Mojim kamarátkam mäkli chrupavky v kolenách a začali rozprávať o dve oktávy vyšším hlasom, keď sa nahýňali nad moje najnovšie Peg Perego. Takmer vždy bol sprievodným javom povzdych a súvetie “ Aj ja by som ešte jedno chcela, ale…”
Mať svoje ALE je úplne legitímne.
Aj ja som si ho niekoľko rokov pestovala. Dlho som mala fixnutý svetonázor, že stav potomstva, ktorý doma obhospodarujem, je dostatočný a definitívny. Pre mňa, nás, aj pre národ.
Ako sa tak potajme približovana 40.tka, chytila som niekde zvláštnu infekciu. Takú tú, čo navŕtava mozog a kladie vajíčka s agresívnymi myšlienkovými pochodmi a otáznikmi o bytí a žití.
Mať 40 znamená, že už definitívne viete, kto ste, máte sama pred sebou svoju hodnotu. A na rozdiel od nejakej tej dekády dozadu, to už vážne nikomu nemusíte dokazovať. Myslím, že to človeku dosť uvoľňuje ruky. Je tu čas konečne naplniť svoje túžby. Bez ohľadov na to, čo by bolo zahodno, čo sa patrí, čo sa očakáva, a čo je ne/vhodné.
Tak čo je pre mňa ešte výzva?
Deti mám. Krásne, utešené, pobláznené, aj popletené. Sveta som už stihla vidieť celkom statný kus. Treťosektorové aktivity v prospech ľudstva – tiež za celú dedinu.
Žeby to bol biznis? V rukách som mala daňové priznanie, kde som sa prvýkrát v živote išla čestne priznať k zisku svojho prvého milióna korún. Asi by sa patrilo skákať od radosti, alebo niečo v tom duchu. Si dobrá, robíš to dobre! Keď sa budeš snažiť, o rok to môžu byť 2, 3, x miliónov… Aj som si poskákala. Asi dva dni.
Hm. Ale to má byť všetko? Toto má byť pre mňa plán?
Možno nie som dnešná, ale táto predstava je pre mňa prázdna.
Jediná výzva, ktorá mi pripadala bezkonkurenčne jedinečná, bol nový človek. Nikto ešte nič úžasnejšie nevymyslel. Tak prečo nebyť súčasťou tých najdokonalejších vecí tejto planéty ešte raz?
Tak neviem. Je tu ešte nejaký človek, ktorý to vníma podobne? Alebo úplne inak? Šepkáte si svoje “ALE”, prekusli ste ho, alebo je to už navždy pasé?
(56 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Mat dieta v 40tke bolo pre mna tabu .Len okolnosti ,rozvod po 16 rokoch manzelstva a novy priatel ,teraz uz manzel zmenili moje nazory na dieta v tomto veku.Z prveho manzelstva mam 18rocneho syna a 13 rocnu dceru .Moj manzel ma 13 rocneho syna .Na zaciatku nasho vztahu sme si povedali ze dieta uz nie a ze si budeme uzivat,ale to nikto nevedel ,ze sa nam prišťasti a mesiac pred dovolenkou ostanem tehotna.Nikdy by som neverila ze ja budem mat este dalsie babetko.Moje tehu bolo narocne hlavne preto ,ze moja astma bola dost tazka aaaale zvladli sme to 15 dni pred terminom sa na narodil poklad.Nebojte sa mat dieta v 40tke je to moja najuzasnejsia materska .Nikdy som si tak nevychutnala to co prezivam .Mam viac sil a energie ,citim sa mlada a plna sily pri tom nasom poklade .
Tak je som to zvládla presne v duchu tohto článku. Krásnych 40 som oslávila v lete 2011 s 2 deťmi, 12 ročnou dcérou a 8 ročným synom. Tému ďalšieho potomstva som už dávno uzatvorila. Prišli Vianoce a zrazu víno, ktorým sme si pripíjali na Štedrý deň chutilo akosi čudne. Začala som trochu počítať, spájať a keď som si medzi sviatkami robila test, vedela som, čo tam bude. Týždeň po mojich 41. narodeninách sa nám narodil krásny a hlavne zdravý syn. Dnes má pomaly 3 a pol a ja som tá najšťastnejšia mama na svete.
Tak mam už 42 a jedného 8 ročného. S manželom túžime stale po ďalších deťoch, ale akosi sa to už nedarí uz viac ako 2 roky. Ani umele oplodnenie nevyšlo, ani Jonášove výpočty, tak už len veríme, ze ak to má byt, tak to bude. Len lutujem ten cas, kedy som skor riesila karieru a dieta odkladala, mohli byt uz doma viacerí.
