ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
utorok 20.02.2018 | meniny má Lívia  
Zo životaVaše príbehy

Dojčím proti svojej vôli.

 Alenka z ríše Divov   01.01.1970   70

Pod chvíľou čítam na tomto webe pod článkami o dojčení kontra fľaškovaní, také tie zväzácke prestrelky.

Na jednej strane barikády predáčky ženských prsníkových spolkov pre PR dojčenia, na druhej strane trikolórou prepásané tie, čo fľaškovali, a nemajú výčitky svedomia, nemajú depresie nad svojim nedokonalým materstvom, lebo si ničoho takého nie sú vedomé.

shutterstock

Hold, prsník je vždy téma do bitky, či už s mliekom, alebo aj bez neho v čipkovanej podprsenke... ale to už som omylom niekde inde.  

Z týchto internetových pojednaní je evidentné, že matiek, ktoré dojčia svoje deti do prvého školského dňa (možno ešte aj cez veľkú prestávku by radi, ale vrátnička ich nepustí) je stále dosť. Dokonca aj tých, ktoré sú moc bizi na to, aby dojčili, tak odchádzajú domov s pôrodnice rovno s rozhodnutím, že finíto a dajú zarobiť nejakým tým nestlákom a iným nutriákom a producentom umelej hmoty.

Bojová skupina o zlom krky

A medzi tým jedna tučná škála tých, ktoré sú strašne rozhodnuté že chcú , vierolomne presvedčené, že len dojčenie je tá svätá cesta k spaseniu matky , a snažia sa o zlom krky, za všetky prachy, zubami nechtami, silou mocou, aj kto druhému jamu kope... to už je zasa iné, pardón.

A žiaľ, nie vždy sa podarí. Alebo aspoň nie tak dlho, ako bolo vytýčené.

Skupina Nedobrovoľne dojčiacich.

Ale čo taká skupina Nedobrovoľne dojčiacich? Čo my? Nikto si nás nevšíma, nikto o nás nepíše, ani my sami o sebe nikde nevypisujeme, nezdieľame na FB svoju skupinu, nevykrikujeme do ampliónov, médií ani len na domových schôdzach bytového domu nezašepkáme - lebo sa hanbíme.

Bojíme sa v tomto napätom spoločenskom ovzduší nahlas povedať, že stačilo, že my vlastne už vôbec dojčiť nechceme! Schytáme to zo všetkých strán. 

My si chceme dať aspoň 2x2 dc vína na oslave svojich vlastných narodenín, chceme si zapáliť jednu cigaretu (napriek tomu, že sme nikdy pred tým nefajčili) .

Chceme si konečne kúpiť normálnu nerozgajdanú podprsenku, ktorá nemusí mať žiadne hovadsky praktické klikyklaky na výdaj stravy.

Chceme ísť s kamoškami konečne bez detí na 3 dni do toho wellnesu, čo si plánujeme už 5 rokov, ale stále je niektorá z nás prudko tehotná alebo strašne akútne dojčiaca.

Chceme ísť večer s manželom do kina, ale svokra odmieta strážiť dieťa, ktoré reve jak bežná učiteľka základnej školy po 4. vyučovacej hodine. 

Môj malý závislák ma nepustí nikam. Zaspáva len s prsníkom. Ráno, napoludnie, v noci. V noci ešte asi 10 krát preveruje situáciu, či som náhodou prsník na chvíľu neprepožičala tomu pánovi, ktorý leží s nami v posteli a čaká na svoju chvíľu. Šance sú naozaj mizivé.  

Keď si urobí bobo, už aj sa liepa na moje tričko. Ako americký demokrat, ktorý práve objavil nálezisko ropy v nepodstatnej africkej krajine, úpenlivo hľadá jeho spodný okraj, akokoľvek silno ho mám vrazený v nohaviciach a pančucháčoch. Tričko s výstrihom už nenosím vôbec, lebo by bolo kontinuálnou výzvou na mliečne pohostinstvo. Môj šatník začína stále jasnejšie pripomínať rovnošatu mormónskej ženy.  

Som väzeň. Nemám práva. Nikto mi nevie pomôcť. Ako mám vysvetliť tomu dieťatkovi, že už by hádam aj stačilo? Kto ma podporí? Kto podpíše petíciu adresovanú komore detkých otrokárov? Kto mu to vysvetlí?

Snáď pôjde niekedy aj on do školy...

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.4 z 5. Celkom 114 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Kinkin napísané 11.04.2011 16:39

Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoj prsník,

a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

Mor ty len, a voľ nedojčiť, ako byť otrokom.

Marisa napísané 11.04.2011 16:20

V tomto spoločenskom ovzduší sa naozaj nedajú povedať tieto veci nahlas, vidím na svojich kamarátkach, ktoré keď prestali dojčiť, mali potrebu to nahlas zdôvodňovať, vyzeralo to, akoby sa za niečo ospravedlňovali tomuto svetu. Ale dala si mi dobrý tip, keď seknem s dojčením ja, a niekto sa opýta prečo, poviem, že som mala strašnú chuť na becherovku a už sa to viac nedalo vydržať Mr. Green

misa napísané 09.04.2011 10:41

Ved to je vtipne :-)

A ti zaviskĺaci, no, su...

Ja som mala syna takeho - do roka a pol to bolo den - noc (naozaj celu noc som spavala s vyhrnutym trickom) a cez den kolkorazy - aj desatrazy. Ale mna to uz vycerpavalo, chcela som sa dat dokopy, syn si vypapal naozaj dost, a aj ja som si povedala ze dost.

Tak som par dni spavala v obyvacke, v noci ho tisil manzel. Cez den som mu jednoducho povedala ze "nemam" a tak podobne. Trvalo to asi tyzden, ale bola som dosledna. Aj napriek malym scenkam. Nepripadalo mi to vobec tvrde, ved uz jedol prakticky vsetko...

Takze povzbudzujem aj ine mamy, aj zastankyne kojenia (ktorou som aj ja), ze ak citia, ze je cas prestat, nech nemaju zle svedomie a necitia sa preto zlymi mamami a nech su dosledne. Ved deti potrebuju nielen ich mlieko, ale ich cele - zdrave, vyspate, vitalne...

15

lucia napísané 09.04.2011 13:41

Misa, konecne komentar, ktory je PLNY pravdy!!! Dakujem!!! Jedine, co tymto matkam chyba, je doslednost a snaha vydrzat. Odstavovanie nie je pre nikoho jednoduche, ci to uz robis, ked ma dieta 9 mesiacov, alebo 2 roky. Dieta bude plakat a domahat sa svojho. Matka by sa vsak nemala podlahnut a citit, ze mu ublizuje. Dieta hladovat nebude a bude mat mamicku, ktora sa bude moct o neho lepsie starat, pretoze bude mat na to fyzicku aj psychicku energiu.

koza tina napísané 08.04.2011 15:47

Aj ja som myslela ze to uz nikdy neskonci.Moj najmladsi bojkotoval vsetko tekute okrem MM.Stale som sa pytala pediatricky kde som urobila chybu ze moje dieta odmieta vodu,caj,ine mlieko skratka cokolvek ine v tekutom stave okrem MM.Doslova stav zufalstva som prezivala pri jeho 2 narodeninach. Uz som to chcela ukoncit aj sme ho poslali k babke ze mozno jednu noc preplace a bude dobre,nie nebolo.Rano mi mama volala ze mam prist,dieta sice kludne ale 24 hodin bez tekutin nemoze ostat.Prvy krat sa dokazal napit vody az ked mal dva a pol roka,v ten moment som myslela ze sa zblaznim od radosti.A tak sme sa postupne dopracovali k uplnemu koncu kojenia.Trvalo nam to dva roky a sedem mesiacov.Ale aj teraz ked uz ma skoro 5 rokov si pride pohladkat svoje cicuse a veru obcas sa este opyta ci mam jeho mliecko.Obcas mu pride luto ked vidi ako ina maminka koji svoje dietatko,ale to mu rychlo vysvetlujeme ze to dietatko sa uz nevie dockat kedy bude velke a bude pit tak ako velkaci.No a ked spadne alebo sa boji tak vzdy dobehne a povie mama dolu a ja musim Mr. Green a uz sa pritisne k prsiam a o minutu uz odbieha.Este ho potrebujem dostat z nasej manzelskej postele do ktorej sme ho naucili my rodicia,teda ja lebo sa mi nechcelo behat hore dolu pri nocnom kojeni.Ak nie je pri nas tak okupuje postel svojej starsej sestry.Dufam ze aj toto zvladneme a potom sa uz budeme smiat akeho sme mali doma zavistlaka.

Zuzana napísané 08.04.2011 08:39

Nie je lahke povedat si jednoducho nedojci ked dieta vidi matku a hned jej lezie pod tricko, rada by som pocula nazory, ako ste ukoncili kojenie pri 1 a pol rocnom "zavislakovi na prsniku". Taktiez nocne revy bez prsnika sa nedaju utisit a mlieko z flase razantne odmieta uz od svojich 4 mesiacov. Je tu dost reakcii matiek ktore nemaju podobnu skusenost, takze nevedia o com to presne je.

ALenka z rise Divov napísané 08.04.2011 12:55

Presne toto riesim, konecne niekto kto vie o com hovorim zwinker

lucia napísané 08.04.2011 20:46

Je pravda, ze podobnu skusent nemam, lebo som kojila len do 9 a 10 mesiacov, ale neznamena to, ze neviem, o com hovorim. Ja som (ako som uz v predoslych prispevkoch napisala ) velky zastanca kojenia, pred narodenim mojej prvej dcery som sa v tejto oblasti vzdelavala pomocu knih a aj kurzov. Ale neznamena to, ze matky, ktore nedojcili, alebo dojcili len kratko by som zahrabala pod ciernu zem. Takisto to vsak neznamena, ze vsetko spojene s kojenim a kazdu jednu metodu povazujem za spravnu. Je tazke a niekedy velmi krute kritizovat inych za ich sposoby a metody, ale kedze je tu verejne rozvinuta debata, dovolim si to. Prsnik je v prvom rade zdroj vyzivy a tak by to aj malo zostat. Aj ked pre velmi male deti, je to pochopitelne aj zdroj uspokojenia, pretoze jeho teplo a makkost vyvolavaju v dietatku pocit bezpecia, pocit "znameho." Pre vacsie deti, ktore su este stale kojene, by vsak prsnik mal by len zdrojom vyzivy alebo tekutin. Vase dieta si preto pyta prsnik na ukludnenie ( napr. po poraneni ) pretoze ste mu to tak vstepili ked bolo malicke a akosi ste zlyhali ho od toho postupom casu oducit. Pre vacsie deti existuju ine metody ukludnenia, odputania pozornosti od niecoho neprijemneho a pod., ako ho nechat hladkat Vase prsia, pripadne zacat kojit, len preto, aby sa ukludnilo. Myslim, ze matky sa k tomu casto utiekaju, pretoze je to metoda zarucena a rychla. Ano, je to omnoho jednoduchsie (tak ako so vsetkym pri vychove dietata) to robit tak, ako si to praje dieta, alebo co je pohodlne pre matku/rodica. Ale to neznamena, ze je to najspravnejsie. Tak ako aj s tym spanim v manzelskej posteli. Toto je fenomen, ktory si ja neviem dost dobre vysvetlit. A preto by som poprosila niekoho v tejto pozicii, aby mi blizsie opisal, ako to vlastne prebieha. To vase deti (dieta) chodia spat vtedy kedy Vy? Alebo ich date spat Vasej postele a Vy idete spat neskor? Preco potom nespi vo svojej posteli???? Alebo si pri neho lahnete dokym nezaspi a potom odidte? A Vy a Vas manzel spolu sexualne nezijete? Alebo to nebodaj prebieha s dietatom vo Vasej posteli? Prepacte mi ten mierne sarkasticky ton, ja viem, ze urcite musite by z tejto situacie vystresovani a boli by ste najradsej, keby sa skoncila. Myslim, ze vacsina rodicov by mi dala za pravdu, keby som povedala, ze je to chyba rodicov (alebo matiek), ze sa s takymto problemom stretavaju. Lebo si ich tak sami vyucili. Ano, je to omnoho pohodlnejsie, vacsina matiek aj pise, "nechcelo sa mi behat po dome kvoli nocnemu kojeniu..." A od tohto problemu sa odvija aj ten problem predosly. Kedykolvek dieta v noci zamrnka, zaplace (co pri vacsich detoch malokedy znamena, ze je hladne), uz aj ma v ustach prsnik.

pani, čo má skúsenosť napísané 08.04.2011 22:42

Lucia, Váš príspevok sa mal skončiť už pri prvej vete. Práve preto, že nemáte podobnú skúsenosť, znamená to, že neviete, o čom je táto téma. Vyhovuje Vám podsúvať všetkým okoloidúcim Váš svetonázor? Gratulujem.

Kat napísané 08.04.2011 23:17

To som prekvapena. Mne sa prave naopak zdal tento prispevok dost logicky a aj poucny... A neznelo mi to ako cisto Luciin svetonazor, ktory si sama vycucala z prsta. Neviem, ci to naozaj tak je, ako pise Lucia, ale urcite sa mi to zda byt hodne zvazenia.. Konecne niekto priniesol aj nejaku uvahu o dovode/rieseni, nie len stazovanie, ze takto to je, tu som sa ocitla a pomoct si neviem...

lucia napísané 08.04.2011 23:58

Mila pani, ktora ma skusentost - ja velmi dobre viem, o com je tato tema. Tato tema je o tom, o com je cele materstvo, rodicovstvo a dojcenie. Tato tema je o tom, ze vsetko ma svoje dovody, klady, zapory ale aj sposoby riesenia problemov. Tato tema je o tom, ze matka nemusi a nemala by byt otrokom. Tato tema je o tom, ze povedat dietatu NIE nie je trestnym cinom. Ja som sa nesnazila nikoho urazat, len dovodit. A predostriet aj druhu stranu veci, ze za vela problemov si matky zial mozu samy.

Svoj nazor nepodsuvam nikomu, toto je verejna debata a ja som v nej vyjadrila svoj nazor. Debata by nebola debatou, keby v nej neexistovali protichodne nazory. Vy aj ked mate iny nazor ako ja, ste sa neodvazili napisat nic podrobnejsie, zrejme zo strachu, ze za Vas nazor by Vas tu mohol niekto "ukrizovat,"tak ak Vy mna. Tak k tomu Vam zasadne NEGRATULUJEM!!!

pani, čo má skúsenosť napísané 09.04.2011 09:36

Prídete mi ako človek, ktorý z diaľky sleduje rodičov s hyperaktívnym potomkom a pozerá na nich pohoršene: preboha, čo to majú za nevychované decko. Ale tak už to býva, že komu v rodine nepribudlo náročnejšie dieťa (napríklad kategória závislák na kojení), nemá predstavivosť. Vy okrem iného nemáte skúsenosť s tým, čo je to dlhodobé dojčenie - také, ktoré si dieťa uvedomuje, o ktoré si jednoducho povie "mama, daj." Keby ste prišli pod tento článok diskutovať ako jedna z tých, ktoré majú toto za sebou a napíšete, čo Vám pomohlo, vtedy by som to vedela prijať. Takto mi to pripadá ako jednooký medzi slepými sa zjavil a diagnostikuje tu iným matkám ich zlyhania, poučuje ich o chybách, dáva návody na život. Mimochodom, k tým Vašim posteľovým nebodaj otázkam - sú páry, ktoré nemajú morálny ani iný problém milovať sa hoci pri kojení. Máte názor aj na tento fenomén? Niekde ste o tom čítali?

lucia napísané 09.04.2011 14:14

Mila pani, co ma skusenost, Vy mi zase pripadate ako matka, ktora v zivote nepovedala svojmu dietatu NIE, nielen co sa tyka kojenia, ale cohokolvek ineho. Vy mi pripadate ako matka, ktora svojmu dietatu dovoli vsetko a potom sa kazdemu stazuje, ake tazke to s jej dietatom je. Vy mi pripadate ako mama, ktoru dieta diriguje uz v ranom veku, pretoze mu nedokazete nic popriet, aby nahodou neplakalo. To, ze som odstavila dieta v 9 mesiacoch a nie pri 1.5 neznamena, ze to bolo jednoduche. To si myslite, ze moje dieta bolo s odstavenim spokojne, len preto ze este nevedelo rozpravat? Ja by som bola radsej v takej pozicii, ze by som si sama mohla vybrat, kedy svoje dieta odstavim. Ale zial, nemala som na vyber. Okrem 9 mesacnej dcery som mala v bruchu 6 mesacnu dceru a kojenie mi zacalo sposobovat kontrakcie. Takze som mala moznosti len dve, bud odstavim, alebo sa mi druhe dieta narodi v 6. mesiaci. Tak ako pise vo svojom prispevku Misa (ktora odstavovala vacsie dieta), trva to priblizne tyzden, kym dieta prestane plakat a zvykne si na nove. Samozrejme, ze kazde dieta je ine, ale cim je clovek doslednejsi, tym sa uspech dostavi skor. A nie mila pani, nikde som o tom necitala. Je to totiz len bezna ludska logika, ktora Vam zrejme chyba. A mimochodom, mam doma hyperaktivne dieta. Kazdy den je narocny. Ale kedze som silna (a viem mu urcit hranice ), zvladam to.

