tak s ním tatino začal pochôdzku .
Asi takto prebiehajú naše nedeľné návštevy kostola. Tŕpneme, dokedy nám to dnes vydrží. Či to deti zvládnu v pokoji len do evanjelia, alebo až do konca kázne. Lebo ak náhodou prejavia , že sú deťmi, a chcú sa hrať, prípadne prehovoria….
Obracajú sa k nám nevraživé tváre „kresťanov“ s výrazom – čo tu hľadáme s tými deťmi. Často sa stane ale aj to, že niekto sa neuspokojí s príšernou grimasou, ktorú vrhá na nás rodičov a na naše deti, a neodpustí si hlasné vyhlásenia typu: „Vychovajte si svoje deti! Nebudeme ich tu počúvať!“
Stiahne sa mi žalúdok ešte viac. Prišla som na sv. Omšu, chcem tu načerpať silu a pokoj, ale nachádzam hnev, aroganciu, zostávam v úzkosti a rozpakoch.
Aké mám ako rodič východisko?
- Mám rešpektovať ľudí, čo sa „na náš účet vyjadrili slovom alebo mimikou“ , a nechodievať s deťmi do kostola, až kým nevyrastú a nebudú schopné vnímať celú sv. Omšu? To nechcem.
- Mám vychovať svoje 11 mesačné dieťa tak, aby dokázalo ticho sedieť celú hodinu – To nedokážem.
- Mám chodievať na sv. Omšu vždy sama, a môj manžel sám, aby sme boli schopní ísť „bez nevychovaných detí“ ? To sa mi nepáči.
Mám priateľku, ktorá s rodinou s malými deťmi blúdi každú nedeľu vždy po inom kostole. „Vieš, aspoň mám pocit, že sa tak nevraživo na nás nepozerajú stále tí istí ľudia“.
Iní známi to vzdali. Jednoducho nechodia. Prípadne sa chodia potmoliť popred kostol, v tom lepšom prípade je vonku reproduktor a aspoň niečo zachytia. Samozrejme, len ak je pekné počasie.
Chcem poprosiť o múdru radu.
Ako je to teda s tými maličkými, ktorých Kristus volá, aby k nemu prichádzali? Alebo máme brať na vedomie názor uznávaného slovenského teológa a moralistu (ktorého som počula na jednej prednáške), že rodičia s malými deťmi jednoducho nie sú povinný chodiť do kostola?
Ďakujem za radu a vaše skúsenosti.
(87 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)
Loading...
Teplota, chrípka, angína? S liečbou v tehotenstve treba opatrne
Poznáme víťaza "Auto roka Slovensko"
Novorodenec do troch mesiacov: prečo voláme toto obdobie fázou prežitia?
Ako uvoľniť upchaté dutiny
Kto sú obete manipulátorov
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
mne deticky v kostole neprekazaju, ani ked sa spaciruju alebo rozpravaju, ci ak sa hraju, jedine, co mi vadi je, ked sa splhaju po lavici a mna pritom kopnu a ostane mi flak na obleceni. zasa co je moc, to je moc.
V zasade si ale myslim, ze deticky patria do kostola a ak sa to nenaucia ako male, tak len zriedka sa to potom naucia neskor. Ak si odmalicka nezvyknu, ze v nedelu sa ide do kostolika, tak aj ked budu vacsie, budu radsej cucat do televizora a rodicia ichb tam dobrovolne nedostanu.
Tiez si myslim, ze rodicia ich nemaju nechat uplne robit hocico, ale zasa netreba ich nutit sediet ako pat penazi.
najlepsie je, ak existuje v kostole detsky kutik. V nasom kostole to je a je to super.
Nutit male decka sediet v kostole, vraj „aby si zvykli“, je tazke barbarstvo, hodne zakroku zo strany poriadneho statu. Ten nas tam ale nepatri, pretoze politici SK sa pohotovo preklopili po vzore Fica a fasistov na uhlavnych nicitelov nepravovernych.
Ja mám 3 malé deti vo veku 2, 5 a 6 rokov. S každým sme začali chodiť do kostola od 2 týždňov. Nie vždy to bolo podľa našich predstáv, nie vždy naše deti išli celé bez seba od radosti, ale veľmi často sa o tom u nás doma hovorí. Vedia, že niekedy aj na mieste, kde nie je priam zábava nájdu niečo pre svoje vnútro. A pre to treba niečo obetovať. Ako príklad uvediem prebiehajúci pôst. Aj napriek tomu, že sú malé ( s výnimkou tej najmladšej) majú pôst od sladkosti (mimo nedele). A nemajú s tým ABSOLÚTNE žiadny problém. Vedia, prečo to robia. Nie je to len príkaz. Dokonca sme dnes posielali dva balíčky so sladkosťami, pre deti, ktorých rodičia majú málo peňazí na to, abz deťom kupovali sladkosti
A vyjadrenie nášho pána kaplána. Ostatní veriaci sa majú sústrediť na to, čo sa deje pred nimi a nie na hocijaké deti.
Hlavne sa s deťmi treba rozprávať!!!!!
Pozdravujem a povzbudzujem všetkých, aby brali deti do kostola k svojmu Otcovi
samozrejme že deti kostola patria!ved aj biblii je napísané že nie je dobre počúvat ludi ale pána.a pán ježiš jasne hovorí nechajte maličkých príst ku mne,alebo ked nebudete ako tieto deti nevojdete do královstva nebeského!A tí čo po vás nevraživo pozerajúv kostole, asi ešte nespoznali pána, dobre o nás povedal,ústami ma budete uctievat ale srdcom budete velmi daleko
Ja mám 16 mesačného synčeka a viem, že dieťatko jednoducho nevydrží sedieť ticho celú hodinu, prípadne viac (ak nepočítam,keď spí ) Chodila som s ním na detské omše ale rovnako tam ľudia zazerajú na detičky, ktoré raz zakričia, zaplačú, ako na bežných svätých omšiach, nie je v tom žiadny rozdiel. Snažím sa dieťatko vždy ukľudniť, ale nie vždy sa to dá.
Keď som ešte nebola matkou tiež som občas frflala na deti a tak som sa pýtala kňaza, že keď deti vyrušujú a ja sa neviem sústrediť, že čo robiť. Odpoveď znela Boh vidí s akým úmyslom si prišla na svätú omšu a keď mám niečo pretrpieť, aby som bola so svojím stvoriteľom, tak to treba pretrpieť. Vždy má človek väčšie zásluhy, keď pretrpí nepohodu a občasný hluk, ako keď bude na omši len zazerať a hundrať.
Myslím si, že keď Ježiš hlásal takým veľkým zástupom, tak sa mohlo stať, že nie všetci počuli čo hovoril a predsa nefrflali a boli šťastní, že sú s ním, že ho vidia, tak si myslím, že aj teraz by mali byť zazerajúci kresťania tolerantnejší k malým deťom, lebo tie rozhodne do kostola patria. Sú to stvorenia, ktoré nemajú hriechy (nie ako my dospelí) a je dobré keď sú od malička detičky vedené k Bohu.
V Anglicku deti vyrušujú oveľa, oveľa viac a predsa tam na nich nikto nezazerá a nefrfle. Kňaz sa tam nad hlukom dieťatka iba pousmial, zvýšil hlas, aby všetci počuli a omša pokračovala.
Teľce,je 21. storočie. Hahaha
Ahoj, som rada, ze si napisala tento prispevok. Vobec ta nejdem kritizovat, lebo viem, ze ako mama to mas tazke a mas pravdu, do kostola by si mala chodit pre posilu. Ja som s rodicmi chodila uplne odmalicka do kostola a velmi dobre si pamatam, ze ked som zacala byt neposedna, alebo som sa zacala mrvit, doma mi razne vysvetlili, ze to sa nemoze. Zaujimave, ze so mnou a mojimi sestrami potom v kostole nikdy problem nemali. Vzdy sme ticho sedeli a davali sme pozor. Ak dieta nema ADHD, tak naozaj nema dovod sa spravat „uletene“. Avsak teraz si vsimam v kostoloch taku modu, ze rodicia sa s detmi prechadzaju, davaju im piskotky, cajik, chodia s nimi po kostole hore-dole. mam 26 rokov a ked som bola ja mala, nikdy sa po kostoloch neprechadzalo, ani sa tam deti nekrmili. Lenze ked si uz teraz zvykli na to, ze v kostole si mozu behat, mozu sa vyskrabat pomaly az na oltar a rodicia s tym nic nespravia, tak potom sa od toho len velmi tazko odnaucia. Beriem..niektore detvaky mozno respektuju svojich rodicov viac a co povedia, to je svate a niektore su tak neposlusne, ze si s nimi nikto nevie rady. Avsak to je v drvivej vacsine pripadov nedostatok vychovy, stanovenych hranic a empatie. Niektore moje rovesnicky maju uz deti a ani ich len nenapomenu, ked so spinavymi rukami sa chytaju u mna na navsteve bielej steny. A to vidim aj v kostole. Dieta sa mrvi, poskakuje po lavici a mamicka nepovie nic. Maximalne znudene povie: „Bud tisko, lebo Jezisko sa nahneva.“ No ja mat 4 roky tak by mi bolo asi jedno, ci sa nahneva nejaky Jezisko, ktoreho osobne nepoznam a nemoze ma potrestat.
Pokracovanie Deti do kostola rozhodne patria, ale len take, co sa vedia spravat. Ak ma dieta nonstop zachvaty placu a neda sa utisit, je to trapne nielen rodicovi, ale aj veriacim, lebo sa nemozu na sv. omsu sustredit. Ak dietatko odmieta byt poslusne a ticho sediet, treba s nim zacat chodit do kostola, az ked sa bude vediet ovladat. Velmi sa mi pacil ten nazor, ze deti poslat pocas omse do nejakej miestnosti, kde by im boli vstepovane hrou, pesnickami a kreslenim zaklady krestanskej viery a ked podrastu, mozu sa zucastnit celej sv. omse, ked budu chapat, o com to cele je. Rozpravala som sa o tom s nasim knazom a hovori mi, ze aj on s tym ma problem a mamicky ho vobec nerespektuju, aj ked ich poprosil viac krat, ze v kostole je ozvucena bocna chodba, kde sa mozu hrat s detmi a nevyrusuju ostatnych veriacich. Tam mozu aj behat, aj plakat. Napriek tomu tam chodi len zlomok rodicov s detmi. Ostatni ostavaju v kostole s neposednymi detmi. Takmer kazdu nedelu sa stane, ze pocas premenenia, alebo kazne sa spusti strasny vreskot. Mozno sa Vam to nezda, ale aj pre knaza je to velmi narocne. Skusili ste mat prejav pred celym kostolom a zrazu by Vam do toho niekto zacal jacat? Preto prosim vsetky mamicky neposlusnych deti k empatii voci nam ostatnym veriacim, chapeme, ze mate male deti a nie vzdy sa spravaju slusne, ale v divadle pocas predstavenia Hamleta by ste sa tiez neprechadzali s batolatom okolo hladiska, nenechali by ste svoje dieta behat pod podiom a urcite by ste ho nekrmili cajom a piskotami, lebo viete, ze sa to v divadle nepatri. Tak preco to robite v kostole? Ja som tiez bola mala a hodina nie je tak dlha doba, ze to dieta nevydrzi bez desiatej… Nikomu som nikdy v kostole za to nevynadala, na nikoho sa nepozeram skaredo, ale sustredit sa fakt nemozem, ked mi do ucha mlaska dieta, co sedi vedla mna…tolko moj nazor..
DETI SAMOZREJME DO KOSTOLA NEPATRIA. TREBA ICH NECHAT NECH SA ROZHODNU SAME, NIE IM VYMYVAT MOZOG OD NARODENIA. CHUDATKA.
mam rovnaky nazor ako sundro, asi preto, ze nie som veriaca. Ale keby som bola, paci sa mi myslienka „detskeho kutika“ od Silvie:o)
ÚPLNÝ SÚHLAS…. veľa kresťanov si myslí, že viera je o dodržiavaní nejakých kresťanských formalít. Ale nie je. Radšej zoberiem dieťa na výlet do prírody než by som ho ťahala do kostola. Načo? Aby tam sedelo a hlavne bolo ticho? Toto tu riešite? To čo je? V prírode sa deti vybláznia, zružovejú im líčka a som presvedčená, že na každom kvietku, chrobákovi, lístku či strome mu môžete vysvetliť a ukázať dokonalosť a nádheru tohto sveta. A ak ste veriaci, tak prírodu prezetnujte ako Božie dielo, zázrak v priamom prenose a určite im to dá viac ako nejaký vydýchaný kostol … hlavne nech je ticho a počúva …
Váš komentár V lete, samozrejme, nesedíme v teple vo vnútri, alebo len čo slniečko začne hriať, chodievame s deťmi na tú hodinku von, do areálu kostola, kde je trávnik, kvety, stromy, kríky…. a lavička, kde sa posadíme, porozprávame príbeh z biblie a potom sa hráme, spievame… podľa mňa je to super aj pre deti, aj pre rodičov, ktorí sa môžu sústrediť nerušene na bohoslužby…
Ak by to takto bolo, prosím, ale otázka bola, či deti patria/nepatria do KOSTOLA. Nie do parku pred kostolom. Voči tomu sa nedá v podstate namietať – posedieť si, diskutovať, zasmiať sa, alebo sa spoločne zamyslieť nad nejakou témou, myslím tým spoločne aj s deťmi – to je fajn, toto im skutočne môže aj niečo pozitívne dať. Osobne si myslím, že kostol pohltí aj utrpenie ľudí, ktorí tam prišli „odovzdať“ svoj žiaľ, prosby o uzdravenie, hriechy a pod. a všetky tieto myšlienky tam zostávajú a malé dieťa ich môže absorbovať. Určite by som tam nevliekla deti. A potom ešte tŕpla, či nebudú niekoho vyrušovať v bohoslužbách … Nad týmto som krútila hlavou … V kostole sa nediskutuje, v kostole sa modlí a počúvajú sa kázne. Dospelý má možnosť voľby, deti do istého veku však až tak nie … ale ak niekoho malé dieťa po návšteve kostola vyslovene baží, nech ich tam teda vodia. Môj názor, že príroda dá dieťaťu viac ako všetky kostoly sveta a láskavý, milujúci rodič viac ako všetci kňazi sveta, sa však nezmení milá Zuzana
jo a ešte niečo … príde vám normálne, že dospelá žena nosí svoje deti tam, kde na nich robia nepríjemné grimasy a citujem “ … ale nachádzam hnev, aroganciu, zostávam v úzkosti a rozpakoch.“ Alebo, že jej priateľka obieha vždy iný kostol, citujem „„Vieš, aspoň mám pocit, že sa tak nevraživo na nás nepozerajú stále tí istí ľudia“ DO TAKĚHO PROSTREDIA PLNÉHO NEVRAŽIVÝCH POHĽADOV MÁM BRAŤ DETI? Práve pre toto do kostolov nechodím, modlím sa doma alebo, ak potrebujem nájsť pokoj alebo silu na riešenie nejakého problému, tak si nájdem tiché pekné miesto.
Aspon si mozu odskrtnut, ze dieta priviedli k viere. Nevadi, ze este ani netusi co tam robi a preco sa hodinu nemoze hrat a tesit zo zivota. Mozno ziska takymto pristupom rovnaku averziu, ako som ziskal k nutenemu chodeniu do kostola ja. Ovela viac mi dali aktivity s rovesnikmi, napr. stretnutia pred birmovkou.
Deti rozhodne do kostola patria. U nás je to vyriešené tak, že na začiatku bohoslužby sú deti v kostole, po evanjeliu idú pre požehnanie a potom ich odvedú sestry na to určené do nedeľnej besiedky, ktorá býva v miestnosti v rámci kostola – kde sa im venujú – majú tému z biblie, učia sa zlatý verš, spievajú, kreslia si k téme, alebo robia nejaké ručné práce, napríklad vystrihovačky, modelovanie, hrajú sa a nikomu nevadí vyrušovanie detí… môžu sa na stretnutí detí zúčastniť aj rodičia – ak sú deti malé a nechcú ísť bez rodičov. Myslím si, že je to dobré riešenie. Keď sú deti väčšie, sú na celej bohoslužbe s rodičmi, alebo ak sú ešte na bohoslužbu nezrelé a nerozumejú jej, idú do besiedky.
Určite deti do kostola patria.Som matkou 10 ročného autistického syna. Vzhľadom ku svojej diagnóze sa nie raz stane, že vyrušuje.
Preto chodievame na detské sv.omše.Detská sv. omša je jedna.Keď niekomu vadia v kostole deti,nech ide na inú sv. omšu.Chodiť s deťmi do kostola je nie len právo rodičov, ale aj ich povinnosť.Teraz sa pýtam:,,Pretože mám postihnutého syna autizmom(jeho správanie ani v dospelosti nebude také ako u zdavých ľudí)nemáme sa snáď právo zúčastniť ako kompletná rodina na sv. omši???
My všetci patríme do kostola……či mladí,starí,deti,jednoducho všetci
Deti patria do chrámu, už od lona svojej matky. Je to len otázka času, kedy to bude pre Vás rodičov a pre deti to naj resp. v pohode pri Bohoslužbách. Nie je to ľahke, ale stojí to zato vydržať ten čas pokiaľ sa to utrasie do normálu./male deti malé problémy atď/ Pravý opak, čiže nevodenie do chráme môže po čase spôsobiť práve nezáujem dieťaťa vo väčšej miere. Viď príklad od rodičov. Čo sa týka názorov „kresťanov“ je to len vec názoru a čo je dôležité?, že to mnohý rodičia v minulosti zanedbávali. Názor teológov moralistov je rôzny a to len preto, že každý má iný dar vnímať to ako „problém“ /teológ moralista=rodič,nerodič/
Milá mamička. Určite patríte spolu s Vašimi deťmi do chrámu. Že sú neposedné? Nevadí. Ja som mamou dvoch dcér. Chrám a sv. omšu máme radi a určite ju pre nechápavých ľudí neodstránime. Buďte vo svojej viere vytrvalí. Dnes Vaše deti ešte celú omšu v tichosti nevydržia, ani moje, ale iste sú účastní na milostiach, ktoré im Boh aj Vašim pričinením posiela. Príde čas, keď sa mrviť a vyrušovať nebudú. Ale budú vedieť, že chrám je miestom pokoja, modlitby, miesto prebývania Boha. Aj Vaše prežívanie dnes istotne nie je tým, aké by ste si priali. Ale vedzte, že s malými deťmi je Vaše poslanie práve toto. Byť s nimi účastní na omši. Vyprosujem Vám mnoho trpezlivosti a Božích milostí.
Ahojte,
ja chodievam dost casto do vajnorskeho kostola v BA a na oboch rannych omsiach tam byva kopec rodicov s kocikmi a malymi detickami. samozrejme, ze tie nie su vzdy ticho, ale zatial sa mi nezdalo, ze by to niekomu prekazalo. Tak hadam sa postupne naucia takto to brat aj ludia v inych kostoloch…Zelam vela zdaru a nenechajte sa odradit 🙂
Rozhodne sa nedaj odradiť a pokojne navštevuj sv.Omšu aj s detičkami.
Pokiaľ niekto hádže po vás nevraživé tváre, nevšímaj si to ( ozajstní kresťania to iste nerobia, na druhej strane, keď sú niektoré deti ako z divokých vajec, to tiež ruší pri modlení, takže treba mať pochopenie aj pre druhú stranu)
– ale pre vlastné upokojenie sa pokús tým starším deťom láskavo a pokojne vysvetliť, že keby boli priveľmi hlučné, Ježiško by bol smutný – niečo v tom zmysle. Na môjho syna to platilo :-))
Keď som ešte bola slobodná a bezdetná, s obrovskou radosťou som počas sv. omsí sledovala drobcov, ktoorých rodičia mali odvahu vziať ich do kostola so sebou. Tešila som sa na to, keď aj ja raz dovediem so sebou dieťa, ktoré dostanem ako dar – lebo dieťa nie je vlastníctvom rodičov, lež darom. Maličká má rok, a rozdáva úsmevy dospelákom – ani s jednou negatívnou reakciou som sa nestretla. Už roky máme u nás vyhradenú miestnosť pre rodičov s deťmi. U saleziánov podobne. Nech mi nikto nehovorí, že deti sa rozhodnú samé keď odrastú. Ako sa rozhodnú, keď nebudú vedieť, že patria aj do Cirkvi? Nebudú poznať obrad, ktorý je tu pre nich. Lebo Boh nám aj sv. omšu dal ako dar. Nie iba ako čistú povinnosť.
jednoznacne patria, ale je na rodicoch ci maju blizko k bohu alebo to robia len preto aby sa navonok ukazali, ze chodia vzorne cela rodina do kostola a pritom sa spravaju hned po prichode domov ako najneslusnejsí ludia ba priam ako hyeny /prezila som na vlastnej kozi/ s pocitom ze v kostole si zmyli modlidbami vsetko zlo . Podla nich oni su dobri,lebo su veriaci a chodia do kostola a zli su ti co nechodia do kostola a urcite su neveriaci. Moja skusenost. Deti za to nemozu su to anjeli a patria do kostola a vsade lebo normalnemu cloveku robi radost pohlad na dieta, ktore sa chce hrat a bavit.
Betka
Ked som prečítala všetky príspevky, tak som nadobudla pocit, že toto je nejaké katolícke združenie. Takmer všetci si myslia, že deti patria do kostola.
Ja som tiež veriaca. ale trojročnú dcéru do kostola vodím len na Vianoce k Betlehemu. Takéto malé deti skutočne nechápu, o čom sv. omša je a preto po určitom čase začnú vyrušovať. A milé mamičky, uvedomte si, že tie „babky“ tam tiež prišli načerpať vnútornú silu. (aj mne vadí , ked ma niečo pri omši ruší) A mimochodom, práve tieto babky sú najväčším prenášačom chorôb, pretože si omšu neodpustia ani v 40stupňovej horúčke. Kašlú, kýchjú a soplia. A to všetko ten malý človiečik môže vdýchnuť. Moja dcéra je vychovaná výborne (aj sa vie pomodliť) ale kto je to Boh, tak to nechápe. Modlidba je pre ňu len pekná básnička. A mimochodom, hodnota človeka sa nemeria tým, koľko sa v živote modlil a chodil do kostola. Podstatné je akí sme, ako sa správame, čo robíme. Súdení budeme za svoje činy a nie za chodenie do kostola. A pomodliť sa mv nedeľu môžeme aj doma, alebo si zapneme rádio. A s deťmi navštívime chrám boží v čase, ked nás nikto nenakazí bacilmi a my nebudeme nikomu vadiť. A aj tak sa tie deti časom rozhodnú sami (možno budú nedele nenávidieť alebo milovať). Ja som neznášala, chodenie do kostola (lebo ma nútili), ale v dospelosti som našla cestu späť. Ale nikomu neberiem názor, že malé deti tam nepatria. Len sa nečudujte reakcií ostatných.
Vážení, deti jednoznačne do kostola patria, ako aj otec a matka spolu ako manželia, a ak ma niekto problem s detmi v kostole treba mu vysvetlit že nech sa počas omše modli a deti necha detmi. Ak to nevadi knazovi tak to nemôže vadiť ani ostatným. Ved aj sv. Písmo hovorí: „ak nebudete ako deti, nevojdete do božieho kráľovstva.“
Vážení, deti jednoznačne do kostola patria, ako aj otec a matka spolu ako manželia, a ak ma niekto problem s detmi v kostole treba mu vysvetlit že nech sa počas omše modli a deti necha detmi. Ak to nevadi knazovi tak to nemôže vadiť ani ostatným. Ved aj sv. Písmo hovorí: „ak nebudete ako deti, nevojdete do božieho kráľovstva.“
Pamätám si z detstva, ako nás stará mama v zime za tmy budila už o šiestej ráno , pobehovala po studenej spálni a vykrikovala „Vstávajte, vstávajte! Ideme do kostola! “ A my malí traja uzimení drobci vo veku 5 až 8 rokov sme v treskúcej zime museli mašírovať do kilometer vzdialeného ešte studenšieho kostola, lebo sa to patrilo. Svorne sme to nenávideli , lebo v kostole sme sa nudili, mnohému sme nerozumeli, nebol atam žiadna zábava, iba napomínanie dospelých, nohy nás boleli od dlhého státia,sestra tam pravidelne odpadúvala od nedostatku kyslíka a čo sme si zapamätali, to bola spoločná nenávisť voči kostolu, tlačiacim sa ľuďom a uslintanému farárovi, ktorý keď kázal, opľúval (nechtiac) všetkých naokolo.
Nie, myslím si, že malé deti do kostola na omšu nepatria, lebo to, čo sa tam deje, nechápu. Do kostola sa má chodiť dobrovoľne, s láskou v srdci a nie s hnevom. Keby v našch chrámoch prevládalo to, čo počas gospelov u černoškov, veľmi rada by som tam šla aj so svojím dieťatkom. Zatiaľ, ďakujem, neprosím. Nechcem, aby moje dieťa znenávidelo kostol už teraz.
Prajem dobre ranko vsetkym, nestihla som precitat celu diskusiu, pretoze je dllllha a moji anjelici plni energie neposedia ani rano doma
))) chcem len prispiet svojim nazorom a skusenostou: mam 4rocneho syna a 8 mesacnu dcerku, obaja navstevuju sv. omse od pocataia
)) jasne, ze je to narocne ako pre ne tak aj pre nas rodicov
nastastie v nasom chrameBA-Petrzalka je pre deti prijatelna atmosfera, vytvorilo ju nepochybne spolocenstvo veriacich, ale aj nasi knazi
mame tam este aj taku ozvucenu chodbu, to ak si deticky skusaju hlasivky
))) myslim si, ze je to o ludoch a ich snahe pochopit tych druhych, teraz myslim „babky“ aj rodicov.Na povzbudenie rodicom chcem povedat, ze snaha prinasa aj svoje ovocie, syn uz 3mesiace ministruje a chcel to sam a ja som stastna a kazdy den sa modlim, aby mu to vydrzalo
a to nie je ani omylom kludne dieta, ved rozprava aj zo sna
))
No a k tym burlivym diskusiam medzi veriacimi a neveriacimi(bez urazky) len tolko, to je tema do inej diskusie a hlavne viera je dar. som vdacna Bohu, ze jumam a aj svojim rodicom, ze mi ju sprostredkovali
, majte sa krasne, pekny den VSETKYM
andrea
Kedy zacat chodit s dietatom do kostola? „Devat mesiacov pred jeho narodenim a uz nikdy neprestať.“ t.h.
Mily anonym, neviem ako mozes porovnavat divadlo a kostol???? zastavuje sa mi rozum, to nie je to iste, vobec nie. Do divadla sa chodi raz za uhorsky rok, ale na omsu sa chodi pravidelne kazdy tyzdnen, ale aj castejsie. Vobec nevies o com pises, deti patria do kostola, od prvej chvile svojho zivota, nie az ked maju 3, 4 roky. Musia sa naucit a vidiet,, ze mamka a otec, chodia kazdy tyzden do kostola.A ze chodia po kostole a kricia??? no skuste 1 rocnemu, alebo 2 rocnemu rozpravat, ze mam byt ticho a nema vyrusovat, ak sa vam to podari, klobuk dole….potrebuje mat okolo knizky, aby TA nerozptylovalo…..(asi by ste mali prist ku nam do kostola :-D, to by bolo pohorsenia). Postupne cim je dieta starsie tak si vsimne, ze ma byt ticho, ako su ostatni, ze ma davat pozor.Dieta patri do kostola, tak ako teeneger, ako senior, tak aj dieta patri do kostola.“ Nechajte, malickych prist ku mne“…..Podotykam kazde dieta je ine, jedno sedi, jedno „beha“, tretie si cita knizku, ale je pritomne a vnimave na vsetky podnety okolo seba. Skuste dat dietatu na javo, ze je nechcene, som zvedava ako zareaguje. Ak budete davat vy pozor na omsi a nesustredit sa na deti,verim, ze po case sa naucite sledovat sv.omsu aj cez „krik“ deti, ved nie je vacsim pozehnanim pre Cirkev nic viac ako deti v kostole…..Ozaj chcela by som vediet mily anonym,a tvoje deti,vnucata chodia do kostola???Ak nemas este deti, budu tam vobec chodit??
Deti do kostola patria, ale rodicia si musia uvedomit, ze zatial nic z toho nechapu, o com sa tam pojednava. Su na omyle ak si myslia ze sa mozu pohýbovat, rozpravat, kricat a robit vsetko mozne ako keby boli doma, vonku v parku. Urcite by si ich nezobrali na predstavenie do divadla alebo do baru. Rodicia v kostole sa maju maximalne venovat detom a poucovat ich o tom, na akom mieste sa nachadzaju, ukazovat im a vysvetlovat, kto sa tam nachadza, ako sa mame k nemu spravat,zachovavat a ucit dostojnosti a ucte deti od malicka. Ak zvladnu rodicia deti v kostole, tak mozem povedat, ze aj ich deti su vychovane a aj rodicia su vychovani, lebo respektuju vsetkych pritomnych tym, ze nedovolia sa spravat svojim detom ako na trhovisku. Je maximalne nedostojne ak rodic robi v kostole s dietatom vsetko to, co si dieta zaumieni – to nie je vychova – potom, ked napise matka nazor, ze nedokaze, aby jej dieta sedelo ticho , ze to nezvladne, je to základ toho, ze v pätnastich rokoch ho uz nenauci nicomu a prerasta jej cez hlavu. Su deti, trojrocne, stvorrocne, ktore to dokazu, chcete mi povedat, ze je to z vole maleho cloviecika, asi tazko. Naucit deti, aby zo svojho tyzna obetovali iba necelu hodinku za svojich rodicov, braceka, sestricku, babicku a dedka je uzasne, iba to chce obetavost rodicov a nie svojvôlu. Do kostola myslim si nepatria hracky, rozpravkove knizky – veci na rozptylenie. nech sa potom necuduju, ze starsi ludia s na nich pozeraju tak, ako sa pozeraju.