Mám pomaly 40 a doma 15-ročného a 2-ročného synka. Myslela som si, že budem zo svojho okolia mamičkou s najmenším dieťatkom a veľmi som si to užívala, pretože moje vrstovníčky majú už úplne iné starosti. Tie mám aj ja, ale okrem toho aj úžasné bábätkovské, pretože menší synček bude stále moje bábo. Videla som na svojich priateľkách, ako sa mi v podstate čudujú a ich vyjadrenia typu, ja by som to už nezvládla ma v tom len utvrdili. Najviac na mňa zazerala moja priateľka najbližšia. O dieťati ani počuť, vždy sme si z nej uťahovali, že by sa zišlo a podobné reči. Jej reakcia bola jednoznačná. Avšak ako sa vraví človek mieni, Pán Boh mení, a ona je dnes v požehnanom stave a o mesiac bude rodiť. Prvotná reakcia jej rodiny bola obrovský šok, až na jej staršieho tiež 15.ročného syna, ten sa velice moc tešil. Avšak ona s manželom boli v poriadnom šoku. A dnes? Vidím na nej ako sa na to malinké teší a nie je chvíle, aby nehovorila o svojom malinkom poklade. Aj jej manžel sa nevie dočkať, kedy sa už narodí. Je úžasné pozorovať, ako to ic rodinu oživilo a mení im to život. Oni majú ešte strach, ale ja viem, že ten život bude omnoho krajší a veselší.
Váš komentár
Ja som bola v 39. roku života, keď sa mi narodila dcérka. Dcéra mala 17 a syn 15,5 rokov. Veľmi sa tešili na bábätko, ja som materskú prežívala ako ozajstnú dovolenku… bolo to nádherné obdobie. Každému hovorím, kto nad tým rozmýšľa, nech sa na to kľudne dá… Manželovi, hoci nechcel ani 3. dieťa, sa situácia tak zapáčila, že hneď po narodení dcérky navrhol “projekt” 4. dieťaťa. Lenže ja som sa na to nedala, čo budem asi celý zvyšok svojho života ľutovať. Prečo? Dnes má dcérka 5 aj pol roka, a hoci má dvoch súrodencov, ktorí sú už dospelí, a hoci ju veľmi milujú, nie sú rovesníci. A tu je háčik! Malá vyrastá ako jedináčik…. v škôlke sa detičkám s mladými mamičkami rodia súrodenci, a ona tiež veľmi túži po bábätku v rodine. Staršie moje deti vyrastali spolu, medzi nimi je rozdiel 20 mesiacov, celý život si pomáhali, boli spolu v dobrom i zlom… a dcérka o toto príde. Aj keď vyrastie, súrodenci už zrejme budú mať svoje rodiny, takže nebude to ono. Vždy bude ako jedináčik. Rozmýšľala som, teraz mám 44, ešte jedno dieťa, ale už by bol vekový rozdiel veľký… viac ako 6 rokov, to už tiež nie je ono. Ešte rozmýšľam o adopcii dieťatka asi 3 až 5 ročného… ale s touto myšlienkou som sa svojej rodine ešte nezdôverovala.
V 40-tke ma tiež začala chytať clivota za časmi bábätkovania, manžel už na dieťatko nemal chuť, ved sme mali dospelé 2 deti. Ked som neplánovane otehotnela/ akosi som neverila, že by to ešte bolo možné/ a rodine sme oznámili, že nás pribudne, všetci sa pozerali najskôr na 21- roč. dcéru. Dnes mám 42, vďaka Bohu 8-mesačnú krásnu zdravú dcérku, ktorá je naším miláčikom a náš život naplnila radosťou a šťastím. Manžel ju zbožňuje, kočíkuje, hrajú sa spolu, dokonca bol aj pri pôrode. Takže milé ženy, tehotenstvo bolo síce obtiažnejšie aj na psychiku – testy a úvahy, že dieťatko môže byť choré / ženy po 35-ke sú vraj rizikové, myslím že nás zbytočne stresujú/, ale stálo to zato. Nič sa nevyrovná tomuto obdobiu, ktoré teraz prežívame. Nechápeme, ako sme to mohli bez nej žiť. Vám, ktoré ešte môžete, prajem veľa šťastia a odvahy.
ahojte všetke maminy som teraz momentalne na materskej mam krasnu vytuženu dcerku a hoci mam 40 som velmi štastna .Je to najkrajšie čo moze byt male krasne babo a vobec nelutujem že v takom veku synovia su uz starši takže sa mam aspon s kym pomaznat.