pani, čo má skúsenosť napísané 09.04.2011 15:06

Musím Vám opäť zagratulovať, lebo dokážete urobiť kompletnú a hĺbkovú psychoanalýzu druhého človeka na základe jednej až dvoch viet. Viete, nespadla som učená z neba, učím sa každý deň, ideálne na vlastných chybách, keď si neviem s niečím rady, požiadam niekoho o názor, niekoho skúsenejšieho ako som ja, ale keď o radu nestojím, tak si ju nepýtam (to znamená ani len nahlas nevyslovím pochybnosť, lebo rada je hneď tu). Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, či niekto túži po Vašom názore?

lucia napísané 09.04.2011 15:41

Mila pani, ktora ma skusenost - toto bude moja posledna reakcia na vasu reakciu, pretoze sa to tu zvrhlo k nepodstatemu tliachaniu a predbiehaniu sa, kto koho dokaze vyhecovat, alebo viac nastvat. Pre mna je to len mrhanie casom, ktory mozem travit s detmi. Ano, po mojom nazore tuzi vela ludi a dokonca si ho aj vela ludi vazi. Ludia, ktori netuzia po nazoroch inych ludi by zrejme nemali navstevovat verejne fora a diskusie, pretoze je velka sanca, ze tieto sa tam vyskytnu.

pani, čo má skúsenosť napísané 09.04.2011 21:40

Problém je, keď sa na fóre objaví človek, ktorý nemá čo k téme povedať, napísala som Vám to už na začiatku, nemuseli ste reagovať. Sústavne tu prezentujete, že odstavenie je problém len pre tie ženy, ktoré sú nedôsledné, útlocitné, nevedia vydržať, podľahnú - malému urevanému tyranovi. Dieťa predsa plače z rôznych dôvodov, niekedy sa za sériou "neproduktívne" predojčených nocí skrýva len to, že dieťa má zrazu "hubu plnú zubú." Ak mám naopak pocit, že ma moje dieťa skúša z rozmaru, no tak mu nedám, ale si ho priviniem k sebe čo najsilnejšie, a držím, kým ho neprejde zlosť, vzdá to a nezaspí. Častokrát dojčeniu pripisujeme, že sa dieťa budí v noci ikskrát, ale v mojom okolí mám ypsilon prípadov rozčarovaní, keď ani po dvoch mesiacoch nemá dieťa ustálený spánkový režim. Jednoducho nie každé dieťa je ihneď vyspelé - keby bolo, odstaví sa skôr (tak sa predsa prejavuje jeho samostatnosť). Na vážkach odstaviť-neodstaviť (vyspať sa/byť fyzicky a duševne ok, nemať tričko vyhrnuté pred celým mestom) býva aj pozitívna skúsenosť pri priebehu choroby dieťaťa - keď odmieta pri teplotách čokoľvek jesť, piť, vtedy je prsník ako záchranné koleso, povzbudí Vás, že kým zbytok rodiny je na antibiotikách týždeň, kojené dieťa je späť v hre po 3 dňoch. Toto všetko si môže skladať mama v hlave, keď sa rozhoduje, ako ďalej. Nie plač, alebo tyrania sú na prvom mieste v rebríčku, prečo to ešte neurobila (neschopná nedôsledná mater jedna)

lucia napísané 10.04.2011 01:13

Mila pani, ktora ma skusenost. Tak ako som podla Vas nemusela reagovat ja na Vas prispevok, takisto ste nemuseli Vy reagovat na moj. Aj ked Vy si to ocividne nemyslite, kazdy clovek ma pravo na slobodne vyjadrenie nazoru. Podla Vasho zmyslania, nikto nemoze mat nazor napr. na politicku situaciu, ak nie je politik, alebo nazor na knihu, ak nie je literarny krititk. Prezradim Vam jedno tajomstvo. Zuby rastu aj inym detom, nielen tomu Vasmu. A dokonca aj takym detom, ktore nikdy neboli kojene. Ak povazujete za spravne svoje dieta ukludnovat prsnikom, tak sa necudujte, ze je na nom zavisle. Vase dieta bude mat rozlicne bolesti a trapenia az dokonca svojho zivota, tak ako aj vsetci ostatni. Znamena to, ze bude mat k dispozicii Vas prsnik? To, ze dieta neprespi celu noc este neznamena, ze vzdy ked sa preciti, tak ma dostat prsnik. Ked som povedala, ze dietatu trva priblizne tyzden sa prisposobit novej situacii, tym som nemyslela, ze po tyzdni nekojenia uz prespi celu noc. Po tyzdni nekojenia si zvykne na to, ze uz pije ine mlieko ako materske. To vsak neznamena, ze sa nebude v noci budit. Moja dcera mala 2 roky a 2 mesiace, ked konecne prespala celu noc. Poznam pripady, kde deti neprespali celu noc, az pokym nesli do skoly.

Ano, tak ako hovorite, kazda mama si v hlave sklada svoj rebricek priorit a podla neho sa rozhoduje odstavit/neodstavit. Ak je na vrchole Vasho rebricka pozitivum, ako napriklad Vas pripad choroby a mate pocit, ze to je pre Vas omnoho dolezitejsie, ako Vasa vlastna psychicka a fyzicka pohoda, tak kludne pokracujte, ja ani nikto iny v tomto fore proti tomu nic nema. Ak vsak citite (tak ako aj autorka tohto clanku ) ze by ste uz boli rada vrchole tohto rebricka sama, pripadne s kamaratkami, manzelom, cigaretou, poharom vina alebo vyletom, ale zaroven svojmu dietatu neviete odopriet prsnik, ako jediny mozny a spravny sposob ukludnenia, necudujte sa, ak sa Vase sny nenaplnia do tyzdna.

pani, čo má skúsenosť napísané 10.04.2011 11:20

Viete prečo do diskusie o zemetrasení pozvú seizmológa a nie kaderníčku? Všetci môžeme mať názor, no relevantnejší je ten, ktorý vychádza z nejakého konkrétneho pozadia, napríklad vlastnej skúsenosti. Vy ste pri odvolávaní sa na prvý dodatok americkej ústavy opomenuli, že toto je veľmi konkrétna, špecifická téma, ktorú zo všeobecného spoločenstva matiek bude zaujímať predovšetkým veľmi konkrétna skupina matiek nachádzajúcich sa v podobnej situácii, ako je autorka článku. Podľa môjho názoru, to čo matky zvažujúce odstavenie hľadajú v článku či pod článkom, je jednoducho ľudské pochopenie. Aj Vy po ňom túžite, píšete predsa toto: "Medzi mojimi detmi je rozdiel 15 mesiacov. Len niekto v podobnej situacii vie pochopit, kolko starostlivosti, trpezlivosti a sebazaprenia si taketo dve malicke deti vyzaduju." No diskutovať Vašim štýlom, to by Vám niekto napísal toto: "Mali ste si naplánovať väčší vekový rozdiel." Viete, len niekto v podobnej situácii ako je autorka článku vie pochopiť, ako sa cíti - a najmä zasvätenej osobe sú úplne jasné, zrozumiteľné tie veci medzi riadkami, ktoré sa autorka neobťažovala do článku zakomponovať - dôvody, pre ktoré ešte s dojčením nesekla. Je mi ľúto, že ženy v tejto situácii posudzujete ako neschopné poradiť si s problémom. Všetko má predsa svoj čas, rozhodnutie v nás dozrieva nie 5 minút. Mne čas pomohol pochopiť niektoré veci, ako napríklad tie zuby. Neviem síce prečo ste nadobudli dojem, že prsník používam ako leukoplast, lebo jediné, čo som chcela povedať bolo, že som obyčajným pozorovaním som dospela k tomu, že bez ohľadu na to, či dieťa kojiť budem alebo nie, bude sa budiť z iks dôvodov. A keďže čas plynie a ukazuje sa, že prespí čoraz viac, môžem konštatovať, že to čo som v nejakom životnom období posudzovala ako závislosť, je len jeho nezrelosť, nesamostatnosť. Článok ma každopádne pobavil, lebo len ten, kto sa neberie vážne, a dokáže sa smiať sám na sebe, môže napísať tieto riadky. Inak sa tomu hovorí aj nadhľad.

lucia napísané 10.04.2011 23:12

Mila pani, ktora ma skusenost. Ani ja by som nechcela, aby mi dom stavala cukrarka.... Ak vsak nahodou mate nejaku zdravotnu indispoziciu, ktora vam neumoznuje vnimat, kde sa prave nachadzate, tak mi je vsetko jasne. Mila pani, toto nie je televizna relacia Pod lampou a ani seminar pediatrov a detskych psychologov organizovany SLK. Toto je obycajne internetove forum, kde sa moze vyjadrit ktokolvek. Ak sa Vam moj prispevok zdal nefundovany, nemuseli ste ho vobec brat do uvahy. Vy ste vsak nan reagovali s arogantnym atakom, ze moj prispevok sa mal skoncit uz pri prvej vete a ze tu nemam co hladat. Na zaklade mojich zivotnych skusenosti sa mi skyta myslienka, ze vas utok bol sposobeny tym, ze ste si sama uvedomili, ze aj Vy ste jedna z tych, ktorych kritizujem, ze ste tercom mojej kritiky, ktoru neznesiete. Inak sa tomu na Slovensku hovori aj - Trafena hus zagagala.

Je mi velmi luto, ak som znela ako matka, ktora nevie pochopit alebo ponizuje. Ja som v skutocnosti clovek, ktory sa snazi chapat kazdeho a s kazdym aj dobre vychadzat. Empatia nie je pre mna cuzdie slovo. Aj ked som vyjadrila kritiku, nemyslim si, ze matky, ktore v takom alebo onakom ohlade vychovy urobili chybu by si mali hlavu zaryt do piesku a plakat, pretoze tu nie je pomoci. Na kazdy problem existuje riesenie. Ale napisat radikalny clanok o tom, ze dojcim proti svojej voli tento problem neriesi. Moja eskalujuca sa kritika zial nebola ovplyvnena racionalnym zmyslanim, ale hnevom, ktory mi komunikacia s Vami prinasa. Aj ked takuto negativnu energiu v zivote naozaj nepotrebujem, a toto je moja prva a posledna prihoda s hadanim sa s niekym na internete, zostavam tu, pretoze citim povinnost. Citim povinnost voci inym matkam.

lucia napísané 10.04.2011 23:14

(pokracujem tu, pre nedostatok miesta) Je nespocetne vela mladych mamiciek, ktore su na vazkach - dojcit/nedojcit, je vela takych, ktore sa nemaju s kym poradit, nevedia, ako sa rozhodnut. Chcu pre svoje dieta to najlepsie, ale zaroven nechcu stratit svoj vlastny zivot, svoje vlastne ja, svoje prava cloveka. A aj takyto hlupy clanok a prispevky mozu prevazit tu vahu na druhu stranu. Ano, dojcenie je vycerpavajuce a narocne. To vsak neznamena, ze Vam dieta musi visiet z prsnika den-noc, neznamena to, ze musi mat tricko vyhrnute pred celym mestom, urcite to neznamena, ze dieta musi, alebo by malo spavat v manzelskej posteli s prsnikom v ustach a definitivne to neznamena, ze ak si s partnerom chcete uzit nejake intimne chvile, tak pri tom musite mat spiaceho ( a mozno dokonca aj bdejuceho ) svedka. Pri tychto hroznych scenaroch by sa pravdepodobne vsetci rozhodli, ze dojcit nebudu, mozno by sa aj rozhodli nemat deti. Ak by sa predsa rozhodli pre dojcenie, pravdepodovne by sa mohli cele tehotenstvo modlit, aby sa im nenarodil - "zavislak." Ja by som nikdy svoje a ani ineho dieta nenazvala zavislakom, ale kedze pre Vas a pre autorku tohto clanku to nie je problem, tak si to dovolim. Mila pani, zavislakom sa nikto nerodi. Nech uz ide o akukolvek zavislost. Zavislaka ste si z neho vychovali sama. Pytate sa, ako som prisla na to, ze pouzivate prsnik ako leukoplast? Ved si na to sama odpovedate v predoslom a aj tomto prispevku. Isli mu zuby, no tak som mu dala cucnut, nech sa ukludni. Ako pisete, casom ste pochopili, ze to asi nebolo na dobro veci. No tak to je co za strategiu? Raz mu dam, raz mu nedam, ale necham ho sa placom uspat. Niet sa co cudovat, ze je dieta pomylene a nevie, co sa deje. Ked uz sme spominali tie zavislosti, to si myslite, ze aj na nejakej odvykacej kure volia taketo strategie? Ach, dnes si mal tazky den, dame Ti preto trocha kokainu. Ale zajtra uz niee!!!

lucia napísané 10.04.2011 23:17

Stale nevidim dovod, preco vidite taky velky rozdiel v dojceni rozlicne starych deti. To ze som dieta dojcila do 10 mesiacov a nie do 18 neznamena, ze neviem o com je dojcenie. A mimochodom, ja som dojcila 2 deti. Takze skusenosti mam viac, ako len 10 mesiacov. A co sa tyka odstavovania, to je tak, ako napriklad s kvadratickymi rovnicami. Jednemu sa zda tazsie vyriesit jednu, inemu druhu. Pre niekoho moze byt tazsie odstavovat starsie dieta, pre niekoho mladsie. Ale princip je vzdy ten isty - strereotyp a vytrvalost. A nenapadlo Vas nahodou, ze Vam dieta (vdaka Bohu) uz prespi dlhsie nielen kvoli tomu, ze rastie a ze je starsie, ale aj preto, ze ste si uvedomilli, ze ten prsnik uz pouzivat ako leukoplast nebudete? Ze si ho radsej priviniete k sebe a budete pevne drzat az pokym sa neukludni? Deti su castokrat samostatnejsie, vyzrelejsie a mudrejsie ako si dokazeme pripustit. A ak vie, ze "sladka odmena" nebude, co by ako plakalo, tak sa radsej rozhodne spat. Preto stale hovorim, ze princip je len jeden. A to nielen pri dojceni, ale pri vsetkom vo vychove dietata. Dieta nebude robit to, co nechce (aj ked to chcete Vy), dokym ho k tomu "nedonutite." A je to jedno, ci hovorime o odstavovani, osobnej hygiene, alebo skusani novych jedal. Keby som ja nechala moje deti robit to, co sa im paci, alebo len to, co chcu oni, pravdepodobne by nikdy "nevyrastli" z plienok, jedli by prevazne sladkosti a vacsinu dna by stravili na gauci pred televizorom.

Aj ja som urobila vo vychove svojich deti chyby, nikto nie je neomylny a nikto nie je vseved. Aj ja som pri urcitych prilezitostiach "zlyhala." Dolezite je vsak, ze na tychto uspechoch nezijem, ale sa z nich poucim a idem dalej. A jediny sposob, ako sa posunut dalej, je priznat si, ze som urobila chybu a nevalat ju na moje dieta - zavislaka.

pani, čo má skúsenosť napísané 11.04.2011 09:32

Rozoberáte každého, len nie seba. Vy osobne nemáte problém, aký sa tu rieši, ani nemôžete iným matkám ponúknuť vlastnú skúsenosť, ale napriek všetkému cítite povinnosť sa vyjadriť - síce k všeobecným témam, ale prečo potom ma konkrétne diagnostikujete - aká som matka, kde som urobila chybu, prečo sa moje dieťa správa tak, alebo onak. Ale obstála som ešte ako tak dobre, môj prípad ste zatiaľ neposúdili ako úchylný. Sloboda slova má svoje hranice a končí sa tam, kde sa začína niekto druhý. Tie moje hranice ste prekročili v každom jednom príspevku. Samozrejme, mohla som to predvídať na základe Vašich iných reakcií tu pod článkom. Potvrdili ste aj v komunikácii so mnou, že sa neviete vyjadrovať k tým takzvaným všeobecným témam bez toho, aby ste nezabrúsili do konkrétneho človeka. Naša diskusia bola asi o tom, že ja mám nejakú skúsenosť a vy máte názor na moju skúsenosť. Skúste zaostriť, či dobre vidíte, možno máte v oku nejakú smietku, ktorá Vám znemožňuje vidieť, ako sa správate k iným ľuďom. Až sa raz naučíte vyjadrovať sa k všeobecnej téme bez toho, aby ste posudzovali iných ľudí, Vaše názory budú mať nielen cennú výpovednú hodnotu, ale ich bude okolie aj rešpektovať.

lucia napísané 11.04.2011 16:09

Mila pani, ktora ma skusenost. Viete, ja na tieto fora nechodim a jediny dovod, preco som sa tu ocitla je, ze mi tento clanok niekto poslal. Moje reakcia na vseobecny problem sa zacala ako odmietavy postoj k clanku, ktory ma ako matku, ktora dojcila uraza a je zavadzujuci. Clovek zrejme musi dospiet na urcitu inteligecnu uroven, aby mu vsetko "vtipne" nepripadalo zaroven intelintne. Mozem Vas ubezpecit, ze smietku v oku nemam a komunikaciu tohto typu som doposial takisto nemala, pretoze medzi mnou a so mnou diskutujucimi je vzdy pritomny respekt. Vy ste ten moj stratili uz asi pri druhom prispevku a vedela som, ze ja som ten Vas nikdy nemala, kedze ste ma este predtym, ako som nieco povedala konkretne Vam, poslali odtialto kade lahsie. No a nakoniec to potvrdzujete v zavere Vasho posledneho prispevku.