Tiez som toho názoru, že deti patria do chrámu. Ako gréckokatolícky kňaz a zatiaľ otec jedného dieťaťa veľmi dobre viem čo to znamená neustále trpieť pohľady ľudí, ktorí vyhadzuju deti prec z chrámu. Skoro po každej bohoslužbe to počúvam od svojej maželky. Veľmi často sa však stáva, že rodič dieťaťa príde na spoveď a povie: mopje dieťa má 15 rokov a ja si neviem s ním poradiť – prerástlo mi cez hlavu a ani do chrámu nechce chodiť. Určite viete v čom je problém. Presne tak, začína sa to už od malička…, veď načo brať dieťa do chrámu všetci si ho stále všímaju – rôzne pohľady a človek je z toho iba nervózny, najlepšie je zostať doma. Je to však veľmi veľký omyl. Prajem Vám veľa odvahy a sily, aby ste v tom prečo ste rozhodnutá aj naďalej pokračovali. V prvom rade vy ste zodpovedná za výchovu svojho dieťaťa a budete sa prted Bohom zato raz zodpovedať. A čo potom? Dôležité je aj to, že dieťa ako aj jeho rodina dostáva veľmi veľa požehnania ak je prítomné v chráme. Kristus hovorí :“ Nechajte maličkých prísť ku mne, lebo takým patrí Božie kráľovstvo“. Dovolím si povedať, kto nepríjme toto slovo od semotného Krista, patrí potom jemu jeho kráľovstvo? Vo svojích modlitbách budem na Vás pamätať, aby ste mali odvahu nielen konať to čo je správne, ale aby ste svojím životom a slovom napravovali a vychovávali to, čo je v ľudoch pre hriech človeka potláčané diablom. Nech na Vás spočinie Božie požehnanie, tak ako Boh požehnal životy tých, ktorí príviedli Máriu ako dieťa pred Pána do chrámu
Monika, tak si vyberaj také omše, ktoré nie sú určené pre deti. Žeby ja ako matka som nemala právo sa zúčastniť omše len preto, že mám deti nie je spravodlivé. Ani pre rodičov a ani pre deti. A pre deti je hodina veľmi dlhý čas.A je dosť nepríjemné, keď niekomu vadí už len to, že sa naňho moje dieťa usmieva. Stretla som sa aj s tým a keď sme vyšli z kostola, tak staršia pani mala slovník, na ktorý by žiadny kresťan nebol hrdý.
Ak som správne pochopila, autorka nikoho nenúti veriť, ani chodiť do kostola. Nerozoberá otázku viery, ale prosí o názor tých, ktorých sa to týka. Viera je téma, ktorá asi vždy vyvolá búrlivú debatu. Ale ak nevieme medzi sebou tolerantne komunikovať my- dospelí, ako môžeme chcieť, aby naše deti vyrastali vo svete bez vojen? Ak mám vzjadriť svoj názor, netreba si robiť hlavu z pár nechápajúcich tvári, s ktorými sa napokon stretneme na každom kroku / v autobuse, či pri nákupe../ To by sme deti museli držať v izolácii, čo je hlúposť. Všade stretneme ľudí, ktorím vekom, či momentálnou náladou dochádza trpezlivosť. Hoc je pravda, že v kostole je akosi väčšia koncentrácia babičiek, ktoré si myslia, že svet je len vážny. Opak je pravdou. Ani my, kresťania, nie sme len tí smutní a „dokonalí“, čo len na iných ukazujú prstom. Naopak. Treba sa vedieť usmiať a poprosiť o trpezlivosť aj babičku, ktorá zabudla, že sama vychovávala deti a bola dieťaťom. Deti sú obohacujúcou a prirodzenou súčasťou tak sv. omše ako aj života samého. Mám veľa krásnych aj veselých zážitkov práve z detských sv. omší, kedy sa už aj tá najnetrpezlivejšia babka musela zasmiať na bezprostrednosti a úprimnosti detskej výpovede, či prosby. Deti do kostola patria. Aj keď si ešte celkom neuvedomujú, čo sa tam deje, má to zmysel. Bola by škoda, keby sme ich tam nemali. (týka sa to rodičov, ktorí to považujú za správne- pre zachovanie pokoja
) Držím teda palce všetkým neistým.
nasu rodinu si definitivne presvedcil,ze nie kostol a presun vychovy na cirkev je spravne riesenie,ale laska v rodine,ucta jeden k druhemu a respektovanie ostatnych.tvoje prispevky sa „chytia“ len par veci,pricom dosledne ignorujes jasne mierene otazky.to ze nepopisujem lasku-neznamena,ze je materialna:-)keby si si vedel precitat moj prispevok bez zastretia mysle-videl by si, o akej laske,dovere a inych hodnotach pisem.neverim tomu,ze laska k imaginarnej predstave o vzniku sveta je spravna cesta.ja citim lasku inak-inak k manzelovi,inak k synovi,inak k rodicom…a mohla by som pokracovat,ale ty to aj takmnechces vidiet.nepremyslam o tom,kto mi dal zivot-pretoze to viem!dali mi ho rodicia:-)ako aj vela inych danosti mam od rodicov.nebudem nasledovat tvoje ataky,ze som poznacena totalitou,lebo ty nechapes to,ze kedysi tu vladla cirkev-tiez totalita-a ovela dlhsie:-) zrejme kazdy vie,kam mierim a nebudem to rozvadzat.ale dal si mi dalsie podnety,preco sa vyvarovat slepote viery :-)) dakujem za celu svoju rodinu…
SPRÁVCOVI TEJTO STRÁNKY:
Milý webmaster… obraciam sa na teba s otázkou, či si občas pozeráš vývoj diskusií, pretože táto sa už dávno odchýlila od pôvodného zámeru autorky. Navrhujem osviežiť vašu peknú stránku http://www.babetko.sk tým, že túto tému konečne nadobro zmažeš. Je tu totiž príliš hustý vzduch, ktorý nikomu neprospieva. A keďže chápem zámer tejto stránky ako vytvorenie niečoho pozitívneho s poradenstvom a podelením sa so skúsenosťami, zdá sa mi to tu v príkrom rozpore s pôvodným vznešeným zámerom. Ak je niekto nevyrovnaný zo svojou minulosťou a nespokojný so svojim životom, taký človek si nájde niečo negatívne aj na tej najkrajšej a najpozitívnejšej veci. Dudroš zostane dudrošom až do smrti, alebo potiaľ, pokým neuzdraví svoj doterajší život…. Potom príde zmena o 180 stupňov a s ním aj pozitívny pohľad na svet. Možno by stačilo tak málo na zmenu – napr. niekomu odpustiť… Prosím, prosím, milý webmaster, ujmi sa svojho úradu a vyčisti to tu ak nechceš, aby sa z tekto stránky stal bulvár…. Ďakujem, že budeš o tom rozmýšľať… …inak stránka je super…..človek súdny… ..dúfam…
Uz je mi jasne, ze ten kto ma od detstva klapky na ociach, inak an uvazovat nemoze. Inak by si neplietol slobodu s anarchiou. Slepa viera je nieco, co nemozem akceptovat. V teoriach cirkvi, tak ako vo vsetkych teoriach je dier ako v ementale. Keby vsetci takto uvazovali, tak este dnes tu mame diktaturu. Len vdaka slobodnemu mysleniu diktaturi padaju. Europa su hlavne pravne staty. Nie krestanske. A ak hovoris o krestanstve, kolko krestanskeho si v zivote urobil? Kolkym ludom v nudzi si pomohol? Kolko zvierat zachranil? Prides k susedovi, ktory ma na obed maso a povies mu ze maso sa nema jest, lebo jedno z prikazani je nezabijes? Ak ano potom klobuk dole. Ty mas mozno svoj zivot ujasneny. Vies aku mas na tomto svete ulohu? Ona nie je ani otazka ako sme vznikli. Ale preco. Co je nasa uloha. Co mame splnit na tejto zemi a ako zlepsit svet. To su otazky, na ktore sa snazili odpovedat uz stary filozofi. Ze na nich nenasli odpoved? Aspon ju hladali.
Ahoj Denisa. Najviac ma zarazilo to čo si napísala posledné. ….to si už moje deti ujasnia samé. Dovoľ otázku. Ty to máš ujasnené? Myslím si, že potom sa nieto čo čudovať našej mládeži, keď základné veci ako je pôvod morálneho kódexu, zmysel života atď. nedokážeme deťom odovzdať. Podľa čoho sa majú potom orientovať. Kým sa zorientujú tak napáchajú toľko zla sebe aj iným, že si to viem len ťažko predstaviť. Viera je to čo sa má dediť z pokolenia na pokolenie. Ak sme raz kresťanská Európa, tak treba deťom odovzdávať kresťanstvo a nie prinášať rôzne iné smery. Potom len všetci hľadáme a hľadáme a nenájdeme ani do smrti. Určite by bolo radosť žiť v Európe keby sme sa snažili dodržiavať Ježišovo posolstvo. Nič viac nám netreba. A cirkev ho vysvetľuje veľmi dobre, nehľadiac na zlé príklady niektorých kňazov alebo laikov. Ver mi, viac hľadať netreba.
Mila Katrin. Pytas sa Komu som vdacna za to ze zijem? Svojim rodicom. Komu som vdacna za to, co mam? Svojim rodicom. Komu dakujem za ludi, ktori mi pomahaju? Ludom ktori mi pomahaju. Kto mi poskytuje utechu ked je mi je najhorsie? Moji blizky. Kde hladam odpoved na svoje neriesitelne otazky? Vsade okolo seba. Komu sa zdoverujem s najtajnejsimi tajomstvami? Tomu komu plne doverujem. A to je opat moja mamicka Dokaze to uniest clovek? Ano. Co hovorim detom, ked su prave Vianoce, Velka noc? Preco su? Moja mohla by si vediet, ze tieto sviatky nie su krestanske, ale pokrestancene. Takze si prestuduj historiu tychto sviatkov a najdes odpoved. Priklad svojim detom davam svojim zivotom. Uctou k prirode, ktoru ich ucim poznavat a hlavne vazit si ju. Lebo priroda je ta, ktora nam dava chlieb, vodu a vzduch. A ked sa raz na nas nastve – co uz je pomaly tu- tak nam ani boh nepomoze a maticka zem nas zmetie so svojho povrchu. Ucim ho ucte a laske k vsetkemu zivotu na tejto planete. To ci pochadzame z opice, alebo nas tu dali mimozemstania alebo Boh, to si uz moje deti ujasnia same.
Ahojte, este ma napadla jedna dolezita otazka. Aky priklad davate svojim detom ked este ani sami nemate jasno, ktora cesta je najlepsia a stale hladate? A ak najdete, neponuknete im ju ako najlepsiu?
Mili citatelia a prispievatelia. Ako tak sledujem rozdelili sme sa na dva tabory, ktori su za a ktori su proti. Ujednotit sa nebude take jednoduche a nie je jednoduche ani ucit dieta chodit do kostola. Pretoze vo vychove nie je podstatou to, ci zvladne dieta chodit do kostola alebo nie, ale vychovat z neho zodpovedneho rozhodneho milujuceho vyrovnaneho cloveka. Tych, ktory su proti viere, cirkvi, vychove k Bohu, by som sa rada opytala: Komu ste vdacni za to ze zijete? Komu ste vdacni za to, co mate? Komu dakujete za ludi, ktori vam pomahaju? Kto vam poskytuje utechu ked je vam najhorsie? Kde hladate odpoved na svoje neriesitelne otazky? Komu sa zdoverujete s najtajnejsimi tajomstvami? Dokaze to uniest clovek? Co hovorite detom, ked su prave Vianoce, Velka noc? Preco su? Kvoli komu? Ze by kvoli darcekom alebo kupacke? Ucite deti, ze su z opice? Kedy clovek najde, ked zacne hladat az v osemnastke a nevie, ktorym smerom sa ma uberat? Odpovedzte si sami ale uprimne! Mam 16 mesacneho synceka, ktory chodi do kostola, ale to nie je vsetko, on pocas svojho detstva spozna bez nutenia, ze ten ku komu mama hovori je skutocny, ze aj ona nasla ked hladala a nikto ju do nicoho nenutil…Vedci dokazali, ze dieta pocas vnutromaternicoveho vyvinu vnima svoju matku, co hovori, ci ho miluje alebo nie je ziadane, ked teda vnima uz vtedy musi vnimat aj po narodeni na tento svet vsetko, a teda podla mna aj v kostole ak nie este viac ako my dospeli. Prajem vsetkym stastny zivot bez pocitu prázdnoty
Pokračovanie. Hladal som zmysel môjho života v alkohole (stal som sa závislím), cigaretách,sexe (flirtoval s dievčatami a nabádal na potraty),hudbe (hardrock,metal atď.), knihách (sci-fi), náboženstvách (hinduizmus, budhizmus atď.),smrti (chcel som zomrieť,ale bál som si siahnuť na život,preto som veľa cestoval-dúfajúc v nešťastie), ale nič ma neuspokojilo.Keď som si dal otázku:Prečo som sa narodil,prečo som tu? Pán Ježiš sa mi dal poznať a osobne mi dal vedieť,že ma Miluje práve takého,aký som.Ukázal mi zmysel života,že i ja mám milovať každého,aký je;vedieť odpustiť (priznám sa,niekedy je to ťažké) a aj poprosiť o odpustenie.S Jeho pomocou sa mi darí.Preto prosím vas, ktorých som sa v tomto texte negatívne dotkol,aby ste mi odpustili. Rodičia, ktorí radi chodievate s detmi do kostola,nech vás neodradí žiadny negatívny zážitok.Ja som veľmi rád,keď vidím malé deti okolo Pánovho stola.Mne osobne dodávaju radosť ich úsmevy a živosť.Ak ste zažili negatívnu skusenosť,hlavne u starších ľudí,skúste ich zastihnúť po sv.omši pred kostolom.Podať im ruku,poprosiť o odpustenie a zároveň požiadať o modlitbu za vaše dieťa (deti).A čerešnička na vrchole zmrzlinového pohára-ak vaše dieťa ponúkne takého človeka cukríkom alebo pohladením.Pán koná zázraky.Ja som ich zažil veľa.V modlitbe,Miki.
Požehnaný rok 2006 vám prajem.Prečítal som si všetky príspevky a ďakujem vam za vaše názory a rady.Deti patria k rodičom.Je jedno,či idú do prírody,k priateľom na návštevu alebo do kostola-patria k sebe.Dávať slobodnú vôľu deťom je dosť nebezpečné.Ja som sa veľmi dobre cítil v lone matky a nebolo mi dané rozhodnúť sa zostať tam,lebo by som zabil seba i matku.Tiež som nechcel sedávať na nočníku,ale musel som.Začal som chodiť a rodičia sa rozhodli neomedzovať ma.Behal som na cesty a „ohrozoval“ autá.Strčil som ihlice do elektrickej zástrčky až to so mnou zatriaslo atď…Rodičia zistili,že to bolo zlé rozhodnutie a začali s prísnosťou.Chodili sme do prírody,kde sa mi nechcelo,lebo ma boleli nožičky.Na návštevách som sa nudil a v kostole som vyrušoval a zabával ľudí-všade som musel ísť s rodičmi.Aj do školy som musel chodiť,čo sa mi vôbec nechcelo a bol som trestaný za každú „maličkosť“.Navštevoval som hodiny náboženstva.Prvé tri roky to bolo zaujímavé,ale potom som sa nudil a vynechával hodiny.Vymývanie mozgov (Dada a Jano) bolo, že sme pred vyučovaním museli všetci spievať hymnu ZSSR a Internacionálu (naša hymna to bolo OK).Keď som mal 13 rokov začal som si žiť „slobodne“.Prestal som chodiť na náboženstvo a do kostola a viac ma bavilo chodiť do krčmy,opíjať sa a fajčiť.Naučil som sa klamať,kradnúť,nenávidieť ľudí (mojich rodičov a sestru až na smrť).Rodičia boli bezmocní,ich výchova bola márna-chceli pre mňa iba to najlepšie.Mne bolo dobre,žil som si „slobodne“.
moj nazor je že deti patria i do kostola.Jedno mam a chodim sni na sv.omše.Je pravda nevydrži celu hodinu tiško sediet,ale aj ona vnima čo sa okolo jej deje.Pri podavani ruk aj ona si podava a pritom ma len 17 mesiacov.Naš pan farar chce aby deti chodili na sv.omše a zpajali sa do života v kostole.Sedia v predu a ked sa im podari vyrušovať tak mami idu snima do zakristii.
deti do kostola patria tak ako aj stare tetky.Netreba sa bat oni si na pritomnosť detí zvyknú,trba im dať len čas.A pochopia že aj oni boli detmi.
Som katolícky kňaz,kapucín a možno zaujme predovšetkým Vás rodičov, názor človeka z druhej strany oltára. Jedného času som mával detské sv. omše i mládežnícke. Tohto času len občasne. Pre mňa je prítomnosť detí na sv. omši obrovským spestrením a radosťou. Plne podporujem, aby rodičia privádzali deti do kostola a ich myslením vysvetlovali čo sa tam deje. Povzbudzujem Vás milé mamičky a otcoivia, nedajte sa odradiť občasnými negatívnymi zážitkami – tých pozitívnych je na porovnanie predsa len oveľa viac. Viem, že v mnohých mestách a dedeinách jestvujú špeciálne sv. omše pre deti a v nedele rodinné sv. omše. Vyhľadávajte ich… A ak má niekto problém s vyrušovaním detí na takejto sv. omši, nech ide na sv. omšu,pre dospelých. Na druhej strane je dobré naučiť svoje dieťa úcte primeranej jeho veku a inteligencii. Na záver len odkaz všetkým diskutujúcim od roku 2002: Nie je dôležité miesto na ktorom stojíme, ale smer ktorým kráčame… Pekný deň a požehnanie Vašim rodinkám s ratolesťami. Stano
Autorka článku sa pýta: Deti do kostola nepatria? Odpovedajú jej rodičia, ktorí sa cítia byť začlenení v nejakej cirkvi, aj takí, ktorí sa nehlásia k žiadnej (aby som nepoužila slovo „neveriaci“). Každý názor je názorom rodiča, ktorý vychováva svoje dieťa podľa svojho najlepšieho presvedčenia, a preto ho nikomu neberiem, ani neupieram a tiež nežiadam, aby bol každý rodič mojim „klonom“. Ak sa však pozerám na túto otázku z užšieho pohľadu a mám odpovedať ako jedna z tých, ktorej deti raz budú patriť do kostola, chcem tým, ktorých sa to týka, povedať len toto: Dá sa zmeniť pohľad druhého človeka? Len ťažko, ak vôbec. Zmena sa začína v mojej hlave. Raz budú v kostole moje deti a Vaše budú tie, čo vyrástli. Ak Vás moje deti nebudú vyrušovať, dá sa povedať, že ste/sme niečo zmenili. Deti do kostola patria.
Autorka článku sa pýta: Deti do kostola nepatria? Odpovedajú jej rodičia, ktorí sa cítia byť začlenení v nejakej cirkvi, aj takí, ktorí sa nehlásia k žiadnej (aby som nepoužila slovo „neveriaci“). Každý názor je názorom rodiča, ktorý vychováva svoje dieťa podľa svojho najlepšieho presvedčenia, a preto ho nikomu neberiem, ani neupieram a tiež nežiadam, aby bol každý rodič mojim „klonom“. Ak sa však pozerám na túto otázku z užšieho pohľadu a mám odpovedať ako jedna z tých, ktorej deti raz budú patriť do kostola, chcem tým, ktorých sa to týka, povedať len toto: Dá sa zmeniť pohľad druhého človeka? Len ťažko, ak vôbec. Zmena sa začína v mojej hlave. Raz budú v kostole moje deti a Vaše budú tie, čo vyrástli. Ak Vás moje deti nebudú vyrušovať, dá sa povedať, že ste/sme niečo zmenili. Deti do kostola patria.
Autorka článku sa pýta: Deti do kostola nepatria? Odpovedajú jej rodičia, ktorí sa cítia byť začlenení v nejakej cirkvi, aj takí, ktorí sa nehlásia k žiadnej (aby som nepoužila slovo „neveriaci“). Každý názor je názorom rodiča, ktorý vychováva svoje dieťa podľa svojho najlepšieho presvedčenia, a preto ho nikomu neberiem, ani neupieram a tiež nežiadam, aby bol každý rodič mojim „klonom“. Ak sa však pozerám na túto otázku z užšieho pohľadu a mám odpovedať ako jedna z tých, ktorej deti raz budú patriť do kostola, chcem tým, ktorých sa to týka, povedať len toto: Dá sa zmeniť pohľad druhého človeka? Len ťažko, ak vôbec. Zmena sa začína v mojej hlave. Raz budú v kostole moje deti a Vaše budú tie, čo vyrástli. Ak Vás moje deti nebudú vyrušovať, dá sa povedať, že ste/sme niečo zmenili. Deti do kostola patria.
Pilotna otazka tejto temy bola polozena rodicom s detmi, ktori navstevuju bohosluzby a za ciel ma skor monitorovat ich skusenosti z pristupu ostatnych veriacich k detom. Kladne, zaporne. Debata poskytla namety ako pobyt detom v chramoch zatraktivnit a docielit, ako sa my dospeli z ich prejavov viery mozme inspirovat. Niektore prispevky su o tom ci maju rodicia deti vobec viest k viere a Bohu. Reci o vymyvani mozgov, arogancii cirkvi, dovolenke zdraveho rozumu, ma ubezpecuju ako hlboko je v nasej spolocnosti zakorenena filozofia nenavisti preziteho totalitneho rezimu. Dada „veris v lasku“ ku komu? Vo svojom prispevku si zavrhla zhruba 70%slovakov, v celosvetovom priemere je to stale vacsina obyvatelstva zeme, ktora sa hlasi k niektoremu vierovyznaniu. Ty ich nazyvas pokrytci co s laskou, uznaj, nema vela spolocneho. Veris v „zdravy rozum“. Cí? Najvacsie kapacity vedy, vratane nositelov Nobelovej ci inych prestiznych cien v tom ktorom vednom odbore na zaklade poznatkov za jednotlive odbory v poslednych desatrociach povazuju teisticky character vzniku vesmiru, zeme za daleko pravdepodobnejsi ako materialisticky. Vdaka poznatkom v medicine, biologii, rozlustenim ludskeho genofondu, Darwinovej teorii o vzniku zivota na zemi neveri uz hadam nik. Veris v „stastie „. Akeho charakteru? Materialneho? V „doveru“ v co? Vesmir a zivot je natolko rozmanity, ze v zamere, preco vznikol nebude mat clovek nikdy jasno.
Este by som rada dodala,ze neakceptujem na svoju adresu vyraz „neveriaca“.Verim v lasku,v zdravy rozum,v stastie,v doveru…(asi ma teraz nenapadne v rychlosti vsetko) – a to su hodnoty,ktore hladate aj vy.V com je medzi nami rozdiel?Asi len v tom,ze nie som pokrytec a nepreperiem si svedomie na spovedi alebo kupovanim odpustkov.
Pri citani tejto diskusie mam pocit,ze zdravy rozum ma prilis dlhu dovolenku alebo ze vobec neexistuje.Je mi velmi smutno z toho,ze nutenie deti na nudny pobyt v kostole,ktory nema ziadny iny efekt okrem vymytia mozgu a udat mu dalsie smerovanie je prioritou mnohych rodicov.Ak nemate silu a volu vychovavat vlastne deti – naco vam VASE VLASTNE deti su?Moralka,etika a dobro-zlo su predsa ciele,ktore mate detom pomoct dosahovat vy,vy mate byt svojim detom stelesnenim toho,co presuvate na cirkev a fararov.Toto je obycajne pokrytectvo a cela cirkev a nabozenstvo najlepsi biznis na svete,aky vobec existuje.Netarajte tu o tom,ze neveriaci si vedia uzivat zivot len po materialnej stranke.Odkial mate taketo presvedcenie?Len preto,ze Vam tieto zakerne slova vravia v kostoloch?Je naozaj smutne,ze kritizujete nieco,co nepoznate.Ale zato mam osobnu skusenost s mnohymi „veriacimi“,ktori su obycajne zakerne bestie a s usmevom na tvari ublizuju kazdemu,vsetkemu – ved sa z toho bez problemov vyspovedaju v kostole a kupia si odpustky!Toto vas tak obohacuje a „cisti“ vam svedomie,ze si kupite odpustenie a veselo konate zlo dalej?!Tak to dakujem,svoje dieta si viem vychovat sama,neucim ho materialnym hodnotam a slusnost je mu od malicka prirodzena,neschovavam sa za plastik viery a napriek tomu dokazem hrdo povedat,ze moje dieta je urcite vychovane lepsie ako tie,co pravidelne MUSIA klusat do kostola a su to obycajni zakeraci?Kde je vasa uloha rodicov?
Mily Milan. Ja necakam, ze moje deti sa budu chovat ako dospelaci. Prave preto od nich nechcem aby sedeli v kostole a pocuvali nieco comu ani zbla nerozumeju. A nechcem ich ucit svojmu presvedceniu. Mozem im vstiepit moralne zasady aj bez kostola. Ak by som ich ucila mojmu presvedceniu, tak by kostol a celu cirkev nenavideli. Som totiz ateistka a svoj postoj som si vypestovala sama. Moji rodicia su veriaci. A nikdy ma netahali niekam kam som nechcela ist. A nemyslim si ze mam v hlave galimatias. Deti sa v prvom rade maju naucit respektovat zivot a blizkych okolo seba. Maju mat rozhlad a az budu dospely potom sa mozu aj modlit ak budu chciet. A co sa tyka toho nabozenskeho galimatiasu, urcite nebudem rocnemu, ani patrocnemu dietatu citat bibliu, ani nic podobne. Tieto knihy si zacne citat az vtedy, ked tomu bude rozumiet. Ja si spominam, ked ma moja babka zatiahla do kostola a chcela aby som sa naucila desatoro. Mala som sedem rokov a rapotala som vety, ktore som ani nevedela co poriadne znamenaju. Na rozdiel od veriacich, ja od svojich deti nebudem ziadat aby mali na duchovno ten isty nazor ako ja a moj manzel. Stale hovorim, ze kazdy clovek ma mat moznost vyberu!
Pre mna je chramom priroda, zem ako taka. Boh je v nej vsade. Nie je viac v kostole ako na ihrisku alebo v lese. Aspon tak to zazivam ja. A tak to predam aj svojim detom. Boh je nad nabozenstvom, a cestu k nemu si musi vysliapat kazdy sam. A tu svoju pokladat za lepsiu nez susedovu je kratkozrake. Samozrejme ze deti naucim tomu co vyznavam svojim zivotom ja, to je jasne a prirodzene – inak sa totiz ani neda. Svoj priklad davame ci chceme alebo nechceme. Ale neodradim ich skumat, pytat sa, povzbudim ich objavovat, nie len v ramci toho ako zijem ja. To ze ich chranim a svojim zivotom ucim niecomu, este nezabranuje ukazat im daco aj z inych pramenov. Nikdy by som sa neodvazila povedat ze moja viera, moj zivot je najspravnejsi. Nemyslim ze deti v malom veku by mali znizenu schopnost si vyberat, rozhodovat sa, ucit sa. Aspon moje take nie su. Chcu skumat a vyberat si. Lebo aj tomu som ich naucila.
Ja ešte vlastné deti nemám, ale už teraz sa bojím aké hádky to zasa budú so svokrovcami, ktorí určite budú naše dieťa ťahať do kostola. Ja som nikdy nebola nútená, rodičia mne aj mojim súrodencom dali na výber. Ano skúsila som chodiť 2týždne na náboženstvo (pretože moja naj kamarátka chodila) ale nič mi to nedalo a skončila som s tým. Taktiež moja sestra sa na rok prihlásila na náboženstvo (chcela to skúsiť) a po roku bola znova na etike. A pritom naši rodičia sú z dediny a boli vychovávaní vo viere.Ale nikdy nám nenútili svoj názor..Môjho manžela od mala nútili chodiť do kostola a poviem Vám, že to nebolo na nič dobré.On je veľmi dobrý človek a ked chce,tak sa v tichosti pomodlí a do kostola ideme len ked sa nám chce(čo je 2x do roka). Ale aj ked sme sa odsťahovali a už pár mesiacov máme vlastný život, tak svokor si neodpustí každú nedeľu večer telefonát,či sme boli v kostole.A potom spustí, že nič od nás viac nechce,len aby sme chodili do kostola.Že na iné veci a hlúposti čas máme a na kostol raz týždenne si nevieme nájsť hodinu čas.Ja v chodení do kostola nevidím nič úžasné.Ale viete, čo? Náboženstvo je nekonečná téma a vedela by som o nej písať celé hodiny.Ja neznášam sfanatizovaných kresťanov, ani mladých ľúdí, čo chodia na mládežnícke stretnutia. A deti do kostola by som nevodila. Ved sú ešte malé, ničomu nechápu. Nechám im voľný priestor,ved ked vyrastú,tak možno potom budú samé chcieť… Kto tam rád chodí, ja mu to neberiem, ale nech nenútia iných…
Prajem Vám všetko naj., naj.,naj. v Novom roku 2006 a pripájam sa do diskusie. Milá Denisa, reagujem na Tvoje slová ohľadne „slobody výberu“. Prosím Ťa vystúp už konečne z ilúzie, že Tvoje deti sa správajú ako dospeláci a bravúrne zvládajú samostatné a na každom človeku(aj rodičoch)nezávislé rozhodovanie sa a „slobodný výber“. Možno to platí pre deti v pubertálnom veku, ktoré chcú jednať, myslieť, rozhodovať sa nezávisle. No aj u nich vidíš obrovskú potrebu nechať sa viesť niekým, kto je pre nich skutočným idolom. Dieťa je tvor, ktorý nutne potrebuje niekoho napodobňovať – mať pred očami niekoho, kto mu bude vzorom. Samo sa rozhodovať spomedzi 500 možností nevie, určite k tomu potrebuje pomoc blízkeho dospelého.Načúvaj prosím trochu pozornejšie tomu, čo vraví Zuzana. Možno si myslíš, že najlepšie čo môžeš pre svoje dieťa spraviť je to, že pred neho zhrnieš náboženský guláš – aspoň 20-30 možností čo sa ponúka na „náboženskom trhu“ a necháš ho nech sa trápi samo a robí rozhodnutia, ktoré sa zaťažko robia nejednému dospelému. Tvoje dieťa pritom túži po tom, aby si ho na tejto ceste hľadania zmyslu života sprevádzala a usmerňovala a možno v kútiku duše túži aj po tom aby si rozhodla za neho. Nijako tým nezbavíš dieťa zodpovednosti aby sa v 18-tke samo rozhodlo ako bude vyzerať celý jeho život.
