Dieťa „napospas“ prírode

Dve staršie deti som vychovávala presne podľa príručiek. Tak ma inštruovali aj pediatri v poradniach. A tak som sledovala, čo dieťatko má urobiť v druhom, čo v treťom mesiaci

ako má napredovať. Znervózňovala som seba i bábätko. Úzkostlivo som dbala na to, aby sa v šiestich mesiacoch posadilo a znervózňovala som sa aj tým, že kamarátkin, rovnako starý, sedí už dva mesiace a môj lenivý synáčik ešte nie. Zuby tiež nemal podľa príručiek, prerezali sa mu už v troch mesiacoch. Zvýšené teploty, ktoré ho prerezávaním sprevádzali lekárka vylúčila ako signál rastu zubov. Vraj v tomto veku ešte určite nie. A narástli.

V desiatich mesiacoch chcel chodiť ale vôbec nechcel liezť po štyroch – to sa tiež lekárke nepozdávalo, lebo preskočil vývojovú etapu. Podľa nej po štyroch musí liezť každé batoľa. Moje neliezlo. Hneď chodil a na zemi sa mu vôbec nepáčilo. Dokonca nás poslali na rehabilitačné cvičenia, kde ho na štyri končatiny predsa len chceli dostať. Nedostali. Po troch návštevách u neurológa a ohlušujúcom plači dieťaťa, rezignovali.

Môj chalan má dnes 19, navštevuje športovú školu a je flegmatik. Nik ho nerozhádže.

A tak som si pri treťom dieťatku povedala, že vyskúšam silu prírody. Nechám na dieťa, nech si určí svoje tempo. Nesledovala som v príručkách, čo už má zvládnuť. Veľa som sa od narodenia primerane veku s ním hrala, dopriala som mu telesný kontakt so mnou i oteckom (dokonca som ho nechala s nami spávať v spoločnej posteli – to preto, že som ho dlho dojčila a bola som pohodlná v noci vždy k nemu vstávať). Aj dieťatko bolo spokojnejšie, keď som ho v noci držala za prstíky. Príručky hovoria, že je to nehygienické, ale zabúdajú na psychickú stránku a posúdenie, čo je pre malého drobca prijateľnejšie. Potrebuje podľa mojich zistení istotu, cítiť ocina a maminu. Oplatilo sa to.

Dieťa je aj v kolektíve jaslí dnes vyrovnané, vie, že nás má vždy, keď potrebuje, po ruke.

Nenútila som ho sedieť. Nedvíhala som ho do sediacej polohy, až vtedy, keď sa samo posadilo, nechala som ho sedieť v kočíku. Bez podoprenia vankúšmi. Jednoducho, dieťatko si samé určilo čas, keď na tento úkon dozrelo. Ani som ho nenútila sedieť na nočníku keď sa mu nechcelo. A posadila som ho naň až vtedy, keď z neho prestalo mať strach. V 15 mesiacoch. Vtedy už celkom dobre chápalo, že nočník je nádobka, kde sa ciká, aby nemuselo mať plienky. A nepríjemný pocit z plienok som znásobila výmenou jednorázových polienok za bavlnené, v ktorých dieťa cítilo nepríjemné mokro. Nočných plienok sme sa zbavili až v 22 mesiacoch. Jednoducho sme si spoločne vysvetlili, že sme už veľkí a vieme rozprávať a

pýtať sa cikať. Plienky sme v noci nedali, poistili sme sa však nepremokavou plachtou a od toho dňa sa nám prihodil iba jeden karamból. (A najlepšie bude, ak dieťatku kúpite schodík – stolček, aby si samo, ako naozaj veľký človek mohlo sadnúť na misu a samo umývať ruky pri umývadle, čistiť si zuby/.

S dojčením to bolo obdobné. Keďže materské mlieko považujem naozaj za najlepšiu stravu pre dieťatko, povedala som si, že vydržím aj nočné prebúdzanie kvôli smädu. Dieťatko si zvyklo na prsník. Už som si vravela, že je čas prestať, pretože naša dáma si spokojne vypýtala prsník aj v saune a na kúpalisku, pričom zreteľne nahlas prednášala svoju prosbu. Vysvetľovala som, že už by mliečko nemusela z prsníka mať, ale v dvoch rokoch ešte nechápala, a tak som čakala, až rozumovo vyzrie natoľko, že pochopí. Mesiac pred tretím rokom som si ju vzala na kolienka a vysvetľovala som, že také malé dieťatká, ako sme videli dnes na prechádzke v kočíku, musia piť mamičkine mliečko, aby narástli a boli zdravé. Vysvetlila som jej, že ona je už dosť veľká, ukázala som jej fotografie, ako od narodenia už narástla a onedlho bude mať na torte už tri sviečky a teda je veľká, lebo ich vie sfúknuť. To malé deti, ktoré pijú mliečko z prsníčka, nedokážu. A po prvý raz od pôrodu som si ľahla do samostatnej izby a dcéra spala iba pri ocinovi.

V noci, keď sa prebudila, že je smädná, dostala od manžela čaj a keď sa pýtala na mliečko, opäť povedal – „si veľká a mliečko dostávajú iba malé deti, ktoré musia tak narásť ako ty“. Od toho dňa sme s prsníkom prestali bez traumy zo strany dieťaťa, že mu berieme jeho obľúbený pokrm v originálnom balení.

Naďalej sme sa maznali, aby nemalo pocit, že stratilo chvíľu v náručí. Dokonca sme tieto chvíle zintenzívnili. Celé obdobie do troch rokov sme zvládli bez cumľa, mala výbornú náhradu -prsník. Nepoužívali sme fľaše a dieťa všetko pilo po pol roku z hrnčeka alebo jedlo z malej lyžičky. S mixovaním sme sa nikdy nezdržovali, vidličkou som stravu v šiestich mesiacoch potlačila a dieťa sa naučilo spracovať v ústach aj hrčky. Otužovali sme ho, spávalo iba na čerstvom vzduchu a to aj na mraze, samozrejme primerane oblečené. V teplých letných dňoch zase úplne nahé, bez plienky, aby telíčko dýchalo. Večer po kúpeli a po vysušení sme ho masírovali a ľahko s ním cvičili. Deti od narodenia majú radi pohyb, najmä keď sú vyzlečené.

Môžete s nimi už od narodenia skúsiť jemné masáže. Ide skôr o hladenie dieťatka. Na ruky si dajte trošíčku detského oleja alebo telového mlieka. Chrbátik, ručičky, nožičky, bruško radi prijmú vaše dotyky. A pritom sledujte bábätko, samo vám „povie“, čo sa mu páči a čo nie. Plač napovie, čo mu nie je príjemné, to potom neopakujte, no to, na čo slastne reagovalo to opakujte aj nabudúce.

Tento a mnohé iné zaujímavé a informatívne články nájdete opublikované v septembrovom čísle mesačníka KOMPAS.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...