Neustale tu presadzujete, ze len matka, ktora dojcila dieta dlhsie vie, o com to je a nikto iny to nedokaze pochopit. Ako keby matky dojciace starsie deti boli akousi patricijskou vrstvou a ostatny plebs je len hlupy a neschopny. Viete, dojcenie ani odstavovanie nie je atomova fyzika a dokaze ho pochopit ktokolvek. Ak si precitate prispevok mamicky Misi, ktora je patricijka, pretoze dojcila do cca 18 mesiacov, zistite, ze jej sa dieta odstavit podarilo vtedy, ked si to priala. A nou zvolena metoda sa presne zhoduje s tym, o com hovorim ja. Ak Vam to Vasa jesitnost dovoli ( o com pochybujem ) tak si priznate, ze aj obycajny plebejec moze byt natolko inteligentny, ze dokaze navrhnut strategiu pre riesenie problemu.

A co sa tyka toho sucitu, po ktorom tuzila autorka tohto clanku... Moj sucit maju vsetky mamicky, ktore sa snazia prist na to ako na to, pretoze citia, ze na vrchole tej pyramidy priorit je po velmi dlhej dobe priorita tykajuca sa ich. Moj sucit maju aj vsetky mamicky, ktore stale dojcia a chcu dojcit svoje 2 rocne dieta. Pretoze napriek tomu, ze robia to, co povazuju za najdolezitejsie, je to bez pochyb, ze musia byt maximalne vycerpane. Okrem mojho sucitu si tieto matky zasluzia aj moj obdiv. Sucit vsak nedokazem prejavit matke, ktora sa tvari, ze ma na vrchole tej pyramidy uz davno seba a tvrdi, ze dieta sa jej zatial nepodarilo odstavit, lebo ona ma "zavislaka." Ale v skutocnosti, tak ako si to myslite aj Vy, ma na vrchole pyramidy nejake pozitivne dovody, preco este s dojcenim nesekla. Ale namiesto toho, aby sa rozhodla, co vlastne chce, napise bizarny clanok, v ktorom do eteru farizejsky vykrikuje, ake je ona "chudatko" a ziada ludi, aby "podpisali jej peticiu." Je ako male dieta, ktore chce ochutnat z torty, ale potom place, ze ju uz nema celu. Je to ako clovek, ktory sa napriek nespocetnym varovaniam vsetkych ludi tvrdohlavo rozhodne vstupit do armady a potom, ako je zraneny do celeho sveta vykrikuje, aka krivda sa mu stala. Tak presne je to aj s tou matkou. Jediny rozdiel je, ze ten vojak si stale zasluzi vacsi sucit.

lucia napísané 12.04.2011 00:47

A co sa tyka toho "zabrusovania do inych"a diagnostikovania Vas ako matky, alebo spravania Vasho dietata - radim Vam, aby ste sa posunuli o peknych par riadkov vyssie. V interakcii ja-Vy ste to Vy boli prva, ktora hodnoti, aky som ja nechapavy a nesucitny clovek/matka a ze Vam pripadam ako clovek, ktory z dialky sleduje hyperaktivne dieta a kruti si nad nim a jeho rodicmi hlavou. Takisto sa opovazujete povedat aj to, ze moj zivot je jednoduchy, pretoze ja nemam doma narocne dieta a z toho dovodu nemam ani predstavivost. Takze Vy mate pravo hodnotit moj zivot, ale ja nesmiem hodnotit Vas?

Interakciu medzi mnou a Vami by som narozdiel od Vas nikdy nenazvala diskusiou. Viete cim sa diskusia lisi od obycajnej hlupej hadky? Prave tym, ze v nej neexisutuje ten nami oboma spominany respekt. A nie, tato hadka nebola zalozena na tom, ze Vy mate skusentost a ja mam nazor na Vasu skusenost. Tato hadka bola o tom, ze za ziadnu cenu nedokazete prijat kritiku, ( co by bola ako konstruktivna ), ale radsej valate vinu na svoje nevinne dieta - zavislaka, nevyspeleho, nesamostatneho. Ak by sa nevyspelost dietata merala len na zaklade toho, kolko, alebo ako dlho potrebuje dojcit, tak nejaky novorodenec alebo dieta do pol roka by od samotneho cumlania nemalo cas sa ani nadychnut.

Cas opustit toto forum nebol vtedy, ked ste si Vy mysleli, ze k tejto teme nemam co dodat. Ten cas je prave v tejto chvili, kedy uz naozaj k teme a ani clanku nemam co dodat. Jedine ak to, ( a neberte to prosim ani ako radu, ani ako kritiku, len obycajne konstatovanie faktu), ze keby ste s rovnakou vytrvalostou a doslednostou odstavovali svoje dieta, s akou ste sa tu teraz so mnou hadali, s odstavovanim by ste problem urcite nemali :o))

pani, čo má skúsenosť napísané 12.04.2011 10:20

Napíšte článok o tom, čo ženu čaká, keď si dá za cieľ dojčiť svoje dieťa aspoň rok (je to predsa len taká magická hranica). Ako to úspešne zrealizovať - je ideálne do roka "ponúkať a neodmietať" ako odporúča WHO? Ako sa zachovať, keď dieťa počas dňa objavuje svet, nejaví záujem o prsník a matkinu blízkosť si začne vynahrádzať v noci. Čo ak matka neponúkne v noci prsník hneď, napríklad dieťa skúsi utíšiť inak, ale dieťa sa upokojí, len keď dostane prsník? Resp. keď dieťa nebude chcieť prsník cez deň, matka sa rozhodne nedať mu ho ani v noci, ako potom zariadiť, aby dojčila do roka? Môže matka presvedčiť dieťa, aby sa dojčilo len cez deň a v noci už nie? Aký postup zvoliť, aby dieťa neviselo na prsníku počas a po chorobe? Jednoducho, čo urobiť pre to, aby matka naplnila svoj cieľ bez toho, aby si dieťa na dojčenie nezvyklo, aby sa na dojčenie nebudilo, aby sa na prsníku netíšilo, skrátka aby po roku dojčenia nevykazovalo dieťa všetky známky, o ktorých píše autorka. A pošlite ho do redakcie, určite Vám ho uverejnia. Bude to lepšie investovaná energia, ako tieto naše prestrelky, z ktorých už mám žalúdočnú nervozitu.

lucia napísané 12.04.2011 22:55

Akosi sa mi neda prestat pisat, asi som zavislak. :o))

Rozhodla som sa, ze nenapisem clanok o tom, ako to zariadit, zrealizovat, uskutocnit. Rozhodla som sa, ze napisem podrobny prispevok o tom, ako som to urobila ja. Aj ja som mala vytyceny ciel (krasny ciel), ze budem dojcit do 1 roka. Ako som uz predtym pisala, svoju prvu dceru som musela odstavit nasilim v 9-tich mesiacoch, kvoli kontrakciam, ktore mi dojcenie sposobovalo. Bolo to pre mna zlozite hlavne po psychickej stranke, pretoze som mala pocit, ze svoje dieta ochudobnujem o pravo, ktore mu patri. Nebol vsak cas na prejavovanie zialu nad situaciou (ani nesplnenym snom), bol cas konat. Dcera v ten vecer dostala umelu vyzivu z flase a ani sa jej nedotkla, len hlasne prejavovala svoj nesuhlas a otacala hlavu za prsnikom. Sedela som v hojdacom kresle so zlomenym srcom a ju placucu drzala v rukach do 23:30, pokym sa placom neuspala. Polozila som ju do postielky a isla spat, o 2 hodiny neskor ma zobudil jej plac a situacia sa opakovala - dostala novu flasu s umelou vyzivou, ani sa jej nedotkla a v naruci mi plakala do 5. hodiny rano, pokym nezaspala. Rano sa rozhodla napit dzusu riedeneho vodou a takisto pila detsky caj. Ranajky zjedla normalne (ona uz v tej dobe jedla vacsinu jedal), ale ked prisiel cas na mlieko, situacia sa opakovala. Takto sme prezili 3 dni a 3 noci, po ktorych sa postupne dokazala napit aspon trochu z jej "noveho" mlieka. Trvalo to asi 2 tyzdne, co sa stale nechapavo pozerala na moje zahalene prsia a aj ked som jej vysvetlovala, ze uz su pre nu tabu, nechapala to. Ved ako mohla? Mala 9 mesiacov. Myslim, ze po nejakych 2 tyzdnoch sa rozhodla, ze to "nove mlieko" je predsa len lepsie ako nic a zacala ho pit bez problemov. Tazkosti v problemovych situaciach ineho typu (napr. poranenie), kedy treba dieta polaskat sme nemali, pretoze moje dcery od malicka dostavali prsnik len vtedy, ked bol cas na "jedenie/pitie." Tu nechcem nikoho kritizovat, ja viem, ze hlavne u novorodenca je niekedy velmi tazke urcit, ci place preto, ze je hladne alebo nieco ine. Urcite sa aj mne stalo, ze som dietatu ponukla prsnik a ono salo, napriek tomu, ze plakalo z ineho dovodu. Ale netrvalo mi dlho spozorovat, ze moja dcera by kazdy vecer najradsej zaspavala pocas dojcenia. Vedela som, ze po celom dni plnom starostlivosti o nu, dojceni, prani bielizne, vareni a pod. ja nemam a ani nebudem mat fyzicku ani psychicku silu travit posledne 2-3 hodiny mojho dna tak, ze budem sledovat TV alebo citat knihu s nou visiacou z mojho prsnika. A preto, kazdy vecer isla po poslednom vecernom dojceni do svojej postielky. Samozrejme, ze ona o takyto scenar nemala vzdy zaujem. Vtedy som si vedla jej postielky dala stolicku a sedela som, hladkala ju, rozpravala jej, pokym sa neukludnila. Casom si zvykla, ze toto je jej stereotyp, toto je jej scenar.

lucia napísané 12.04.2011 22:57

(pokracovanie)

Moja mladsia dcera mala priblizne 9 a pol mesiaca, ked sa zrazu zacala spravat "cudne." Tak ako pisete aj Vy, zacala objavovat svet a moj prsnik ju akosi prestal zaujimat. Ten svet, ktory zacala objavovat bol svet "dospelackych" jedal. Chcela vsetko to, co som jedla ja a niekedy sa mi zdalo, ze velkost jej porcie sa dokonca zhoduje s tou mojou. Kedze sa najedla ako "Valibuk," na mlieko jej v zaludku pocas dna vela miesta nezostavalo. Ona jedla a ja som odsavala. Ine to vsak bolo vecer. Vecer a noc bola pre nu akysi magicky cas, kedy si vyzadovala moj prsnik. Takto to islo priblizne tyzden. Potom sme sa z obdobia den/noc dospeli k obdobiu 2 dni jedenia a 2 dni dojcenia, ktore trvalo tiez asi tyzden. Prisla som na to, ze takto to fungovat nemoze, pretoze napriek mojej snahe odsavat, aby som podporovala produkciu mlieka, odsavanie 2-3 krat za den zrejme nestacilo. A tak sme sa dostali do akehosi "zacarovaneho kruhu" 2 dni nadbytku a 2 dni nedostatku mlieka. Nadbytok samozrejme nevadil tak, ako ten nedostatok. Bola som bezradna a preto som sa rozhodla zavolat pediatricke a ziadat ju o radu. Na zaklade jej vysvetlenia som pochopila, ze dieta sa asi chce "odstavit same." Vtedy som si spomenula na to novorodenecke obdobie mojej prvej dcery, kedy som sa rozhodla, ze vecer mi dieta z prsnika visiet nebude. Len zablesk tejto situacie v pamati mi dovolil pochopit, ze ak ju idem odstavit, musim ju odstavit nadobro, nielen cez den, ale aj v noci. Vedela som, ze sa mi nepodari predist "nocnej more" - situacii podobnej prvemu odstavovaniu. Takisto som si uedomila, ze moj zamer, moj krasny ciel dojcit do 1 roka sa mi nepodaril ani pri jednom z mojich deti. Bolo to pre mna obdobie maximalneho vycerpania, zmiesanych pocitov a sklamania. Ale clovek mieni, Pan Boh (osud, dieta...) meni.

lucia napísané 12.04.2011 22:58

Mila pani, ktora ma skusenost, MOZNO ci si po precitani tohto prispevku poviete, ze predsa v tom odstavovani deti do roka a po roku nie je az taky velky rozdiel. Mozno si poviete, ze som predsa mala pravo zucastnit sa diskusie tohto fora. A myslim, ze si urcite poviete, ze keby toto bol moj prvy prispevok, moja prva reakcia k nami rozoberanemu clanku, tak nasa hadka sa nikdy nemusela uskutocnit. Ospravedlnujem sa Vam!!! Neospravedlnujem sa za ani jeden z mojich nazorov, za tymi si stojim. Ospravedlnujem sa za ton mojej komunikacie. Aj ked ste to Vy boli prva, co ste ma odtialto vyhnali a hodnotili ma, JA sa Vam ospravedlnujem. Pretoze aj ked sa tvarim, ze nemate moj respekt a je mi jedno, co si o mne myslite, nie je to pravda. Moj respekt ma kazda matka, ktora sa dobre stara o svoje dieta. A tou matkou nepochybne ste, aj ked ste mozno niekde urobili chybu. Ja som clovek, ktory ma rad, ked ho ludia maju radi. A napriek predstieraniu, ze ste mi ukradnuta, vedomie, ze niekde doma, na Slovensku zaspava, alebo vstava clovek, ktory ma kvoli komunikacii so mnou zaludocnu nervozitu, to vedomie by mi asi dnes vecer nedalo zaspat. Takisto sa zamyslam aj nad tym, ze anonymita internetovej komunikacie je nevyspytatelna. Ja definitivne netusim, kto ste. Ale kedze ja som prezradila v niektorych svojich prispevkoch nieco z faktov mojho sukromia, aj ked je to nepravdepodne, nie je nemozne, ze by ste ma mohli poznat. Ak sa takato nahoda stala a Vy ma poznate, dajte mi to prosim najavo.

Prajem Vam aj Vasmu dietatu (detom) hlavne vela zdravia a spolocnej pohody a dlhy a stastny zivot.

lucia napísané 13.04.2011 02:54

Zabudla som napisat ( a ak by to nahodou niekoho zaujimalo), odstavovacia "nocna mora" s mladsou dcerou nam trvala 5 dni. 5 dni a 5 noci sme SPOLU PLAKALI v hojdacom kresle.

pani, čo má skúsenosť napísané 13.04.2011 14:25

Ja sa Vám ospravedlňujem. Som si vedomá, že moja reakcia na Váš príspevok bola štartérom zbytočnej hádky, aj keď je mi to ľúto, už sa to nedá vziať späť a teraz to tam svieti čierne na bielom. Neviem síce, kto ste, nepoznám Vás, ale zapamätám si Vás ako niekoho, kto sa mohol takisto podpísať na tomto fóre ako pani, čo má skúsenosť. To, čo ste písali o odstavení Vašej druhej dcérky, akoby ste boli písali o mne. Kiež by som mala v čase, keď mal môj syn 10 mesiacov na blízku niekoho, kto by mi povedal - aj takto to vyzerá, keď sa dieťa samo odstavuje. Ale v mojom okolí mali matky úplne inú skúsenosť, a to "samo" bolo o tom, že sa dieťa zo dňa na deň prestalo dojčiť samé od seba, bez toho, že by niečo mama urobila navyše. U nás to prebiehalo tak, že cez deň nič, v noci dožadovanie sa prsníka. Niektoré tie pocity som mala po čase presne ako autorka, a to ešte syn nemal ani rok. Ale bola tu predsa moja vízia, že budem dojčiť aspoň rok a že jednoducho sa musím premôcť, keď nechcem stratiť laktáciu, musím predsa dojčiť - aj keď v noci. Ako strašne zle mi potom padlo, keď mi niekto povedal, že takto si si ho predsa naučila sama! Paradoxne ma dojčenie začalo tešiť po roku, keď sa chcel syn sám od seba dojčiť aj cez deň a jednoducho si vypýtal, mama daj! A bola som šťastná, že som s tým nesekla, keď som videla, ako rýchlo sa napríklad dostal z choroby, alebo keď začal lepšie spávať, nebudil sa na kojenie (a ja som nemusela dať za pravdu tým, ktorí mi tvrdili, že takto som si ho naučila). Teraz však prišiel čas, kedy cítim, že ma moje dieťa znovu testuje, a ja myslím, že neurobiť rozhodný krok a povedať nie, premrhám niečo, čo sa už nebude dať vziať späť - ako tie moje reakcie. Vďaka Vám sa vo mne niečo zlomilo. Túto lekciu si zapamätám. Ďakujem. Želám Vám, nech sa Vám darí!