Rozhodne patria. Nech ich tam rodicia beru aj trikrat denne a nech netlacia nabozenstvo do skol. Komu niet rady, tomu niet pomoci.
To bude protireakcia rodicia. A co tak zaviest do skol rannu motlidbu a k tomu 2×45 minut nabozenstvo. To by bolo super, že. Samozrejme učiť sa bude iba jedno náboženstvo, nanajvýš dve. Jehovistov, budhistov, mohamedánov, židov, atď. tam nepustíte, čo?
Denisa, uz som mal napisanu odpoved na tvoju zaverecnu reakciu na mna a vtedy som si uvedomil, ze par rokov dozadu by som argumentoval podobne. Ak mam byt uprimny k sebe tak som to robil ani nie preto, ze by som bol vtedy o svojej pravde presvedceny, ale preto aby som druhu stanu prinutil vydat zo seba vsetko. Stale hladas a tuzis po novych informaciach. Verim, ze uz mas pre vsetkych pripravene darceky a najdes si tak chvilku pre seba. Ak ti mozem dat pod stromcek jeden ja, davam ti tip na knihu od ceskeho autora Tomas Halik nazov Oslovit Zachee. Istotne ju zozenies v Dobrej knihe, no nakolko su diela tohto autora, profesora Karlovej Univerzity v Prahe urcene hlavne ludom, ktori stale hladaju, kladu si tisice otazok o zivote, hladaju napriklad vybornu knihu kupis ju v akomkolvek lepsom knihkupectve. Este jedno doporucenie. Ako prvu od tohto autora si kup prave doporucenu. Myslim ze autor ma aj vlastnu www. Tebe a vsetkym kto museli strpiet nas dialog prajem krasne a pozehnane sviatky.
Saint hovoris mi z duse.
deti patria na ihrisko a do kostola uz vobec nie. potrebuju rozmanitost!!!
Mas pravdu Tatino, ze stale hladam. Stale tuzim po novych a novych informaciach. V nabozenstve som to nenasla. Ani v jednom. O sektach a gura sa nevyjadrujem, lebo s nimi nekomunikujem a nie som ochotna ich ani vypocut. Hovorim o katolickej, evanjelickej a sobotistickej viere. Nic mi nehovori ani judaizmus a islam. Nic mi nadavaju. Ich vysvetlovanie veci ma neooslovilo. Moj syn mozno najde.Ak ano ja mu v tom branit nebudem. Bude to jeho volba. Ja mu poskytnem prisun informacii, vezmem ho ajdo kostola anie jedneho, zaroven si mozme zacvicit jogu alebo si vypocut hinduistov. A potom, ked uz bude dospeli tak sa rozhodne. A musim ti dat za pravdu aj v tom, ze sa nezhodneme vo svojich nazoroch. Mam na svet okolo seba uplne iny pohlad ako ty.
Denisa. Chapem, ze ti je tazko pochopit ak ja pokladam svoju vieru za dar, svojmu Bohu zan dakujem a jeho pokladam za svojho milujuceho otca. Ty pod naporom informacii stale hladas, mne tieto otazky on zodpovie. Ja som nasiel a uz nepotrebujem hladat, teda aspon co sa tyka vyhovujuceho nabozenstva. Netuzim obracat sa na guru, sarlatanov, vestkyne, ufonov, sekty, spolocne vedomie, hviezdy, matku prirodu…. Ja verim v ziveho Boha. Preco v ziveho a odpovede na tisece preco tu zial nie je miesto. Ale, pri sviatosti sobasa som dal svojmu Bohu slub ze vo viere v neho budem vychovavat aj svoje deti. A sluby by sa mali dodrziavat. V uceni katolicej cirkvi som doteraz nenasiel nic co by mohlo v buducnosti mojim detom ublizit. Co by ich spravilo nesvojpravnymi a nerozhodnymi v usudku. Nesamostatnymi a ustrachanymi. Smutnymi a tapajucimi. V jej uceni je zakotvena mudrost, otvorenost a dovolim si povedat, ze doteraz neprekonana moralka. Bolo to tu uz spomenute niekolkokrat a nakolko je to vystizne este raz zopakujem. Od narodenia hovorime na deti materinskym jazykom. Nenechavame ich v tichu a necakame kym si ony zvolia svoj jazyk, ktorym budu hovorit. Uz by sme im nemuseli rozumiet. Snazime sa im vysvetlit co je dobre a co zle, co je sladke a co kysele. Nedame im ruku do ohna aby pochopili, ze pali. Pred zlym sa ich snazime vsemozne chranit. Na Boha otca, vieru v ktoreho sa im takto snazim sprostredkovat, sa budu moct spolahnut ak tu ja uz nebudem.
Mily Tatino, neberiem ti tvoj svetonazor, len ta trochu poopravim. Pises, ze ked budu dospely budu mat moznost vyberu. Nebudu. Zial z vlastnej skusenosti viem, ze ten kto je vychovavany a vedeny jednym smerom od detstva, stale pocuva, ze len to je spravne v dospelosti uz svoj nazor nie je ochotny preanalizovat. Vela mladych ludi vychovanych v tychto principoch som stretla. Nikto z nich nebol ochotny pocuvat iny nazor, nechcel analizovat. On od detsva sa ucil ze len to je spravne a bodka. Ani nevies kolkokrat som ja svoj nazor musela prehodnotit, zmenit na zaklade novych informacii. To co som povazovala za hlupost, nieco zle a pod. sa mi na zaklade obrovskeho mnozstva informacii zrutilo a ja som zistila ze to co som si myslela nie je spravne. Ale ti ktori su vedeny jednostranne? Ti svoj nazor nie su ochotny prehodnotit. Pises ze sme neveriaci. Ale aj to by som ta opravila. Nikto nie je neveriaci, kazdy niecomu veri. Ci uz to nazyva bohom, vyssou mocou alebo vesmir, priroda a pod. Ked mi mojho syna vlozili prvykrat do narucia, tiez som ho prijala ako dar. Obrovsky dar prirody a tiez som si slubila, ze ho vychovam ako najlepsie viem. Ale jedno co viem, nabozenstvo a viera su veci ktore by si mal clovek vybrat sam.
Denisa, ty aj Martin posudzujete vec z pozicie neveriaceho. Preto z vaseho pohladu ma argumentacia logiku. Ako veriaci mam ten moj uplne opacny. Ja som naprikad aj pri samonom sobasi slubil Bohu, ze prijmem deti ako Bozi dar a budem ich vychovavat vo viere. Preto ak by som prijal „polievkove reci“ o prave vyberu tento slub by som porusil, spochybnil vlastny svetonazor a stal sa tak neveriacim. Zivot prinasa rozne skusky a osobne Boha prosim, aby mi on, aby som si svoju vieru zachoval. Pokladam ju totiz za obrovsky dar, svojho Boha za mojimi zmyslami nezmeratelne laskaveho a milujuceho otca, priatela, pomocnika. Viera v Jezisa Krista ma v nicom neobmedzuje, skor naopak dotvara moju osobnost a robi ma slobodnejsim. Preto nemozem tento pokoj odopriet vlastnym detom, ktore milujem ako to len rodic dokaze. Ak dospeju, prosim, budu mat pravo si vyberat. Vdaka tomu co im s Bozou pomocou dam, budu vsak vediet minimalne porovnat.
ako som citala vase odkazy na Martina, myslim ze ste nepochopili to, co myslel pod „moznost vyberu“. To totiz naozaj svojim detom beriete. Moznost vyberu nie je vybrat si medzi polievkou a cukrikom ako pisala Zuzka. Ale vyberiem si fazulovu, zemiakovu, vyvar…atd. Ked je zima tak si vyberiem modry sveter? zeleny? zlty? To je ta moznost. A aby som ju mala nesmiem sa jednostranne zamerat. Ak dieta ucim od detstva jednemu smeru, uz nema na vyber. Ale ja chcem dat svojim detom na vyber tak, ako moji rodicia dali mne. Mala som informacie na zaklade ktorych som sa rozhodla. Nikdy ma netahali do kostola. Ucit dobru sa mozeme aj mimo kostolov a nabozenstiev. Doma mam literaturu od katolickej biblie, sobotistickej, koranu, budhizmu a dalsich smerov a filozofii, ze moje deti budu mat na vyber. Sami musia rozhodnut, ktorym smerom sa vyberu. Ved ako tu bolo napisane aj do skoly musime chodit. Ale rodicia mi skolu nevybrali. Opat som mala na vyber. Pojdem na filozofiu, pravo, ekonomiku? To je moznost vyberu a malo by to platit aj v nabozestve. Ziel vela ludi to nechape a nechce pochopit. Oni su takej viery, tak aj deti nimi musia viest k tejto vieret. Robia s tym najlepsim umyslom, ale beru to co by malo byt uplnou samozrejmostou. Pravo vyberu.
Velmi sa mi paci sposob ako vyriesili vianocne sluzby bozie v evanjelickom kostole v Nitre. Tam su sluzby bozie jedny pre deti a rodicov a druhe pre ostatnych. Super napad. Rodicia chodia do kostola s kocikmi, deti tam pobehuju po kostole, kostol je vyzdobeny detskymi kresbami. Velmi dobry napad
Som matka šesťročného dievčatka, ktorému často hovorím,že som šťastná,že práve ju Boh vytvoril v mojom lone,a že ju poslal do môjho života.Od jej narodenia s ňou chodím na kresťanské zhromaždenia cirkvi slovo života.Dieťa som nedala pokrstiť, ako sa niektorí domnievajú, že by sa to malo.Biblia hovorí,že skrze počutie Božieho slova prichádza viera.Ako chcem aby uverila pokiaľ nebude počuť?.Pre deti od dvoch rokov majú mnohé kresťanské zbory vytvorenú nedeľnú školu.Tam sa deti učia nielen starozákonným príbehom,o živote Ježiša ale aj ďakovať a modliť sa k Bohu.A čo deti do dvoch rokov? Pokiaľ máme bábätko v kočíku, môžme mu prispôsobiť režim tak,aby nám spinkalo.Ak by vyrušovalo postaráme sa o neho mimo miestnosti a potom sa vrátime.Väčšie deti do dvoch rokov vyžadujú pozornosť viac.Netreba sa vzdať!.Prechádzajme sa s nimi alebo sa s nimi hrajme a nechajme sa sýtiť Božím slovom.Ich duch vie vnímať veľmi atmosféru na bohoslužbách a našich rodinám.Spozorovala som, že ak matky konajú v pokoji, deti sú pokojné.Ak si rodičia vedia priznať svoju chybu, tak aj deti.Naša viera je príkladom pre nich ako majú oni veriť.To, že chodím do kostola ma nerobí kresťanom.Ani to, ak vôjdem do garáže, so mňa nespraví auto.Kresťanom sa stávam vtedy.keď som uveril vo svojom srdci,ze Ježiš zomrel za mňa,za moje hriechy a moje choroby a na tretí deň vstal z mŕtvych a vyznám Ho svojimi ústami ako Pána a Spasiteľa svôjho života.Tu moja cesta nekonči ale začína..deti do kostola patria a hlavne PÁNOVI.
Myslím si, že deti patria do kostola. Otázne je či aj vo veku batolaťa
sa majú nasilu, zučastniť svatej omše. O toto ide. Viem ako ste to mysleli,
že do ,,kostola“ no tu je ten háčik. Ano, chodte sa pokloniť pred Pána
aj s najmenšími detmi a obetujte ich Bohu tak ako Maria a Jozef Ježiška.
To sa dá aj mimo sv. omše, vo voľnom čase, kde sa budete mocť deťom viac venovať. Ide o deti, deti si vyžadujú, veľa pozornosti, niekedy nasilu. A v tomto čase sa im plne možete takto venovať a oboznámiť ich s domom pána.
Deti sú vlastne deti Božie nielen Vaše.
Rodičia ich nestvorili, stvoril ich Boh, jemu patria.
Rodičia ich spolodili skrz chopnosť ktorú im poskytol Boh, preto
konečným cielom života človeka je žiť jedine pre Boha, a to aj vo svojich rodinách a so svojími rodinami.
Preto je správne Jemu ich porúčať, zasvacovať, obetovať, prinášať do Jeho blýzkosti. Ježiš povedal nechajte maličkých prísť ku mne.
No Ježiš aj hovorí, kto je unavený, nech príde a ja ho posilním.
Preto pri svatej omši je mnoho bratov a sestier, ktorí sem prídu tak povediac s ,,jazykom vonku“ a čerpajú akoby tu mystickú infúziu. Áno kostoly, hlavne počas omše sú duchovné nemocnice. Kostoly sú vtedy plné chorých, ktorých Ježiš lieči. A ako vieme, pri každom liečení, je potrebný kľud, a posvatné ticho.
Boží hlas je tak tichý, že nikedy musíme ísť do absolútnej samoty aby sme Ho počuli. Ale chápte aj rozhorčenie tích ,,pacientov v božej lekárni“ ktorých čokolvek iné vyrušuje.
Chcem, len potvrdit slova Anezky, je to fajn ak mozu ist male deti ma besiedku, ak v kostole byva. U nas to tiez funguje, ale ja som chcela maleho naucit vydrzat v kostole. Tak som spociatku s nim ostavala po kazen, potom siel na besiedku, a ked som videla ze by to mohol zvladnut aj cely cas tak som to skusila. Niekedy to zvladol, niekedy nie. Teraz je to uz omnoho lepsie. Isto je to pre tu matku, alebo rodicov dost namahave, ale da sa to zvladnut. Chcem tych, ktori vahaju ci vziat dieta, alebo nie, povzbudit, ze sa to da zvladnut. Dieta si isto casom zvykne. Len treba cas.
U nas na nedelnom zhromazdeni krestanskeho zboru VIERA Bratskej jednoty baptistov vzdy pred kaznou odidu deticky do besiedky.Tam sa im venuju v im zrozumitelnom jazyku niektore mamicky ktore maju v tu nedelu sluzbu.Hraju sa s nimi,hovoria im o Panu Jezisovi a o zakladnych krest.pravdach hravou formou,vhodnou pre deti.Deti su rozdelene podla vyvoja na najmensie babatka do 2 rokov,potom cca od 3 do 5,od 6 do 9 …Na zaciatku zhromazdenia pocas asi polhodinovych chval spievaju deticky aj so svojimi rodicmi piesne na oslavu Pana Jezisa.No ale je jasne ze niekedy skoro az hodinovu kazen nasho zapaleneho kazatela by asi este nezvladli…Ked by sa Vam chcelo prist,ste srdecne pozvani na nase zhromazdenia,kt.sa konaju na Pedagogickej fakulte na Racianskej ul.v Bratislave…Myslim ze by nebolo zle vyskusat besiedku aj u Vas v kostole…Nech Vas pozehnava Pan!
No to sa „niekto“ posnažil ako odbočiť od témy… Predpokladal som a doteraz tu diskusia aj v tom duchu prebiehala, že ak otázka znie „Deti do kostola nepatria?“, že tým bol myslený chrám niektorého z oficiálne registrovaných monoteistických náboženstiev. To že sa tu „niekto“ snaží Martinovi vnútiť internetové stránky „Ing. poblúdeného Aštara a Bendu“ pokladám minimálne za neseriozne. Z tohto dôvodu uvádzam adresy na časopisy zaoberajúce sa štúdiom a prevenciou zhubného vplyvu siekt. Uvedené sú konkrétne články charakterizujúce aktivity Ing. Iva „Aštara“ Bendu. http://Www.rozmer.sk, /čislo 3-99 strana 6-8/, http://www.dingir.cz /cislo 3-98 str 7, cis 4-99 str 12-13/. K štúdiu fenomenu New Age a nabozenskej ufologie odporučam tiež publikaciu Zdeňka Vojtíška „Encyklopedie náboženských směrů v České republice, Portál, 2004, s. 275 a dalej. Martin dakujem, že si na tento nechutný spôsob „náboru duší“ poukázal. Odosielatel hrubo zneužil tvoju odvahu v debate uviesť e-adresu. Pre mna opat jeden z dôvodov prečo svoje deti do kostola budem nadalej vodit. Aj takto sa dajú rozoznať plevy od zrna.
Ja si myslim ze tieto stranky nie su o inom, ale o tom ze tu pise kazdy svoj nazor, stanovisko a skusenosti, ci chodit do kostola s detmi alebo nie. Hovorim skusenosti, preto, lebo ak som s dietatom nikdy nebol v kostole ,tak o tom nemozem rozpravat, ci je to spravne alebo nie. Ano, alkohol, drogy,ani nemusime skusat a vieme, ze je to pre cloveka zle a nebespecne, ale aky neblahy vpliv ma na cloveka a dieta ze chodi do kostola? Budem rada ak mi tieto povie ako mu chodenie do kostola fyzicky alebo psychycky ublizilo, alebo jeho dietatu. Je smutne, ze kritizujeme krestanstvo, ked v tejto oblasti sme ako v spanielskej dedine. Zaverom chcem, len povedat, ze krestan to nie len katolik, ale existuju aj ine cirkvi ako katolicke.
A vy by ste mali asi zacat prispievat do katolickych novin. Tieto stranky su o inom. A o vasu studijnu literaturu z http://www.vesmirni-lide.cz nemam zaujem. Predpokladam teda ze mi to prislo od niekoho z vas. Ak cerpate vedomosti z takychto stranok tak sa nad vasim zmyslanim prestavam pozastavovat. Dovidenia P.S: S takouto postou prosim na mna uz nechodte. Dakujem
Martin. Na tvoj prvý prispevok som nereagoval radou, lebo som správne predpokladal, že ti to maminy vysvetlia s citom a s ženám tak vlastnou trpezlivosťou a láskou. Aj sa tak stalo. Po tom čo si napísal druhýkrát ti však musím povedať ako chlap chlapovi, že by si mal viac premýšľať, ak niečo napíšeš, prípadne si k veci čosi naštudovať. Asi práve absolútna dezorientácia ľudí ako si ty v otázkach etiky, morálky a náboženstva je dôvodom prečo sa tieto predmety musia deti učit na školách, hlavne ak sa rodičia rozhodli nepoučiť ich o tom doma. Nevedieť rozoznať dobro od zla, nevedieť čo znamená „Oni sú Bohu najmilšie a najbližšie. My sa máme od nich učiť…“ Ver mi v podobnej diskusii so školákom základnej školy by si otváral oči. Nebudem ti žiaden z týchto pojmov vysvetlovať, ak však chceš o nich diskutovať dám ti radu. Pozri si sestrine poznámky z onoho predmetu, prípadne si prečítaj niektoré z evanjelii, kde sa o tomto pojednáva. Je to pár riadkov. Nemám v úmysle na niečo ta navádzať, no budeš hlavne vedieť o čom píšeš – základný predpoklad zúčastniť sa diskusie.
Ahoj Martin. Neviem ako máš staré deti. Ja mám tri a každú chvíľu už budú štyri a to 12,10, 2 – to je ich vek. Chcem len reagovať na tvoju otázku “ Pýtali ste sa niekedy či tam chcú ísť?“ Pýtal si sa svojich detí niekedy či chcú ísť do školy? Alebo daj malému dieťaťu na výber polievočku, alebo cukrík. Čo myslíš, čo si vyberie? Dieťa si vždy vyberá to, čo je pohodlnejšie. Najstaršia dcéra často prichádza s tým, že jej sa nechce učiť a nebude sa učiť. Keď jej poviem, že mne sa tiež veľa vecí nechce robiť, hneď odpovedá, že to nie je pravda, pretože mne sa vždy všetko chce robiť. A to má už 12 rokov. Učiť sa musí, pretože na to dohliadam, známky má veľmi dobré, ale keby som jej nechala voľnosť nech si robí čo chce, tak neviem, neviem… Možno o rok, dva by som už bola aj babička. Ja chodím do chrámu každý deň so všetkými deťmi a viem, že je to pre nich dobré.
je velmi jednoduche kritizovat krestanstvo, kostoly a fararov pokial do tychto veci vobec nevidime a nepozname to. mozme hodnotit vzdy len z tej jednej stranky a to hlavne tej ktora nam vyhovuje. cize ak nechcem chodit do kostola menam dovod rozoravat o tom kladne. ak mam odpovedat na otazku ci chodit alebo nie mozem len povedat zo svojej skusenosti. je chodim so svojim 2 rocnym synom do kostola a nie kvoli peknemu fararovi, nie aby som mu naplnila vrecko, nie aby som sa mohla chvalit pred ludmi, ale preto lebo som presvedcena ze je to spravne pre mna aj pre moje dieta. preto lebo citim potrebu poznavat boha a byt v spolocenstve veriacich ludi. to aky su tam ludia , ci sa pretvaruju, su falosni, alebo tam chodia zo zvyku , je mi to jedno. ja viem preco tam chodim a to je pre mna dolezite. Teraz sa mozno ludia hnevaju ak pocuju detsky plac, ale o niekolko rokov budu plakat nad tym ze tam nikoho niet. pre mna je dolezite , aby moj syn vedel o Bohu. Je to moj nazor a na zaver chcem len povedat to, aby sme nesudili a neocudzovali pokial situaciu nepozname aj z druhej strany.
Tak toto uz fakt zachadza do extremov. Citujem : „Deti do kostola patria.Oni sú Bohu najmilšie a najbližšie.My sa máme od nich učiť.“ Nic v zlom ale pripada mi to akoby sa chcel niekto votriet Bohu do priazne a vyuzit na to svoje deti. Ja by som radsej ostal pri uceni svojich deti ako uceniu sa od nich.No, nebudem to viac komentovat ja mam len stale pocit ze mne osobne a ani mojmu dietatu kostol nema co dat. A nesnazte sa ma presvedcit o opaku-zbytocne.A Zuzka, na margo tvojho ohlasu. Mame vo vchode pani s tromi detmi. Robi katechetku a pracuje aj s inymi detmi vo velkom.V kostole su vsetci peceni-vareni.Neviem do akej miery sa venuje cudzim detom ale jej vlastne sa nevedia ani pozdravit ked sa miname pri vytahu a dokonca ani ked ich pozdravim prvy a to som o dost starsi. Tolko k tvojej kombinacii nab.-etika. Komukolvek su schopni zabuchnut dvere rovno pred nosom.Chovaju sa ako primitivi.To, comu sa v kostole hovori ovecka je vonku obycajne sproste tela.Nehovorim ze je to pravidlo ale vobec nemienim riskovat potrebu prevychovy takymito „tiezkrestanmi“ skazeneho syna. Ak by malo nabozenstvo s etikou tolko spolocneho tak by taketo veci mozne asi neboli.A ze sa vobec rozculujem.Parlament je plny krestanov, krestania nevahaju v kostole vykradat zvonceky, chlap co zabil sa spolieha za mu Boh odpusti a ide pokojne spat…Ved je to choreee!!!A Boh je predsa vsade.Zijeme kratko aby sme takto zabijali cas a pchali fararom vrecka.Radsej pojdem so synom na prechadzku..ma sa co ucit.Ma 2
martinovi /no v prvom rade mam dvojročnu dceru ktorej keby si sa opytal čo bude jest tak určite povie čokoladu.Mysliš že dvojročne dieta može žit z čokolady? Ved preco nie ,dajme predsa slobodu sa detom rozhodnut.Naco ich obliekat ked je vonku minus 5 do kabata ked oni chcu ist v plavkach? nechajme ich rozhodnut.Ak si si este nevšimol rodičia za svoje deti rozhoduju takmer vo všetkom od toho ake mu daju meno(ved preco si nepočkat ked vyrastu a vyberu si meno sami /ake bude mat oblecenie a pod.Ak chapeš vieru ako demagogiju tak je mi to velmi luto ale zrejme si sa nestretol z osobnym Bohom ktory je mimochodom vo viere to najdolezitejsie.Vieru ktoru poznam ja ma velmi obohacuje a robi ma tym čim som.Ak teda je nieco co ta roby stastnym určite to povieš svojim detom a budes sa ich to snazit naucit.Ale ak trvaš na svojom nazore tak faj.Len nie je priliš rozumne robit zavery na zaklade jednej zlej skusenosti(tvoja sestra/ este maličkost mas pocit ze na naboženstve sa jedna o ine dobro ako na etike.Na teologickej fakulte sa tieto odbory totiz studuju spolu nab.-etika.myslim ze hlavne ide vsade o moralne dobro a to sa naozaj neodlisuje ani na Slovensku ani v Japonsku a už vobec nie medi nab, a etikou. zamysli sa radsej ci tvoj nazor nie je scestny a nie nas ostatnych.nic v zlom skutocne.
martinovi /no v prvom rade mam dvojročnu dceru ktorej keby si sa opytal čo bude jest tak určite povie čokoladu.Mysliš že dvojročne dieta može žit z čokolady? Ved preco nie ,dajme predsa slobodu sa detom rozhodnut.Naco ich obliekat ked je vonku minus 5 do kabata ked oni chcu ist v plavkach? nechajme ich rozhodnut.Ak si si este nevšimol rodičia za svoje deti rozhoduju takmer vo všetkom od toho ake mu daju meno(ved preco si nepočkat ked vyrastu a vyberu si meno sami /ake bude mat oblecenie a pod.Ak chapeš vieru ako demagogiju tak je mi to velmi luto ale zrejme si sa nestretol z osobnym Bohom ktory je mimochodom vo viere to najdolezitejsie.Vieru ktoru poznam ja ma velmi obohacuje a robi ma tym čim som.Ak teda je nieco co ta roby stastnym určite to povieš svojim detom a budes sa ich to snazit naucit.Ale ak trvaš na svojom nazore tak faj.Len nie je priliš rozumne robit zavery na zaklade jednej zlej skusenosti(tvoja sestra/ este maličkost mas pocit ze na naboženstve sa jedna o ine dobro ako na etike.Na teologickej fakulte sa tieto odbory totiz studuju spolu nab.-etika.myslim ze hlavne ide vsade o moralne dobro a to sa naozaj neodlisuje ani na Slovensku ani v Japonsku a už vobec nie medi nab, a etikou. zamysli sa radsej ci tvoj nazor nie je scestny a nie nas ostatnych.nic v zlom skutocne.
Existuje mnoho dovodov prečo majú rodičia deti k Ježišovi priviesť. Jeden z nich je aj ten, aby vedeli rozoznat dobré od zlého….
Priznam sa ze som to tu necital vsetko lebo ohlasov je tu naozaj vela a mozno sa budem opakovat ale toto je uz prilis. Co je to za hlupost tahat deti do kostola? Pytali ste sa ich niekedy ci tam chcu ist? Spytali ste sa ich niekedy co im ta ci ona omsa dala?Ci radsej nechcu na buduce ostat doma alebo si ist s kamaratmi zahrat futbal na ihrisko? Cim to je ze ste si taki isti ze nabozenstvu vobec rozumeju? Podla mojho nazoru je aj mnoho dospelych ktori nabozenstvu nikdy neporozumeli. Nie preto lebo nechodia do kostola ale preto ze je to zlozite a mnoho krat aj nebezpecne. Sam som bol svedkom toho ako moja vlastna matka dala moju sestru na nabozenstvo miesto etiky a neverili by ste ake nasledky to na mojej sestre zanechalo. Mimochodom velmi inteligentne 14r. dievca bolo odrazu totalne zmatene z pojmu dobro a zlo a v kostole darmo hladalo usmernenie. Ani vo sne sa jej neprisnilo akym je uz vo svojich 14-tich hriesnikom a ze si za to ma spytovat svedomie lebo sa bude skvarit v pekle. Ved je to chore takto od malicka gumovat deti!!!Skuste sa pozriet do historie a mozno mi date za pravdu ze to co pachaju krestania na krestanoch s dobrom urcite nema nic spolocne. Osobne som za to aby sa o svojom vierovyznani rozhodovali zrelsi ludia a nie rodicia za svoje deti.Dajte detom priestor pre svoj nazor a nenechajte nikoho vnucovat im svoje myslienky. Ak vam to zdravo mysli a sami rozoznate rozdiel medzi dobrom a zlom nemusite svoje deti na rozumy posielat do kostola. Vela stastia vsetkym
Najlepsie je sklom oddelena miestnost, odkial vidno vsetko dovnutra a pripadny hluk je tlmeny. Deti mozu behat, hrat sa, nikoho tym nerusia, a ich dzavot je stlmeny sklom.
Predsa len sa cudujem, ze aj v takychto podmienkach mnoho rodicov sa snazi silou-mocou udrzat deti uplne ticho. Na vychode pozorovat az drezuru – neplac, lebo dostanes! Pozri ako ten chlapec pekne ticho sedi…
My sme sa vzdy snazili nasho syna nejako zabavit, ked uz sa nudil a nevedel vydrzat. Nikdy sme kvoli nemu z omse neodisli skor.
Objavil som túto stránku aj tento článok zhodou okolností a preto reagujem.
Iba ten, kto nevie, čo sú deti, môže tvrdiť, že deti treba biť a takto ich „vychovávať“. Osobne sa veľmi teším, keď vidím deti v chráme, lebo je mnoho vecí, ktoré ich od návštevy chrámu odvádzajú a vôbec to nie je strašenie bitkou. Normálnemu človekovi a tiež aj kresťanovi nemôže vadiť, keď malé dieťa v chráme sa ozve, resp. je „živé“, lebo je to jeho prejav a jeho spôsob oslavy Boha. Čudujem sa tým, ktorí sa nad tým pohoršujú, lebo zabudli, že tiež boli deťmi. Ježiš postavil dieťa na prvé miesto ako vzor pre dospelých v službe blížnym aj v prijímaní Božieho kráľovstva. Ak toto kresťan nechápe, tak asi nie je kresťanom, iba sa ním robí.