Ja mam troch drobcov, a s manzelom by sme obaja uz chceli aj svrteho … Nase ALE su vsak moje zuby – vsetky moje 8cky musia von, a to na operacke, v sterilnom prostredi. Taha sa to uz pomaly pol roka a von je stale iba jedna … tie terminy a cakacie doby v nemocnici su fakt hrozne … Pri zakroku nemozem byt tehotna… Cloveka ani nenapadne, co vsetko ovplyvnuje porodnost 😉
Priznám sa, že som velmi milo potesená vasimi reakciami. Na 100% som si bola ista, že dostanem zopar prefackavaciek v duchu, ze no tebe sa to rozhoduje, ked nemusis platit hypoteku, mas svoj milionik, a vlastne si uplne neambiciozna zena. Fakt som potesena.
Aj ked opat dodavam – chciet sa realizovat pracou, biznisom, inak…vsetko je legitimne. Kazdy travme svoj zivot hlavne tak, ako to sami citime. Samozrejme, pokial je to rozhodnutie na nas
Rada som vas pod svojim člankom stretla
U mňa to bolo tak, že ešte do 40 som chcela ďalšie dieťa, aj keď už máme veselú trojku. Manžel nemal odvahu, veď pre neho by to bola riadna záťaž uživiť toľko detí (neskôr žiakov a študentov).
No pred rokom ma to prešlo, akoby uletelo. Je mi trochu smutno, že sa mi nepodarilo muža presvedčiť, ale beriem to tak, ako život prináša a užívam si aspoň tie tri veselé deti, čo nám boli dopriate, začínam pracovať naplno a teším sa aj na ten prvý milión.
Teším sa s tebou.
Ahojte,
ja som tiež čerstvou mamou a mám 32, tiež som si chcela najprv zarobiť a užiť a teraz sa starám o malého anjelika…je to úžasné a som veľmi šťastná, ale jediný môj problém spočíva v tom, že tiež je to pre mňa stereotyp (synček má len 1 mesiac) a potrebujem aj zmenu, aby som sa mohla viac tešiť z bábätka, keď sa k nemu vrátim…proste ide mi o kvalitu a nie kvantitu času stráveného s dieťaťkom….toto je asi problém všetkých žien na MD – ako byť súčasťou spoločnosti a nežiť ako asociál medzi 4 stenami a zároveň byť skvelou mamou…
Toto určite rieš. Je naozaj zle stravit matersku v duchu, ze je to otrava. Najdi si napriklad jazykovy kurz, alebo nieco ine, co ta zaujima, a maj napriklad 2 terminy v tyzdni len pre seba. Mne ori tretej materskej strasne pomohlo, ze som zacala chodit na sobotne studium. Soboty doobeda som chodila do skoly, a chod celeho kolchozu domaceho mal na pleciach manzel A on , ako dobry menezer , to zas prerozdelil medzi jeho mamu, sestru… ale to uz bolo na nom.
Urcite to rieš. Ten cas s malym dietatkom je strasne kratky, v ziadnom pripade ho neprežime v nespokojnosti.
Povedz ludom v tvojom okoli, partnerovi na prvom mieste, mozno mame, alebo koho po ruke mas, aku mas predstavu. Ono, vacsinou nikto nepride sam s ponukou v duchu – vies co moja, mam taky napad, budem k vam chodit kazdu stredu od 16.00 do 19.00, a ty si urob progrma aky chces. Najozaj treba nahlas tieto poziadavky nastolit. Drzim palec.
My uz tiez jedneho drobca mame a hoci manzel je z rodiny, kde “sa nenosi” vacsi pocet deti, uz teraz sa pyta, ci naozaj kazde jedno bude tak velmi lubit 🙂
A tak verim, ze aj s Bozou pomocou sa podaria aj dalsie, aj ked tiez nas vek uz nie je najnizsi.
Mám 38 a 9-mesačného vytúženého synčeka, tiež som začala mať pocit, že toto je všetko? Môj život už bude len práca. Keďže pracovať musím, pracovala som už v pôrodnici a pracujem po celý čas. Ale mám úžasného manžela a ten okrem kojenia zvláda okolo malinkého úplne všetko a ja ho za to milujem ešte viac, pretože dieťatko som chcela hlavne ja , on už ani moc nie. Ale dnes je to on, kto malého miluje zo všetkých najviac. Ako malinký rastie a ja sa blížim k štyridsiatke, začínam mať strach z toho, že už nikdy nezažijem ten nádherný pocit, ktorý prežívam posledné mesiace. Zrejme ma ten strach premôže a ja sa odhodlám ešte za dva tri roky na taký malý tehotenský úlet. A mám len takú malú prosbičku, po troch chlapcoch, aspoň jedno okaté dievčatko….