Katka napísané 06.04.2011 23:50

Dobre som sa zasmiala a myslim, ze to najlepsie pochopia tie mamy, ktore nieco take zazili zwinker U nas to tiez bolo ku koncu dojcenia take, maly by bol najradsej na prsniku celu noc, mal necele dva roky, a tak som aj napriek predsavzatiu, ze budem dojcit do dvoch rokov, zacala s odstavovanim skor. Tie pocity pred odstavenim, boli presne take, ako u Teba Big Grins

Mima napísané 06.04.2011 20:28

Jéééj, dobre humorný článok... Mr. Green Mr. Green

Ja kojím síce ešte iba (až) osem mesiacov, ale pocity mám podobné ako autorka... Takže s tým už seknem. Ostatné deti som tiež dlhšie nevydržala a maličká už začíba byť závislačka... Confused

Ale na článku som sa pobavila. Razz

Lucia D. napísané 06.04.2011 08:10

Jaaj, vyborne som sa pobavila. Velmi dobre poznam, aj ked par rockov uz ubehlismile Ja som dcerku kojila do roka, potom som uz bola v 6.mesiaci tak som nepokracovala, ale odstavenie bolo v pohode, hoci som neverila - nocne hodovanie byvalo tak zo 6 raz. Synceka som kojila do roka a pol a na to, aky to bol zavislak, velmi rychlo odvykol, hoci aj teraz mi este siaha pod tricko a mam uz 3,5 roka.

Skvele napisany clanok a vyborne postrehy.

pekny den a nech sa dari v boji!

lucia

Daniela napísané 04.04.2011 14:51

Chcela by som len povedat,ze kazda zena ma na vyber a pravo slobodnej volby,ako sa rozhodne ,urcite vie preco a z akych dovodov tak ucinila.

 

Ja som aj kojila aj flaskovala,viem o tom ,ze aj jedno aj druhe ma svoje pre aj proti smile

 

Nezavrhujem nikoho kto sa uz akokolvek rozhodne.

 

Dalej je myslim velmi vhodne sa spytat ,co si matka zela ci dojcitalebo umelu vyzivu,je to pravo volbysmile

 

Pamatam na obdobie ked sa tvrdo presadzovala umela vyziva,potom zase dojcenie,myslim si ,ze so vsetkym je to rovnako,ci s jedenim ci s modou vsetko sa vracia a obmiena,a v podstate sa pise stale o tom istom a nic novesmile

 

Miesto kritiky by sme sa mali sustredit na to co vsetko pozitivne,sme zazili so svojimi detickami a ako sa nam darilo ,alebo dari a delit sa o radostne o vsetko smile

A nie si zubami ,nechtami presadzovat svoj nazor,lebo ten moj je ten najlepsi smiesne zwinker

takakika napísané 03.04.2011 14:39

Pridám sa k davu a uštedrím Ti jednu medzi oči - tie fotky sú dosť presvetlené zwinker

Ponaučenie z krízového vývoja? Aj nabudúce sa nám zdôver so svojimi trápeniami, mi Ťa tu dorazíme Mr. Green

lucia napísané 02.04.2011 22:27

Ospravedlnujem sa, ak som znela az prilis zanietene, alebo nahnevane. Ale ja mam podobny pripad v rodine, kde matka dojci, alebo lepsie povedane, predstiera, ze dojci svojho 4 rocneho syna. A ja sa este stale neviem rozhodnut, ktora je ta najprimeranejsia emocia, ktoru by som mala pocitovat. Ale najpravdepodobnejsie je to hnev a znechutenie. Kedze mlieka uz nie je dostatok (alebo nic) tak problem riesia nasledovne: Maly ide do kuchyne, otvori si chladnicku, napije sa z krabice od mlieka a potom bezi do obyvacky, kde na neho s otvorenou narucou a obnazenym prsnikom caka jeho mama. Maly sa prisaje na prsnik a ked sa mu uz ta mliekova chut v ustach "minie," tak uteka opat do kuchyne a vsetko sa to opakuje dovtedy, dokym si to synacik praje. No ja neviem, ale nazvala by som to uchylkou...

dia napísané 02.04.2011 22:33

Rolleyes lucia, uchylne je uz len 'dojcit' 4 rocneho Eek

lucia napísané 02.04.2011 23:52

To je bez pochyb

dia napísané 02.04.2011 22:02

Aj keby malo 3 mesiace, nic to na tvojej sprave nemeni. V 2 rokoch si vsak uz dojka partizanka, a mozes si podla vacsiny kritickej obce tu pritomnej zelat peknu podprsenkusmile)) bez znasky buchnatov. a odsudenia. Len si myslim (dufam), ze ti neislo v prvom rade o vyjadrenie sa z bezpecnej vzdialenosti v kontexte 2 rocneho alibi zwinker

lucia napísané 02.04.2011 21:53

Clanok pritiahnuty za vlasy!!! Ak uz nehces dojcit, tak nedojci!!! Malym detom to trva najviac tyzden si zvyknut na "nove." A pri dvojrocnom dietati (ako autorkine) by som definitivne vsadila na presviedcanie, ze uz je velke a bude pit z hrnceka alebo poharika ako velke deti. 2-rocne dieta nechce nic tak velmi, ako byt a robit tak, ako dospeli. Kupila by som paradny hrncek a bolo by to. Matka nemusi a hlavne by nemala byt otrok!!! Aj male deti sa musia viest k tomu, ze aj druhi ludia maju svoje prava. A teda aj mamy. Deti su od prirody "sebecke," co je absolutne normalne, je vsak velmi zdrave vediet detom povedat NIE. To, ze niekto prestane kojit (a hlavne ak ma dieta viac ako rok ) este neznamena, ze sa matka o dieta nestara, alebo ho zanedbava. Ja som prestala kojit obidve dcery v 9 mesiacoch, nie zo svojho rozhodnutia. Planovala som kojit do roka. V prvom pripade to boli zdravotne dovody a v druhom sa mala odstavila sama, lebo ju to uz nezaujimalo... Takze nie, autorka clanku odo mna podporu ani podpis na peticiu urcite nedostane. P.S. a gramatika v tom clanku je priam na zaplakanie!!!

dia napísané 02.04.2011 22:06

No presne, po 2 rokoch dojcenia pisat radikalny clanok ze dojci proti svojej voli, to je fakt antivtip. Razz

austin napísané 02.04.2011 22:51

A ja dievcata s vami nesuhlasim. Ono sa vzdy pise ze treba dojcit, je to krasne, uzasne a super. A potom zeny, ktore to nemaju take krasne, super, bezbolestne a bez otaznikov si mozu pripadat jedine ako chudery (pripadne vadny vyrobok), ze citia nieco ine. Mna to irituje rovnako ako ked kazdy ocakava, ze budete cele tehotenstvo stastna, vysmiata a rozneznena a bez poychbnosti. Akokeby sa kazdemu tomuto stavu patrilo mat len jednu emociu, len jedinu spravnu farbu.

A teraz tu mame Alenkyn clanok, ktory (nezabudajme ze vysiel 1. aprila!!!!) humorne a s nadsazkou hovori o tom, ze hold mame spektrum emocii, zivotnych situacii a postojov k nim;-)

Co ste uz stratili zmysel pre humor? To uz je DOJCENIE tabu, ci bozstvo ci strana a vlada, ze nie je mozne o nom ani zartovat? Co jeden zart moze narusit posvatne poslanie zien dojcit dieta?

Uaaa pomooooc. Vsak je to krasne, obcas humorne, obcas otravne, obcas dojimave ako vsetko ine na rodicovstve a keby sme si zo seba samych nestrielali, tak by nam zo samej vaznosti stuhli svaly na tvari;-)

lucia napísané 02.04.2011 23:47

Austin, musim sa priznat, ze som si neuvedomila fakt, ze clanok vysiel 1.aprila a teda, ze je zrejme prvoaprilovym zartom. Preto som sa rozhodla si ho precitat este raz a zaujat k nemu nestranny postoj neovplyvneneny pocitmi z predosleho citania. Napriek vsetkej mojej snahe o nestrannost a autorkinej snahe o humor sa mi clanok stale nezda vtipny, ale hlupy. Je to sice dobre, ak si niekto vie sam zo seba strielat, ale ak si dotycna sama uvedomuje, ze dojcenie 2-rocneho dietata ju obtazuje, unavuje, obmedzuje a pod., vazne nerumiem, preco sa nerozhodne s tym skoncit, ale radsej napise clanok s "prosbou o podporu." Ak s tym, na co sa stazujes nechces skoncit, tak sa nestazuj. A na otazku: "Kto mu to vysvetli?" mam jednoduchu odpoved: "Ty mu to vysvetlis." Dvojrocne deti su zvycajne velmi bystre.

lucia napísané 03.04.2011 04:06

A este som zabudla reagovat na prvu cast Tvojho prispevku, kde hovoris, ze dojcenie nie je pre niektore zeny bezbolestne a krasne. Ja s Tebou uplne suhlasim a takisto suhlasim aj s Tvojim tvrdenim, ze cele tehotenstvo, dojcenie a rodicovstvo je zmes rozlicnych casto uplne opacnych pocitov. Myslim, ze zmiesane pocity o dojceni, tehotenstve a materstve maju vsetky zeny, vsetci ludia. Pre nikoho to nie je len krasne, bezbolestne a uzasne. A kazdy ma v hlave otazniky. Ja som velky zastanca kojenia, a s obomi mojimi detmi to prebiehalo bez problemov po fyzickej stranke - t.j. mala som dostatok (mozno az nadbytok) mlieka, deti jedli dobre, mala som kvalitnu odsavacku, pomocou ktorej som si robila zasoby mlieka, ak by som nahodou niekam chcela ist (co sa nestalo skoro nikdy:-)), aj po psychickej stranke som bola spokojna s rozhodnutim dojcit. Vlastne to nebolo rozhodnutie, bol to jednostranny postoj, vzdy som mala jasno v tejto veci a nikdy som ani na sekundu neuvazovala, ci budem kojit, alebo nie. To vsak neznamena, ze som dojcenie milovala cely cas a zakazdym. Boli dni a hlavne noci, ked som az taka nadsena z kojenia nebola. Rada by som bola nechala manzela alebo niekoho ineho prevziat opraty, aby som si mohla oddychnut. Ale manzel chodi na tyzdnovky a je doma len na vikendy, niekedy len v nedelu. Ja byvam v USA a cela moja rodina je na Slovensku. Muzova rodina byva od nas 7 hodin cesty autom. Takze tu nikto iny, kto by mi pomohol, nebol. Medzi mojimi detmi je rozdiel 15 mesiacov. Len niekto v podobnej situacii vie pochopit, kolko starostlivosti, trpezlivosti a sebazaprenia si taketo dve malicke deti vyzaduju. Ale robila som to, lebo som vedela, ze je to pre moje deti to najlepsie. A najcastejsie s laskou. Tym vsak nechcem povedat, ze zeny, ktore dojcenie vzdaju, alebo im to nejde by sa mali citit ako "chudery", alebo "vadny tovar."

Podstata mojho rozcarovania nad tymto clankom spociva v tom, ze 2-rocne dieta NEPOTREBUJE materske mlieko. Jeho imunitny system je vyvinuty, uz je normalnu stravu, mlieko z obchodu je pre neho rovnako dobre, ak nie lepsie (pre vyssi obsah vapnika a vit. D ). Preto ak autorku tohto clanku dojcenie zatazuje, nevidim dovod, preco sa takto trapi.

Kat napísané 03.04.2011 09:17

Tiez uplne suhlasim s Luciou.

Alenka z rise Divov napísané 02.04.2011 20:41

Doplnujuca informacia pre prestrelkujucich , moje dieta ma takmer 2 rokyzwinker

dia napísané 01.04.2011 21:14

Dojcenie ma svoje hranice kedy sa meni na neproduktivnu zavislost- vacsinou dietata, ale podlahnu tomu aj niektore matky. Existuje cas prestat dojcit a ked sa tento presvihne, ide to ovela horsie, no niektore matky sa podujmu zostat akymsi dojciacim stolom pre predskolsky drobizg a niekedy aj dve a poucuju druhych ze cirka 2-5 rocne deti potrebuju materske mlieko z 1000 dovodov. Aby nemali krivy nos, nohy a podobne. No sranda je to. Autorke radim s tym 'prasknut' co najskor. Svoje si odrobilasmile) aj nadcas a triezvo dobre uvazuje. Ja som prestala v 14 mesiacoch presne z dovodov ake ona opisuje. Nechcela som dalej dieta mylit a zavadzat a lakat na bradavky.

Kat napísané 01.04.2011 22:01

Dia, strnast mesiacov je ajaaaaj. WHO odporuca min. 6. Ja sama som dojcila "len" asi 11 a verim tomu, ze to bolo dost pre maleho aj pre mna, kedze nebol ziadny problem s odstavenim. Nemam vsak pocit, ze by autorka hovorila o odstavovani po jednom roku (kedze sama nespomina kolko to uz tak nedobrovolne dojci) ale o dojceni a starostlivosti o babatko ako takom.

V mojom ponimani autorkin clanok vysiela uplne ine posolstvo, a to asi taketo: Kaslite na deti a nech vas ani nenapadne otravovat sa s kojenim. Ved si treba zasexovat aj vypit a trosku sa zabavit, tak nech si zvykaju uz od zaciatku!!

No tak to dakujem pekne za takyto clanok! Sad

austin napísané 01.04.2011 22:07

Z dobre overenych zdrojov podslivkovej slivovice prisaham, ze je to blizsie k dvom rokom (dietata) ako k jednemu.

Alenka by isto nieco taketo neriesila po 6 mesiacoch abstinencie.

Na druhej strane Alenka nezufaj, aj Newman vravi, ze 2 dc vina nie su prekazkou dojcenia. Pri alkohole plati, pokym udrzis dieta, mozes;-)

Kat napísané 01.04.2011 22:30

V tom pripade suhlasim - ale mal by byt podla toho napisany aj clanok. Treba uviest veci na pravu mieru - v clanku sa vek dietatka nikde nespomina a je velky rozdiel medzi presadzovanim 'nekojenia a nezaujemu o babatko z uz spominanych dovodov' a medzi presadzovanim 'skorsieho odstavenia (resp. nepodporovanim nadmerne dlheho kojenia)'.

Lebo ked to naozaj zoberieme tak, ako to je napisane, tak potom skutocne skoncime tak, ako napr. v UK, kde si matka uz 4 tyzdne po porode kludne odbehne na celovikendovu party (dieta necha doma) a nikto pri tom ani okom nemihne (a to nevravim o ziadnej socialne slabsej vrstve ani teenagerke, ale dospelej inteligentnej zene. Tak posudte...)

dia napísané 01.04.2011 22:41

Po dlhych mesiacoch dojcenia moze podla mna aj beztrestne zahresitsmile Nemamdojem, ze clanok bol o anti-dojceni, skor o realite. Kazdy ma iny zivotny styl, ine priority a moja osobna skusenost s dojcenim po rku bola- ze ma to nadmieru otravovalo a obmedzovalo a z dieta sa stal odporny cucak tyran.

dia napísané 01.04.2011 22:46

Kat, no vidiet ze si sa este nebavila s ultrapravicovym kridlom dojcenia. Zarucujem ti, ze nad 6 az 1 rocnym dojcenim budu s odporom tsekat ze kruta matka, takto kratko dojcit.smile)))))

Kat napísané 01.04.2011 23:11

Hej, po roku dojcenia v tom ani ja nevidim problem. Ako minimum sa odporuca dojcit 6 mes. a mne tak bolo povedane a z toho, co som si nastudovala mi vzislo, ze ten jeden rok je take optimum. Po jednom roku dietatka by som povedala, ze to postupne uz prestava mat zmysel, skor sa to stava zavislostou. Ale teda ako som spominala, ziadny vek sa v clanku neuvadza a pokial sa veci maju takto, je to treba uviest na pravu mieru.