Ako kňazovi sa mi stalo, že ma viac ako ročné dieťa „poťahovalo“ za bohoslužobné rúcho pred ikonostasom v chráme a bolo to viac než úžasné. Pokiaľ to dieťa si nejako neublíži (pádom či nejako ináč), má plné právo byť aktívne aj v chráme a nič zvláštne sa tým nerobí. Kňazi by o tom mali hovoriť častejšie (viem, že gréckokatolícki to aj robia), že deti nie sú len starosť, ale aj radosť a majú svoje miesto aj pri bohoslužobných obradoch. Malé deti sú úžasne vnímavé a vedia všetko, čo sa v chráme robí, hovorí alebo spieva.
Ako gréckokatolícky kňaz som otcom piatich detí a vyššie spomínané skutočnosti sú na dennom poriadku.
Majka, dúfam, že si nemyslíš, že si vymýšľam, že som niečo také v kostole počul. Veď kedysi kňazi a rehoľné sestry bežne trestali deti bitkou, teda správali sa nekresťansky. Myslíš, že sa duchovenstvo v dnešnej dobe až natoľko zmenilo, že prestalo trestať deti?
Deťom je treba dať slobodu a vôbec ich netrestať. Keď niekto upadne do nejakej neresti, je za to zodpovedný sám, že nemá pevnú vôľu, že je duševne slabý. Je to jeho osobná tragédia a prehra. Na tom my nemôžeme nič zmeniť. Ja som svoje deti v živote neudrel a vypracovali sa na úspešných ľudí. Nemôžu sa sťažovať, že im chýbajú peniaze. Všetci majú rodiny, zamestnanie a vedú usporiadaný život. Kostoly potrebujú len chorí a duševne slabí ľudia. PánBoh je možno výmysel ľudí, možno existuje, ale to je teraz jedno. Lebo ak aj PánBoh existuje, určite nepošle niekoho do pekla za to, že nechodil do kostola. Ináč, ja som sa v kostole väčšinou nudil.
Janoš, ja tiež chodím do kostola a do rímskokatolíckeho, ale tiež som sa niečim podobným nestretla, teda s bytím detí. Rodičia ma vychovávali v katolíckom duchu, kde na prvom mieste je láska k človeku bez ohľadu na to, či sú veriaci alebo nie. Tak isto aj ja vediem svoje deti. Neviem čo myslíš pod tým užívaním. Koľko ľudí si užíva život napr. po materiálnej stránke, a napriek tomu nie sú šťastní. Alebo koľko ľudí upadne do drogovej závislosti, vedie neviazaný sexuálny život a pod a potom zistil, o aké hodnoty v živote prišiel? No je to tvoj názor, ja len viem, že by som tak žiť nedokázala a to zďaleka nemám ani tridsať rokov. Vo svojej viere sa cítim slobodná, nachádzam pokoj, ktorý by som asi nikde inde nenašla. Asi to však nepochopíš.
Milá Zipa, ja do kostola chodím málo a ak, tak chodím do rímskokatolíckého. Najmenej trikrát som počul, ako kňazi na kázni povedali, že neposlušné deti treba za trest biť. Ja len tlmočím, čo som počul. Myslím si, že kto chce počuje, kto sa nesústredí a nepočúva poriadne kázne, nemôže také čosi počuť. Ináč, je pravda, že nie všetci farári kážu deti za trest biť. Ten váš asi vie, že deti je treba vychovávať bez bitky, čo najviac im dovoliť, aby si života užili, ako sa hovorí, plnými dúškami. Starí rimania hovorili niečo v tom zmysle – Jedzte, pite, lebo po smrti niet rozkoše. Takže deti vôbec netreba trestať, ale úplne im rozviazať krídla, aby sa leteli za sladkým životom.
Milý Janoš, kde si prosím ťa počul takú hlúposť? Ja so svojimi troma deťmi 12, 10, takmer 2 chodím do kostola každý deň a ešte som nikdy nič také nepočula. Deti sú v kostoloch vítané – aj tie neposedné, naša najmladšia je živý príklad neposednosti, ale ešte som sa nikdy nestetla s názorom, že ju treba biť, alebo akokoľvek inak trestať. Syn 10 ročný denne miništruje, tiež nevie chvíľu pokojne postáť, obzerá sa, vrtí sa …, ale ani v jeho prípade som sa nikdy, u žiadneho kňaza nestretla s názormi akéhokoľvek násilia. Podľa tvojich slov súdim, že kostoly zrejme nenavštevuješ veľmi často a preto si myslím že keď niečo nemáš overené tak o tom radšej nehovor hlúposti. Neviem síce akého si vierovyznania, ale ja som gréckokatolíčka a u nás sa s takým niečim isto iste nikdy nestretneš.
V kostoloch farári učia, že deti treba biť, ak sú neposlušné. V kostoloch sa propaguje násilie a týranie na detskom telíčku. Dieťa, ktoré ešte vlastným rozumčekom nevie rozlíšiť, čo je dobré a zlé, treba podľa farárov biť. Ako teda môžu deti patriť do kostola, keď tam učia, že ich treba biť? Veď keď to budú počuť od farára, budú na kostol už zďaleka pľuť, alebo keď budú väčšie, môžu z pomsty prefackať dôstojného pána za to, že učil rodičov, že ich treba biť.
Preto by sa deti mali kostolu vyhýbať, ako čert krížu. Len toľko.
Deti do kostola urcite patria. Mozno sa to neprejavy hned, ale neskorsie to moze mat velky vplyv na jeho vychovu. Rodicia sami nevychovavaju dieta, lebo na nho vplyva aj prostredie okolo neho. Viem to. Ved ja som vlastne tiez este dieta a viem ake to je. Z toho ze hovoria tie veci o vasich detoch si nic nerobte. Viem ze krestania by mali byt ohladuplnejsi, no nieje krestan ako krestan. Su krestania ti ludia co protirecia Boziemu slovu? Bozie slovo je svate!!! Krestan by nemal hovorit nic co je v rozpore z Bibliou. Mali by ste im to vysvetlit a nejak sa dohodnut na solocnom rieseni. Ked Vam z deti vyrastu dobri synovia a dcery budete Bohu dakovat.
deti do kostola patria.treba im tam len vytvorit spravny priestor. v starych kostoloch je to naozaj problematicke ale v novych sa s tymito priestormi uz pocita. je to fajn. som zo ZH a kazdu nedelu sa nas v novom kostole stretne pekny pocet mamiciek aj rodicov s detmi. nie je to vzdy idilicke ale kazda z nas robi co moze,aby dieta vydrzalo celu omsu.napr:cajik,keksik, hracky co nevydavaju zvuky(odporucam) a potom uz len trpezlivost a trpezlivost.a hlavne ked je na dverach miestnosti napisane MIESTNOST PRE MATKY S DETMI tak to treba dodrziavat. ved predsa chceme detom odovzdat to co aj my pokladame za dolezite.
Na jesen a v zime minuleho roku som sa pokusala brat vieru co najdoslednejsie a zaradit sa konecne medzi vzornych katolikov, a tak som s najlepsimi umyslami isla na predvianocnu spoved.
Chcela som si urobit jasno, ako pristupuje cirkev k takemuto sporadickemu chodeniu do kostola. Ci ocenia snahu, alebo odsudia nedoslednost.
Knazovi som vysvetlila situaciu, on mal rozne tie sladke reci ako „Vysvetlite manzelovi, ze ist v nedelu do kostola je vasa vnutorna potreba a nech zatial strazi deti on“ a „Ked ste chora vy, tak to je dobry dovod neist na omsu, ale ked su chore deti, tak to dobry dovod nie je“. Ako pokutu mi dal nevynechat az do troch kralov ziadnu povinnu omsu.
No a to som nezvladla (nebola som 1.1., lebo sme silvestrovali u kamaratov, odcestovani a daleko od kostola, kde navyse boli len 2 omse v nevyhovujucom case. 1.januar skutocne nie je vhodny datum na povinnu omsu v skorych rannych hodinach…). Z coho vyplyva, ze ani spoved nebola platna, z coho vyplyva … proste asi to, ze kto nechodi do kostola vzdy, je na tom pred cirkvou rovnako ako ateista…
Zhrniem to – ani pri najlepsej voli sa mi nedarilo chodit do kostola viac ako 2-3 krat do mesiaca. Bibliu citat alebo sa modlit, to sme pri troske snahy zvladali aj denne, ale toto nie.
Velmi mi to vadilo, lebo podla nauky katolickej cirkvi potom vlastne nemam narok na pristupovanie k sviatostiam – kedze neviem na spovedi s cistym svedomim slubit, ze urobim vsetko preto, aby som bolo na VSETKYCH povinnych omsiach.
Neurobim !!! Sorry, ale ja si myslim, ze ak sme s manzelom rodina, tak ma aj on narok stravit nedelu so mnou, a pre vychovu deti moze byt pokoj v rodine a udrziavanie priatelskych vztahov so znamymi prospesnejsie ako nazorovo rozdelena rodina, kde za cenu hadok by som kazdu nedelu vypadla s detmi z domu od manzela, a nasilu by som ich tam prinutila sediet od uvodneho az po zaverecne pozehnenie.
Brala som to tak, ze chodenie do kostola je privilegium, odmena a nie povinnost. Chodila som aj s detmi vzdy, ked to bolo pre vsetkych zucastnenych vhodne.Ale priznam sa, ze uz od januara nechodim.
Ale aj tak, s kazdym deckom je mozne byt v kostole a mat z toho duchovny zazitok, lenze treba sa casto prisposobovat moznostiam dietata.
V nasom pripade to znamenalo najprv niekolkominutove nakuknutia do predsiene kostola mimo omse, potom obzeranie vnutrajska kostola, vysvetlovanie, kratke modlitby, neskor ciastocna ucast na omsi – prva alebo druha polovicka na striedacku…
To by sa dalo zvladnut, aj reakcie ludi – treba len odhadnut, kedy uz su deti prilis zle a treba ich tisit ci odist.
Lenze manzel ma ine hodnoty ako ist v nedelu do kostola, cize casto v nedelu zorganizoval iny program. Vylety, stretavanie s rodinou, znamymi, alebo proste byt spolu ako rodina. Takisto byva tazke najst si vhodny cas na omsu, ked sa treba prisposobit jednak moznostiam deti, jednak tomu, aby bolo doma vsetko porobene, obed navareny, a aby nebolo prilis napadne jasne, ze sme v kostole. Proste tvarit sa ze sme na ihrisku apod.
Taktiez som si vsimla, ze ked som sa s detmi pokusala byt v kostole prilis casto, napr. cez vianocne sviatky, ked treba chodit povinne niekolkokrat do tyzdna do preplnenych kostolov na vynimocne dlhe omse v hnusnom studenom pocasi, tak to aj pre deti bolo skor demotivujuce. Ja som pri organizovani navstev kostola v sviatocnych obdobiach vacsinou ochorela, lebo toho bolo prilis aj na mna.
Nejdem diskutovat, ci deti patria do kostola. Podla mna deti patria k rodicom, a pokial je to mozne, maju im rodicia ukazovat svet, do ktoreho ich vychovavaju. Ak do rodicovskeho „sveta“ patri navsteva kostola, treba to detom ukazat. Podobne ako navstevujeme s detmi pribuznych, priatelov, pekne miesta v prirode alebo oblubene kulturne podujatia.
Skor ma zaujima nazor vas ostatnych, CI DETI PATRIA DO KOSTOLA KAZDU NEDELU A PRIKAZANY SVIATOK, PO CELU OMSU, ZA KAZDU CENU.
Mam dve dcerky, 7 a 4 rocne. A manzela, ktoreho pri slovach „ist do kostola“ chyta okamzite zachvat zlosti – vraj preto, ze nezvlada, ako ho v jeho detstve do viery a chodenia do kostola nutili. Nejdem to rozoberat. Takze vychova deti k viere je na mne, ziadne striedanie sa na omsi a idylicke spolocne rodinne navstevy kostola, ako bolo spominane vyssie.
Co sa tyka deti, teraz su uz v kostole fajn, aj ked preskakali sme si svoje, hlavne so starsou dcerkou, ktora bola vyslovene hyperaktivne dieta zhruba do 4 a pol roka. To, ze za zivost malych deti moze zla vychova, sa mi zda dost blbost, kedze som si vyskusala rozdiel, ako reaguje na vychovu hyperaktivne a normalne kludne decko. Proste su deti, s ktorymi sa ani na pol hodiny neda vyjst niekam bez jedla, pitia a vrecuska s hrackami, a este sa bat, co sa zase prihodi.
Moj nazor z pohladu dietata: Deti do kostola patria…ako som uz spominala. Avsak otazne je kedy je ten vhodny vek? Dobre si pamatam, ze ako 4-rocna ma v kostole NIC nebavilo, nudila som sa priserne, vystrajala som tiez (lebo si pamatam na stare „ropuchy“ ako ma stale buchali do chrbta- cim sa mi kostol priam zhnusil). Az ked som nastupila na zakladnu skolu, tak som zacala viac vnimat, co sa deje pocas omse: spev, modlitby, rozne ukony-klaknut, prezehnat sa…. Myslim si vsak, ze je UPLNE zbytocne s batolatom chodit do kostola..o ich neposednosti a hluku sa nevyjadrujem. Ide tu o ne, o deti. Aby namiesto prijemneho zazitku neziskali priam „averziu“ voci kostolu. Nechcela by som, aby sa to stale mojim detom.
ahojte vsetci. ako tak citam vase nazori na deti v kostole. neda mi, aby som aj ja nepovedala svoj. myslim si, ze deti do kostola urcite patria. mam styroch mladsich surodencov a so vsetkymi moji rodicia chodia od malicka do kostola. ja som tiez nebola vynimka. som im za to velmi vdacna. ked som mala 11 rokov a nasi nemohli ist cez tyzden do kostola, zobrala som svoju asi 4 mesacnu sestru sama do kostola. mame to neprekazalo a ja som bola stastna, ze toto bohumile stvorenie mohlo ist za svojim panom. dnes je uz vacsia a sama sa pyta.
v kostole mame vzadu sice vyhradeny priestor pre rodicov s detmi, ale nas knaz ich vyzval , aby s detmi chodili dopredu na lavicky. ostatnym veriacim vysvetlil, ze detom tam bude lepsie lebo budu moct lepsie sledovat priebeh svetej omse. a to ze niektore -vyrusuju- ? tym, ktorym to prekazalo vysvetlil, ze aspon vsetci vieme, ze sme ziva farnost. som mu za to velmi vdacna. tak by to malo byt.
Aj vďaka náboženstvu su si ľudia bližšie, preto neprestávam dakovať za dar viery.
Náboženstvá ľudí rozďeľujú. Najlepšie by bolo, keby vôbec neexistovali.
Som katolík a viem čo som Bohu povedal pri manželskom sľube. Za tým si stojím, navyše mu neprestávam za život a fantastickú rodinku ďakovať. O tohto priateľa mám pripraviť svoje deti? Nie, už len preto, že on je s nimi stále, keď ja nemôžem a iste s nimi ostane keď tu už nebudem.
Milá dada! Slobodu výberu svojmu dieťaťu ešte nikto nikdy nedal a ani dať nemôže . Musel by mu totiž ukázať všetky možné alternatývy, aby sa samo rozhodlo a to sa NEDA.Dieťa sa vždy narodí konkrétnym ľudom v konkretnych podmienkach a tým je vždy na100% determinované a žiadnu slobodu výberu nemá a ani mať nemôže.Aj ty svojmu dieťaťu dáš iba svoje hodnoty a svoju vieru ,však uznaj že mu nič iné ani dať nemôžeš. A tým pádom ho obmedzíš tak isto ,ako ľudia ktorých kritizuješ.
Deti do kostola patria.Oni sú Bohu najmilšie a najbližšie.My sa máme od nich učiť.V kostoloch treba vytvoriť takú atmosféru a také podmienky ,aby sa tam deti cítili čo najlepšie.Ak sa tam totiž budú cítiť stiesnene ,v budúcnosti sa kostolu a všetkému čo s ním súvisí zdˇaleka vyhnú.Svetá omša má byť radostným stretnutím s Bohom a Blížnymi a nie moroznym a strnulým „pohrebom“ ako to je u nás často vidieť.Berme si príklad od veriacich v Afrike a Latinskej Amerike tam sú omše samý tanec ,spev,radosť.Tam cirkev rastie a u nás odumiera.Treba začať používať aj srdce nie iba hlavu.Deti sú v tomto naši učitelia.Vodˇme ich preto do kostola čo najviac.Všetci ich veľmi potrebujeme!
Deti do kostola naozaj nepatria – ale nie z dovodu, ze vyrusuju, dzavocu a kricia…Naozaj neviete svojim detom vymysliet lepsi sposob zabavy, relaxu a SAME niest zodpovednost za ich vychovu?Dieta potrebuje v prvom rade VAS – vase dotyky, objatia, spolocnost pri hrani, vase vysvetlovanie beznych a kazdodennych udalosti, spoznavat hrackami svet..a mnozstvo inych prirodzenych veci.Vysedavanie v kostole je len utek rodica pred vlastnym dietatom, kde presunie svoju ulohu alibisticky na cudzie osoby a nechapem, co tym sleduje.Dieta do urciteho veku nevie svoju pozornost koncentrovat na siahodlhe „prednasky“, tak aky ma zmysel, ze ho tam nutite trcat?Druha vec je, ze od narodenia nedavate sancu svojmu dietatu na vyber – od malinka „tlacenie kalerabov“ od ludi, ktorych nepoznate – to im naozaj tak slepo doverujete?Skuste nechat na rozhodnuti dietata, aku cestu si zvoli, ked dospeje – dovtedy je len a len na vas, ako zvladnete vychovu (spravanie, presadzovanie sa, zlo-dobro apod.).A ked dospeje a ziska presvedcenie, ze prave viera v nadprirodzene sily (a tu jedno, ci ide o krestanstvo alebo inu vieru) je jedina spravna cesta – bude to jeho volba a nie vasa, samo si bude niest dosledky svojho rozhodnutia!Nehovorte stale o laske k bliznemu – davajte lasku, venujte kazdu volnu chvilku svojmu drobcovi – vsetko sa vam vrati.A ked tu niektore pisete, ze starsie deti tam uz nedostanete dobrovolne (cize drobcekov doslova znasilnujete od narodenia) .Ruku na srdce-aky to ma nozaj vyznam?!
Mam 8 deti. Najstarsi ma16 a najmladsia dcerka 16 mesiacov. S detmi se od malicka cela rodina spolocne modlime. Od narodenia ich bravame na svate omse. Nejstarsi traja chlapci od 6 rokov ministruji. Sedame s nimi nanlavicce pred lavicami. Krome tej najmladsej byli ticho. Nechali jsme jich lozit, behat i si niekedy lahli. Od 2 5-3 rokov zacali vedle nas pekne sedet. S tou najmladsou bolo treba jit niekedy von. Ale teraz vydrzi prakticky celou omsu. V skolskom veku uz tazko naucite deti preco chodit do kostola. Budou, to brat uz jen jako nutnou povinnos.t Dvaja najstarsi chodia i sami v tyzdni bez toho, aby som jich posilala.
Ahojte. Ja mám 3 deti, 11,9 a 17 mesačné. Do kostola chodíme pravidelne – každý deň. Dve staršie sú v pohode, ale drobec, mimoriadne živé dieťa, je poriadne šidlo. Nemám problém s tým, že vykrikuje, ale chodí. Keby sme nazreli do evanjelia, deti boli, sú a budú vždy rovnaké – neposedné, hravé šantivé…, takže určite boli také aj za Ježišových čias. Ale keď ich apoštoli okríkli – iste tiež vyrušovali, čo na to povedal Ježiš : nechajte ich, nechajte maličkých prichádzať ku mne, ak nebudete ako deti, nevojdete do kráľovstva nebeského. Myslím, že Ježiš tým chcel povedať, že deti do kostola patria.
Mame tiez maleho rocneho synceka. Do kostola chodime kazdu nedelu. Ak sa nam podari, tak ideme na detsku omsu, ale stalo sa nam, ze aj tam niektori po nas zazerali. A nepaci sa mi nazor, ze by sa mali rodicia striedat. Sme rodina, tak by sme sa mali na Sv. omsi zucastnovat ako rodina. A za to, ze su na omsi rodicia vystresovani, nesu zodpovednost ti ludia, ktori si myslia ze male deti do kostola nepatria. Nam sa to tiez stalo. Maly mal dobru naladu, behal po kostole, na kazdeho sa usmieval, chcel sa s ludmi hrat a jedna starsia pani nas s nim poslala von z kostola a ked sa jej manzel po omsi opytal, ze akym pravom nas vyhadzuje , tak mu povedala: „chod do frasa!“ .
Odporúčam prečítať si odpoveď na podobnú otázku tu:
http://www.katolik.cz/otazky/ot.asp
Som veriaca a presadzujem názor, že deti a mládež patria do kostola, dokonca do samých prvých lavíc. Mám 7 mesačného synčeka, s ktorým chodím pravidelne do kostola od narodenia pred lavice aj s kočíkom. Malý často na sv.omši spí, ale ako je väčší, aj chce všetko vidieť, aj zavše rozpráva (svojou rečou), ale zatiaľ veľmi nevyrušuje, možno nás to ešte čaká. V prípade, že malý plače, vyjdeme von alebo dozadu. Pokiaľ to bude možné budeme chodiť stále dopredu, lebo si myslím, že dieťa treba učiť chápať omšu od malička a keď bude mať priamy kontakt s dianím v kostole, bude s tým jednoducho rásť. Myslím si, že sv. omša nestačí, je potrebné dieťa učiť aj doma (napríklad modlitbou) a tiež je dobré berávať ho so sebou na rozne kresťanské podujatia, my totiž malého vodíme so sebou všade. Zatiaľ som sa s negatívnym postojom voči nám v našom malom chráme nestretla, skôr naopak, cítim podporu spoluveriacich. Prajem vám všetkým, nech sa vám darí vychovávať dobrých kresťanov.
Som veriaca a presadzujem názor, že deti a mládež patria do kostola, dokonca do samých prvých lavíc. Mám 7 mesačného synčeka, s ktorým chodím pravidelne do kostola od narodenia pred lavice aj s kočíkom. Malý často na sv.omši spí, ale ako je väčší, aj chce všetko vidieť, aj zavše rozpráva (svojou rečou), ale zatiaľ veľmi nevyrušuje, možno nás to ešte čaká. V prípade, že malý plače, vyjdeme von alebo dozadu. Pokiaľ to bude možné budeme chodiť stále dopredu, lebo si myslím, že dieťa treba učiť chápať omšu od malička a keď bude mať priamy kontakt s dianím v kostole, bude s tým jednoducho rásť. Myslím si, že sv. omša nestačí, je potrebné dieťa učiť aj doma (napríklad modlitbou) a tiež je dobré berávať ho so sebou na rozne kresťanské podujatia, my totiž malého vodíme so sebou všade. Zatiaľ som sa s negatívnym postojom voči nám v našom malom chráme nestretla, skôr naopak, cítim podporu spoluveriacich. Prajem vám všetkým, nech sa vám darí vychovávať dobrých kresťanov.
Som veriaca a presadzujem názor, že deti a mládež patria do kostola, dokonca do samých prvých lavíc. Mám 7 mesačného synčeka, s ktorým chodím pravidelne do kostola od narodenia pred lavice aj s kočíkom. Malý často na sv.omši spí, ale ako je väčší, aj chce všetko vidieť, aj zavše rozpráva (svojou rečou), ale zatiaľ veľmi nevyrušuje, možno nás to ešte čaká. V prípade, že malý plače, vyjdeme von alebo dozadu. Pokiaľ to bude možné budeme chodiť stále dopredu, lebo si myslím, že dieťa treba učiť chápať omšu od malička a keď bude mať priamy kontakt s dianím v kostole, bude s tým jednoducho rásť. Myslím si, že sv. omša nestačí, je potrebné dieťa učiť aj doma (napríklad modlitbou) a tiež je dobré berávať ho so sebou na rozne kresťanské podujatia, my totiž malého vodíme so sebou všade. Zatiaľ som sa s negatívnym postojom voči nám v našom malom chráme nestretla, skôr naopak, cítim podporu spoluveriacich. Prajem vám všetkým, nech sa vám darí vychovávať dobrých kresťanov.
Ja do kostola veľmi nechodím, ale snažím sa mať prehľad. V niektorých mestách kňazi vychádzajú v ústrety a usporadúvajú tzv. detské omše. Raz som bola na takej peknej vianočnej detskej omši a kňaz sa tam veľmi pekne prihováral detičkám i tým najmenším, ale aj ich rodičom a starým rodičom a myslím, že nikomu nevadilo, ked deti bezprostredne reagovali, pýtali sa a tlieskali. Podľa mňa to obohatí obe strany: deti i dospelých. (Bolo to v Prievidzi asi v r. 1993) Myslím si, že deti z kresťanských rodín do kostola patria a tolerancia má byť dobrou vlastnosťou každého kresťana.
Osobne si myslím, že je na zvážení rodičov, či s tak malými deťmi do kostola ísť či neísť. Jedno je isté – výkriky,džavotanie a dokonca pobehovanie detí na svätej omši ľudí iste vyrušuje pri tichom počúvaní kázne, často potom nepočuť, o čom farár hovorí. A pýtam sa – počúvajú vôbec rodičia týchto detí kázeň, keď „tŕpnu“, čo zas dieťa vyvedie a musia ho stále čičíkať? Nebolo by rozumnejšie, aby deti, ktoré omši ešte skutočne vôbec nerozumejú, nechali rodičia doma a vystriedali sa – jeden išiel na jednu, druhý na druhú omšu? Veď si len predstavte, že by takých malých nechápavých deťúreniec prišlo na omšu trebárs 10! Rodičia vystresovaní, deti tiež – lebo musia byť ticho alebo sa to od nich aspoň vyžaduje, a o ostatných účastníkoch ani nehovorím. Veď načo tam tie deti sú, keď tomu nerozumejú? Myslím, že Vám v tomto prípade chába tolerancia… Veď vy nútite všetkých ľudí v kostole, aby napínali uši, ak chcú niečo z kázne počuť, aby znášali, postrkovanie a vyrušovanie od Vašich detí. Mne osobne sa to zdá od vás egoistické a ako som povedala – z tej omše ani vy nič nemáte, iba ak stres….
Deti by mali chodit do kostola.
Ved ako sa hovori, ze co sa naucis v detstve neskor lahsie najdes.
Chodime do kostola so synom od narodenia. Nehovorim, ze uplne pravidelne,
no podla moznosti co najcastejsie.Teraz ma syncek pomaly 5 rokov uz chodi na detsku omsu, kde sa im venuje mila pani katechetkaa ja mozem byt na bohosluzbe. Teraz mame malu dcerku,s ktorou taktiez zaciname chodit do kostola.
Syncek sa sam vypytuje kedy a ci ideme v nedelu do kostola.Myslim, ze je to velmi pozitivne ukazat dietatu cestu. Musi vidiet aj takuto moznost, aby ked bude starsie si mohlo vybrat.
A ci to niekomu prekaza? V nasom kostole urcite nie a aspon som sa s niecim takym nestretla, dokonca nas ludia, pan farar a pani fararky a urcite aj inych rodicov podporuju, aby sme prisli aj s detickami.
Myslim, ze sa vobec nemusite tym trapit……………………….
S pozdravom Anka
Deti by mali chodit do kostola.
Ved ako sa hovori, ze co sa naucis v detstve neskor lahsie najdes.
Chodime do kostola so synom od narodenia. Nehovorim, ze uplne pravidelne,
no podla moznosti co najcastejsie.Teraz ma syncek pomaly 5 rokov uz chodi na detsku omsu, kde sa im venuje mila pani katechetkaa ja mozem byt na bohosluzbe. Teraz mame malu dcerku,s ktorou taktiez zaciname chodit do kostola.
Syncek sa sam vypytuje kedy a ci ideme v nedelu do kostola.Myslim, ze je to velmi pozitivne ukazat dietatu cestu. Musi vidiet aj takuto moznost, aby ked bude starsie si mohlo vybrat.
A ci to niekomu prekaza? V nasom kostole urcite nie a aspon som sa s niecim takym nestretla, dokonca nas ludia, pan farar a pani fararky a urcite aj inych rodicov podporuju, aby sme prisli aj s detickami.
Myslim, ze sa vobec nemusite tym trapit……………………….
S pozdravom Anka
Miloš, na tvoju a podobné otázky „nemal by do kostola chodit clovek z vlastnej vole a nie z donutenia?“ odpoviem v prípade detí tiež otázkou „čo takto neučiť deti od narodenia materinskému jazyku? Veď ak vyrastú oni si vyberú akým jazykom budú hovoriť. Len aby si im ak sa raz aj ty staneš otcom potom aj rozumel?!“ Čo sa týka poukázania na vlastnú vôľu to sa už týka skôr dospelých. Božia trpezlivosť voči dospelým, no stále jeho deťom, nemá hranice, stále čaká aj na teba.
Milá Evelyn! Aj u nás bol taký „problém“ s detičkami v kostole,no našťastie to pán farár zbadal, keď nespokojní ľudia sa otáčali a kývali hlavami, a rovno v priebehu omše upozornil, že nech nikoho netrápia „neposlušné“ deti, lebo do kostola naozaj patria, a ako on povedal, sú ľudia, ktorí by sa tešili keby ich vnúčatá pobehovali počas omše v kostole. Iba ten človek pochopí, kto ide sám do kostola bez manžela-ky, detí, vnúčat. Takže nech Ťa netrápia tkz. „veriaci“, prípadne sa o tom skús pozhovárať s pánom farárom. Určite Ti pomôže.
no nezvyknem prispievat, ale moj nazor. vyrastal som na dedine, takze navsteva kostola bola povinnost. po kratkom case sa z toho samozrejme stala neprijemna povinnost a z odstuupom casu by som povedal, ze to nutenie k pravidelnym navstevam dopomohlo k tomu, ze akonahle sa to dalo do kostola som prestal chodit a teraz mi to absolutne nechyba. co keby si rodicia uvedomili a trosicka viac vsimali naznaky deti, ci ich to bavi, alebo nie. nemal by do kostola chodit clovek z vlastnej vole a nie z donutenia?