Ja som momentalne na RD s druhym synom (1,5r), starsi pojde do skoly. Ja som vobec rozmyslala, ci mat druhe dieta, bola som spokojna aj s jednym, mala som zaujimavu pracu, svoje konicky. Potom sme sa rozhodli pre druhe dieta a vyslo to, ale som definitivne rozhodnutna, ze dalsie dieta uz nie. Citim, ze uz sme kompletni. Svoje deticky milujem,ale MD ma velmi nenaplna,uz sa tesim do prace. Pre mna je dolezita aj rodina aj praca, ktora ma bavi a aj nas dobre uzivi.. A este jedna vec, velmi sa trapim, ked su deti chore a neviem, ci by som este zvladla zodpovednost za dalsi ludsky zivot.
…mám 36 a 4 deti….som na materskej od prvého tehotenstva (medzitým aj nezamestnaná).Najmenší má 1,5 roka a najstarší 13,5 …takže to máme pestré…….ale neľutujem ani chvíľu.
Je úžasné, keď plníme Božie plány. Len tie sú dokonalé napĺňajú nás ozajstnou radosťou, pokojom a šťastím. Veď načo sme na tomto svete? Žijeme predsa pre niečo viac ako sú peniaze, dom, či auto. Ja nemám ešte tridsať, máme však štyri detičky, nemáme vlastný dom, ale sme úžasne sťastní. Tak nech Vám Pán požehná toľko detí, koľko uvládzete.
aj ja chcem ešte bábo (mám už dve), ale bohužiaľ môj manžel už o tom nechce ani počuť
, ale možno ho ešte zlomím, do štyridsiatky mi ešte pár rôčkov chýba 
Tiež mám ešte do 40-ky ďaleko, ale zato deti 5.
A viem, že ešte raz mi”preskočí” a na bude aj šieste… 
Ja som mala prvorodenú v 37-čke , mala má teraz dva roky a doma máme okrem nej aj dvojmesačného šuhaja. Predtým som si nevedela predstaviť, že raz budem manželka a mama. V 36-stke som stretla manžela a hneď sa všetko zmenilo, po mesačnej známosti sme už žili spolu, po 6-tich mesiacoch sme otehotneli- plánovane a bola svadba
nič neľutujem, mám dve nádherné deťúrence a ak by sa náhodou pritrafilo tretie / neplánovane/ bude naša rodinka o jedného člena zas väčšia 
Mám 34 , dve deti a plánujem ešte 1, alebo 2.. Keď to niekomu hovorím, len krútia hlavou, že načo.. Mama ma ale podporuje.. Samozrejme, aj manžel.. Mama preto, lebo ona vie, že peniaze sa dajú rozdeliť tak, aby bolo na to, čo je najpodstatnejšie.. Že zarobiť sa dá aj vtedy, keď deti rastú.. Mama vie, prečo povadala “ano” na tretie dieťa aj napriek tomu, že každý bol proti.. Okrem otca.. Vraj nás nevychovajú, veď z čoho… Sme dospelé, máme rodinu.. Môj syn o rok pôjde na strednú školu, bratova dcéra do školy, naša sastrička robí štátnice.. Vyrástli sme, aj keď rodičia neboli najmladší, ani najmajetnejší.. Vyrástli sme, lebo aj pre nich bola najväčšou výzvou výchova detí.. Zvládli to na 1 s hviezdičkou..
Bola som na MD 2 roky, a skoro ma z toho už švihlo, strašne som chcela ísť do práce, bol to pre mňa únik pred stereotypom materskej a domácnosti. V práci som ešte ani nie rok, a mám pocit, že chcem uniknúť späť domov, starať sa o to, čo je môjmu srdcu najcennejšie, nie o nejakých klientov a dodávateľov… Blbé na tom celom je, že potrebujeme tú moju výplatu, lebo hypotéky, školné, bla bla… Ale do 40.tky mám ďaleko, tak snáď mám ešte rochu času na nejaké uzávery
Ja som vlastne na materskej uz niekolko rokov, este som nestihla velmi pracovat, budovat si karieru, cestovat, venujem sa zastial takmer cely dospely vek mojej rodine ako mama, manzelka. a naprieK tomu si neviem predstavit, ze by som uz nikdy nevonala moje drobne babetko, je to najuzasnejsia vec. Nic to nemoze predčiť.
Ja som mala svoje ALE podporené antikoncepciou tak dlho, ze po jej vysadeni som v 40 tke vbehla rovno do prechodu. A to som teda este mala v plane toho jedinecneho jedinca splodiť. Niekedy clovek preplanuje, … dosť ma to teraz spätne bolí…Takto som to nechcela.