 

No a veru mas pravdu, s ultrapravicovym kridlom dojcenia som sa teda este fakt nestretla Big Grins Big Grins Asi to je naozaj tym, ze nezijem na Slovensku a tu v UK som zvyknuta na to, ze matky v prevaznej miere ani len neuvazuju nad tym, ze by kojili, jednoducho na to kaslu je mi to na otravu. Kojaca zena je tu raritou. Preto osobne velmi ocenujem ktorukolvek mamicku, ktora sa rozhodla pre kojenie, nech uz to je na hocijake (pre niekoho kratke) obdobie. Vzdy, lepsie je nieco obetovat a kojit, ako uprednostnit svoje sebecke potreby a nekojit vobec! A tak je to vlastne aj s celou starostlivostou o dietatko a materstvom, neda sa to, pokial nieco neobetujeme. Ale uz teraz asi zachadzam niekam inam, myslim, ze sa uz chapeme ... ;-)

Kat napísané 01.04.2011 21:01

Tento clanok mi pripada az pritiahnuty za vlasy a pomerne neopodstatneny. Zachadza tam, kam uz zasli velmi diskutovane zapadne matky a vieme, ako to dopadlo. (Teda aspon niektore z nas, ktore ziju v zapadnych krajinach).

Sama nie som za nekonecne dojcenie a som za, ze je dolezite byt v kontakte aj s "normalnym" zivotom, ALE treba si uvedomit aj priority...

Verim tomu, co sa spieva v jednej pesnicke "there is a time for everything". V nasich zivotoch je cas, kedy sa venujeme najma vzdelaniu, inokedy prevlada zabava, kariera atd. a pride aj cas, ked vacsinu nasho casu a cele nase bytie zaberie babatko. Ale predsa nic netrva vecne a ak niekomu pripada jeden alebo dva roky z celeho svojho zivota stravene intenzivnou starostlivostou o dietatko ako strata casu a obmedzovanie samej seba (lebo ved ja sa chcem radsej bavit a zit pohodlny zivot), tak miesto dietata by som ako vynikajucu alternativu navrhovala psa alebo macku...

dia napísané 02.04.2011 10:18

Kat, ja som dojcila prve dieta len vdaka UK prirucke o dojceni. Nebut tej knihy, nezvladnem to. Nas personal bol po tejto stranke absolutne nejapny a neznaly. Na nic hodna slovna sprcha o tom co musite a co nemozete, to ano, kedykolvek. Pocula si uz o Natural Childbirth Trust, napriklad? Ficia uz dlhe roky ako vedomostno-prakticky zdroj pre matky ktore chcu prirodzene veci okolo porodu a dojcenia. Takze nie je UK ako UK. Mozno ich system ma niektore kazy, avsak je zalozeny na hodnote nenutit a nepresviecat, ale pozitivne a maximalne pomoct v smere o ktory ma zena zaujem. U nas su moznosti vyberu okolo porodu aj dojcenia slabe. SK system je zalozeny na donucovacom technokratickom principe, brrr.

Kat napísané 03.04.2011 09:13

No hej, to je vsetko pekne, ale ja som v tomto konkretnom pripade nekritizovala UK osvetu a zdravotny system (aj ked toho by sa dalo tiez popisat hojne), v tomto smere si naozaj pocinaju dobre. Kritizujem skor naturu matiek, z ktorych vacsina zdiela podobne nazory ako sa spominaju v clanku - ibaze nie, ked ma ich dieta uz 2 roky, ale hned ked sa narodi, alebo este skor. Preto ma pri presadzovani podobnych nazorov (ze dolezite je sa bavit a mat svoj zivot a dieta bude aj tak ok, hlavne aby sme mali "fun") hned dviha zo stolicky.

Je fakt super, ze si si tuto UK priricku precitala a ze ti pomohla, ale neviem kolko dalsich zien - Britiek by si nasla, ktore by ju vobec len otvorili.

Tiez sa mi zda, ze ten pristup volneho vyberu dojcit alebo nedojcit je v UK az prilis volny. Nemyslim si, ze zena by mala vobec len dostat otazku od zdrav. pracovnika ci sa rozhodla dojcit alebo krmit umelym mliekom... Kazda zena by mala byt automaticky prirodzene vedena k dojceniu - pretoze je to predsa prirodzene. A ked to nefunguje, fajn, nic sa nedeje. Mnohym zenam a babatkam sa to z roznych dovodov nepodari. A nemyslim si, ze by sa na taketo zeny niekto krivo dival. Ale uz len ten postoj - ze uz v tehotenstve viem, ze si mozem vybrat podla toho, ako sa mi raci, a ani len neskusim, lebo nemam zaujem....no nepaci sa mi to. A tak to ide dalej aj v inych veciach.

dia napísané 03.04.2011 12:51

V tomto nesuhlasim Kat. Podla mna ta otazka ma zmysel, pretoze osveta a podpora na dojcenie v UK je dostupna kazdej matke pred porodom. Ak napriek tomu sa rozhodne nedojcit, je to smerodatne- but nevie, nechce, boji sa atd. Je to dospela osoba a nemozes na kazdu tlacit a presviecat ju v case ked sa narodi dieta, bolo by to horsie. A k tej zabave- pozri sa...lepsie je ak sa matka ide zabavit a byt inac funkcna a psychicky vyrovnana pri dietati ak je to pre jej psychicku pohodu dolezite. Niektora sa citi ako levica a nechce dieta opustit, ina sa ti psychicky zruti z toho ze sa od nej ocakava prave toto. A k tej knike o dojceni- nebojim sa toho, ze by ju pisali len pre srandu kralikov, bola to fakt podrobna klinicka kniha o tehotenstve, porode a dojceni pre proaktivnu asertivity chtivu verejnost (nie jednoducha velka obrazkova zlatanina). Pochybujem, ze nemala dost svojich citatelov.

Kat napísané 04.04.2011 09:58

Zena, ktora ma potrebu sa 4 tyzdne po porode ist zabavit a pit na celovikendovu party podla mna psychicky vyrovnana nebude, ani keby chodila kazdy tyzden... a jej dieta uz tym duplom nie. Ja nevravim, ze ma zena s malym dietatom len sediet doma na zadku. Ale aby som kazdy vikend volala babysitterku, lebo ja jednoducho musim ist von, inak sa v tom materstve asi zrutim a nemozem kojit, lebo inak by som si nikdy ani vypit nemohla - tak takuto zenu ja rozhodne za psychicky vyrovnanu nepovazujem. A ak je toto to jedine, co jej dokaze pomoct "prezit" materstvo, tak to je smutne a nevidim dovod, preco by sa to malo vseobecne akceptovat ako normalne!

Je vela inych sposobov, ako udrzovat vztahy s inymi ludmi, vela mamiciek chodi na spolocne plavania, cvicenia, do klubov, alebo len tak von... Vecer sa da ist na veceru, alebo len tak na drink, samozrejme, ked sa da a dieta je zdrave (aj to som zazila, ze mamicka sa z muzom isla kludne na noc bavit, dieta im malo horucky, ale sak co, ved im ho opatrovali a potom bola prekvapena, ked rano maleho chytili febrilne krce...), nemusi to vzdy len skoncit kazdovikendovou ozranparty...

Kat napísané 04.04.2011 10:21

Ja myslim, ze celkovo nerozpravame uplne o tych istych veciach a z toho isteho pohladu... skusenosti, o ktorych pisem, nie su ani z priruciek ani zo statistik, su to moje osobne zazitky a skusenosti tu v UK. Je to jednoducho takato mentalita zien, pohodlna a lacna, a hlavne nezmenitelna, pretoze je taka pohodlna...

Celkom ma zaujala tato tvoja veta: "Je to dospela osoba a nemozes na kazdu tlacit a presviecat ju v case ked sa narodi dieta, bolo by to horsie." Moja skusenost je ta, ze tieto zeny sa nerozhoduju az ked sa im narodi dieta, o tom, ci budu dojcit alebo nie, sa rozhodli uz davno predtym a vacsinou nie podla odbornych kniziek alebo z NCT classes, ktore si dakde spominala, ale skor podla toho, co sa im zda jednoduchsie. (resp. co je mensia otrava - co dojcenie pre nich rozhodne je, lebo ich to drzi viac doma pri dietati a bez alkoholu). Napokon midwife s kazdou zenou prechadza temu o dojceni myslim ze v 36. tyzdni. Navyse, dojcenie sa po tisicrocia povazovalo ako normalne a automaticke (ved ako by sa inak tie deti nakrmili) a zrazu hovorime o nejakom tlaceni na zeny, akokeby to bol zlocin? A kam dalej tato nasa ludska pohodlnost povedie? Co bude dalsia vec, ktora sa nam nebude zdat normalna, len preto, ze otravuje nas spolocensky zivot? A kde sa to zastavi?

O pristupe anglickych zien k materstvu a ich svetonazoru by som tu vedela napisat eseje. Ale asi by to nemalo vela spolocne s clankom.

V juni tiez zacinam NCT classes, ak to nejako zmeni moj nazor, mozno potom daco este napisem... zwinker

janag napísané 01.04.2011 18:42

Bežalo to u nás rovnako, ale v 19 mesiacoch som to vzdala kvôli tomu pánu a dvom deci červeného. Big Grins Big Grins Big Grins Big Grins

slavomira napísané 01.04.2011 18:32

Ja prave postupne prestavam dojčit, maly mal prave 7 mesiacov a ma 10 kg dokrmujem ho uz od 5 mesiacov príkrmami lebo samotne materske mlieko mu uz nestačilo. Tak teraz kojím uz len vecer a v noci ked sa zobudí ale cez den mu ešte raz davam ešte umele mlieko a postupne sa mi mlieko straca a robím to koli tomu ako sa opisuje v tomto članku, nechcem zažit to aby mi dieta vyhrnalo na verejnosti tričko a hadzalo sa o zem ze chce cecat vydela som to na vlasne oči u mojich kamaratok a som si povedala ze tak toto nie. Oni maju uz deti pomaly dvoj ročne a nevedia prestat dojčit a deti im nechcu nič ine papat len materske mlieko tak načo je to dobre???

dharma napísané 01.04.2011 19:01

no nakoniec tu budú všetky matky, čo koja za chudery, čo si nemôžu ani normálnu podprdu obliecť alebo zasexovať Evil

ja som kojila rok a pol, moje decko žiadne hysáky nemalo ani tričko nevyhŕňalo...dokonca som skoro 9 mesiacov z toho aj do práce chodila zwinker

zase netreba z kojacich žien robiť otrokyne vlastných detí...kto si ako vychová a zariadi, tak aj má Cool

Andrea napísané 01.04.2011 18:11

Krasny clanok, rovnako ako aj ten vcerajsi, na ktory je tento odpovedou.

Ja som sa po mesiacoch hladania, vzdelavania a posudzovania informacii (od fanatikov dojcenia az po nazory, ze dojcenie nemoze dietatu nic dobre ponuknut...) rozhodla prvu dceru kojit. Nebolo to lahke, lebo som zaroven - hned ako som sa vratila z porodnice - pracovala (pre podnikatelov v cestovnom ruchu je leto, ked sa narodila mala, plna sezona a tak som nemohla chybat ani jeden den), ale na stastie mala takmer od zaciatku uprednostnovala spanok a cez noc spavala - zvycajne smile Kojenie sme skoncili v 9om mesiaci, lebo sa tak vlaste sama rozhodla - uz ju to moc nebavilo. Momentalne mam druhu dcerku, ktora ma 5 mesiacov a este stale ju len kojim (aj v tom pripade sme vsak boli stastni - cez noc spava) a zase si som povedala, ze uvidime, ako nam to pojde...Kojenie ma tesi, ale tiez sa tesim na chvilu, ked si budem moc zajst s kamoskami na drink, ked budem moct zase vytiahnut zo spodu skrine sexi cipkovane spodne pradlo a ked budeme moct vyjst von bez toho, aby som sa obavala o to, kedy ma mala jest a ci budem schopna ju niekde v sukromi nakrmit (kojenie na verejnosti je pre mna bohuzial tabu..)

Takze - kazdemu, co mu najviac vyhovuje a hlavne sa do nicoho nesilit! A ignorujte vsetkych agitatorov, ci uz kojenia, alebo flase! My mamicky vieme najlepsie, co je dobre pre nase deti.

ivana napísané 01.04.2011 17:16

Ja som kojila tri tyzdne, a po trapeni som povedala dost, maly si pekne papal z flasky tolko, kolko mu chutilo, a teraz ma jeden rok, je zdravy, baculaty, a cicik ho vobec nelaka *:-)

dia napísané 01.04.2011 21:38

Ivana, ale to tiez nie je dobre dieta vobec nedojcit. Aj ked vyzera dobre, nasledky na zdravi sa prejavia v neskorsom veku. Dietatu nicim nehradis latky obsiahnute v MM. Nezalezi ci dieta dostane odstriekane mlieko alebo z prsnika, hlavne je ci ho papa. Nedojcenemu prsnik nechyba, pretoze ho nedostalo. Je to v podstate prva lekcia v zivote a ked to skonci flasou a umelou vyzivou je to smutne a druha trieda namiesto prvej, aj ked sa vseobecne naoko tvrdi ze to nevadi, aby matky ktore dojcit nezvladli nezufali a necitili sa menejcenne.

Popoluška napísané 01.04.2011 14:14

Na 1. april, krasny clanok, mam uz dojcenie niekolko dost rokov za sebou, ale povegetila som si Razz Razz Razz

Ivana napísané 01.04.2011 12:55

Váš komentár

 

Podla mna by sa mala kazda zena slobodne rozhodnut, ci bude a ako dlho bude dojcit.

Nemali by sme odsudzovat ani tie, co dojcit uplne odmietaju, ale ani tie, co sa rozhodnu vydrzat co najdlhsie. Je to pravo kazdej zeny!

 

Pri prvom dietati som sa citila bombardovana zo vsetkych stran, aby som dojcila a dojcila. Nebolo to spravne, citila som sa otrasne. Pri druhom dietati som si sama povedala pol roka a dost a kazdy v mojom okoli to respektoval, nech uz mal nazor akykovek!

Monky napísané 01.04.2011 12:43

Rozmyslam do ktorej armady patrim ja. Kojila som pol roka, na zaklade mojho rozhodnutia sme to zapichli, isla som do prace. Mam svoju armadu?zwinker

Prosim doplnit do clankuzwinker)

zuzula napísané 01.04.2011 12:41

Ked nechces a tak strasne ta to obtazuje, tak nedojci.... ked chces, tak ano, sama sa rozhodni ako dlho... zivot je otazka priorit, si dospela, mas pravo si zvolit (nielen zastupcov v parlamente) a potom znasat za svoje rozhodnutia (vsetky v zivote) nasledky (pozitivne aj negativne). Moj nazor je, ze dojcenie ako take treba podporovat a tym, ktore to chcu, pomahat. smile

Martin napísané 01.04.2011 08:21

jes zwinker

Ja som v pozicii toho pana v posteli. Tiež máme svoje práva! Aj ja chcem podpísať petíciu! Big Grins

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
Kinkin napísané 11.04.2011 16:39

Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoj prsník,

a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

Mor ty len, a voľ nedojčiť, ako byť otrokom.

Marisa napísané 11.04.2011 16:20

V tomto spoločenskom ovzduší sa naozaj nedajú povedať tieto veci nahlas, vidím na svojich kamarátkach, ktoré keď prestali dojčiť, mali potrebu to nahlas zdôvodňovať, vyzeralo to, akoby sa za niečo ospravedlňovali tomuto svetu. Ale dala si mi dobrý tip, keď seknem s dojčením ja, a niekto sa opýta prečo, poviem, že som mala strašnú chuť na becherovku a už sa to viac nedalo vydržať Mr. Green

misa napísané 09.04.2011 10:41

Ved to je vtipne :-)

A ti zaviskĺaci, no, su...

Ja som mala syna takeho - do roka a pol to bolo den - noc (naozaj celu noc som spavala s vyhrnutym trickom) a cez den kolkorazy - aj desatrazy. Ale mna to uz vycerpavalo, chcela som sa dat dokopy, syn si vypapal naozaj dost, a aj ja som si povedala ze dost.

Tak som par dni spavala v obyvacke, v noci ho tisil manzel. Cez den som mu jednoducho povedala ze "nemam" a tak podobne. Trvalo to asi tyzden, ale bola som dosledna. Aj napriek malym scenkam. Nepripadalo mi to vobec tvrde, ved uz jedol prakticky vsetko...

Takze povzbudzujem aj ine mamy, aj zastankyne kojenia (ktorou som aj ja), ze ak citia, ze je cas prestat, nech nemaju zle svedomie a necitia sa preto zlymi mamami a nech su dosledne. Ved deti potrebuju nielen ich mlieko, ale ich cele - zdrave, vyspate, vitalne...