So zaujmom som si precitala vsetky pripevky. Sama mam rocne dieta a som veriaca, do kostola chodime pravidelne. Chapem mamicky ktore maju k tomu vyhrady , je to nieco ine ked ide do kostola dospely clovek sam a ked ide s dietatkom, ktore byva hlucnejsie, neobsedi, a teda casto tieto omse akoby sa minali ucinkom lebo cela omsa sa toci okolo nahanania dietata, utisovanie a pod. Nikdy som vsak toto nepokladala za dovod aby som dietatko do kostola nebrala. Nesuhlasim preto s Luckou / prepac Lucka / ktora tvrdi ze dietatko by malo ist do kostola az ked to chape a obsedi. Dietatko predsa ucis mnozstvo veci ktorym nerozumie, ale vies ze su pre jeho dobro. Dietatko by malo chodit do kostola devat mesiacov pred svojim narodenim – v mamkinom brusku. Takto si od malicka zvyka na prostredie kostola, ktore sa mu stane blizkym, samozrejme v spojeni s katol..vychovou doma. Hovoris o zlom vzduchu v kostole, no ja sa obavam ze ani vonku to tie deti nemaju ovela cistejsie. Ak niekto do kostola patri tak su to prave deti!
Je „trocha“ nespravodlive aby sme rozhodovali o tom kto do kostola patrí a kto nie.Do kostola može príst každy kto chce,či malý alebo velký,tučný alebo štíhly, biely alebo čierný tak prečo nie aj dospelý alebo dieta.Dieta ešte nerozumie čo sa tam deje ale my „dospelí“ tam predsa nechodíme len kvoli tomu aby sme si vypočuli kázen,ale preto aby sme boli bližšie k Bohu,tak prečo nie aj naše deti.My „naštastie“ máme greckokatolícky kostol,kde je samostatná miestnost pre deti s rodičmi,je presklená a je to naozaj super.
ešte ma napadlo, že u nás chodí pravidelne do kostola ment. postihnutý chlapec, skor muž.hrozne nahlas spieva, smeje sa a dá sa povedať, že to niekoho može vyrušit. Je ale úplne rozkošný, úprimný a všetky kontakty a so spoločnosťou má z kostola a v kostole.Ved práve o tom by to malo byť!V tichosti meditovať môžeš doma aj celý týžden.
Moje tri deti chodia od narodenia a to takmer do slova.Je to o schopnosti tolerancie a to nie je slovenska mentalita.Raz sa pán kaplán opýtal počas kázne, o čom bolo prvé čítanie, ten pohľad na nás stál za to.jeden na druhého zdesene pozeral, tak aké sústredenie. Ale kto s kým, ako oblečený, to vieme.Ak by rušili, vezmem ich von, do predsiene alebo do sakristie, ale asi od dvoch rokov sú úplne v pohode.Chodia s nami od malička všade, takže do kostola duplom, to je jasné.Poznám ľudí, čo sa boja bacilov ale do nák. centra deti berú bez strachu.Od tých dvoch rokov odporúčam čím bližšie k oltáru.
Ahoj Martina. Ja som tiež greckokatolíčka a do chrámu chodím denne. Najmladčia má 14 mesiacov, je to riadna šibalka, ale ako vravíš je to na ľuďoch aký majú prístup. Ja, keď už malá začína byť hlučná,tak tiž prejdeme do sakrestie a nikto proti tomu nič nenamieta. Deti do kostola určite patria.
Prečítala som si asi polovičku príspevkov a je to tu rozdelené na tých ktorí su za a ktorí su proti.
Ja mám 18 mesačného syna a do kostola s ním chodievame od malička, v lete vonku ku kostolu a aj to nám celú omšu zvyčajne prespal a kedže nad dverami je umiestnený reproduktor tak sme celú omšu počuli. Teraz v zime som si povedala ,že skúsime s malým chodievať aj dnu, kedže do kostola sa mi to neosvedčilo lebo je tam stále plno, chodievame so súhlasom kňaza do sakrestie, sedíme na stoličke tak , že vidím priamo na oltár a aj na kňaza, je tam reproduktor tak všetko počujeme, malý sa môže poprechádzať, poleží si na zemi, občas povyrušuje ( dvere do kostola sa dajú zavrieť a sú celé presklené, takže je aj tak všetko vidieť ( zatvárali sme ich iba raz ), ale inak sa to dá..Náš pán farár je zlatý, uprimne sa teší že chodievame do chrámu s malým, a minule ma povzbudil že vôbec nevadí keď troška sem tam niečo povraví. Manžel chodieva dnu do kostola , a viem že keď malý niečo v sakrestií vraví tak je ho počuť na celý kostol.
Avšak pochádzam z dediny kde sú gréckokatolici, kňaz je ženatý ( u greckokatolíkov sa kňazi ženia pred vysviackov, ) má tri deti vo veku 7, 5 a 1.5 roka, všetky deti chodia do kostola od malička , a kedže aj predchádzajúci kňaz mal malé deti, ľudia si akosi zvykli že v kostole je stále nejaké to malé dieťa, netrvalo to rok ani dva ale asi 10-15 rokov, a teraz to berú ako samozrejmosť a vôbec ich to nevyrušuje, samozrejme kým neplače alebo nekričí. Takže je to na ľuďoch ako sa správajú k mamičkám s dieťaťom či su tolerantní alebo nie,Ale deti jednoznačne do kostola patria.
Najlepšie riešenie podľa mňa je, ak v každej farnosti existuje detská omša. My ju máme v nedeľu o 11.30, je tam plno detí, chodia si pokostole a nikomu to nevadí, veď je to omša za účasti detí, takže ak chce niekto prežiť omšu v kľude, bez detí, tak nech si ide na normálnu omšu, bez „vyrušujúcich“ detí, čiže : deti do kodtola patria, vaď aj my sme raz boli malí a chodili sme?
Deti do kostola v ziadnom pripade, viem pre nich omnho krajsiu a zabavnejsiu kulturu.
Som rada, že naše dve dcéry / 6 a 2 ročné/ sú už schopné vydržať celú sv.omšu. Predtým sme sa s manželom striedali. Vnímajú atmosféru, sviečky, obrazy, spev, modlia sa, už aj mladšia pozná Otče náš- tak milo to trochu komolí. Ak je to na nich priveľa, čítajú si z detských miniknižiek o Ježiškovi. V kostole nebehajú / menšia niekedy trochu pochodí /, nikdy nejedia a nenosia si hračky. Viem pochopiť rodičov hyperaktívnejších detí, že zo sv.omše veľa nemajú. Určite ani ostatní ľudia. Ale na druhej strane sú hlavne starší veriaci málo tolerantní.
Veriaci rodičia, nevzdávajte sa! Postupne privykajte deti na chodenie do kostola podľa ich veku a povahy. Ako už bolo spomínané predomnou, v puberte už bude neskoro.
DETI DO KOSTOLA URČITE PATRIA!!! Môj syn chodí na bohoslužby od 1 roku. Dnes má už 6 rokov. Postupne sa naučil kedy má byť ticho, kedy sa má postaviť a kedy zasa skloniť k motlitbe. Je mi ľúto, že neiktorý majú iný názor, ale ak tie deti nebudú chodiť do kostola (nemusia pravidelne,ale častejšie ako na sviatky) od malička tak ako 11-12 ročných ich tam už nedostanete dobrovolne. Ak máte problém s veriacimi vo Vašej farnosti nebolo by od veci porozprávať sa s p.farárom a myslím, že pán farár by mohol pomôcť k zmene myslenia veriacich, napríklad kázňou. V Nemecku prichádzajú už mamičky s kočíkmi do kostola a nikomu neprekážajú. Ak sa dieťa rozplače vyjdú von a nikto na nich krivo nepozrie.
A ak Ti niekto bude dohovárať tak povedz, že dieťa je Boží človek ako oni a že našťastie je živé a hravé!!!! Nedaj sa odradiť!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Som z toho zmetená – toľko názorov. Niekedy mám pocit, že je dobré keď dieťa ide do kostola, inokedy zasa nie. Ale skôr inklinujem k tomu názoru, že keď je dieťa moc malé tak do 3 rokov , tak by do kostola nemalo chodiť a to z toho dôvodu, lebo návšteva kostola mu nič nedá (v podstate celkom nechápe o čo tam ide). Vhodné je (ak tomu rodičia pripisujú veľký význam), aby svoje dieťa učili kresťanstvu doma a poprípade chodili len na detské omše, a neboli tam až do konca pokiaľ ich dieťa už neobsedí. Načo ho tam budú držať nasilu, keď už tam neobsedí – veď to robia pre to dieťa a nútiť malého drobca byť niekde nasilu sa nevypláca.
Moji svokrovci sú veľmi nábožne založený a chceli môjho malého syna už od útleho bábätka vodiť do kostola. Nezdalo sa mi práve najvhodnejšie vodiť malé bábo do chladného, zatuchnutého prostredia, kde je sústredené množstvo ľudí a vydýchaný vzduch. Skôr som si myslím, že dieťaťu prospeje prechádzka po čerstvom vzduchu. Svokrovci mi to vytýkajú dodnes, ale nepovolila som. Až teraz keď má syn skoro 3 roky tak im to schvaľujem. Už teraz v podstate vníma čo to ten kostol a Ježiško vlastne je.
My s nasim 8 mesacnym synom chodime tarz do kostola castejsie – u nas totiz zaviedli v nedelu o pol 12 detske omse, urcene predovsetkym detom, comu je prisposobena i kazen (naposledy sa napr. necital pastiersky list ale farar rozpraval pribeh k evanjeliu), vela sa spieva a dlzka omse je tiez primerana. A cudovali by ste sa , aky je kostol plny , vela kocikov , deti ale aj starsich parov.
Ja som nebola vychovavana vo viere v boha a ni ma nikto nikdy nenutil chodit do kostola.Ked som mala chut tak som isla.Mam vo svojom okoli ludi, ktori nutili a nu´tia chodit do kostola, aj ked su to uz dospeli ludia a vidim, ze to nema vyznam.Mam 3 rocneho syna, a ked sme boli znamym na svadbe, to mal 2 roky, samozrejme, ze moj syn nechapal o co vlastne ide a kedze je trocha viac hyperaktivny urcite nesedel na mieste a pobehoval po kostole.Ludi, ktori na mna zahliadali som si vobec nevsimala,lebo ked to nevedia pochopit, je to ich problem.Ale najviac ma vytocil farar, ked naznakom na mojho syna povedal, ze z takychto deti vyrastaju podpalaci vatikanskych zastav.V tom obdobi, bol u nas prave papez a jemu na kostole niekto podpalil zastavu.Mala som mu sto chuti povedat do tvare co si o nom myslim, ale nejako som to v sebe zadrzala. Odvtedy ma do kostola nikto nedostal a ani sa tam v najblizsej buducnosti vobec nechystam.A urcite nebudem svoje dieta vodit na miesta,ktorym sam este nerozumie.Ked vyrastie a bude tomu rozumiet a bude tam chciet chodit, urcite mu v tom nebudem branit.
Ja som nebola vychovavana vo viere v boha a ni ma nikto nikdy nenutil chodit do kostola.Ked som mala chut tak som isla.Mam vo svojom okoli ludi, ktori nutili a nu´tia chodit do kostola, aj ked su to uz dospeli ludia a vidim, ze to nema vyznam.Mam 3 rocneho syna, a ked sme boli znamym na svadbe, to mal 2 roky, samozrejme, ze moj syn nechapal o co vlastne ide a kedze je trocha viac hyperaktivny urcite nesedel na mieste a pobehoval po kostole.Ludi, ktori na mna zahliadali som si vobec nevsimala,lebo ked to nevedia pochopit, je to ich problem.Ale najviac ma vytocil farar, ked naznakom na mojho syna povedal, ze z takychto deti vyrastaju podpalaci vatikanskych zastav.V tom obdobi, bol u nas prave papez a jemu na kostole niekto podpalil zastavu.Mala som mu sto chuti povedat do tvare co si o nom myslim, ale nejako som to v sebe zadrzala. Odvtedy ma do kostola nikto nedostal a ani sa tam v najblizsej buducnosti vobec nechystam.A urcite nebudem svoje dieta vodit na miesta,ktorym sam este nerozumie.Ked vyrastie a bude tomu rozumiet a bude tam chciet chodit, urcite mu v tom nebudem branit.
Deti do kostola patria ale mám pocit, že niektorí rodičia nie. Keď sa deťaťu všetko dovolí a ešte sa na neho usmievate akoby to bolo samozrejme, že tam vystrája tak tam nechoďte. Ak ho chce naučiť ako sa správa v kostole, usmerňujte ho, správajte sa tak aby sa to naučilo od vás. Ten čas kým to pochopí- vydržte.
A nakoniec- nepozerajte po kostole kto- čo -ako?
Rada by som reagovala na dve rôzne veci z článku.
Po prvé :definujete svoje stanoviská, ako to nechcem, to sa mi nepáči.
Odsek nad týmito vetami sa odvolávaš na „kresťanov“. A kde sa stratila ohľaduplnosť z Tvojej strany? Ako môžeme očakávať od niekoho ohľaduplnosť, keď sami nie sme ohľaduplný voči ostatným!
A po druhé: Ja sama mám dve deti (10 a 5 ). Chodím s nimi na detskú omšu. A môžem Vám povedať, že aj nás rušia maličké detičky, ktoré zvedavo chodia pomedzi ľudí. Kostol je síce väčší, ale aj tak ľudia stoja a neustále pochodovanie detičiek v tesnom závese s rodičmi je naozaj rušivé. Naozaj si myslíte, že pokoj a energiu načerpáte tým, že stále dávate pozor na deti, aby to ešte nejako len vydržali do konca?
Ale predsa u nas su zavedene besiedky,v kt.sa detom venuje niekto tym poverenym.A v skutku,drzat male deti v kostole,kde je chladno,a zaroven tyto malicky nevedia pochopit svoju pritomnost v kostole,su nervozni a nepokojni,vyrusuju casto svoje okolie.Ma byt slobodna volba chodit do kostola,nepaci sa mi ked rodicia nutia svoje dietky chodit do kostola.Pre mna ako dieta bolo utrpenie stravit hodinu a pol niekde v kostole.Zacala som do neho chodit az ako takmer dospela,z vlastneho presvedcenia.
ano, deti su svetlo a buducnost, oni svojsky a uplne nasavaju atmosferu velkeho obradu.. vo vacsich mestach su farnosti kde su decke nedelne omse a je to uplne vporiadku.. pridte si pozriet v BA na teplicku o 10:30 (zazitok!). V mensich farnostiach je to na Vas (ak sa citete vyrusovyní), stretavajte sa aj mimo omsi vo farnosti KOMUNIKUJTE a dohodnite si niektoru z nedelných omsi ako viac decku a budte tolerantní.. dojčatá sa potešia
Podla mna by mali deti zacat chodit najskor na litanie…poobednu omsu, ktora trva 30 minut. Neviem, ci to este existuje, ale v mojej dedine je to vzdy o 3 poobede a nas fararko vyziva prave aby prisli deti.
Co sa tyka neposednych deti v kostole…podla mna nasa cela slovneksa mentalita kostola je totalny HUMUS. Namiesto toho, aby v kostole vladla pohoda a tolerantnost, tak vacsina ludi sa sem pride naozaj iba ukazat v ich novych satach a stare babky pridu zistit, ktori mladi boli v kostole. Celkova atmosera je priserna…ak si niekto mysli, ze v kostole treba byt totalne tych bez akychkolvek ludskych prejavov, tak sa myli. Nas fararko, ked chce v kazni povedat nejaky zart, tak nikto ani brvou nehne. Ludia v kostole neprejavuju ziadne city-ci smiechu a ci ucty. Sedia, cusia a ked si niekto nedajboze chce vysmrkat nos, tak musi davat pozor aby ho nahodou nikto neupozornil,ze je prilis hlucny.
No az mi rozum zostava stat nad tolkou netoeranciou. Je jasne, ze deti nevydrzia tak dlho v tichosti na jednom mieste. Podla mna by sa mal jeden rodic pri vyraznejsich prejavoch nespokojnosti dietata odobrat s nim von a nechat ho vybehat. A ostatni veriaci by mali tolerovat nejaku tu nedisciplinovanost deti, ktora je prirodzena. A nie hned zazerat a odsudzovat a obvinovat zo sebeckosti. Ved si nemyslite, ze ti rodicia su nadseni z toho, ze dieta vyrusuje. Tiez chcu nacerpat energiu a najst pokoj. Trochu viac vzajmnej ucty a pochopenia by kazdemu prospelo.
Moja skúsensť pri tomto probléme je zarážajúca. Pred dvoma týždňami na omši vo Vrakuni bolo choré, nervózne asi dvojročné dieťa. Celú omšu kašlalo, mrnčalo a vyrušovalo. Nielen ja ale asi 90% ľudí z môjho okolia sa nemohlo sústrediť. Neviem milé mamičky aj ja som čakajúca mamička, ale takýto sebecký rodič nikdy nebudem.
Mrzí ma, že sa tu ozývajú prevažne rodičia, ktorí problém s deťmi v kostole prežívame.Myslím, že by sa na tieto reakcie mali pozrieť najma tie zachmúrené tváre z kostolov, do ktorých s našimi deťmi chodíme. To ale nezmeníme a ani im nevysvetlíme naše pocity, lebo buď ich nezaujímajú alebo niečo podobné nikdy nezažili. Zato ale rozdávajú štedro rady typu:“Nechajte deti doma, veď ani vy z omše nič nemáte,“ Alebo:“Ja som syna zbil pred kostolom, počas omše a aj po omši, potom sa naučil ticho stáť.“ Nie ďakujeme! Za výchovu svojich detí sa budeme zodpovedať my rodičia. Náš syn má 2,5 roka a samozrejme neobsedí na mieste a aj kázeň je pre neho pridlhá, ale som si istá, že počúva a mnohé slová si aj pamätá, nasáva atmosféru a sviatky prežíva ako člen kresťanskej rodiny. To je pre mňa dôležité. Rád si chodí s nami pre Ježiška a úplne v predu pozoruje ruky kňaza pri premenení. Nie som si istá, či by mal také zážitky zo sv.omše, ak by bol v miestnosti s inými deťmi. Pár mesiacov to bolo horšie a dnes sa hambím za myšlienky, že som ho nechcela brať do kostola, keď sa ešte nevedel tak ovládať. Dnes si myslím, že jedlo a hračky v kostole odpútavajú pozornosť detí od toho podstatného, čo sa v kostole odohráva a naozaj je to o tom: prežiť v kostole s deťmi čo najnenápadnejšie. Je o tom však kresťanská výchova našich detí? Myslím, že je o inom. Ak treba deťom v kostole niečo vysvetliť, stačí podísť trocha nabok a nebáť sa s deťmi komunikovať napríklad počas piesní. Mna ako matku i ako kresťana to obohacuje, lebo verte či nie, musím sa poriadne zamyslieť ako odpoviem malému dieťaťu na otázky o tajomných veciach odohrávajúcjich sa pri oltári. Všetkým rodičom, ktorí brávajú deti do kostola, chcem poďakovať, lebo robíte najlepšie čo môžete pre generácie po nás. Nech to znie ako chce, ale verte, tí, čo dnes na Vás v kostole zazerajú už tu dávno nebudú, keď naše deti budú čiarkať referendové lístky o eutanázií a interrupciách. Pôjde však o nás a naše vnúčatá!
Jednoznacne deti maju chodit do kostola od malicka. Nerobili sme vsak z toho do isteho veku (do 2r) az taku dramu, ak nahodou dieta v kostole nebolo. Nebrali by sme, napriklad, nikdy malinke deti na osmu vecer, ako to niekedy teraz vidim.
Okem toho jeden z nas (bud ja alebo manzelka) sme „boli v pohotovosti“. Ten, kto „ma pohotovost“, nema vela z bohosluzby. Obcas ide s dietatom von, hra sa s nim, atd. Ale neubudne z vas. Snazili sme sa chodit na detske, tam sa pritomnost aj malinkych deti musi tolerovat.
Vela sme sa stale venovali detom doma, takze nemuseli vyuzivat prave omsu na to, aby si vynucovali nasu pozornost. Snazil som sa, aby pocas obradu videli, co sa vpredu deje, a vypraval som im o tom aj doma. Niekedy je pocit, ze tomu nemozu rozumiet, ale nie je to pravda.
Mila Evelyn,
V prvom rade by som sa chcela vyjadrit k poslednej vete v tvojom prispevku, presnejsie k citatu „rodicia s malymi detmi nie su povinny chodit do kostola“. Nikto z nas nie je povinny chodit do kostola, je to slobodna volba kazdeho jedinca a nechapem preco by jeden uznavany teolog mal takto reagovat.
Je to ale velmi smutne, ked citam ako ludia reaguju ( a hlavne toto by mali byt ludia-krestania), naozaj smutne. Neviem sice aka je situacia u nas na Slovensku ale mozno aj u nas by sa v kostoloch mohlo zriadit nieco ako nedelna skola, kde po prvych dvadsiatich minutach omse vsetky deti ( do urciteho veku) odchadzaju do inej miestnosti, kde su dobrovolnici (mamicky ktore sa kazdy tyzden striedaju), ktori rodicom daju pozor na deti a tie starsie co uz aj nieco rozumeju, akymsi detskym pristupom (napr. hrou) oboznamuju s bibliou. Inac je to velmi tazke. Z vlastnej skusenosti viem, ze aj nase deti boli celkom tiche ale asi tak po pol hodinke sa to vzdy zacne, stratia trpezlivost, ved napokon su to deti a je to uplne normalne. Evelyn, zelam ti vela uspechov a dufam, ze sa ti podari tuto situaciu akosi poriesit.
Ahojte vsetci
Deticky do chramu urcite patria, ved nam to odkazal i sam Jezis. Viem sa vcitit do situacie nejednej maminky, ktoru a hlavne jej dieta ide zniest zo sveta obycajna stara tetuska, ktora chce mat ze vraj aspon v „kostole klud“. To sa potom necudujme, ze mnohe rodiny (z dedin) sa nam takto z nasich chramov vytracaju. Fakt, tie nase tetusky su niekedy velmi „podarene“
A niekedy, co je dost smutne musim medzi taketo „ufrflane tetusky“ zaradit aj mnohych nasich knazov, ktori asi uz zabudli, ze boli tiez detmi. Ved dieta je predsa plne zivota, tak mu tuto radost neuberajme, i ked si zas nemoze robit co chce. Mozno sa mi to vsetko este lahko hovori, ale verim tomu, ze ked sa rodic dietatu odmalicka venuje, tak sa ratolest urcite v chrame „nestrati“
Ale nenechajte sa znechutit, drzim Vam palce mili rodicia, len smelo
Ja mam 25, mam priatelku a ak Pan da, s nasimi buducimi ratolestami do kostolika urcite pojdeme, ci uz si niekto mysli to alebo ono. A vzdy sa da najs nejaka ta detska omsicka, kde si tie deturence pridu na svoje. Chcem touto cestou vyjadrit vsetkym maminkam jedno velke uznanie za to, s akou obetou toto vsetko zvladate – cele to materstvo. Ako muz sa nechcem vobec vyhybat starostlivosti o deti, ale co VY zeny vsetko zvladnete, tak to klobuk dolu, fakt. Zelam Slovensku silne mamky a samozrejme i starostlivych ocinov, ktori svoje manzelky nenechaju v tomto same. Zajtra mame nedelu Krista Krala, takze sup s ratolestami do chramu a ziadne tvrdnutie deti pri telke!
Ahote a vsetko dobre
Mili rodičia,
niekedy deti vyrušujú v kostole – to je pravda, alebo môžu za to? Veď to je ich prirodzený prejav: chcú sa hrať, spievajú si, pobehujú atd. Niekedy možno stačí male usmernenie a dieťa je na chvíľu tichu. Ja chcem len jedno napísať, nehanbite sa za nich.
Je pre mňa veľkým povzbudením, že nielen ja zápasím so svojim príliš temperamentným 3,5 ročným synom v kostole. A nie som asi až taká neschopná matka, keď ho neviem udržať hodinu v kľude.No našťastie to už ide k lepšiemu, najhoršie bolo obdobie, keď mal asi 2 roky. Chodí veľmi rád do kostola, aj keď to na jeho správaní veľmi nevidno, len málo trestov ho tak bolí ako keď nemôže ísť do kostola, preto, že sa tam nevie správať, ale nabudúce je to to isté. Našťastie na našom sídlisku začali fungovať detské omše, kde deti nie sú príťažou. Ale problém je, keď by som náhodou chcela ísť s malým do kostola cez týždeň. Mám jednu veľmi nepríjemnú skúsenosť z kostola, kde som bola dokonca od ambónu upozorenená, že také deti ako môj syn do kostola nepatria a reakcie zbožných kostolých tetičiek po omši bola ako nočná mora. Všetci až na jednu sa do mňa obuli a trvalo mi takmer pol roka kým so sa s tým dokázala vyrovnať. Našťastie to nebolo v „našom“ kostole a tak sa mu radšej vyhýbam. Už sa „teším“, že za pár mesiacov ma to isté čaká s mojim druhým t.č. 3mesačným synom.Zatiaľ poctivo celú omšu prespí.
Netreba sa však vzdávať, všetko časom prejde. A verím, ž Boh vidí do srdca môjho aj mojich detí a som veľmi rada , že aspoň zatiaľ sa môj syn do kostola teší a cíti sa tam dobre.
Ja sa stotožnujem s názorom, že deti treba viesť hned odmalička do kostola, lebo čím sú staršie, tým horšie sa prispôsobujú novej situácii. Ja mám tiež syna už skoro 3ročného a ja som v6tom mesiaci tehotenstva. Chodíme aj s mužom každú nedelu do kostola, samozrejme, že syn aj vymýšla, je to veľmi živé dieta. Netreba si všímať hlúpe reakcie hlavne starých babiek, ktoré mi pripadajú, že len čakajú na príležitosť, ako upozorniť, že vaše dieta stále niekde pobehuje. Ja som sa rozhodla takéto narášky ignorovať, ved tam chodíme hladať pokoj a silu. Preto radím všetkým mamičkám vydržať a nevšímat si ludí, lebo kvôli nim sme sem predca neprišli. Je oveľa lahšie ísľ bez detí, bez starosti, ale dieta nam to po čase vráti.
ahoj,ja sice dietatko nemam a ani manzela,ale ak Pan Boh da raz snad pojdeme spolu ako rodinka do kostola.Zatial chodime len ako priatelia.Co hovoria ludia,na to myslim v tomto pripade nemozes dat,alebo ako sa tvaria.Ideme tam predsa kvoli Bohu,ideme za Nim,lebo On nam dal muzov,deti a nas im,On nam dava vsetko.Od Neho vsetko pochadza a Jemu vsetko patri.Ak raz budem mamkou,myslim,ze moje povolanie v manzelstve by bolo aj spolu s manzelom vychovavat deti,Bozie deti.Jeho deti a privadzat ich k Nemu…Je to velke povolanie,povolanie do manzelstva.Vy uz manzelmi a manzelkami ste…modlime sa za Ducha Bozieho,Ducha Lasky,aby sme vedeli vychovavat a viest k Bohu nase deti pred ocami Pana…myslim na vas,vsetky rodiny…ahoj…*
Deti do kostola patria. Spolu s manželkou sme zažili podobné situácie, ale vytrvalo sme chodili s deťmi do kostola a aj chodíme. Treba vytrvať a ovocie sa ukáže.
Deti do kostola patria. Mám tri deti a do kostola chodíme každý deň. Nielen chlebom je človek živý… Môj názor je, že keď si dieťa od mala nezvykne chodiť do kostola, potom sa mu už nechce a radšej ostane doma pozerať rozprávky. A to že trošku vyrušujú je úplne prirodzené.
podľa mojho názoru deti patria do kostola. Ja sama mám dve.Starší má 2 roky a mladší 2 mesiace. Chodime s nimi každu nedeľu. Balíčk piškôt alebo keksov a fľaša čaju je samozrejmosť. Nikdy sme nemali problém s vyrušovaním. I keď ten starší si rád zaspieva s pánom farárom i pobehá po kostole. U nás sa to už berie ako samozrejmosť.
Ak ma moje dieta zazivat to, ze je na tom „svatom“ mieste nechcene, preco by som sa ako rodic mal citit trapne preto, ze moje dieta niekomu narusa „kulturny zazitok“? Na take miesto v zivote nevstupim aj ked milujem Jezisa a potrebujem spolocenstvo a potrebuje ho aj moja rodina(manzelka, dieta). Neviem odkial je mamicka, ktora uviedla tento problem ale pokial len byva v trochu vacsom meste odporucam skusit to v inom kostole, alebo spolocenstve, kde na male deti nehladia nevrazivo, ale tesia sa kazdemu jednemu z Jezisovych „malickych“. Pokial sa to stalo v dedinskom prostredi, tam sa povacsine neda vybrat z viacerych spolocenstiev, ale moja rada je:“ treba zmenu“ Zmena je velakrat prospesna, minimalne mozte spoznat dalsie cirkevne spolocenstva v okoli. Nemusite sa na novonajdene spolocenstvo viazat dovtedy, pokial nemate 100-percentnu istotu, ze ludia tam zazivaju bezpodmienecnu Jezisovu lasku a budu tu lasku ochotni zdielat s vami a aj vasim dietatom.