15

lucia napísané 09.04.2011 13:41

Misa, konecne komentar, ktory je PLNY pravdy!!! Dakujem!!! Jedine, co tymto matkam chyba, je doslednost a snaha vydrzat. Odstavovanie nie je pre nikoho jednoduche, ci to uz robis, ked ma dieta 9 mesiacov, alebo 2 roky. Dieta bude plakat a domahat sa svojho. Matka by sa vsak nemala podlahnut a citit, ze mu ublizuje. Dieta hladovat nebude a bude mat mamicku, ktora sa bude moct o neho lepsie starat, pretoze bude mat na to fyzicku aj psychicku energiu.

koza tina napísané 08.04.2011 15:47

Aj ja som myslela ze to uz nikdy neskonci.Moj najmladsi bojkotoval vsetko tekute okrem MM.Stale som sa pytala pediatricky kde som urobila chybu ze moje dieta odmieta vodu,caj,ine mlieko skratka cokolvek ine v tekutom stave okrem MM.Doslova stav zufalstva som prezivala pri jeho 2 narodeninach. Uz som to chcela ukoncit aj sme ho poslali k babke ze mozno jednu noc preplace a bude dobre,nie nebolo.Rano mi mama volala ze mam prist,dieta sice kludne ale 24 hodin bez tekutin nemoze ostat.Prvy krat sa dokazal napit vody az ked mal dva a pol roka,v ten moment som myslela ze sa zblaznim od radosti.A tak sme sa postupne dopracovali k uplnemu koncu kojenia.Trvalo nam to dva roky a sedem mesiacov.Ale aj teraz ked uz ma skoro 5 rokov si pride pohladkat svoje cicuse a veru obcas sa este opyta ci mam jeho mliecko.Obcas mu pride luto ked vidi ako ina maminka koji svoje dietatko,ale to mu rychlo vysvetlujeme ze to dietatko sa uz nevie dockat kedy bude velke a bude pit tak ako velkaci.No a ked spadne alebo sa boji tak vzdy dobehne a povie mama dolu a ja musim Mr. Green a uz sa pritisne k prsiam a o minutu uz odbieha.Este ho potrebujem dostat z nasej manzelskej postele do ktorej sme ho naucili my rodicia,teda ja lebo sa mi nechcelo behat hore dolu pri nocnom kojeni.Ak nie je pri nas tak okupuje postel svojej starsej sestry.Dufam ze aj toto zvladneme a potom sa uz budeme smiat akeho sme mali doma zavistlaka.

Zuzana napísané 08.04.2011 08:39

Nie je lahke povedat si jednoducho nedojci ked dieta vidi matku a hned jej lezie pod tricko, rada by som pocula nazory, ako ste ukoncili kojenie pri 1 a pol rocnom "zavislakovi na prsniku". Taktiez nocne revy bez prsnika sa nedaju utisit a mlieko z flase razantne odmieta uz od svojich 4 mesiacov. Je tu dost reakcii matiek ktore nemaju podobnu skusenost, takze nevedia o com to presne je.

ALenka z rise Divov napísané 08.04.2011 12:55

Presne toto riesim, konecne niekto kto vie o com hovorim zwinker

lucia napísané 08.04.2011 20:46

Je pravda, ze podobnu skusent nemam, lebo som kojila len do 9 a 10 mesiacov, ale neznamena to, ze neviem, o com hovorim. Ja som (ako som uz v predoslych prispevkoch napisala ) velky zastanca kojenia, pred narodenim mojej prvej dcery som sa v tejto oblasti vzdelavala pomocu knih a aj kurzov. Ale neznamena to, ze matky, ktore nedojcili, alebo dojcili len kratko by som zahrabala pod ciernu zem. Takisto to vsak neznamena, ze vsetko spojene s kojenim a kazdu jednu metodu povazujem za spravnu. Je tazke a niekedy velmi krute kritizovat inych za ich sposoby a metody, ale kedze je tu verejne rozvinuta debata, dovolim si to. Prsnik je v prvom rade zdroj vyzivy a tak by to aj malo zostat. Aj ked pre velmi male deti, je to pochopitelne aj zdroj uspokojenia, pretoze jeho teplo a makkost vyvolavaju v dietatku pocit bezpecia, pocit "znameho." Pre vacsie deti, ktore su este stale kojene, by vsak prsnik mal by len zdrojom vyzivy alebo tekutin. Vase dieta si preto pyta prsnik na ukludnenie ( napr. po poraneni ) pretoze ste mu to tak vstepili ked bolo malicke a akosi ste zlyhali ho od toho postupom casu oducit. Pre vacsie deti existuju ine metody ukludnenia, odputania pozornosti od niecoho neprijemneho a pod., ako ho nechat hladkat Vase prsia, pripadne zacat kojit, len preto, aby sa ukludnilo. Myslim, ze matky sa k tomu casto utiekaju, pretoze je to metoda zarucena a rychla. Ano, je to omnoho jednoduchsie (tak ako so vsetkym pri vychove dietata) to robit tak, ako si to praje dieta, alebo co je pohodlne pre matku/rodica. Ale to neznamena, ze je to najspravnejsie. Tak ako aj s tym spanim v manzelskej posteli. Toto je fenomen, ktory si ja neviem dost dobre vysvetlit. A preto by som poprosila niekoho v tejto pozicii, aby mi blizsie opisal, ako to vlastne prebieha. To vase deti (dieta) chodia spat vtedy kedy Vy? Alebo ich date spat Vasej postele a Vy idete spat neskor? Preco potom nespi vo svojej posteli???? Alebo si pri neho lahnete dokym nezaspi a potom odidte? A Vy a Vas manzel spolu sexualne nezijete? Alebo to nebodaj prebieha s dietatom vo Vasej posteli? Prepacte mi ten mierne sarkasticky ton, ja viem, ze urcite musite by z tejto situacie vystresovani a boli by ste najradsej, keby sa skoncila. Myslim, ze vacsina rodicov by mi dala za pravdu, keby som povedala, ze je to chyba rodicov (alebo matiek), ze sa s takymto problemom stretavaju. Lebo si ich tak sami vyucili. Ano, je to omnoho pohodlnejsie, vacsina matiek aj pise, "nechcelo sa mi behat po dome kvoli nocnemu kojeniu..." A od tohto problemu sa odvija aj ten problem predosly. Kedykolvek dieta v noci zamrnka, zaplace (co pri vacsich detoch malokedy znamena, ze je hladne), uz aj ma v ustach prsnik.

pani, čo má skúsenosť napísané 08.04.2011 22:42

Lucia, Váš príspevok sa mal skončiť už pri prvej vete. Práve preto, že nemáte podobnú skúsenosť, znamená to, že neviete, o čom je táto téma. Vyhovuje Vám podsúvať všetkým okoloidúcim Váš svetonázor? Gratulujem.

Kat napísané 08.04.2011 23:17

To som prekvapena. Mne sa prave naopak zdal tento prispevok dost logicky a aj poucny... A neznelo mi to ako cisto Luciin svetonazor, ktory si sama vycucala z prsta. Neviem, ci to naozaj tak je, ako pise Lucia, ale urcite sa mi to zda byt hodne zvazenia.. Konecne niekto priniesol aj nejaku uvahu o dovode/rieseni, nie len stazovanie, ze takto to je, tu som sa ocitla a pomoct si neviem...

lucia napísané 08.04.2011 23:58

Mila pani, ktora ma skusentost - ja velmi dobre viem, o com je tato tema. Tato tema je o tom, o com je cele materstvo, rodicovstvo a dojcenie. Tato tema je o tom, ze vsetko ma svoje dovody, klady, zapory ale aj sposoby riesenia problemov. Tato tema je o tom, ze matka nemusi a nemala by byt otrokom. Tato tema je o tom, ze povedat dietatu NIE nie je trestnym cinom. Ja som sa nesnazila nikoho urazat, len dovodit. A predostriet aj druhu stranu veci, ze za vela problemov si matky zial mozu samy.

Svoj nazor nepodsuvam nikomu, toto je verejna debata a ja som v nej vyjadrila svoj nazor. Debata by nebola debatou, keby v nej neexistovali protichodne nazory. Vy aj ked mate iny nazor ako ja, ste sa neodvazili napisat nic podrobnejsie, zrejme zo strachu, ze za Vas nazor by Vas tu mohol niekto "ukrizovat,"tak ak Vy mna. Tak k tomu Vam zasadne NEGRATULUJEM!!!

pani, čo má skúsenosť napísané 09.04.2011 09:36

Prídete mi ako človek, ktorý z diaľky sleduje rodičov s hyperaktívnym potomkom a pozerá na nich pohoršene: preboha, čo to majú za nevychované decko. Ale tak už to býva, že komu v rodine nepribudlo náročnejšie dieťa (napríklad kategória závislák na kojení), nemá predstavivosť. Vy okrem iného nemáte skúsenosť s tým, čo je to dlhodobé dojčenie - také, ktoré si dieťa uvedomuje, o ktoré si jednoducho povie "mama, daj." Keby ste prišli pod tento článok diskutovať ako jedna z tých, ktoré majú toto za sebou a napíšete, čo Vám pomohlo, vtedy by som to vedela prijať. Takto mi to pripadá ako jednooký medzi slepými sa zjavil a diagnostikuje tu iným matkám ich zlyhania, poučuje ich o chybách, dáva návody na život. Mimochodom, k tým Vašim posteľovým nebodaj otázkam - sú páry, ktoré nemajú morálny ani iný problém milovať sa hoci pri kojení. Máte názor aj na tento fenomén? Niekde ste o tom čítali?

lucia napísané 09.04.2011 14:14

Mila pani, co ma skusenost, Vy mi zase pripadate ako matka, ktora v zivote nepovedala svojmu dietatu NIE, nielen co sa tyka kojenia, ale cohokolvek ineho. Vy mi pripadate ako matka, ktora svojmu dietatu dovoli vsetko a potom sa kazdemu stazuje, ake tazke to s jej dietatom je. Vy mi pripadate ako mama, ktoru dieta diriguje uz v ranom veku, pretoze mu nedokazete nic popriet, aby nahodou neplakalo. To, ze som odstavila dieta v 9 mesiacoch a nie pri 1.5 neznamena, ze to bolo jednoduche. To si myslite, ze moje dieta bolo s odstavenim spokojne, len preto ze este nevedelo rozpravat? Ja by som bola radsej v takej pozicii, ze by som si sama mohla vybrat, kedy svoje dieta odstavim. Ale zial, nemala som na vyber. Okrem 9 mesacnej dcery som mala v bruchu 6 mesacnu dceru a kojenie mi zacalo sposobovat kontrakcie. Takze som mala moznosti len dve, bud odstavim, alebo sa mi druhe dieta narodi v 6. mesiaci. Tak ako pise vo svojom prispevku Misa (ktora odstavovala vacsie dieta), trva to priblizne tyzden, kym dieta prestane plakat a zvykne si na nove. Samozrejme, ze kazde dieta je ine, ale cim je clovek doslednejsi, tym sa uspech dostavi skor. A nie mila pani, nikde som o tom necitala. Je to totiz len bezna ludska logika, ktora Vam zrejme chyba. A mimochodom, mam doma hyperaktivne dieta. Kazdy den je narocny. Ale kedze som silna (a viem mu urcit hranice ), zvladam to.

pani, čo má skúsenosť napísané 09.04.2011 15:06

Musím Vám opäť zagratulovať, lebo dokážete urobiť kompletnú a hĺbkovú psychoanalýzu druhého človeka na základe jednej až dvoch viet. Viete, nespadla som učená z neba, učím sa každý deň, ideálne na vlastných chybách, keď si neviem s niečím rady, požiadam niekoho o názor, niekoho skúsenejšieho ako som ja, ale keď o radu nestojím, tak si ju nepýtam (to znamená ani len nahlas nevyslovím pochybnosť, lebo rada je hneď tu). Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, či niekto túži po Vašom názore?

lucia napísané 09.04.2011 15:41

Mila pani, ktora ma skusenost - toto bude moja posledna reakcia na vasu reakciu, pretoze sa to tu zvrhlo k nepodstatemu tliachaniu a predbiehaniu sa, kto koho dokaze vyhecovat, alebo viac nastvat. Pre mna je to len mrhanie casom, ktory mozem travit s detmi. Ano, po mojom nazore tuzi vela ludi a dokonca si ho aj vela ludi vazi. Ludia, ktori netuzia po nazoroch inych ludi by zrejme nemali navstevovat verejne fora a diskusie, pretoze je velka sanca, ze tieto sa tam vyskytnu.

pani, čo má skúsenosť napísané 09.04.2011 21:40

Problém je, keď sa na fóre objaví človek, ktorý nemá čo k téme povedať, napísala som Vám to už na začiatku, nemuseli ste reagovať. Sústavne tu prezentujete, že odstavenie je problém len pre tie ženy, ktoré sú nedôsledné, útlocitné, nevedia vydržať, podľahnú - malému urevanému tyranovi. Dieťa predsa plače z rôznych dôvodov, niekedy sa za sériou "neproduktívne" predojčených nocí skrýva len to, že dieťa má zrazu "hubu plnú zubú." Ak mám naopak pocit, že ma moje dieťa skúša z rozmaru, no tak mu nedám, ale si ho priviniem k sebe čo najsilnejšie, a držím, kým ho neprejde zlosť, vzdá to a nezaspí. Častokrát dojčeniu pripisujeme, že sa dieťa budí v noci ikskrát, ale v mojom okolí mám ypsilon prípadov rozčarovaní, keď ani po dvoch mesiacoch nemá dieťa ustálený spánkový režim. Jednoducho nie každé dieťa je ihneď vyspelé - keby bolo, odstaví sa skôr (tak sa predsa prejavuje jeho samostatnosť). Na vážkach odstaviť-neodstaviť (vyspať sa/byť fyzicky a duševne ok, nemať tričko vyhrnuté pred celým mestom) býva aj pozitívna skúsenosť pri priebehu choroby dieťaťa - keď odmieta pri teplotách čokoľvek jesť, piť, vtedy je prsník ako záchranné koleso, povzbudí Vás, že kým zbytok rodiny je na antibiotikách týždeň, kojené dieťa je späť v hre po 3 dňoch. Toto všetko si môže skladať mama v hlave, keď sa rozhoduje, ako ďalej. Nie plač, alebo tyrania sú na prvom mieste v rebríčku, prečo to ešte neurobila (neschopná nedôsledná mater jedna)

lucia napísané 10.04.2011 01:13

Mila pani, ktora ma skusenost. Tak ako som podla Vas nemusela reagovat ja na Vas prispevok, takisto ste nemuseli Vy reagovat na moj. Aj ked Vy si to ocividne nemyslite, kazdy clovek ma pravo na slobodne vyjadrenie nazoru. Podla Vasho zmyslania, nikto nemoze mat nazor napr. na politicku situaciu, ak nie je politik, alebo nazor na knihu, ak nie je literarny krititk. Prezradim Vam jedno tajomstvo. Zuby rastu aj inym detom, nielen tomu Vasmu. A dokonca aj takym detom, ktore nikdy neboli kojene. Ak povazujete za spravne svoje dieta ukludnovat prsnikom, tak sa necudujte, ze je na nom zavisle. Vase dieta bude mat rozlicne bolesti a trapenia az dokonca svojho zivota, tak ako aj vsetci ostatni. Znamena to, ze bude mat k dispozicii Vas prsnik? To, ze dieta neprespi celu noc este neznamena, ze vzdy ked sa preciti, tak ma dostat prsnik. Ked som povedala, ze dietatu trva priblizne tyzden sa prisposobit novej situacii, tym som nemyslela, ze po tyzdni nekojenia uz prespi celu noc. Po tyzdni nekojenia si zvykne na to, ze uz pije ine mlieko ako materske. To vsak neznamena, ze sa nebude v noci budit. Moja dcera mala 2 roky a 2 mesiace, ked konecne prespala celu noc. Poznam pripady, kde deti neprespali celu noc, az pokym nesli do skoly.