Slávka, nečítala som predchádzajúcu diskusiu k tejto téme, aspon nie posledný pol rok, reagujem len na tvoj príspevok. Som veriaca a môj názor je, že každý má právo svoje deti vychovávať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Pri krste sme sľúbili Bohu nielen vychovávať naše deti vo viere ale ich k nemu aj privádzať, a tak to my robíme. Účasť na nedeľnej sv. omši a vo sviatok k životu kresťana neodmysliteľne patrí, tak nechápem prečo práve vtedy by naša rodina nemala byť spolu. /Ak beriem do úvahy fakt, že deti by museli ostať doma a aspoň jeden rodič s nimi/ Ja som vnútorne presvedčená, že moje deti doteraz nikdy neboli počas omše ukrátené o moju a manželovu pozornosť, skôr naopak niekedy práve v kostole ožívajú nad naše očakávanie čo však rozhodne v tom našom sv. Jakuba v TT nikomu nevadí. Rodín s detmi sú tam väčšinou desiatky. No a k tej diskusii, je toho popísaného asi naozaj veľa, ale na tvoj názor “ Ak si dieťa bude vedieť uvedomiť, o čom kostol je, nech tam chodí, ináč tam nepatrí“, sa dá oponovať príkladom. Skús sa s tvojimi deťmi prvé roky nerozprávať a nechaj im právo vybrať si jazyk akým budú rozprávať po zbytok svojho života, alebo iný nenaučiť ich hrať sa, umývať sa, pozdraviť, poďakovať……………………….
Môj názor je možno iný, ako som doteraz čítala, že deti do kostola patria. Ja vôbec nemám ten pocit, veď ten váš Boh ich môže pri ich činnosti navštíviť kdekoľvek, a nemusia ticho sedieť v kostole. Lebo, milé mamičky , odkedy ste vy začali vnímať kostol ako kostol, a nie ako obchod, hrisko? Veď to vám tie deti chcú snáď konaním povedať- chcem sa hrať, vnímať svet, a je mi jedno, či je to kostol, či dom , či…Chváliť sa, že si, milá mama, s dieťaťom nekomunikovala dve hodiny počas omše, to je poľutovania hodné, to by som radšej nehovorila nikomu. čo myslíš, pochopila tvoja dcéra, že s ňou nekomunikuješ pre nejakú omšu, alebo si dieťa bezradne preberalo inú alternatívu, a možno malo aj pocit viny, že mama sa hnevá. A ona sa ,,iba,, sústredila…
Neviem, o čom diskutujete, Ak si dieťa bude vedieť uvedomiť, o čom kostol je, nech tam chodí, ináč tam nepatrí, a učte ho čušať dve hodiny doma.
Môj názor je možno iný, ako som doteraz čítala, že deti do kostola patria. Ja vôbec nemám ten pocit, veď ten váš Boh ich môže pri ich činnosti navštíviť kdekoľvek, a nemusia ticho sedieť v kostole. Lebo, milé mamičky , odkedy ste vy začali vnímať kostol ako kostol, a nie ako obchod, hrisko? Veď to vám tie deti chcú snáď konaním povedať- chcem sa hrať, vnímať svet, a je mi jedno, či je to kostol, či dom , či…Chváliť sa, že si, milá mama, s dieťaťom nekomunikovala dve hodiny počas omše, to je poľutovania hodné, to by som radšej nehovorila nikomu. čo myslíš, pochopila tvoja dcéra, že s ňou nekomunikuješ pre nejakú omšu, alebo si dieťa bezradne preberalo inú alternatívu, a možno malo aj pocit viny, že mama sa hnevá. A ona sa ,,iba,, sústredila…
Neviem, o čom diskutujete, Ak si dieťa bude vedieť uvedomiť, o čom kostol je, nech tam chodí, ináč tam nepatrí, a učte ho čušať dve hodiny doma.
RE:martina
s tym mam tiez skusenost.ako tehotnej my byvalao v kostole vzdy zle.vedela som ze musim sediet a nesmie tam byt prilis velky natresk.tak sme chodili na omsu pol hodiu pred.Bola biela sobota a sedeli vonku na lavicke.prisiel taky par okolo 40tky tak sa manzel postavil a pustil ich sadnut.pocase sa zacali stazovat ze je tam malo miesta a nejak som citila ze som stale blizsie ku koncu lavicky ajedna noha mi uz visi.tak som si dadla po sirke lavicky.a to uz zacali ze nech si sadnem normalne ze maju malo miesta. tak som sa postavila nech chudatka maju celu lavicku pre seba.potom mi prislo zle a isla som domov.to bola moja posledna omsa pred narodenim mojho syna.tyzden potom som cely mesiac prelezala na rizikovom. (ale nechcem tym povedat ze to bolo kvoli tomu).len mi to tak zostalo v pa,mati aj po 4 rokoch a myslim ze kostol nerobi ludi lepsimi.
Názor nášho duchovného otca(Aj keď to nebude presne citované):V prvom rade je dôležité aby z tej omše mali duchovné povzbudenie rodičia . Veď aj niektorý psychológovia radia „vynervovaným“ mamičkám, aby si zašli na sv. omšu.A čo deti? Po omši poprosiť kňaza, aby ukázal deťom kostol, porozprával o sochách svätých…, veď je tam od toho, nie hneď zamknúť kostol a utekať na obed.Jednoducho aby deti cítili svätosť z tohto miesta a úctu,… – asi toľko. Ja pripájam ešte to, že nemalo by sa chodiť len do kostola. Deti majú aj doma cítiť Boha a nie len v kostole.To dieťa nebude vedieť o čo ide. , ale ak sa aj doma stíšime pri modlitbe, bude to lepšie. My máme 18. mes. dvojčatá, tiež by sa mi páčilo, keby sme chodili celá rodinka do kostola, ale fakt chcem mať niečo z tej sv. omše. Dobrým štartom je počúvanie a modlenie Aniel pána na rádiu Lumen o 12 hod. Naši chlapci len počujú zvoniť zvony a už majú ručičky späté k modlitbe. Samozrejme nevydržia celú modlitbu, ale to je vekom.
Rada by som poznala názor aj nejakého kňaza. My máme taký istý problém. Mám dvoch synov, jeden je 3,5 a druhý 2,5 ročný. Je to tiež čierne a biele. Ten starší už celkom slušne vydrží omšu, no s tým mladším je to horšie. Tiež som nešťastná, pretože v nedeľu chodím na jednu omšu so starším, a ten mladší ostáva doma s manželom. Potom ide manžel sám. Tešila som sa, že už budeme chodiť spoločne ako rodina, ale tých nevraživých pohľadov je v tom kostole príliš veľa. Bývame na dedine, preto nemôžme striedať kostoly. A čo je najlepšie, náš pán farár ešte povypínal reproduktory v chodbičke aj vonku, aby všetci ľudia chodili do kostola a nevystávali von. Takže máme to naozaj ťažké, no rada by som naučila aj toho mladšieho, aby sa vedel v kostole správať slušne. Ale kedy sa mi to podarí?
Máme 2 a pol ročného syna. V nedeľu chodievame na detskú omšu. Myslíme si že deti do kostola patria. Keď som bola tehotná, čo musel vidieť už aj slepí, z manželom sme niekoľko krát obišli celý kostol, či sa niekde nenájde jedno miesto. Aj by sa našlo, ale to by sa ľudia museli trošku posunúť. Tiež sa mi nepáčia nudné omše, ktoré sú ledva odšomrané do mikrofónu, ktorý asi nefunguje. A tiež nechápem prečo je pri -10 stupňoch kostol prázdny, a všetci tý úžasný veriaci stoja vo dverách a nikoho nepostia dnu. Týmto chcem povedať, že problém asi nebude v nás rodičoch a deťoch, ale v našej spoločnosti. Možno to chce čas, aby spoločnosť dospela. Pre mňa je dôležité, aby dospelo moje dieťa , a neijaká ofučaná pani mi v tom nezabráni.
V Košiciach na Terase v kostole sv. Gorazda je presklená miestnosť s reproduktormi vyhradená pre rodiny s malými detmi hneď pri oltári. Deti ostatných nevyrušujú, pohrajú sa medzi sebou, poplačú, napapajú, napijú a hlavne nikto z toho nie je nervózny.
V USA maju v kostole izbu, kde rodicia daju deti – je tam aj zabezpeceny dozor.Su tam aj pre ne rozne hracky. Oni sa tam spokojne hraju, a rodicia su v klude na omsi. Maju to super vyrmyslene. Aj u nas by to tak mohli urobit.
Wow.. Takto som sa na to este nikdy nepozrel.. Necudo, deti este nemam
Ale myslim si, ze keby sa zislo viac rodicov s detmi, ktori s nimi napriek ich neposednosti CHCU chodit na sv. omse, urcite by sa dala zariadit nejaka (viac ci menej pravidelna) „komornejsia“ omsa. Skuste sa opytat najma v niektorom rade; napriklad taki Saleziani sa vam urcite pokusia vyjst v ustrety 
))
nasa sice je uz konecne ticho pocas sv. omse od 2rokoch ale zase si tam robi gymnastiku. Stale vylieza na lavicu, alebo si lahne na zem, ked ludia stoja ona chvilku postoji, potom naciahne ruky /aby nerozpravala/ a vezmem ju na ruky, zachvilu chce ist dole a cupne si, sadne atd proste mame telocvik ale zase je ticho. A ked prideme domov ona si dost z omse pamata, len proste nevydrzi sediet…..
nasa sice je uz konecne ticho pocas sv. omse od 2rokoch ale zase si tam robi gymnastiku. Stale vylieza na lavicu, alebo si lahne na zem, ked ludia stoja ona chvilku postoji, potom naciahne ruky /aby nerozpravala/ a vezmem ju na ruky, zachvilu chce ist dole a cupne si, sadne atd proste mame telocvik ale zase je ticho. A ked prideme domov ona si dost z omse pamata, len proste nevydrzi sediet…..
Ved prave, Anna, nehadzme vsetkych do jedneho vreca…. su deti, ktore presedia aj 2 hodiny na mieste, ale nazvat dieta, ktore toho nie je schopne, automaticky nevychovanym, to mi nesedi…. preto som sa ozvala.
K tomu, co robit s takymto dietatom v kostole, som sa nezapajala… a ani sa nemienim.
zase plati – nehadzme vsetkych do jedneho vreca
su deti, ktore vydrzia ale aj ktore nevydrzia
poznam rodicov ktori stokrat prespaciruju cely kostol s malym dietatom – zda sa mi to nevhodne. pretoze to vyrusuje ludi. da sa ostat aj vzadu.
ked sme so sestrami boli male, mama nas posadila do lavice, dala nam nejaku knizku a ked sme neustale do nech stuchali a vselico sa pytali, jednoducho na nas nereagovala. prosto nas naucila, ze v ksotole sa nedebatuje, nevymysla.
neurazajte knazov. su vsleijaki ale kazdy sme iny a nesudme sa. nemame na to pravo.
Ešte raz som si prečítala prvú a opomenúc poďakovanie, poslednú vetu titulného článku a položila si otázku koho vôľu chcem plniť? Človeka, alebo Pána Boha? Za necelé 3 roky som už tiež zažila užasnuté okolie nad tichosťou môjho syna, naopak som sa často nestačila čudovať, kde sa v ňom berie tá energia. Nad tým kedy je okolie viac vyrušované, či vtedy keď celú omšu sleduje jeho tichosť, alebo naopak keď vystrája priznám sa už nepremýšľam. Doporučujem to všetkým. Takže patria, nepatria? Odpoveď si dá každý sám podľa toho ktoremu zo spomenutých tvrdení chce uveriť.
Lubka, Tvoj prispevok sa mi paci… Musim sa priznat, ze aj my sme si mysleli, aky uzasny sposob vychovy mame, kym sme mali len starsieho syna. Ten od svojich necelych 2 rokov mal v sebe velku davku zodpovednosti, stacilo mu vec vysvetlit a bolo….. nuz a nato sa nam narodil mladsi a to je dvojica ako cierny a biely – uplny opak: svojhlavy a neposedny….
Samozrejme suhlasim s tym, ze vsetko ma svoje medze a v urcitom veku, ked uz je dieta schopne pochopit pravidla, malo by ich dodrziavat. Hoci – dospely by mal mat stale na mysli, ze aj dieta je normalny clovek s chutou rozhodovat sam za seba a s vlastnym rozumom…. a so schopnostou robit chyby…
Mne sa zas pacil vyrok jednej ucitelky: ked bude vase dieta sediet ticho v kutiku, zacnite rozmyslat, co mu je….
Nie je dieťa ako dieťa. Niektoré sú kľudné a ich rodičia si naivne myslia, že to tak dobre oni vychovávajú a tí rodičia, ktorým deti behajú, to nevedia. Fakt sú deti, ktoré sú akoby nakľúčikované a šije s nimi celú omšu. Ja mám také už druhé. Nepomáhajú prosby, ani hrozby. Mne napr. samotný kňaz odporúčal kŕmiť dieťa v mladšom veku počas omše keksíkmi a čajíkmi alebo inak ho podplácať. Veď predsa ako rastie, tak prichádza aj k rozumu.
Ja som si to sama pre seba vyriešila takto:
Viem, že sú ľudia, ktorí sa kvôli deťom nemôžu sústrediť na omšu, aj keď by chceli. V niečom môžu mať pravdu, lebo občas niektoré deti naozaj prekračujú hranicu prípustnosti a ich rodičia si naivne myslia, že je to roztomilé. Keďže však každý má dostať priestor, s ohľadom na neurotickejších spoluveriacich by som na bežnú omšu malého beťára nebrala. Existujú aj detské omše, a tam by som už privrela aj obidve oči nad vystrájaním detí. V tomto prípade sa riadim tým, že koho deti vyrušujú, nemá na detských omšiach čo robiť.
Vraj sa raz jedna staršia pani sťažovala kňazovi, že ju veľmi vyrušujú deti v kostole. On jej odpovedal: „Milá pani, viete si predstaviť, koľko ich bude v nebi?“.
Nuz, asi rypnem…. ja budem radsej zozinat obdiv okolia, lebo moj syn je fajn kamaradsky a spravny a pomaha inym, ako za to, ze vydrzi hodinu ticho sediet…
Andy, preboha, nehovor, ze 2-rocne dieta, ktore obsedi ticho celu omsu, je normalne! Ty mas zatial len jedno, ze?
Pravda je taka, ze bezne dieta v kostole dlho ticho neobsedi… a ci hovorit o dietati, ktore tak nerobi, ze je nevychovane… to hovoris len preto, ze doma nemas maleho 2-rocneho certika, s ktorym to sije… a takyto maly certik nie je nevychovanec, je to normalne dieta…
Ukazovat to, ze 2-rocne dieta (nebodaj mladsie!!!) v kostole ticho sedi, ako dosledok dobrej vychovy…. uffff, ale to je na inu debatu.
podľa mňa deti do kostola patria. ja osobne často do kostola často nechodím aj keď som veriaca a kostol si zásadne vyberám- skôr farára a jeho prístup. chodím radšej na dedinu a v tomto kostole radi deti vítajú, keď veľmi môj syn plakal tak som s ním vyšla vonku, lebo nielen ostatní nič nepočuli ale ani ja. tak som nechala aspoň ostatným vychutnať si celú omšu, ale zatiaľ sa mi to stalo len 2krát a raz z toho bolo pri krste. mal 6 mesiacov a tak sa rozplakal že sám farár zišiel dole a povedal nech ho ide niekto trochu upokojiť ale len v dobrom. ak je niekto z okolia Rimavskej Soboty odporúčam zájsť do Uzovskej Panice!!!
Súhlasím s tým, že deti do kostola patria, ale súhlasím aj s ľudmi, ktorí tvrdia, že vychované deti. Mám 2 roč. dieťa a chodíme všetci spolu do kostola a skutočne nemáme problém zvládnuť svätú omšu. Celú sv. omšu je potichu, ale dovolím si tvrdiť, že ako sme si ju naučili, tak máme. Veľmi sa mi nepáči, keď mamičky deti v kostole kŕmia, alebo sa s nimi prechádzajú, aj keď mám malé dieťa, nepáči sa mi to, vyrušuje ma to a neviem sa sústrediť na sv. omšu. Od 2. mesiaca narodenia dcérky chodíme pravidelne na svätú omšu a akonáhle začala plakať vyšli sme s ňou z kostola von buď ja alebo manžel a sv. omšu sme si dokončili predo dvermi kostola aj s maličkou. V žiadnom prípade sme ju z kočíka nevyberali a nebavili sa s ňou a vôbec ju nekŕmili a nedávali jej nič piť počas sv. omše, ona si na to zvykla, že v kostole má byť ticho a teraz s ňou nemáme problém. Veď kto má deti vie, že všetko je u detí o zvyku. Keď ich budete v kostole kŕmiť, prechádzať sa s nimi, nevidia medzi kostolom a inými miestami napr. ihriskom, žiaden rozdiel a myslia si že môžu aj v kostole robiť čokoľvek. Verte mi, že aj menšie dieťa ako 2-ročné vie, kde sa od neho čo očakáva, je to len o výchove, zvyku a trpezlivosti rodičov. Raz aj kňaz prosil na sv. omši rodičov, aby vychovávali svoje deti k úcte k Bohu, aby ich nenechávali pobehovať po kostole. Žiaľ, dnešná doba je doba ľudí oprsklých a dávajú aj kňazom pociťovať, že môžu byť rady, že sme v kostole, veď sú tu pre nás. Ale tiež by nám všetkým malo byť jasné, že by sme mali vedieť prejaviť dôstojnosť a úctu na posvätnom mieste, ako je kostol a k tomu viesť i naše deti a zamyslieť sa v prvom rade nad svojim myslením a správaním, či nenastala chyba u nás zo strany rodičov vo výchove detí a nehľadať chyby len na tých druhých, ktorým pravdepodobne vadí výsledok našej výchovy. Veď viera, láska a nádej je predsa o ohľaduplnosti a keď raz detský rev vyrušuje, tak vyrušuje, ja ako rodič musím s tým niečo urobiť, nie ako naschváľ znepríjemňovať ostatným priebeh sv. omše, ja som to takto vnímala a vyplatilo sa mi to. Dnes sa mi 2-ročné dieťa v kostole vie správať, za čo zožíňa obdiv okolia.
Byvam v bratislave a tak nieje problem ist bud na detsku omsu, alebo sa s manzelom pri malej vystriedat a ist kazdy na inu omsu. Problem je ked ideme k svokre na dedinu a tam svokra a babka NEDOKAZU POCHOPIT, AKO MALA V 2,5 ROKOCH NEVYDRZI BYT HODINU TICHO A SEDIET. Problem je aj v tom, ze nasa mala je velmi ziva a neposedna a ked ju nieco nebavi nielenze vyrusuje, ale robi aj zle. V Bratislave nas znamy pan farar povedal, aby som si s toho nic nerobila, ze ona s toho veku vyrastie a ked vazne ma rusit cely kostol je mensie zlo s nou vobec do kostola neist ako by mala rusit. Alebo to robime aj tak, ze idem s nou do kostola a sme tam tolko kolko vydrzi. Podla mna nema vyznam detom uz v utlom veku znechutit vieru chodenim do kostola, kde su celu dobu okrikovane a napomynane. Ked do toho veku dorastu a dokazu byt ticho a sediet budu to brat uplne inac ako ked v spomienkach budu mat zafixovane okrikovanie a napomynanie v kostole.
ono je to presne ako povedal Rasto, byvame na dedine a pochopila som, ze „babky“vedia pocuvat knaza a modlit sa ruzenec sucasne ale ak do toho pride este dieta su hotove a nervozne. Mam to z vlastnej skusenosti ale nie su babky ako babky….
Bolo tu uz vyjadrenych mnoho nazorov a vacsinou sa s nimi stotoznujem – DETI DO KOSTOLA PATRIA. Som z mesta a je mi jasne, ze rodicia na vidieku to maju tazsie. Aby som nechodil dlho okolo horucej kase, stala sa takato vec v jednom bratislavskom kostoliku:
…bezala kazen a z chora som si vsimol pobehujuce dieta a
v laviciach babky, ktore v rukach drzali ruzence. Jedna z nich to nevydrzala a zacala maleho karhat. Vtedy sa uz neovladol inak vynikajuci knaz a medzi recou v kazni dodal aj takuto perlicku:
„KNAZOVI NEVADI, KED DIETA POBEHUJE PO KOSTOLE, ALE KED VIDI STARE BABKY, AKO SA POCAS KAZNE MODLIA RUZENEC TAK STUPA KRVNY TLAK!“
Ak som tymto nazorom niekoho urazil, tak sa ospravedlnujem, ale zamer to nebol.
Jasne ze tam patria. Akurat treba sa vediet prisposobit. Vybrat vhodny cas. ( V meste s viaceymi kostolmi je to jednoduchsie, ale ani na dedinach nie su omse v rovnakom case.) Niektorym detom v kociku nevadi reproduktor nad hlavou a spokojne spia, ine to budi. Tiez sa da zistit, ktory farar ako dlho kaze.
S Laurou chodime do kostola od narodenia. Teraz (ma 3,5 roka je to uz jednoduche Presedi cely cas, zapaja sa do spevu a modlitieb(vlastnym sposobom), predtym nie vzdy vydrzala, ale platiIi zasady:
1. Musi co najviac vidiet (nie chrbaty, ale oltar)
2. Pri dolezitych castiach (zaciatok,premenenie, pozehnanie) vsetko odlozit a pozornost obratit na knaza a oltar.
3. Zvysok omse zaujat citanim kniziek, obrazkov a maloviek kostola.
4. Dolezite je sme boli, nie ako dlho sme vydrzali (V tomto ju vek ospravedlnuje)
Pre nas rodicov to nie je vzdy super sustredena modlitba ale striedame sa. Ak cez kazen citam malej knizku, tak mi doma manzel povie o com kazen bola.
A nasa posledan skusenost: Laura sa pyta do kostola u babicky s babickou. Babicka ide 3/4 hodiny pred omsou, lebo este predmodlieva ruzenec. A mala sedi zbozne ako peciatka
hoci pri nas to neni tak jednoduche.
Tak vela zdaru
deti su vitane na super detskej omsi v blave u frantiskanov o 10 30 n v nedelu behaju lietaju po kostole a nikomu to nevadi maju tam male stolicky a kazen je pre nich pan farar s nimi diskutuje a nesu si aj primanie je pre nich spev apod strasne som to blavakom zavidela ja v trencine mam zial taku skusenost ze ak chcem aby neziskali negativny pocit z rozculenych prevazne starsich spoluobcanov tak ich do kostola neberiem, to je zial ako so slov. cirkevnym skolstvom ak chcem aby sa im viera nesprotivila nemozem ich tam dat,viem o com pisem sama som ucila na jednom gymnaziu ale to uz je na inu temu
Poznámka k príspevku Dominiky, takže nie moc k téme za čo sa všetkým vopred ospravedlňujem. V tvojom príspevku si v závere nastolila otázku pre seba chodiť či nechodiť do kostola. Problémom je kvalita omše tu a Tvoja skúsenosť jej slávenia v USA. Dnes má už asi skúsenosť účasti na eucharistii v cudzine viacero ľudí a ako sa hovorí – čo človek to iný názor, takže ten môj. Na mňa religiozita američanov pôsobila zmiešano. Uvažovať o zavedení na Slovensko podobné evangelizačné show s kazateľmi v štýle reklamných vyvolávačov či na všetko reagujúcich poisťovacích agentov, zbožnosť bez kultúrnosti a vkusu s Bibliou v jednej ruke a hamburgerom v druhej, si asi môže dovoliť len človek hlboko zžitý s US folklórom. Mňa to skôr odrádzalo. Na druhej strane vždy na mňa pozitívne vplýva všadeprítomný úsmev. O to viac ma šokovali slzy v bratových očiach keď sme s deťmi sledovali na námestí v Trnave živý Betlehem s jasličkami. Ani po 20 rokoch života v USA kde je väčšina občanov praktizujúcimi kresťanmi by takéto predstavenie na verejnom priestranstve nemohlo prebiehať, aby neurážalo cítenie inak veriacich….
Pridávam sa k vašej diskusii svojim názorom.
Mám skoro 3-oj ročnú dcérku a moja mamina ju už od dvoch rokov berie každú nedeľu do kostola.Dcérka obsedí bez jedného slovíčka celú hodinu a počúva , ako sa tety a babiny modlia.Jednoducho som jej vysvetlila , že ak sa chce dostať do kostolíka aj inokeddy , musí tíško sedieť a počúvať.Našťastie to pochopila a nikdy sme nemali žiadne problémy s nevraživými pohľadmi či niečím podobným.A keby sme aj mali , asi by som si tých takzvaných veriacich nevšímala.
Ale rada by som napísala , že keby sa niesli omše na Slovensku v podobneom duchu ako v amerických kostoloch , kde sa nehlas rozpráva , nikto na nikoho nezazerá a spievajú sa tie krásne gospelové piesne , určite by som si našla cestu do kostola aj ja.
Máme dve deti (22 mes., 4 mes.). Chodíme do kostola pravidelne a je to (zvládnuť ich tam) niekedy dosť namáhavé. Máme skusenosti s tymi čudnými pohľadmi a komentármi, ale aj s povzbudenim zo strany veriacich (aj starych ludi). Podstatné je aby sme boli v pohode a naše deti tiež, no nie. Čo ma po tom, či niekto zazerá (možno zazerá, lebo jeho deti, vnúčatá a pod.) tam nie sú a ich to trápi. Len si to pekne užite, keď vyrastú, budú pekne sedieť, počúvať, ale už nebudú také pekné „bábatká“
P.S. Navyše, každý rodič asi pozná mieru, kedy je jeho dieťa kľudné a kedy ho musí odviesť mimo (a to neplatí len o návšteve kostola).
My sme to tiež vzdali, nedalo sa to vydržať. Vždy som sa o syna musela starať počas omše ja, manžel sa tváril, že k nám nepatrí. Keď som mu to potom vyčítala, odvetil, že chcel počúvať a malý ho rušil. Takže som si povedala dosť. Ja chcem tiež počúvať a načerpať duchovnú silu, ale nie za cenu, že vždy len ja mám za synom (2,5 roka)vybiehať. Teraz keď manžel chce, ide sám. Ja s malým sa modlím doma. (Aj keď musím priznať, že mi to chýba a cítim to aj v osobnom živote.) Dúfam, že sa to čoskoro zmení.
Ak deti do kostola nepatria tak potom sú kostoly zbytočné. Manželia pri sobáši nemusia prisahať, že budú deti vychovávať vo viere a ani priviesť dieťa ku krstu… To je čosi ako návrat k prírode, kopčeky, jazierka stromčeky…. Podobné omaľovávanky žiadajte od „verbovačov“ na uliciach. Načo sú nám kňazi, predavači, lekári, učitelia? Na zeleninu si založme záhrady, južné ovocie trhajme zo stromov na letnej dovolenke a mäso lovme v lese. Všetci budme samoukovia, bilinkári, šarlatáni. Nebolo to v Sloviensku už raz pred príchodom Sv Cyrila a Metoda? Môj syn, ak mu dám na výber si iste zvolí mňa a detskú bibliu kdesi v záhrade ako katolícku omšu v kostole. Ak budem dokonalý liberál nebudem ho učiť ani materinskú reč, a iné jazyky, veď ak raz vyrastie on si už nejaký ten jazyk vyberie, prípadne sa mu pri love zapáči v lese a tam stačí bučať, mečať alebo zavýjať….
moj nazor Evelyn je takyto: ma pre vas, ako rodicov vobec vyznam, aby ste chodili na omse a trpli ci to vase deticky zvladnu? Mate z toho vobec nejaky duchovny zazitok? Bude to zniet tvrdo, ale pochybujem. Nechcem sa tu prezentovat ako reformatorka, ale nadherny duchovny zazitok, z ktoreho nacerpate sily sa da prezit aj doma a spolu s detmi a bez strachu a trpnutia. Urcite si uvedomujes, ze Boh a Jezis nie su pritomni len v kostoloch, prave naopak oni su vo vasich, v nasich srdciach. Ludia nepotrebuju navstevovat kostoly. Ved si len uvedom, aki su to ludia, ktori sedia v kostole na omsi uvedomujuc si svoju hriesnost, odpustajuc hriechy inym a popritom okrikuju vas a vase deti. Ved taky clovek nema s Bohom a duchovnym osvietenim nic spoločne. Knaz, ak je vo svojej praci dobry, je aj tak len prostrednikom medzi ludmi a Bohom, a vy sa po urcitu dobu, kym vase deticky nevyrastu, urcite zaobidete bez neho. Namiesto navstevy kostola mozete si spravit svoju omsu doma, citat z Biblie, rozpravat pribehy, ktore budu blizsie a zrozumitelnejsie aj vasim detom. Stante sa teraz vy ich prostrednikmi na ceste k Bohu, aj ked oni mozno maju k nemu blizsie, ako ktorykolvek dospely alebo aj knaz.
pre eni: vies je zarazajuce, ze niekto kto si hovori krestan, ma take reakcie, ako , ze male deti nemaju chodit do kostola, a podobne, ze nic nechapu,. Boh sa dotyka tychto deti uz od utleho veku, nikde v Biblii som nenasla , ze by Jezis deti odhanal, no prave naopak, ved On sam k tomu jasne hovori, ze mame nechat deti k nemu prichadzat a kde udal ich vek!? A nie je to najdolezitejsie! co vravi Biblia!?Vies, v prvom rade je dolezite , co si mysli o tom nas Pan, a to najdes len a len v Biblii, no a naozaj som ta nenasla nieco proti detom, ze nemaju chodit do cirkvi, vies , tiez chapem ak dieta place, ze sa clovek nemoze vela krat sustredit, ale nemyslis, ze je to prilis pohodlne, takto tie mamicky odsudit, miesto toho, ich podporit a pokusit sa nieco pre to urobit!, mozno by stacilo len slovo u farara, a nie povedat, aby deti mali ostat doma, prave ten utly vek je velmi dolezity, no sama vidim na svojej dcere, ako vnima spolocnost v kostole, vies Boh sa jej dotyka napriek tomu , ze ona o tom este nevie, ale to by si ako spravny krestan mala vediet, no a tiez si myslim, ze chodit do kostola sem tam a povedat , ze sa venujes svojej viere, vies to nie je o tom ist len do kostola, venovat sa svojej viere znamena zit podla Slova Bozieho, konat tak a to mozes len tak ak tomu das vela, vela casu , nie len sem tam, Boh nam dal prilis vela, nez aby sme ho odbili len tym sem tam, no ja nechcem nikoho sudit, nic na to ja nie som, ale len chcem povedat, ze Boh je uzasny a zasluzi si vela ,no a urcite nie je proti tomu , aby deti neboli v kostole, a treba takymto rodicom pomoct, kde by mohli nechavat deti a tiez aby tie deti mohli rast vo viere, a to uz od utleho veku. No suhlasim s tebou uplne o tom fararovi, to som fakt este nepocula, a taktiez to, ze moze byt kostol akykolvek, ale doleziti su ti co su vo vnutri, to mas pravdu a preto treba budovat od zakladov, tak nech ta Boh zehna,.