Ano, tak ako hovorite, kazda mama si v hlave sklada svoj rebricek priorit a podla neho sa rozhoduje odstavit/neodstavit. Ak je na vrchole Vasho rebricka pozitivum, ako napriklad Vas pripad choroby a mate pocit, ze to je pre Vas omnoho dolezitejsie, ako Vasa vlastna psychicka a fyzicka pohoda, tak kludne pokracujte, ja ani nikto iny v tomto fore proti tomu nic nema. Ak vsak citite (tak ako aj autorka tohto clanku ) ze by ste uz boli rada vrchole tohto rebricka sama, pripadne s kamaratkami, manzelom, cigaretou, poharom vina alebo vyletom, ale zaroven svojmu dietatu neviete odopriet prsnik, ako jediny mozny a spravny sposob ukludnenia, necudujte sa, ak sa Vase sny nenaplnia do tyzdna.

pani, čo má skúsenosť napísané 10.04.2011 11:20

Viete prečo do diskusie o zemetrasení pozvú seizmológa a nie kaderníčku? Všetci môžeme mať názor, no relevantnejší je ten, ktorý vychádza z nejakého konkrétneho pozadia, napríklad vlastnej skúsenosti. Vy ste pri odvolávaní sa na prvý dodatok americkej ústavy opomenuli, že toto je veľmi konkrétna, špecifická téma, ktorú zo všeobecného spoločenstva matiek bude zaujímať predovšetkým veľmi konkrétna skupina matiek nachádzajúcich sa v podobnej situácii, ako je autorka článku. Podľa môjho názoru, to čo matky zvažujúce odstavenie hľadajú v článku či pod článkom, je jednoducho ľudské pochopenie. Aj Vy po ňom túžite, píšete predsa toto: "Medzi mojimi detmi je rozdiel 15 mesiacov. Len niekto v podobnej situacii vie pochopit, kolko starostlivosti, trpezlivosti a sebazaprenia si taketo dve malicke deti vyzaduju." No diskutovať Vašim štýlom, to by Vám niekto napísal toto: "Mali ste si naplánovať väčší vekový rozdiel." Viete, len niekto v podobnej situácii ako je autorka článku vie pochopiť, ako sa cíti - a najmä zasvätenej osobe sú úplne jasné, zrozumiteľné tie veci medzi riadkami, ktoré sa autorka neobťažovala do článku zakomponovať - dôvody, pre ktoré ešte s dojčením nesekla. Je mi ľúto, že ženy v tejto situácii posudzujete ako neschopné poradiť si s problémom. Všetko má predsa svoj čas, rozhodnutie v nás dozrieva nie 5 minút. Mne čas pomohol pochopiť niektoré veci, ako napríklad tie zuby. Neviem síce prečo ste nadobudli dojem, že prsník používam ako leukoplast, lebo jediné, čo som chcela povedať bolo, že som obyčajným pozorovaním som dospela k tomu, že bez ohľadu na to, či dieťa kojiť budem alebo nie, bude sa budiť z iks dôvodov. A keďže čas plynie a ukazuje sa, že prespí čoraz viac, môžem konštatovať, že to čo som v nejakom životnom období posudzovala ako závislosť, je len jeho nezrelosť, nesamostatnosť. Článok ma každopádne pobavil, lebo len ten, kto sa neberie vážne, a dokáže sa smiať sám na sebe, môže napísať tieto riadky. Inak sa tomu hovorí aj nadhľad.

lucia napísané 10.04.2011 23:12

Mila pani, ktora ma skusenost. Ani ja by som nechcela, aby mi dom stavala cukrarka.... Ak vsak nahodou mate nejaku zdravotnu indispoziciu, ktora vam neumoznuje vnimat, kde sa prave nachadzate, tak mi je vsetko jasne. Mila pani, toto nie je televizna relacia Pod lampou a ani seminar pediatrov a detskych psychologov organizovany SLK. Toto je obycajne internetove forum, kde sa moze vyjadrit ktokolvek. Ak sa Vam moj prispevok zdal nefundovany, nemuseli ste ho vobec brat do uvahy. Vy ste vsak nan reagovali s arogantnym atakom, ze moj prispevok sa mal skoncit uz pri prvej vete a ze tu nemam co hladat. Na zaklade mojich zivotnych skusenosti sa mi skyta myslienka, ze vas utok bol sposobeny tym, ze ste si sama uvedomili, ze aj Vy ste jedna z tych, ktorych kritizujem, ze ste tercom mojej kritiky, ktoru neznesiete. Inak sa tomu na Slovensku hovori aj - Trafena hus zagagala.

Je mi velmi luto, ak som znela ako matka, ktora nevie pochopit alebo ponizuje. Ja som v skutocnosti clovek, ktory sa snazi chapat kazdeho a s kazdym aj dobre vychadzat. Empatia nie je pre mna cuzdie slovo. Aj ked som vyjadrila kritiku, nemyslim si, ze matky, ktore v takom alebo onakom ohlade vychovy urobili chybu by si mali hlavu zaryt do piesku a plakat, pretoze tu nie je pomoci. Na kazdy problem existuje riesenie. Ale napisat radikalny clanok o tom, ze dojcim proti svojej voli tento problem neriesi. Moja eskalujuca sa kritika zial nebola ovplyvnena racionalnym zmyslanim, ale hnevom, ktory mi komunikacia s Vami prinasa. Aj ked takuto negativnu energiu v zivote naozaj nepotrebujem, a toto je moja prva a posledna prihoda s hadanim sa s niekym na internete, zostavam tu, pretoze citim povinnost. Citim povinnost voci inym matkam.

lucia napísané 10.04.2011 23:14

(pokracujem tu, pre nedostatok miesta) Je nespocetne vela mladych mamiciek, ktore su na vazkach - dojcit/nedojcit, je vela takych, ktore sa nemaju s kym poradit, nevedia, ako sa rozhodnut. Chcu pre svoje dieta to najlepsie, ale zaroven nechcu stratit svoj vlastny zivot, svoje vlastne ja, svoje prava cloveka. A aj takyto hlupy clanok a prispevky mozu prevazit tu vahu na druhu stranu. Ano, dojcenie je vycerpavajuce a narocne. To vsak neznamena, ze Vam dieta musi visiet z prsnika den-noc, neznamena to, ze musi mat tricko vyhrnute pred celym mestom, urcite to neznamena, ze dieta musi, alebo by malo spavat v manzelskej posteli s prsnikom v ustach a definitivne to neznamena, ze ak si s partnerom chcete uzit nejake intimne chvile, tak pri tom musite mat spiaceho ( a mozno dokonca aj bdejuceho ) svedka. Pri tychto hroznych scenaroch by sa pravdepodobne vsetci rozhodli, ze dojcit nebudu, mozno by sa aj rozhodli nemat deti. Ak by sa predsa rozhodli pre dojcenie, pravdepodovne by sa mohli cele tehotenstvo modlit, aby sa im nenarodil - "zavislak." Ja by som nikdy svoje a ani ineho dieta nenazvala zavislakom, ale kedze pre Vas a pre autorku tohto clanku to nie je problem, tak si to dovolim. Mila pani, zavislakom sa nikto nerodi. Nech uz ide o akukolvek zavislost. Zavislaka ste si z neho vychovali sama. Pytate sa, ako som prisla na to, ze pouzivate prsnik ako leukoplast? Ved si na to sama odpovedate v predoslom a aj tomto prispevku. Isli mu zuby, no tak som mu dala cucnut, nech sa ukludni. Ako pisete, casom ste pochopili, ze to asi nebolo na dobro veci. No tak to je co za strategiu? Raz mu dam, raz mu nedam, ale necham ho sa placom uspat. Niet sa co cudovat, ze je dieta pomylene a nevie, co sa deje. Ked uz sme spominali tie zavislosti, to si myslite, ze aj na nejakej odvykacej kure volia taketo strategie? Ach, dnes si mal tazky den, dame Ti preto trocha kokainu. Ale zajtra uz niee!!!

lucia napísané 10.04.2011 23:17

Stale nevidim dovod, preco vidite taky velky rozdiel v dojceni rozlicne starych deti. To ze som dieta dojcila do 10 mesiacov a nie do 18 neznamena, ze neviem o com je dojcenie. A mimochodom, ja som dojcila 2 deti. Takze skusenosti mam viac, ako len 10 mesiacov. A co sa tyka odstavovania, to je tak, ako napriklad s kvadratickymi rovnicami. Jednemu sa zda tazsie vyriesit jednu, inemu druhu. Pre niekoho moze byt tazsie odstavovat starsie dieta, pre niekoho mladsie. Ale princip je vzdy ten isty - strereotyp a vytrvalost. A nenapadlo Vas nahodou, ze Vam dieta (vdaka Bohu) uz prespi dlhsie nielen kvoli tomu, ze rastie a ze je starsie, ale aj preto, ze ste si uvedomilli, ze ten prsnik uz pouzivat ako leukoplast nebudete? Ze si ho radsej priviniete k sebe a budete pevne drzat az pokym sa neukludni? Deti su castokrat samostatnejsie, vyzrelejsie a mudrejsie ako si dokazeme pripustit. A ak vie, ze "sladka odmena" nebude, co by ako plakalo, tak sa radsej rozhodne spat. Preto stale hovorim, ze princip je len jeden. A to nielen pri dojceni, ale pri vsetkom vo vychove dietata. Dieta nebude robit to, co nechce (aj ked to chcete Vy), dokym ho k tomu "nedonutite." A je to jedno, ci hovorime o odstavovani, osobnej hygiene, alebo skusani novych jedal. Keby som ja nechala moje deti robit to, co sa im paci, alebo len to, co chcu oni, pravdepodobne by nikdy "nevyrastli" z plienok, jedli by prevazne sladkosti a vacsinu dna by stravili na gauci pred televizorom.

Aj ja som urobila vo vychove svojich deti chyby, nikto nie je neomylny a nikto nie je vseved. Aj ja som pri urcitych prilezitostiach "zlyhala." Dolezite je vsak, ze na tychto uspechoch nezijem, ale sa z nich poucim a idem dalej. A jediny sposob, ako sa posunut dalej, je priznat si, ze som urobila chybu a nevalat ju na moje dieta - zavislaka.

pani, čo má skúsenosť napísané 11.04.2011 09:32

Rozoberáte každého, len nie seba. Vy osobne nemáte problém, aký sa tu rieši, ani nemôžete iným matkám ponúknuť vlastnú skúsenosť, ale napriek všetkému cítite povinnosť sa vyjadriť - síce k všeobecným témam, ale prečo potom ma konkrétne diagnostikujete - aká som matka, kde som urobila chybu, prečo sa moje dieťa správa tak, alebo onak. Ale obstála som ešte ako tak dobre, môj prípad ste zatiaľ neposúdili ako úchylný. Sloboda slova má svoje hranice a končí sa tam, kde sa začína niekto druhý. Tie moje hranice ste prekročili v každom jednom príspevku. Samozrejme, mohla som to predvídať na základe Vašich iných reakcií tu pod článkom. Potvrdili ste aj v komunikácii so mnou, že sa neviete vyjadrovať k tým takzvaným všeobecným témam bez toho, aby ste nezabrúsili do konkrétneho človeka. Naša diskusia bola asi o tom, že ja mám nejakú skúsenosť a vy máte názor na moju skúsenosť. Skúste zaostriť, či dobre vidíte, možno máte v oku nejakú smietku, ktorá Vám znemožňuje vidieť, ako sa správate k iným ľuďom. Až sa raz naučíte vyjadrovať sa k všeobecnej téme bez toho, aby ste posudzovali iných ľudí, Vaše názory budú mať nielen cennú výpovednú hodnotu, ale ich bude okolie aj rešpektovať.

lucia napísané 11.04.2011 16:09

Mila pani, ktora ma skusenost. Viete, ja na tieto fora nechodim a jediny dovod, preco som sa tu ocitla je, ze mi tento clanok niekto poslal. Moje reakcia na vseobecny problem sa zacala ako odmietavy postoj k clanku, ktory ma ako matku, ktora dojcila uraza a je zavadzujuci. Clovek zrejme musi dospiet na urcitu inteligecnu uroven, aby mu vsetko "vtipne" nepripadalo zaroven intelintne. Mozem Vas ubezpecit, ze smietku v oku nemam a komunikaciu tohto typu som doposial takisto nemala, pretoze medzi mnou a so mnou diskutujucimi je vzdy pritomny respekt. Vy ste ten moj stratili uz asi pri druhom prispevku a vedela som, ze ja som ten Vas nikdy nemala, kedze ste ma este predtym, ako som nieco povedala konkretne Vam, poslali odtialto kade lahsie. No a nakoniec to potvrdzujete v zavere Vasho posledneho prispevku.

Neustale tu presadzujete, ze len matka, ktora dojcila dieta dlhsie vie, o com to je a nikto iny to nedokaze pochopit. Ako keby matky dojciace starsie deti boli akousi patricijskou vrstvou a ostatny plebs je len hlupy a neschopny. Viete, dojcenie ani odstavovanie nie je atomova fyzika a dokaze ho pochopit ktokolvek. Ak si precitate prispevok mamicky Misi, ktora je patricijka, pretoze dojcila do cca 18 mesiacov, zistite, ze jej sa dieta odstavit podarilo vtedy, ked si to priala. A nou zvolena metoda sa presne zhoduje s tym, o com hovorim ja. Ak Vam to Vasa jesitnost dovoli ( o com pochybujem ) tak si priznate, ze aj obycajny plebejec moze byt natolko inteligentny, ze dokaze navrhnut strategiu pre riesenie problemu.

A co sa tyka toho sucitu, po ktorom tuzila autorka tohto clanku... Moj sucit maju vsetky mamicky, ktore sa snazia prist na to ako na to, pretoze citia, ze na vrchole tej pyramidy priorit je po velmi dlhej dobe priorita tykajuca sa ich. Moj sucit maju aj vsetky mamicky, ktore stale dojcia a chcu dojcit svoje 2 rocne dieta. Pretoze napriek tomu, ze robia to, co povazuju za najdolezitejsie, je to bez pochyb, ze musia byt maximalne vycerpane. Okrem mojho sucitu si tieto matky zasluzia aj moj obdiv. Sucit vsak nedokazem prejavit matke, ktora sa tvari, ze ma na vrchole tej pyramidy uz davno seba a tvrdi, ze dieta sa jej zatial nepodarilo odstavit, lebo ona ma "zavislaka." Ale v skutocnosti, tak ako si to myslite aj Vy, ma na vrchole pyramidy nejake pozitivne dovody, preco este s dojcenim nesekla. Ale namiesto toho, aby sa rozhodla, co vlastne chce, napise bizarny clanok, v ktorom do eteru farizejsky vykrikuje, ake je ona "chudatko" a ziada ludi, aby "podpisali jej peticiu." Je ako male dieta, ktore chce ochutnat z torty, ale potom place, ze ju uz nema celu. Je to ako clovek, ktory sa napriek nespocetnym varovaniam vsetkych ludi tvrdohlavo rozhodne vstupit do armady a potom, ako je zraneny do celeho sveta vykrikuje, aka krivda sa mu stala. Tak presne je to aj s tou matkou. Jediny rozdiel je, ze ten vojak si stale zasluzi vacsi sucit.

lucia napísané 12.04.2011 00:47

A co sa tyka toho "zabrusovania do inych"a diagnostikovania Vas ako matky, alebo spravania Vasho dietata - radim Vam, aby ste sa posunuli o peknych par riadkov vyssie. V interakcii ja-Vy ste to Vy boli prva, ktora hodnoti, aky som ja nechapavy a nesucitny clovek/matka a ze Vam pripadam ako clovek, ktory z dialky sleduje hyperaktivne dieta a kruti si nad nim a jeho rodicmi hlavou. Takisto sa opovazujete povedat aj to, ze moj zivot je jednoduchy, pretoze ja nemam doma narocne dieta a z toho dovodu nemam ani predstavivost. Takze Vy mate pravo hodnotit moj zivot, ale ja nesmiem hodnotit Vas?

Interakciu medzi mnou a Vami by som narozdiel od Vas nikdy nenazvala diskusiou. Viete cim sa diskusia lisi od obycajnej hlupej hadky? Prave tym, ze v nej neexisutuje ten nami oboma spominany respekt. A nie, tato hadka nebola zalozena na tom, ze Vy mate skusentost a ja mam nazor na Vasu skusenost. Tato hadka bola o tom, ze za ziadnu cenu nedokazete prijat kritiku, ( co by bola ako konstruktivna ), ale radsej valate vinu na svoje nevinne dieta - zavislaka, nevyspeleho, nesamostatneho. Ak by sa nevyspelost dietata merala len na zaklade toho, kolko, alebo ako dlho potrebuje dojcit, tak nejaky novorodenec alebo dieta do pol roka by od samotneho cumlania nemalo cas sa ani nadychnut.