Asi už bolo napísané všetko, preto nakoľko som zástancom jasného „ZA“ pre deti do chrámov, zoberte môj príspevok ako plusový bod. To isté ostatne vyznelo aj z príspevku jediného duchovného v debate. Máme 2,5 ročného syna a na nedeľné sväté omše či vo sviatok chodíme, ako celá rodinka, pravidelne od jeho krstu. Osobne nemám jedinú zlú skúsenosť z trnavských chrámov a to sme za posledných 2,5 roka navštívili asi všetky. Zástancom PROTI, hlavne bezdetným, či tým čo už zabudli čo deti sú chcem povedať, že dôvodom striedania kostolov nie je nesúhlas veriacich či kňaza s prítomnosťou detí, ale po obdobiach sa meniaci synov denný režim, ktorému treba prispôsobiť aj návštevu chrámu. Našťastie v Trnave je ich veľa a tak si je z ponuky termínov vždy z čoho vybrať. Ono ani detská omša nemusí byť vždy riešením ak je táto práve v čase, kedy je dieťa naučené už spať. Kto má podobnú skúsenosť vie o čom píšem, kto chce porozumie.
Nakoľko ale ide o diskusiu zareagujem na jeden príspevok aj ja, lebo neviem prečo ma, pri jeho čítaní napadlo meno, tvrdo pracujúcej ženy, bojovníčky za práva žien, ako o sebe hovorí veriacej, ibaže vieru nosí v duši a väčšinou rozjíma doma pri zapálených sviečkach. Tie asi horia za nenarodené deti o ktorých bytí či nebytí má rozhodovať ňou predkladaná novela zákona. Aby som sa nikoho nedotkol, pojítkom je teda asi iba tá pracovitosť. Veď počítajte so mnou. Stihnúť za občasnú návštevu kostola zaregistrovať koľko babiek si prevetralo kožuchy, koľko sa objavilo nových šiat, nových šperkov, poprezerať všetky detské ratolesti, sledovať každé híkajúce dieťa nad obrazom alebo sochou, asi iba telepaticky (nie je bližšie špecifikované) prenášať na mamičky pochopené že by sa aj ony mali zamyslieť čo je podstatou viery a nabozenstva na dedine ….??!! A ďalej… Spracovať všetky tieto informácie a to už do konca kázne, vlastne iba pre ktorú tam pisaleľka prišla. No a ako by toho nebolo práve dosť ešte zhodnotiť čo je úprimné a čo naopak pretvárka mamičiek. Tak tomu hovorím duševný výkon. Uf…. Ďakujem. Až vďaka Vášmu príspevku som pochopil o čom vlastne celá téma “DETI DO KOSTOLA NEPATRIA!(?)” je. Je tu popri všetkom, o čom píšete, čosi navyše. DETI. Úprimné, milujúce, už zo svojej podstaty krásne a čo je hlavné, šantiace a stále bez hriechu. Nehovorí sa, že práve pre takých je pripravené Božie kráľovstvo!? A aby pochopilo ak sa na tento server dostane niekedy aj dajaké dieťa o čom si tu my dospeláci píšeme, doporučím aj jemu, aby si spolu s nami prečítalo rozprávku od CH. Andersena “Cisárove nové šaty”…. No, až ma striaslo, trochu sa bojím aby som sa v nedeľu v kostole necítil pri deťoch tak trochu nahý…. A ako je to s Vami, ostatní “Dospeláci”?
Patrik
este sa tu pise o zahranicnych kostol, ake by sa mali stavat aj u nas. je jedno aky kostol sa postavi, charakter mu da farar a veriaci.
aj ked si myslim, ze male deti do kostola nepatria, toto by som si vyprosila. aby mna farar vyhadzoval z kostola, kto to kedy videl? co je to za farara. neviem co by som robila, mozno by som sa s nim aj pohadala. ked svoju „funkciu“ nezvlada, nech ide robit nieco ine. no velmi si ma nahnevala tym fararom. vlastne on ma nahneval svojim spravanim.
ja do kostola kazdu nedelu nechodim, ale ked idem, tak idem preto, lebo chcem pocuvak kazen, chcem sa pomodlit, chcem sa proste venovat svojej viere. neviem z akeho dovodu chodia do kostola ostatni, alebo vy, ktori ste tu pisali. prave preto si myslim, ze tak male deti do kostola naozaj nepatria. nie len pre to, ze vyrusuju, ale … je zbytocna ich pritomnost v tak utlom veku (1-2 roky) ked ani nechapu kde su, a preco tam su. ponimaju to ako vylet, miesto na hranie a kostol ma predsa iny ucel. ak tam teda niekto chodi naozaj koli viere a aj svoje deti chce vychovavat ako veriaceho cloveka, to je naozaj pekne ale myslim, ze to nezacina takto. vydavala som sa v kostole a u farara sme boli asi 4x. myslela som si, ze je to uplne zbytocne, co uz farar moze vediet o manzelstve. no cuduj sa svete, jeho pristup ma naozaj uchvatil. od toho casu si niektore veci spojene s vierou naozaj vysvetlujem a chapem inac. mozno by sa aj mamicky mali zamysliet, co je podstatou viery a nabozenstva. na dedine? aj ja tam chodim do kostola. vela babiek tam chodi prevetravat kozuchy alebo ukazovat nove saty, nove sperky. a aj mamicky tam chodia ukazovat svoje ratolesti a ich najvacsou zabavou je ked dieta zacne hikat nad obrazom al. sochou a ostatni sa na nich pozeraju. tomu hovorim pretvarka. moje deti do kostola take male chodit nebudu.
Rada by som pridala vlastnu skusenost, mame 15 mesacneho syna, do kostola sa snazime ho brat kazdu nedelu. Byvame na dedine, kostol je maly a vhodne miesto pre deti tam nieje. Takze trpneme, ako dlho vydrzi. Studovala som v Bratislave, velmi sa mi paci Univerzitne pastoracne centrum v Mlynskej doline, kam chodia aj rodicia s malymi detmi a mozu byt v „Libresse“, je tam reproduktor – odporucam, sv. omsa v nedelu o 10.00. Byvame 15 km od Sastina, poslednu nedelu sme boli na omsi v bazilike, velmi dobre.
V Kostole na Dlhych Dieloch (ul. L. Fullu) je specialna miestnost pre rodicov s detmi (jednoducho zariadena s hrackami a reproduktorom) takze sa tam da pekne prezit omsa aj s malymi detmi ktore sa tam mozu hrat. Vsetko pocujete a deti nikoho nerusia.
Avsak tiez mozete byt aj v kostole, nezdalo sa mi nikdy ze by tam deti niekoho rusili. p. farar vola vsetky deti dopredu, po omsi vzdy rozdava lizatka a je k detom velmi mily.
Vrelo odporucame,
Mňa s kostola vyhodil dedinský farár, s farármi na dedinách je to ťažké. Arogantní, leniví, nepoznajú ani vlastných veriacich. Spĺňajú úlohu akurát tak bývalých komunistických úradníkov: najlepšia robota je žiadna, papierovačky zvládnem, ale nič iné nečakajte.
Draha Evelyn, chcela by som sa zapojit tiez do debaty.Zijem v Bruseli a mam 9-mesacnu dcerku. No vzdy ju beriem do cirkvi. U nas je tiez sposob, ze mozeme deti nechat vo vedlajsej miestnosti, kde su vyucovane. No , ale nik nie je nuteny nechat dieta tam, ak chce aby ostalo s nim. No nestretla som sa nikdy s problemom, ze by niekomu dieta vadilo, aj ked plakalo. Ved Boh deti miluje, a to vie kazdy skutocny krestan. No nie je uzasne vidiet , ako si Boh nase deticky pripravuje na svoju sluzbu?!No, v prvom rade chodim do cirkvi pre Boha, a nie pre ludi. A ak niekto na Teba zazera, ze tvoje deti sa nevedia sustredit, ze nevedia usediet, na to sa nepozeraj, ale pozeraj na to, ako Ta vidi Boh, a co si myslis, On ma urcite radost, ze su tam Tvoje deti.Ved urcite nechces aby prisli o Bozie pozehnanie, a taktiez, tak sa deti ucia, ze maju byt v kostole ticho a sustredit sa na Slovo. Doma sa to nenaucia. Pozeraj teda v prvom rade na Boha . No a tiez sa skus porozpravat s Vasim fararom.A nevzdavaj sa, ved dolezity je Boh.A hlavne nezostavaj doma.Som velmi rada, ze si sa ozvala s tymto problemom.
A este pre Dasu:nehladaj motlitbu v knizkach.Ale v prvom rade sa clovek ma modlit srdcom a nie naucenym textom. Preto si ani v knizkach nic nenasla. Mas jednu 100-percentnu knizku a tou je Biblia. Motlidba je rozhovor medzi tebou a Bohom, je to vyjadrenie tvojich pocitov, tuzob.Boh je nas stvoritel a On nas velmi dobre pozna.Mame mu za co stale dakovat. On nas miluje, miluje nase deti .Tak aj mi naucme nase deti milovat Boha,aby zili v pokore pred nim, aby zili podla Slova
Je to nas otec, tak nauc svoje deti , aby k nemu pristupovali ako ku svojmu nebeskemu otcovi. Ved On nam rozumie. Nemusia to byt basnicky, ale hlavne otvorene srdce.Nech Vas Boh zehna. Dakujem Bohu za vsetko.
Draha Evelyn, chcela by som sa zapojit tiez do debaty.Zijem v Bruseli a mam 9-mesacnu dcerku. No vzdy ju beriem do cirkvi. U nas je tiez sposob, ze mozeme deti nechat vo vedlajsej miestnosti, kde su vyucovane. No , ale nik nie je nuteny nechat dieta tam, ak chce aby ostalo s nim. No nestretla som sa nikdy s problemom, ze by niekomu dieta vadilo, aj ked plakalo. Ved Boh deti miluje, a to vie kazdy skutocny krestan. No nie je uzasne vidiet , ako si Boh nase deticky pripravuje na svoju sluzbu?!No, v prvom rade chodim do cirkvi pre Boha, a nie pre ludi. A ak niekto na Teba zazera, ze tvoje deti sa nevedia sustredit, ze nevedia usediet, na to sa nepozeraj, ale pozeraj na to, ako Ta vidi Boh, a co si myslis, On ma urcite radost, ze su tam Tvoje deti.Ved urcite nechces aby prisli o Bozie pozehnanie, a taktiez, tak sa deti ucia, ze maju byt v kostole ticho a sustredit sa na Slovo. Doma sa to nenaucia. Pozeraj teda v prvom rade na Boha . No a tiez sa skus porozpravat s Vasim fararom.A nevzdavaj sa, ved dolezity je Boh.A hlavne nezostavaj doma.Som velmi rada, ze si sa ozvala s tymto problemom.
A este pre Dasu:nehladaj motlitbu v knizkach.Ale v prvom rade sa clovek ma modlit srdcom a nie naucenym textom. Preto si ani v knizkach nic nenasla. Mas jednu 100-percentnu knizku a tou je Biblia. Motlidba je rozhovor medzi tebou a Bohom, je to vyjadrenie tvojich pocitov, tuzob.Boh je nas stvoritel a On nas velmi dobre pozna.Mame mu za co stale dakovat. On nas miluje, miluje nase deti .Tak aj mi naucme nase deti milovat Boha,aby zili v pokore pred nim, aby zili podla Slova
Je to nas otec, tak nauc svoje deti , aby k nemu pristupovali ako ku svojmu nebeskemu otcovi. Ved On nam rozumie. Nemusia to byt basnicky, ale hlavne otvorene srdce.Nech Vas Boh zehna. Dakujem Bohu za vsetko.
Mila Evelyn.No chcela by som sa tiez do tejto debaty zapojit. Zijem v Bruseli a chodim do krestanskeho spolocenstva tuna. No nikdy som sa nestretla, ze by mal niekto problem s detmi, ved aj ja mam 9-mesacnu dcerku a berieme ju vzdy.Nechcem predsa, aby prisla o Bozie pozehnanie.No chcem Ti povedat, ze vprvom rade chodim do cirkvi pre Boha a nie pre ludi. Je pre mna prvorade, co si mysli o mne On a nie ludia.Ved Boh deti miluje a to vie kazdy spravny krestan.A to ci na mna niekto zazera, lebo moje dieta neposedi , len ukazuje, co vravi Biblia „…nie kazdy kto mi vravi Pan bude spaseny“, to jest, nie kazdy kto si povie krestan je krestan. Proste taky clovek len ukazuje o neznalosti Boha a jeho Pisma. Som velmi rada, ze si sa ozvala s tymto problemom. Inak tuna mame tiez taky sposob, ze deti sa vyucuju zvlast v miestnosti, ale ak chcete dieta nechat pri sebe nik nie je proti.Je pravda, ak velmi dieta place,idem s nim vedla. Tak sa skus porozpravat s Vasim fararom,o takom sposobe.Ale v ziadnom pripade nezostavaj doma.Ak nemate tento sposob, nevzdavaj sa koli niekomu kto na teba zazera. Boh Tvoje dieta miluje a ma radost napriek tomu, ze sa este nevie sustredit. A este, tym, ze deti chodia uz v ranom veku do kostola, tym skorej pochopia, ze musia byt v klude , pretoze je velmi dolezite pocut Slovo od Boha.
A este pre Dasu- Boh sa pozera na nase srdcia, a vidi do nich. Nauc deti modlit sa zo srdca, v Bibli je jedna prikazana modlitba a to Otcenas…, ale v prvom rade je treba sa modlit srdcom. No asi prave preto si nenasla nic v knizkach. Ak chces nieco hladat, je len jedna spravna knizka – Biblia.Ved motlitba je uprimny rozhovor medzi Tebou a Bohom.Boh nase deti miluje, vsetkych, ved my sme bozimi detmi.A tak naucme aj mi nase deti milovat Boha celym svojim srdcom, zit v pokore pred nim, ved On nas stvoril a my mu mame za co stale dakovat.A uprimna motlitba nie je nauceny text , ale je to to, co mame v nasom srdci, nase myslienky, prosby. Boh je nas otec, tak skus detom vysvetlit, aby k nemu pristupovali ako k otcovi. Nech vas Boh mocne zehna na kazdom kroku. Boh s Vami.Chvala nasemu Bohu.
Deti do kostola určite patria!!!
Deti majú svoje chápanie sveta (nevynímajúc sv. omšu) a je aj na nás (rodičoch milujúcich svoje deti) ako čo najlepšie priblížime a spríjemníme sv. omšu našim deťom, samozrejme v rámci určitých hraníc. Dieťaťu veľa krát stačí len niečo pošepnúť do ucha, niečo ukázať, vysvetliť aby sa ich pozornosť upriamila tým správnym smerom. Naše dobre mienené rady na adresu detí typu: „Ticho buď!, Nevystrájaj!, Počkaj až prídeme domov! ……….“ sa väčšinou míňajú účinku, pretože vždy ešte platí, že: VIAC MÚCH SA CHYTÍ NA KVAPKU MEDU AKO NA SUD OCTU.
V prípade momentálneho nezvládnutia dieťaťa (stane sa aj najlepšiemu vychovávateľovi) je možné zo sv. omše odísť a chýbajúcu časť sv. omše si nahradiť časťou (tou časťou ktorá nám chýba) z inej sv. omše v ten deň. Dnes v podstate v každom kostole v nedeľu sa slúžia aspoň 2 sv. omše.
rada by som sa s vami podelila o moju skusenost.zijem v zahranici a kazdu druhu nedelu sa u nas konaju omse pre deti,kde samotne deti spievaju ,citaju,jednoducho si sami tieto omse za pomoci rodicov a p.farar organizuju.su to deti od 4 rokov vyssie a tymto vlastne zacinaju …neverim ,ze by to nebolo mozne zorganizovat aj na slovensku.marta
ahojte, ja si myslim ze deti patria do kostola, a velmi peknym prikladom su omse v BA v novom kostole v Karlovke u minorotov. o 10.00. Tam krasne vidiet ako je detom dobre, a vobec im netreba davat zakazdym nejake tycinky a keksiky aby boli ticho a tak..rozkosne su este aj ich prosby a dakovania ktore si samy hovoria… ale bohuzial, je toho malo… inde som taky pocit nemala, skor ze deti a tehotne su na obtiaz
len taka jedna mala skusenost… nechcelo sa mi s velkym bruskom trepat elektrickou do karlovky do oblubeneho kostola, tak som si povedala ze pojdem do dubravky… prisla som tak par minut pres zaciatkom… jasne ze vsetko bolo uz obsadene… no aj som sa porozhliadala a nic, postavila som sa a nikto nic… asi si viete predstavit ako sa dobre stoji s velkym bruskom
mozno si to aj nohi pomysleli, co tu ta robi? 
no, myslim ze som tam skoncila…. a deti? no jasne v kocikoch pred kostolom 
(o detskej ich omsi nevravim tam je to trochu ine
) a len tak na porovnanie, mam skusenost, ze este aj v elektricke sa mi starsi ludia postavia
nuz, v kostole som sa toho nedockala
a musela som aj skor odist, lebo ked ma zacali kopat, nebolo to prijemne stat 
ale aj tak prajem vsetkym vela pozitivnych a dobrych skusenosti 
ahoj Jarka , my mame 20mesacnu Relku, tiez byvame pri Ziline, niekedy chodim s nou aj do Kolpingovej skolky, ktora zial cez prazdniny nefunguje, ak sa Ti bude chciet napis, pokecame haslerka@pobox.sk
A poznam kostol, kde je vedla miestnost pre deti. Mladi veriaci sa venuju detom po celu dobu Bohosluzieb a ucia ich rozne pesnicky, basnicky a je tam veselo. Myslim ze to je celkom prijatelne riesenie. Treba sa dohodnut kto sa bude venovat detom a rodicia s deti si sami vyberu, ci dieta bude na kazni, alebo vedla si citat z Biblie a oboznamovat s krestanstvom pre deti putavou formou. Ak je dieta uz vo veku kedy sa dokaze rozhodovat same, treba mu to umoznit.
Moj nazor je taky, ze deti ci uz vyrusuju alebo nie, do kostola jednoznacne patria. Navstevy kostola su prirodzenou sucastou krestanskej vychovy a preto nemame pravo im to odopierat. Je to rozhodne pre mnohych rodicov tazke znasat pohorsujuce pohlady niektorych ludi, ale nad to sa treba jednoducho povzniest. Uvedomit si, ze omnoho dolezitejsie ako davat pozor aby bolo dieta ticho, je to, aby sme im sprostredkovali sretnutie s Jezisom putavou formou tak, aby ich to zaujalo. Deti su hrave a spontanne, preto je nemozne ich nutit do neprirodzenych strnulych poz v lavici bez pohybu. V ich radostnom prezivani predsa spocina krasa detstva. Vsak aj ony raz vyrastu a pochopia aj sami,vlastnym rozumom nepisane pravidla ktore v kostole platia. V ziadnom pripade teda netreba odsudzovat rodicov, ktori chodia s detmi do kostola. Niekto pisal, ze ked sa s dietatom chodi od mala do kostola je to naordinovanie viery. Nemyslim si to. Je to oboznamovanie s vierou a ak ono raz dospeje, ostava len na nom, aku cestu si zvoli.
Milá Evelyn, presne, ako hovoríš, aj Ježiš povedal: nechajte maličkých prísť ku mne. Viem, že v praxi je to niekedy ťažké. Nečítala som ešte všetky ohlasy, ale myto robíme takto: Nechodievame do kostola u nás na dedine, kam vlastne patríme, lebo tam by sme museli stáť vonku v čase i nečase, ako to mnohí aj robia, alebo keď prší, nechajú deti doma alebo kde sa len dá, alebo do kostola nejdú vôbec. My chodievame na mládežnícke omše k saleziánom, kde sa na deti nehľadí krivým okom. Cestujem pritom asi 20 minút autobusom, našťastie je to jedna linka, takže sa to dá. A úplne ideálnym riešením na omšu s deťmi by možno bolo, zistiť si, kde sa konajú detské omše ( u saleziánov v Žiline je to napr. v nedeľu o 9.30) Mame 15 mesačnú dcérku a tiež ideme do kostola aspoň s troma hračkami, ale vcelku to ide. Dcérka nám našťastie veľmi nepobehuje, ale rada si spieva alebo číta nahlas, to jediné, mám pocit, môže znieť občas rušivo, ale učíme ju, že keď hovorí pán farár, ona musí byť ticho. Viac-menej mám skôr pocit, že sa tu ľudia na ňu skôr usmievajú. Už len ten pocit, že ju nemusíme držať priklincovanú, je príjemný, a tak sa aj my môžeme uvoľniť a počúvať omšu. A mne osobne sa navyše zdá pohľad na dcérku, aj iné malé deti, ktoré detsky tancujú pri pesničkách mládežníckeho zboru rozkošný. Pravdupovediac, tieto piesne sú na rozdiel od ťažkých chrámových žalmov skutočne na roztancovanie. Takže by som odporúčala všetkým: Hľadajte si vo vašom okolí kostol a omše, ktoré Vám vyhovujú. Často je to práve v novovybudovaných kostoloch, ktoré sú viac chápané ako strediská pre prácu s rodinami a mládežou.
Nedavno podobna vyzva odznela aj z novin Narodna obroda. Reagoval som ,ale asi ich odradilo, ze som sa podpisal ako knaz, tak to neuverejnili. Myslim, ze nie je potrebne hovorit, ci deti maju, alebo nemaju povinnost ucastnit sa na bohosluzbach, ale o tom, ze dieta sa vychovava vsetkymi cinnostami, teda aj tymi nabozenskymi. Ucast na omsi pre veriacich by mala byt prirodzenou sucastou vychovy. Okrem toho od Druheho Vatikanskeho Koncilu sa hovori o cirkvi ako o spolocenstve spolocenstiev, vratane spolocenstva rodinneho. Nevidim ziaden dovod, aby sa rodinne spolocenstvo prave v nedelu roztrhlo, lebo to nevieme vydrzat s detmi. O com su potom diskusie, ci interupcie su v sulade s ustavou alebo nie, ak deti v kostole potom nechceme? Chcem povzbudit rodicov, aby sa nebali chodit s detmi do kostola. Ze ich treba vist k respektovaniu priestoru chramu je tiez kazdemu jasne, ale naucit sa to mozu len v nom.
My máme v Trenčíne kostol Sv.rodiny a tiež je tam presklená miestnosť,ktorá je oddelená od ostatných priestorov a nikto nie je vyrušovaný.Deti tam majú veľkú krabicu s hračkami,takže sa môžu aj pohrať,toaletu a prebaľovací pult.Kostol bol vysvätený v roku 1998, takže pri jeho stavbe sa už rátalo aj s malými deťmi.My tam s naším 5 ročným synom chodíme od jeho narodenia a veľmi sa mu tam páči, i keď niekedy býva neposedný a nedokáže udržať pozornosť počas celej sv.omše.Ale stretla som sa aj negatívnym postojom,keď do tohto priestoru chodia aj dospelí a starší ľudia,aby si mohli sadnúť a potom matky držia svoje deti na rukách.A pritom je tam na dverách napísané,že priestor je určený pre rodičov s deťmi.Ale je to fajn a chodíme tam radi.
Sanozrejme, že deti patria do kostola. Ja mám veľmi živú 2 ročnú dcérku, ktorá so mnou chodí pravidelne do kostola. Takmer 2 roky so ju so sebou nebrávala, samozrejme kvôli ľuďom a čo je najhoršie, väčšinou som nechodievala ani ja, keďže som musela byť s ňou doma, lebo manžel pracuje niekedy aj cez víkendy a príbuzní bývali ďaleko. Ale toi bola obrovská chyba!!! Teraz chodíme pravidelne každú nedeľu a jej sa to veľmi páči. Snažím sa ju udržať „na uzde“, ak je veľmi neposedná, tak jej svojími slovami potichu rozprávam, čo hovorí kňaz alebo pozeráme si „Ježiška“ a anjelikov na stenách. Jej sa to naozaj veľmi páči. Je veľmi rečovo vypelá a tak somk ju naučila aj niektoré formulky z omše a spolu to doma spievame. Potom sa môže zapojiť aj do „diania“, takže sa jej to nezdá dlho (u nás trvajú omše vyše hodiny)
na dlhych dieloch v BA byvali nadherne detske omse, zive s detskymi pesnickami, s detmi, ktore pobehovali okolo a s kaznami jednoduchymi pre deti a oslovujucimi aj dospelych, skoda, ze uz nie su
Mila Lili, nechapem ako si to predstavujes?! To ked ideme v nedelu do kostola mame poziadat niekoho aby siel k nasej 15mesacnej dcerke? alebo ja mam chodit v inu hodinu a manzel v inu??? co je to za sprostost? A si myslis, ze ked pride 7rocne dieta prvy krat do kostola, ktore tam nikdy nebolo, ze bude ticho??? pochybujem bude sa vrtiet a babky budu nadavat matke ako si vychovala svoje dieta…. nie je to o veku. Viem, ze tie najmensie rusia babky a ostatnych krestanov. Pretoze ich rusi knaz ved si vsimnite, ze mnohi ked je omsa drzia ruzenceky, ci maju otvorene modlitebne knizky na nejakej modlidbe a absolutne nepocuvaju tak su nervozni ked tam pridete s dietatom… My nasu neberieme do kostola len vo vynimocnych pripadoch, niekedy byvame v zakristii, niekedy v predu, ci vzdadu ale trocha ohladuplnosti a ide to….Deti do kostola patria….
Mila Lili, asi tomu celkom nerozumiem. To maju ist rodicia do kostola a deti nechat doma seme? Alebo maju kazdu nedelu chodit do kostola na striedacku? Nie! Deti su krestania od krstu (nechcem tu rozoberat, v akom veku ma byt dieta pokrstene) ako my vsetci ostatni, a tak patria aj do kostola. Je to prirodzene. A od akeho veku by mali zacat – od roku, od dvoch, od piatich? A ci az od 18? Samozrejme, ze dieta nebude sediet bez pohnutia celu omsu ( to predsa nie je ucel, aby sme tam vsetci sedeli ako mumie) ved je to dieta. Ked sa niekedy pozeram ako sa spravaju mnohi „velki“, napadne mi, ci to dieta nie je lepsie – a to tie moje – (5 a 1/2- a 3-rocne, hlavne ten mensi ) su naozaj ako zive striebro. Raz, uz davnejsie, bolo to v jednom bratislavskom kostole, bola mamicka s malym dietatom, ktoremu vsetko „horelo“ pod zadockom a ona v snahe, aby ostatnych nerusilo, ho tisila. A vtedy sa omsu sluziaci, uz starucky knaz pozrel na nu ponad svoje okuliare a dost raznym hlasom povedal: „A coze ho nenechas! Ved ono sa tiez modli a modli sa tak, ako sa vie!“ A vtedy som si uvedomila, ze mal pravdu. Naozaj. „Nechajte malickych prist ku mne.“ A ubezpecujem ta, ze aj ten „najsvatejsi“ clovek, ktory dostal vieru, povedzme, do kolisky, prechadza obdobiami, v ktorych musi o svoju vieru tvrdo bojovat – a casto aj sam so sebou (mam s tym svoje skusenosti a urcite by o tom mohli aj mnohi ini pisat aj cele romany). Nie je to len slepa viera. Ano, na zaciatku je to mozno viera detska, ale to postupne prestava stacit a musi sa to celkom logicky zmenit. A ked my ako rodicia niecomu verime a zijeme( aspon sa o to snazime), mame deti viest k niecomu inemu? Alebo nechat ich tak? Ved to by bolo, ako keby sme ich nenaucili rozpravat – vsak v dospelosti sa samy rozhodnu, aky jazykom budu hovorit a ten sa naucia, nemyslis? Vyrusuje ta detsky plac? A kaslanie nie?
Mila Evelyn, trpezlivost a vyzbroj sa trosku – ako sa vravi „hrosou kozou“. Deti do kostola jednoznacne patria.
Lili je mi ľúto že Vás deti svojím prirodzeným prejavom rusia, o.i. dieťa sa predsa nemôže rozhodovať či chce alebo nechce chodiť do kostola, pokiaľ tam ešte nebolo. Pre kresťanov je nedeľná omša niečo absolútne prirodzené a nie je dôvod prečo tam chodiť bez detí. To potom rovnako nemôžeme chodiť s deťmi do reštaurácií a pod. Rada chodievam na detské omše do nového kostola v Karlovej Vsi a ešte som nevidela že by tam nejaké dieťatko extrémne vyrušovalo, omša je príjemne vedená, deti sú udržiavané v stálej pozornosti, spievajú a ukazujú ručičkami, je to milé. Okrem toho chodí ich tam skutočne veľa a vo vzájomnej interakcii sa učia aj správaniu vo veľkom kolektíve.
Myslim, ze deti do kostola nepatria a to hlavne tie najmensie. Aj tak tomu nerozumia a rodicia im vieru naordinuju ako cosi normalne, ale to tak vobec nie je. Dieta by sa samo malo rozhodnut, ked na to bude mat rozum. Az po precitani si o tom, ako si veda vysvetluje vznik sveta. A potom moze odpovedat na otazku: Je mozne aby niekde v oblakoch existovala osoba s oznacenim BOH? Ked im to nanutite uz od perinky, tak je uplne jasne, ze velke percento sa prida ku krestanstvu a vlastne sa nad tym ani nezamysla. A hned mate riesenia. Ked toto rozhodnutie nechate iba na svojich detoch (svoju vieru im mozete vysvetlit, ale vysvetlit aj to, ze niektori ludia to vidia inak)nikoho v kostole nebudu svojim krikom a placom rusit. nemyslite?
ja osobne si myslim, ze deti do kostola patria. Mame takmer 4-rocneho syna,
ktory je tiez velmi zivy a pusinka mu neustale ide. Chodime s nim do kostola od malicka, kym bol v kociku, pravidelne sme chodili do kostola v Karlovej Vsi, pred kostolo nas bolo vela s malymi detmi. Potom trochu vyrastol, kostol je maly a tak tam nebolo miesto pre male deti, striedali sa s nami stari rodicia. Ako postavili novy kostol v karlovke, chodime ako rodina s nim, hoci niektore omse nevydrzi, rozprava a ked to uz presiahne urcitu mieru, odchadzame von. Ale ako by sa naucil byt ticho na omsi, keby do 7 rokov nechodil? Teraz vie, ze nedele travime v kostole, a niekedy aj cez tyzden na detsku omsu, uz vnima, ze dostane aj krizik na cielko, a vzdy sa ho dozaduje, lebo je to pre neho pozehnanie, uci sa podakovat, vecer pomodlit a za vsetko podakovat – neviem, ako by sme to dosiahli, keby s nami nechodil. Najdu sa aj ludia, ktorym maly vadi, ale aj taki, ktorym chyba. Stane sa,ze maly ochorie a ide sam manzel do kostola, uz sa mu stalo, ze sa ho opytali: A kde mate maleho? Takze asi tolko, ja svoje deti budem od malicka viest k laske k bohu, mne sa takej vychovy nedostalo vdaka dobe, v ktorej som vyrastala, ale rozhodne detom treba ukazat neajku cestu. Potom uz bude na nich, ci budu pokracovat alebo nie. A ukaze sa, co sme do nich vlozili. Detske omse su velmi pekne, maly mal z toho pekny zazitok, a urcite budeme aj nadalej chodit do kostola aj s nim.
My tiez zijeme v zahranici, v Canade. Chodievame s 18 mesacnymu detmi do kostola. Niekedy sme vpredu a niekedy, ako to tu uz bolo spominane v presklenej miestnosti. Nase deti vydrzia aj vpredu, sedia a listuju si knizky. Ludia si ich vsimaju, v dobrom slova zmysle. Aj si s nimi daju “ znak pokoja“.
Tie zaoceanske kostoly su fakt dobre. Po sv.omsi sa ludia neponahlaju domov, ale do miestnosti kde sa podava kava, a ludia sa tam navzajom spoznavaju. Je to slovensky kostol, kde sa sluzi aj ang.omsa. Aj na Slovensku by sa mohli stavat podobne kostoly, ved ich pribuda hojne. Ale zalezi to od mentality. A aku maju slovaci mentalitu?…
mam 2 rocnu malu a asi trikrat som sa pokusila ist s nou do kostola (okrem krstu, ked mala 6 mesiacov, mimochodom bola tam najstarsia a to sme „absolvovali“ hromadny krst asi 30 deti v modrom kostoliku). vsetky „pokusy“ sa jej velmi pacili, najviac tie casti, ked sa spievalo a hral organ alebo gitary na detskej omsi u Dona Bosca. postavila sa do ulicky a tancovala a nakoniec kazdeho hudobneho alebo slovneho prejavu zatlieskala, bolo mi to hrozne smiesne a tak sme radsej odisli, nie kvoli nej, ale kvoli mne, nerada by som si od kohokolvek nechala vnutit nazor, ze som „horsia“ krestanka alebo matka ako dotycny. navyse mi pri jednom „pokuse“ jedna vzorna krestanska mamicka povedala, ci by moje 16 mesacne dieta stojace so mnou vonku asi tri metre od jej kocika nemohlo byt trochu tichsie, lebo jej dvojmesacne dieta spi a ma „tenke usi“. Zial, aj take situacie su mi smiesne a nechcem, aby to v takej slavnostnej chvili akou je svata omsa vyzeralo, ze sa niekomu za jeho slobodny nazor a postoj posmievam. Stretla som vsak aj mile mamicky, ktore sa v priestoroch fary stretavaju mimo svatych omsi, tie vsak uz maju trosku starsie deticky ako je to moje a navyse som v 33. tyzdni tehotenstva, takze mozno trochu z hysterickych materskych dovodov, aby som sa nenakazila nadchou apod., sa o dalsie pokusy momentalne nesnazim. myslim si vsak, ze deti do kostola patria, ale rozhodne vtedy, ak im to da potesenie, radost zo spolocenstva inych ludi a najma deti. tych, ktori si myslia, ze ich deti rusia pri rozjimani pocas omse, mi je uprimne luto, lebo na rozjimanie si mozu najst aj chvilku doma alebo pred alebo po omsi alebo so svojimi priatelmi a nie v kostole, kde sa schadza vela ludi, aby spolocne slavili sviatost eucharistie. ticha alebo prisne organizovana oslava bez jedineho slovka navyse by ma zrovna netesila.
Nielen v USA je „baby care“. Aj v Martine, ked su v nedelu sluzby bozie v evanielickom kostole, funguje besietka pre deticky. Je to velmi dobre riesenie pre rodicov aj pre deticky.
Nielen v USA je „baby care“. Aj v Martine, ked su v nedelu sluzby bozie v evanielickom kostole, funguje besietka pre deticky. Je to velmi dobre riesenie pre rodicov aj pre deticky.
Je velmi smutne, ze ludia ako Matus, sa stavaju do pozicie jedinych spravnych veriacich. Ja som katolik, kto je viac? Takato pycha ma zaraza.
Odporucam mu nedelne bohosluzby na Cukrovej ulici v Cirkvi bratskej. Tam mozno trochu spokornie a bude pocut hlas Pana a nie hlas svoj.
…. v srdci nasho Pana je vela pribytkov….. povedal Jezis Kristus.
Ahojte vsetci docela ma zaujali vase reakcie tak sa chcem pripojit tiez z troskou do mlyna.Zijeme uz par rokov v Usa a naozaj niektore veci maju dobre vymyslene.Po dobu kostola su nase deti v takzvanom „baby care“ ktory tvoria rodicia deti striedaju sa kazdu nedelu pri detoch.Je to uz do predu vypocitane kto a kedy,ktoru nedelu bude mat‘ SLUZBU‘ pri detoch(.podobne ako uz pisali )predomnou na tejto detskej omsi deti kricia,hraju spievaju tak ako to u deti byva zvykom.Doma na Slovensku sme tiez z detmi navstevovali normalne kostol tak ako ine rodiny niekedy to bolo bez problemov a inokedy…..naozaj zalezi ako sa k tomu stavia pan Farar.Rada???Ked zijete na malej dedinke a nemate moznost navstevovat detske omse v meste skuste sa porozpravat z rodicmi a fararom o nejakej volnej izbe pre deti(kostol je dost velky pre vsetkych nie?)Ipreco by maly deti trcat kazdu nedelu doma ….Prajem pekne a beztarostne dni…
Dakujem vsetkym, co sa pridali do tejto naozaj plodnej diskusie. Sama som pri pisane tohoto clanku netusila, ze to az toko ludi pohne ku komentarom, pripominkam a radam. Este raz, vdaka
Mila Evelyn a vsetci rodicia, ktory hladate detske omse. Skuste ist na detsku omsu do kostola sv. Don Bosca na Trnavke o 10,00 hod. Ti, ktorim sa nepaci detsky dzavot tu nemaju co hladat a tieto omse su skutocne vyborne.
Nejsem verici v pravem slova smyslu, nicmene do kostela si rada zajdu (diky manzelovi). Mame skoro dvouletou dceru, takze ji vzdycky beru s sebou. Zatim jsem nenarazila na nikoho, komu by prekazela – ale pravda je, ze je sice ziva, nicmene neni zbytecne ujecena. To znamena, ze byla hned tu, hned tam, ale v tichosti. No a jednou mi kvuli ni farar „vynadal“. Kdyz uz lezla za nim, rychle jsem ji sla odchytit – a vyslechla jsem si, proc ji NENECHAM, KDYZ JE HODNA? No co, ze leze za nim, hlavne, ze nikoho nerusi…
Pre Dasu a ostatnych, takze boli sme v nedelu na tej detskej sv.omsi v ZA bolo super, konecne nedela v kostole bez nervov. Knaz sa na zaciatku prihovoril najprv detom potom dospelym a pokracovala omsa, kazen najprv venoval detom a na tom staval aj pre dospelych, takze super, nasu 11mesacnu to moc nezaujimalo ale aspon si behala hore dolu a nikto si ju nevsimal iba jeden 13mesacny chlapcek takze to bolo ok, spolu sa hrali a nevyrusovali, fakt je to o mnoho lepsie, kym nenapadne sneh budeme chodit tam, ked napadne asi sa tam nedostaneme este nevieme
Dasi napisem Ti asi zajtra mail, dnes nestiham
Dasi a ostatni,
takze bola som v tej skolke vola sa to Kolpingova skolka, je tam super, byvaju tam maminy, otcovia, ci stari rodicia s detmi. Deti sa hraju s hrackami, potom si napriklad dnes starsie deti robili z gastanov ruzenec, potom sa hrali hry, spievali, boli tam od 11mesiacov, po nejake 5rocne, ale chodia aj mladsie, chodia tam maminy aj z Terchovej, Rajeckych Teplic a chodili aj z Povazskej Bystrice….. A detska sv. omasa je v nedelu o 10hodine v ZA v sirotanskom kostole, pojdeme sa tam pozriet v nedelu uz teraz sa tesime
pekny dnik
Vďaka za prieskum Hašlerka
)) Ono by asi pomohlo, keby tam začali chodiť viacerí rodičia s maličkými deťmi. Takto asi nie je potreba sa venovať aj tým úplne najmenším. Dúfam, že sa tam niekedy dostaneme aj my pozrieť.
DASI, boli sme v tom kostole u Salezianov v piatok na tej detskej omsi, ale bola to skor mladeznicka, najmladsie dieta okrem nasej 11mesacnej, bolo 10rocne a potom cca 15r. a viac. Takze zial ale bolo tam super, Relka bola lepsia ako u nas, bolo tam viac priestoru a nie ako u nas vsetci vzadu, ale este budeme hladat, nasla som este niekde na Solinkach v ZA ale neviem kde to je tak skusime tam, zatial sa maj a aj vsetci ostatni.. ak by ste vedeli o nieco v ZA mozte dat vediet dakujem
Milý Matuš,
každý má právo na svoj názor aj ty to ti nikto neberie, ale súhlasím s Robom. Bola som na tej stránke o baptistoch a páčila sa mi vela som sa dozvedela odporučam ti jednu vec POZRI SA NA TU STRANKU a prečítaj si to. Možno konečne spoznáš to čo sú baptisti, nechcela by som byt katolíčkou, ale to je moje rozhodnutie nesúhlasím s vašim krstením detí protirečí sa mi to s bibliou kde je napísane: Ten kto uverí a pokrstí sa bude spasený” tento verš písal aj Robo a myslím si že fakt táto diskusia sem nepatrí. Vieš poviem ti jednu vec, myslím že súdiš a posudzuješ a to nie je správne. A ked tak veľmi hovoríš o tom že sa odkazuješ na bibliu tak napíš niečo z nej ?? ty stále iba hovoríš nejakú historiu čo vás naučili ale čo biblia??? Biblia je pravda tak šup sem s ňou, skús svoje názory ktoré tu prezentuješ nájsť v biblii. -pokračovanie-
Mile, krasne damy. Uz ste si precitali moj clanok z 10.9. pod menom MATUS? Este nie, urcite to urobte, je totiz pre vas. Predtym ako sa hadate,treba si najskor vyjasnit pojmy a nie pliest si „jablka s hruskami“.
Nech savam dari. Matus
Fero,
My mame u rodicov televizor, tiez som chodila na diskoteky a presla som vselijakymi(ojoj) hudobnymi zanrami. Moji rodicia pokladali za dolezite vzdelanie, a tak nas so sestrou viedli k tomu. A v ramci nasho „skveleho“ socializmu radsej nevystrkovali rozky. Ved kto by vtedy prijal na gymnazium (a dalej na vysku) decka z rodiny inteligencie a este k tomu veriacich? Moji rodicia neboli lahostajni, kdeze!, chceli pre nas to najlepsie. Dneska by to bolo urcite ine. Som im za vychovu, ktoru som dostala vdacna. Bola taka skryto krestanska. ;o)
Ahoj Jana.
Ďakujem Pánu Bohu za to, že sú dnes aj taký ako Ty. Čo našli vieru bez toho, aby im ju rodičia odovzdali. Veď keby to nebolo aj takto možné, v akej hroznej situlácii by sa nachádzali tí, ktorých rodičia boli v tomto smere ľahostajní.
Lenže vplyv tohto sveta na nás mladých je taký veľký, že otvorené oči nám zapchali televízorom, uši 120dB diskotékovej hudby.
Tým väčšia zodpovednosť za kresťansku výchovu je na rodičoch ako nás k tomu povzbudzuje aj dnešný sv.Otec.
Dasi, dik, my byvame 15km od ZA ale isto tam pojdeme, zajtra nie, lebo som v BA ale ten dalsi piatok sa pokusime :O), dik moc a potom dame vediet ako to tam je
Pre Hašlerku. Saleziani sú aj v Žiline. Podľa Žilinského večerníka sú detské omše v piatok o 16. hodine. Dúfam, že ak sa tam pôjdeš pozrieť, tak povieš, ako to tam vyzerá. Možno, že by sme sa tam vypravili aj my (bývame cca 40 km od Žiliny, ale máme tam starých rodičov).
Chcem napisať svoj názor na deti v kostole. Deti su velmi zvedavé a chtivé poznať všetko okolo seba. Tato ich túžba môže spôsobiť mnohé vyrušovanie počas sv. omše. Preto je dobré snimi zájsť do kostola mimo sv. omše a všetko im poukazovať, upozorniť ich na bohostánok a tým na úctivé a tiché správanie sa v kostole. Pritom sa naskitá dobrá príležitosť aj na drobnú katechézku.
Toľko môj názor a malá skúsenosť.
Mily Matus,
skus si, prosim, precitat moj predosly prispevok este raz – nikdy som nepisala, ze baptisti su katolici… ale ze su krestania ako su nimi aj katolici, ci evanjelici.
Je sice pekne, ze katolicka cirkev pre teba tak vela znamena, ale mne to prosim nevysvetluj, nezdielam totiz s tebou nazor, ze katolicka cirkev je ta jedina spravna. Skor sa musim priznat, ze s niektorymi jej vyhlaseniami nemozem vnutorne suhlasit (uz aj s tym, co pises ty), a tak sa po naukach a konfirmacii stanem evanjelickou. Nemyslim si, ze tym nieco stratim. Skor mam pocit, ze tym ziskam – lebo byt veriaca a vnutorne s niektorymi otazkami nesuhlasit, je podla mna ovela horsie.
Maj sa pekne!!!!
Moja sestra ma v kostole rovnaky problem ako Evelyn.Ma 1,5 rocnu dcerku.V nedelu s nou chodievaju do kostola.Ibaze nasim „katolikom“ sa tiez nepaci, ked mala zacne zarovno nimi spievat, pripadne sa hlasovo prejavi aj vtedy ked sa nespieva.Nerozumiem tomu, ako mozu byt ludia taky nechapavi.U nas v Petrzalskom kostoliku,som sa zatial nestretla s takymto pristupom,tam mamicky s detmi chodievaju do prvych lavic a pokojne si sluzia omsu.Samozrejme,ze deti nesedia po cely cas ako peciatky,ale ved su to deti a nasi veriaci by mali byt radi,ze rodicia vedu deti k tomu uz od malicka.
A to ako ked bude mat syn 7 rokov, uz tomu bude vsetkemu rozumiet a automaticky bude veriaci? Tomu asi nerozumiem. Asi ma tu vsetci vyssie pisuci ukamenuju, ale nemal by si clovek vyberat sam podla svojej vole, skusenosti, spôsobu chapania sveta, atd., ci bude veriaci, neveriaci, alebo cokolvek ine? A nie preto, ze ho rodicia zacnu vodit do kostola systemom „cela rodina je, tak aj ty budes“ …. ???
mila slnecnica.Dovol, abz som ta trosku upokojil v tvojom royruseni s baptistami.Nie su katolici a maju niekolko zasadnzch rozdielov. Je krasne, ze sa stretavaju okolo Pisma a modlia sa, no treby si uvedomit to, co tam neodvratne chyba a to je Jezis Kristus pritomny v Eucharistii. Citat pismo mozeme v skupinkach kdekolvek,aj modlit sa,ale byt priamo s Kristom – to je mozne len chrame,kde Eucharistiu neberu ako nejaku spomienku na davne casy, ale kde ju chapu ako skutocnu pritomnost tu na zemi pod sposobom chleby v kazdej sv.omsi a Bohostanku.
Dalsi problem je spoved.Nestaci povedat v duchu lutujem.Predstav si,ze niekomu ublizis.Aby skutocne vedel teb dotknuty,ze to lutujes,musis mu to povedat.Tak aj s Bohom.Treba sa pokorit a povedat – Boze,lutujem,odpudt a potom to napravit.Vychovava to.Takze spoved tam tiez chyba.A ak si dobre pamatam,Kristus povedal:“komu odpustite hriechy,budu mu odpustene…atd.“ Nepovedal,odpustte si sami.Vidis.Ako rozne prekrucame Pismo v roznych denominaciach (inych krestanskych cirkvach.)Z toho mi vyplyva len jedno, plnost sviatosti(okrem Pisma myslim Eucharistiu a spoved)obsahuje len Katolicka citkev.Je to tak.Bola na pociatku zalozena Kristom a od nej sa oddtrhli rozni nespokojenci a upravovali si ciastocne Virkev.Kazdy zalozil tu svoju a tak ich tu mame vela.Nakoniec krestan znamena patriaci Kristovi.Cize baptisti nie su sekta (nieco co je uplne mimo),ale Cirkev,ktora zanechala Eucharistiu, Spoved a sustredila sa na studium biblie a modlitbu.Nie je to skoda?Kolko tym stracaju.Kristus bol stredom poslednej vecere a u katolikov to je dodnes.Prajem ti mila slnecnica,aby si objavila a pochopila silu a mos sviatosti.
Vsetko bobre. M.
Myslím si, že aj mamičky s malými deťmi by mali brať ohľad na iných a keď dieťa zjavne vyrušuje /hlasné výkriky, plač a pod./, ísť s ním von.
Ja mám zase milý zážitok z katolíckeho kostola keď na omši sa dotackalo malé dieťa pred oltár, obrátilo sa tvárou k ľuďom a začalo sa na nich „priblblo“ usmievať. V tej chvíli kňaz ukázal rukou na dieťa a zakričal na celý kostol: „Zoberme si príklad z tohoto dieťaťa! Aj my sa radujme, ako sa raduje toto dieťa!“
Mam jeden veľmi krásny zážitok z nášho Evanielického kostolíka pod Tatrami. Prišli som po prvý krát na nedeľné služby božie s takmer ročnou dcérkou. S kočiarom sme zaparkovali tesne pri dverách, pripravený okamžite uniknúť, keďže jej hiperaktivitu sme dobre poznali. Nesklamala. Pár minút nato ako všetko utíchlo, okamžite vyskúšala akustiku kostola. Namiesto šomrúcich okolosediacich ma však čakalo milé prekvapenie. Farár s úsmevom prerušil svoju kazeň malým príspevkom v zmysle: „Počúvam že je tu veselšie, nerozčuľujte sa ľudia, keď sa v našom kostole ozývaju detské hlásky, veď je to symbolom že naša viera sa omlaďuje. Sme radi že i detičky prichádzajú k nám.“ Od vtedy v kostole spievajú detičky i keď vždy nevystihnú ten pravý čas na spev. A naviac nik im to nezazlieva, skor sa nad tým len pousmejeme. Každá matka však vie vystihnúť ten pravý čas na odchod, i deti by mali dostať šancu zvyknúť si na nové prostredie a sposoby. Nik z nás nie je dokonalý. Mám pocit že práve farár svojim postojom určuje správanie a ohľaduplnosť kresťanov. Ďakujem mu za to.
Pre Dasu:
Paci sa mi knizka Svetielko a pre starsie deticky Modlitebna knizka pre deti. My sa vsak najcastejsie modlime s malym vlastnymi slovami. Snazime sa zachytit veci ktore vnima a su pre neho dolezite. Potom za ne Bohu dakujeme alebo o ne prosime. Je dolezite, aby sme sa s detmi podelili o svoj duchovny zivot, preto nevyhladavame zvlastne „detske“ modlitbicky. Z naucenych modlitieb sa modlime klasicke Otcenas, Zdravas Maria, Slava a tiez Pod tvoju ochranu, Anjel strazny… Vecer sa rada modlievam modlitbu, ktora sa mi velmi zapacila. Je to z knizky Chrobacikovia. Ja som to citala v cestine a tak som ju trochu pozmenila aby pekne znela po slovensky: Podvecer tvoje deticky, ako k pastierovi ovecky, o ochranu ta prosime laskavy nas dobry Pane.
ľudia chcel by som mať vaše problémy…
Zaujímalo by ma, aké modlitby sa modlíte spolu s maličkými deťmi. Zostávate iba pri starom „Anjelíčku strážničku ….“ Alebo viete o niečom novšom? Prešla som aj príslušné kníhkupectvá v okolí, ale na nič vhodné som nenarazila. Ďakujem.
Samozrejme mozu rodicia vziat svoje deti do kostola, ale akonahle zacnu deti kricat a vyvadzat, mali by s nimi z kostola vyjst. Ja chodim do kostola kazdu nedelu a nerespektujem, ked nejake dieta pri mne vrieska a ukracuje ma o svätu omsu, ktoru chcem prezit sustredene!!!
ahojte, my mame 7mesacnu dcerku a byvame na dedine, prvy krat sme sa s dcerkou ukazali v kostole dva tyzdne po narodeni, to bol krst a hned dalsiu nedelu sme isli s nou na sv.omsu /dokonca aj na krizik sme si podla miestnych dovolili ist/, to bolo reci, ci ju nemozme nechat doma a takto trapit… lenze co je to za trapenie, ved je krestanka od krstu nie? A ci sa nemozme striedat pri nej. Potom napadlo vela snehu a s kocikom sa nedalo, takze sme sa striedali, ale od 4mesiaca s nou chodime pravidelne, byvame sice vonku, par krat sme boli v zakristii, ale uz nas to prestava bavit, preco mam byt s nou vonku, suhlasim s Milanomk, ze babky si tam robia sukromnu omsu tak im to moze byt jedno, ci budem dnu alebo vonku. Ved ked umru kto tam bude? A co mame teda robit prist tam s 5rocnym dietatom alebo 5mesacnym dietatom, ktore sa nevie spravat? Ked 5 rocne, ktore tam nikdy pred tym nebolo ako bude hodinu ticho a nebude mrncat? Ved vtedy by ostatni krestania pukli od hnevu, ako to, ze 5rocne sa nevie spravat. Tak radsej zacat skor pekne od malicka a ono si zvykne a potom budu „vsetci spokojni“
Proste myslim, si ze deti do kostola patria. Je blbost povedat do 7mesiacov nemusia. Ako to viete, ze nemusia? Potom ani babky nemusia, lebo tam chodili vela, nie? Proste musia a hotovo.
My sme teraz u rodicov v Bratislave a tesime sa na nedelu. Tu v Petrzalke su saleziani a o 11hod. byva detska sv. omsa, na ktoru sa uz tesime. Je tu velmi super uvolnena atmosfera. Detske sv. omse su vzdy o 11hod, okrem jula a augusta.
Prijemny pozehnany den Maria, Jozef a Relka
Už dlhší čas sledujem diskusiu na tému Deti do kostola nepatria. Tiež máme s tým svoje skúsenosti s našimi tromi deťmi. Situácia je taká, že niekedz máme vyslovene problém ísť do kostola na jednej malej dedine, lebo už keď sa zjavíme, miestny kňaz má „po nálade“ a v lepšom prípade nám prednesie „kázeň“ o tom akoby mamičky urobili lepšie keby zostali s deťmi, ktoré „sa nevedia chovať“ vonku v parku. Aj tak sú však vykázané do bočných priestorov bez ozvučenia.
Na túto tému sme položili na jednom stretnutí otázku o. biskupovi Balážovi. Ten nenechal ani dočítať otázku a celkom jednoznačne sa vyjadril, že deti do kostola patria bez výnimky. Ja pri debatách na túto tému hovorím, že deti sa krstom začleňujú do univerzálnej Cirkvi a sú prijímané do farského spoločenstva. Akým právom ich niekto z neho vylučuje za to, za čo nemôžu?
Argumenty, že vyrušujú neobstoja. Často tento argument používajú tí, ktorých vyrušuje kňaz tým čo robí pri oltári, lebo oni „si konajú svoju súkromnú pobožnosť.“ A čo sa týka kňazov, nevyrušuje ich viac hlasný kašeľ veriacich ako mrnkanie dieťaťa?
Celkom na záver, som jednoznačne za detské omše, pokiaľ sú vo farnosti na to kapacity. Pritom nemusí ísť o omšu navyše. Srdečne všetkých zdravím.
P.S: Nenašiel by sa duchovný (nemusí byť len katolícky), ktorý by prispel do diskusie?
Detske omse su skvely napad!!!
Premyslam nad tym naco ludia ktory maju radi iba seba vobec vchadzaju do Bozieho chramu. Tu v U.S.A. sa mi v kostole paci omnoho viac deti maju svoju miesnost,knaz im venuje vecsiu pozornost(a nie len na deckej omsi)ludia sa mi zda sa modlia uprimne. Moja skromna rada znie“ludkovia prestanme zit umelo a zijme troska odviazanejsie a stastnejsie deti su nasa radost tak sa teste ako oni neucte ich v kostole stat v pozore to nieje vojenske cvicenie nechajme ich nech sa prejavia a len tak v starsom veku budu kostol navstevovat z radostou Pozdravujeme Jana Palo a nas 3mesacny syncek Emmanuel!
Ahoj, nedalo mi nezapojit sa do diskusie, lebo tato tema sa bytostne dotyka aj mna. Mame dvaapolrocneho syna a nepatri medzi deti ktore ticho presedia celu sv. omsu. (Myslim si ze to ani nie je v detskej prirodzenosti, i ked videla som uz aj take dieta) Ucenie cirkvi hovori, ze matka pokial je na nej dieta zavisle nema POVINNOST chodit na bohosluzby, ale ja sa odmietam vzdat tychto veci. Takisto sa mi ani nepaci chodit do kostola sama a manzela tiez posielat sameho. Chcem aby sme mohli chodit ako rodina a tiez chcem aby aj Ondrik videl co je pre nas dolezite a prijimal milosti.
My v Bratilslave vsak mame jednu vyhodu, mame pomerne velky vyber kostolov a sv. omsi. Prve roky sme to riesili tak, ze vacsinu sv. omsi sme boli vonku (pred Modrym kostolikom, ktory ma ozvucenie aj von) aj preto ze maly castokrat chcel prave spat. V lete ked bolo pekne pocasie sme cestovali do Marianky, tam to bolo najlepsie, lebo ako putnicky kostol ma vonku ozvucenie aj lavice hodne vyuzivane putnikmi aj rodinami s detmi. (Necitili sme sa ako „za dverami“)
Milá Evelin! Myslím, že vo Vašej rodinke máte podobné problémy ako veľa ďalších mladých rodín. Hoci ešte nemám svoju rodinu, mám jeden postreh z nedeľnej sv. omše v Nemecku. Detičky tam prišli spolu so svojimi rodičmi. V priebehu sv. omše /myslím, že to bolo pred kázňou, ale už si to presne nepamätám/ jedna pani odviedla všetky deti na faru, kde spoznávali základy viery tak, že si kreslili, rozprávali rozprávky … a vrátili sa až na záver, pred požehnaním. Takto sa rodičia a aj ostatní veriaci mohli sústrediť na najdôležitejšie časti sv. omše v pokoji – nikoho deti nerušili, rodičia vedeli, že deti sú v poriadku a je o ne postarané.
Myslím, že to nie je až taký zlý nápad. Sama píšeš, že kamarátka má podobné problémy a určite Vás je vo Vašej farnosti viac. Stačí sa dohodnúť, poradiť s Vašim kňazom a „rozdeliť služby“. Keby Vám kňaz nechcel vyjsť v ústrety /čo by som sa dosť čudovala/, tak detičky môžete „zhromaždiť“ u niekoho doma. Takto vlastne vytvoríte spoločenstvo mladých rodín a… Vám i Vašej farnosti to určite len prospeje.
PS: S podobným riešením som sa na Slovensku síce ešte nestretla, ale prečo to neskúsiť?
Milá Evelyn
myslím, že rodičia by mali chodiť do kostola, ako každý kresťan, ale deti do siedmich rokov nie sú povinné. My s manželom zatiaľ chodíme každý zvlášť a jeden vždy stráži malého, ktorý má pol roka a je veľmi živý. Človek má predsa zo sv. omše viac, ak sleduje dianie pri oltari a sústreďuje sa na modlitbu, ako keď tŕpne, kedy začne dieťa vyvádzať. Aspoň pre mňa to tak je. Samozrejme sa teším, keď náš syn trošku vyrastie (nemusí mať ani sedem) a pôjdeme do kostola ako rodina.