Cas opustit toto forum nebol vtedy, ked ste si Vy mysleli, ze k tejto teme nemam co dodat. Ten cas je prave v tejto chvili, kedy uz naozaj k teme a ani clanku nemam co dodat. Jedine ak to, ( a neberte to prosim ani ako radu, ani ako kritiku, len obycajne konstatovanie faktu), ze keby ste s rovnakou vytrvalostou a doslednostou odstavovali svoje dieta, s akou ste sa tu teraz so mnou hadali, s odstavovanim by ste problem urcite nemali :o))

pani, čo má skúsenosť napísané 12.04.2011 10:20

Napíšte článok o tom, čo ženu čaká, keď si dá za cieľ dojčiť svoje dieťa aspoň rok (je to predsa len taká magická hranica). Ako to úspešne zrealizovať - je ideálne do roka "ponúkať a neodmietať" ako odporúča WHO? Ako sa zachovať, keď dieťa počas dňa objavuje svet, nejaví záujem o prsník a matkinu blízkosť si začne vynahrádzať v noci. Čo ak matka neponúkne v noci prsník hneď, napríklad dieťa skúsi utíšiť inak, ale dieťa sa upokojí, len keď dostane prsník? Resp. keď dieťa nebude chcieť prsník cez deň, matka sa rozhodne nedať mu ho ani v noci, ako potom zariadiť, aby dojčila do roka? Môže matka presvedčiť dieťa, aby sa dojčilo len cez deň a v noci už nie? Aký postup zvoliť, aby dieťa neviselo na prsníku počas a po chorobe? Jednoducho, čo urobiť pre to, aby matka naplnila svoj cieľ bez toho, aby si dieťa na dojčenie nezvyklo, aby sa na dojčenie nebudilo, aby sa na prsníku netíšilo, skrátka aby po roku dojčenia nevykazovalo dieťa všetky známky, o ktorých píše autorka. A pošlite ho do redakcie, určite Vám ho uverejnia. Bude to lepšie investovaná energia, ako tieto naše prestrelky, z ktorých už mám žalúdočnú nervozitu.

lucia napísané 12.04.2011 22:55

Akosi sa mi neda prestat pisat, asi som zavislak. :o))

Rozhodla som sa, ze nenapisem clanok o tom, ako to zariadit, zrealizovat, uskutocnit. Rozhodla som sa, ze napisem podrobny prispevok o tom, ako som to urobila ja. Aj ja som mala vytyceny ciel (krasny ciel), ze budem dojcit do 1 roka. Ako som uz predtym pisala, svoju prvu dceru som musela odstavit nasilim v 9-tich mesiacoch, kvoli kontrakciam, ktore mi dojcenie sposobovalo. Bolo to pre mna zlozite hlavne po psychickej stranke, pretoze som mala pocit, ze svoje dieta ochudobnujem o pravo, ktore mu patri. Nebol vsak cas na prejavovanie zialu nad situaciou (ani nesplnenym snom), bol cas konat. Dcera v ten vecer dostala umelu vyzivu z flase a ani sa jej nedotkla, len hlasne prejavovala svoj nesuhlas a otacala hlavu za prsnikom. Sedela som v hojdacom kresle so zlomenym srcom a ju placucu drzala v rukach do 23:30, pokym sa placom neuspala. Polozila som ju do postielky a isla spat, o 2 hodiny neskor ma zobudil jej plac a situacia sa opakovala - dostala novu flasu s umelou vyzivou, ani sa jej nedotkla a v naruci mi plakala do 5. hodiny rano, pokym nezaspala. Rano sa rozhodla napit dzusu riedeneho vodou a takisto pila detsky caj. Ranajky zjedla normalne (ona uz v tej dobe jedla vacsinu jedal), ale ked prisiel cas na mlieko, situacia sa opakovala. Takto sme prezili 3 dni a 3 noci, po ktorych sa postupne dokazala napit aspon trochu z jej "noveho" mlieka. Trvalo to asi 2 tyzdne, co sa stale nechapavo pozerala na moje zahalene prsia a aj ked som jej vysvetlovala, ze uz su pre nu tabu, nechapala to. Ved ako mohla? Mala 9 mesiacov. Myslim, ze po nejakych 2 tyzdnoch sa rozhodla, ze to "nove mlieko" je predsa len lepsie ako nic a zacala ho pit bez problemov. Tazkosti v problemovych situaciach ineho typu (napr. poranenie), kedy treba dieta polaskat sme nemali, pretoze moje dcery od malicka dostavali prsnik len vtedy, ked bol cas na "jedenie/pitie." Tu nechcem nikoho kritizovat, ja viem, ze hlavne u novorodenca je niekedy velmi tazke urcit, ci place preto, ze je hladne alebo nieco ine. Urcite sa aj mne stalo, ze som dietatu ponukla prsnik a ono salo, napriek tomu, ze plakalo z ineho dovodu. Ale netrvalo mi dlho spozorovat, ze moja dcera by kazdy vecer najradsej zaspavala pocas dojcenia. Vedela som, ze po celom dni plnom starostlivosti o nu, dojceni, prani bielizne, vareni a pod. ja nemam a ani nebudem mat fyzicku ani psychicku silu travit posledne 2-3 hodiny mojho dna tak, ze budem sledovat TV alebo citat knihu s nou visiacou z mojho prsnika. A preto, kazdy vecer isla po poslednom vecernom dojceni do svojej postielky. Samozrejme, ze ona o takyto scenar nemala vzdy zaujem. Vtedy som si vedla jej postielky dala stolicku a sedela som, hladkala ju, rozpravala jej, pokym sa neukludnila. Casom si zvykla, ze toto je jej stereotyp, toto je jej scenar.

lucia napísané 12.04.2011 22:57

(pokracovanie)

Moja mladsia dcera mala priblizne 9 a pol mesiaca, ked sa zrazu zacala spravat "cudne." Tak ako pisete aj Vy, zacala objavovat svet a moj prsnik ju akosi prestal zaujimat. Ten svet, ktory zacala objavovat bol svet "dospelackych" jedal. Chcela vsetko to, co som jedla ja a niekedy sa mi zdalo, ze velkost jej porcie sa dokonca zhoduje s tou mojou. Kedze sa najedla ako "Valibuk," na mlieko jej v zaludku pocas dna vela miesta nezostavalo. Ona jedla a ja som odsavala. Ine to vsak bolo vecer. Vecer a noc bola pre nu akysi magicky cas, kedy si vyzadovala moj prsnik. Takto to islo priblizne tyzden. Potom sme sa z obdobia den/noc dospeli k obdobiu 2 dni jedenia a 2 dni dojcenia, ktore trvalo tiez asi tyzden. Prisla som na to, ze takto to fungovat nemoze, pretoze napriek mojej snahe odsavat, aby som podporovala produkciu mlieka, odsavanie 2-3 krat za den zrejme nestacilo. A tak sme sa dostali do akehosi "zacarovaneho kruhu" 2 dni nadbytku a 2 dni nedostatku mlieka. Nadbytok samozrejme nevadil tak, ako ten nedostatok. Bola som bezradna a preto som sa rozhodla zavolat pediatricke a ziadat ju o radu. Na zaklade jej vysvetlenia som pochopila, ze dieta sa asi chce "odstavit same." Vtedy som si spomenula na to novorodenecke obdobie mojej prvej dcery, kedy som sa rozhodla, ze vecer mi dieta z prsnika visiet nebude. Len zablesk tejto situacie v pamati mi dovolil pochopit, ze ak ju idem odstavit, musim ju odstavit nadobro, nielen cez den, ale aj v noci. Vedela som, ze sa mi nepodari predist "nocnej more" - situacii podobnej prvemu odstavovaniu. Takisto som si uedomila, ze moj zamer, moj krasny ciel dojcit do 1 roka sa mi nepodaril ani pri jednom z mojich deti. Bolo to pre mna obdobie maximalneho vycerpania, zmiesanych pocitov a sklamania. Ale clovek mieni, Pan Boh (osud, dieta...) meni.

lucia napísané 12.04.2011 22:58

Mila pani, ktora ma skusenost, MOZNO ci si po precitani tohto prispevku poviete, ze predsa v tom odstavovani deti do roka a po roku nie je az taky velky rozdiel. Mozno si poviete, ze som predsa mala pravo zucastnit sa diskusie tohto fora. A myslim, ze si urcite poviete, ze keby toto bol moj prvy prispevok, moja prva reakcia k nami rozoberanemu clanku, tak nasa hadka sa nikdy nemusela uskutocnit. Ospravedlnujem sa Vam!!! Neospravedlnujem sa za ani jeden z mojich nazorov, za tymi si stojim. Ospravedlnujem sa za ton mojej komunikacie. Aj ked ste to Vy boli prva, co ste ma odtialto vyhnali a hodnotili ma, JA sa Vam ospravedlnujem. Pretoze aj ked sa tvarim, ze nemate moj respekt a je mi jedno, co si o mne myslite, nie je to pravda. Moj respekt ma kazda matka, ktora sa dobre stara o svoje dieta. A tou matkou nepochybne ste, aj ked ste mozno niekde urobili chybu. Ja som clovek, ktory ma rad, ked ho ludia maju radi. A napriek predstieraniu, ze ste mi ukradnuta, vedomie, ze niekde doma, na Slovensku zaspava, alebo vstava clovek, ktory ma kvoli komunikacii so mnou zaludocnu nervozitu, to vedomie by mi asi dnes vecer nedalo zaspat. Takisto sa zamyslam aj nad tym, ze anonymita internetovej komunikacie je nevyspytatelna. Ja definitivne netusim, kto ste. Ale kedze ja som prezradila v niektorych svojich prispevkoch nieco z faktov mojho sukromia, aj ked je to nepravdepodne, nie je nemozne, ze by ste ma mohli poznat. Ak sa takato nahoda stala a Vy ma poznate, dajte mi to prosim najavo.

Prajem Vam aj Vasmu dietatu (detom) hlavne vela zdravia a spolocnej pohody a dlhy a stastny zivot.

lucia napísané 13.04.2011 02:54

Zabudla som napisat ( a ak by to nahodou niekoho zaujimalo), odstavovacia "nocna mora" s mladsou dcerou nam trvala 5 dni. 5 dni a 5 noci sme SPOLU PLAKALI v hojdacom kresle.

pani, čo má skúsenosť napísané 13.04.2011 14:25

Ja sa Vám ospravedlňujem. Som si vedomá, že moja reakcia na Váš príspevok bola štartérom zbytočnej hádky, aj keď je mi to ľúto, už sa to nedá vziať späť a teraz to tam svieti čierne na bielom. Neviem síce, kto ste, nepoznám Vás, ale zapamätám si Vás ako niekoho, kto sa mohol takisto podpísať na tomto fóre ako pani, čo má skúsenosť. To, čo ste písali o odstavení Vašej druhej dcérky, akoby ste boli písali o mne. Kiež by som mala v čase, keď mal môj syn 10 mesiacov na blízku niekoho, kto by mi povedal - aj takto to vyzerá, keď sa dieťa samo odstavuje. Ale v mojom okolí mali matky úplne inú skúsenosť, a to "samo" bolo o tom, že sa dieťa zo dňa na deň prestalo dojčiť samé od seba, bez toho, že by niečo mama urobila navyše. U nás to prebiehalo tak, že cez deň nič, v noci dožadovanie sa prsníka. Niektoré tie pocity som mala po čase presne ako autorka, a to ešte syn nemal ani rok. Ale bola tu predsa moja vízia, že budem dojčiť aspoň rok a že jednoducho sa musím premôcť, keď nechcem stratiť laktáciu, musím predsa dojčiť - aj keď v noci. Ako strašne zle mi potom padlo, keď mi niekto povedal, že takto si si ho predsa naučila sama! Paradoxne ma dojčenie začalo tešiť po roku, keď sa chcel syn sám od seba dojčiť aj cez deň a jednoducho si vypýtal, mama daj! A bola som šťastná, že som s tým nesekla, keď som videla, ako rýchlo sa napríklad dostal z choroby, alebo keď začal lepšie spávať, nebudil sa na kojenie (a ja som nemusela dať za pravdu tým, ktorí mi tvrdili, že takto som si ho naučila). Teraz však prišiel čas, kedy cítim, že ma moje dieťa znovu testuje, a ja myslím, že neurobiť rozhodný krok a povedať nie, premrhám niečo, čo sa už nebude dať vziať späť - ako tie moje reakcie. Vďaka Vám sa vo mne niečo zlomilo. Túto lekciu si zapamätám. Ďakujem. Želám Vám, nech sa Vám darí!

Katka napísané 06.04.2011 23:50

Dobre som sa zasmiala a myslim, ze to najlepsie pochopia tie mamy, ktore nieco take zazili zwinker U nas to tiez bolo ku koncu dojcenia take, maly by bol najradsej na prsniku celu noc, mal necele dva roky, a tak som aj napriek predsavzatiu, ze budem dojcit do dvoch rokov, zacala s odstavovanim skor. Tie pocity pred odstavenim, boli presne take, ako u Teba Big Grins

Mima napísané 06.04.2011 20:28

Jéééj, dobre humorný článok... Mr. Green Mr. Green

Ja kojím síce ešte iba (až) osem mesiacov, ale pocity mám podobné ako autorka... Takže s tým už seknem. Ostatné deti som tiež dlhšie nevydržala a maličká už začíba byť závislačka... Confused

Ale na článku som sa pobavila. Razz

Lucia D. napísané 06.04.2011 08:10

Jaaj, vyborne som sa pobavila. Velmi dobre poznam, aj ked par rockov uz ubehlismile Ja som dcerku kojila do roka, potom som uz bola v 6.mesiaci tak som nepokracovala, ale odstavenie bolo v pohode, hoci som neverila - nocne hodovanie byvalo tak zo 6 raz. Synceka som kojila do roka a pol a na to, aky to bol zavislak, velmi rychlo odvykol, hoci aj teraz mi este siaha pod tricko a mam uz 3,5 roka.

Skvele napisany clanok a vyborne postrehy.

pekny den a nech sa dari v boji!

lucia

Daniela napísané 04.04.2011 14:51

Chcela by som len povedat,ze kazda zena ma na vyber a pravo slobodnej volby,ako sa rozhodne ,urcite vie preco a z akych dovodov tak ucinila.

 

Ja som aj kojila aj flaskovala,viem o tom ,ze aj jedno aj druhe ma svoje pre aj proti smile

 

Nezavrhujem nikoho kto sa uz akokolvek rozhodne.

 

Dalej je myslim velmi vhodne sa spytat ,co si matka zela ci dojcitalebo umelu vyzivu,je to pravo volbysmile

 

Pamatam na obdobie ked sa tvrdo presadzovala umela vyziva,potom zase dojcenie,myslim si ,ze so vsetkym je to rovnako,ci s jedenim ci s modou vsetko sa vracia a obmiena,a v podstate sa pise stale o tom istom a nic novesmile

 

Miesto kritiky by sme sa mali sustredit na to co vsetko pozitivne,sme zazili so svojimi detickami a ako sa nam darilo ,alebo dari a delit sa o radostne o vsetko smile

A nie si zubami ,nechtami presadzovat svoj nazor,lebo ten moj je ten najlepsi smiesne zwinker

takakika napísané 03.04.2011 14:39

Pridám sa k davu a uštedrím Ti jednu medzi oči - tie fotky sú dosť presvetlené zwinker

Ponaučenie z krízového vývoja? Aj nabudúce sa nám zdôver so svojimi trápeniami, mi Ťa tu dorazíme Mr. Green

lucia napísané 02.04.2011 22:27

Ospravedlnujem sa, ak som znela az prilis zanietene, alebo nahnevane. Ale ja mam podobny pripad v rodine, kde matka dojci, alebo lepsie povedane, predstiera, ze dojci svojho 4 rocneho syna. A ja sa este stale neviem rozhodnut, ktora je ta najprimeranejsia emocia, ktoru by som mala pocitovat. Ale najpravdepodobnejsie je to hnev a znechutenie. Kedze mlieka uz nie je dostatok (alebo nic) tak problem riesia nasledovne: Maly ide do kuchyne, otvori si chladnicku, napije sa z krabice od mlieka a potom bezi do obyvacky, kde na neho s otvorenou narucou a obnazenym prsnikom caka jeho mama. Maly sa prisaje na prsnik a ked sa mu uz ta mliekova chut v ustach "minie," tak uteka opat do kuchyne a vsetko sa to opakuje dovtedy, dokym si to synacik praje. No ja neviem, ale nazvala by som to uchylkou...

dia napísané 02.04.2011 22:33

Rolleyes lucia, uchylne je uz len 'dojcit' 4 rocneho Eek

lucia napísané 02.04.2011 23:52

To je bez pochyb

dia napísané 02.04.2011 22:02

Aj keby malo 3 mesiace, nic to na tvojej sprave nemeni. V 2 rokoch si vsak uz dojka partizanka, a mozes si podla vacsiny kritickej obce tu pritomnej zelat peknu podprsenkusmile)) bez znasky buchnatov. a odsudenia. Len si myslim (dufam), ze ti neislo v prvom rade o vyjadrenie sa z bezpecnej vzdialenosti v kontexte 2 rocneho alibi zwinker

lucia napísané 02.04.2011 21:53

Clanok pritiahnuty za vlasy!!! Ak uz nehces dojcit, tak nedojci!!! Malym detom to trva najviac tyzden si zvyknut na "nove." A pri dvojrocnom dietati (ako autorkine) by som definitivne vsadila na presviedcanie, ze uz je velke a bude pit z hrnceka alebo poharika ako velke deti. 2-rocne dieta nechce nic tak velmi, ako byt a robit tak, ako dospeli. Kupila by som paradny hrncek a bolo by to. Matka nemusi a hlavne by nemala byt otrok!!! Aj male deti sa musia viest k tomu, ze aj druhi ludia maju svoje prava. A teda aj mamy. Deti su od prirody "sebecke," co je absolutne normalne, je vsak velmi zdrave vediet detom povedat NIE. To, ze niekto prestane kojit (a hlavne ak ma dieta viac ako rok ) este neznamena, ze sa matka o dieta nestara, alebo ho zanedbava. Ja som prestala kojit obidve dcery v 9 mesiacoch, nie zo svojho rozhodnutia. Planovala som kojit do roka. V prvom pripade to boli zdravotne dovody a v druhom sa mala odstavila sama, lebo ju to uz nezaujimalo... Takze nie, autorka clanku odo mna podporu ani podpis na peticiu urcite nedostane. P.S. a gramatika v tom clanku je priam na zaplakanie!!!

dia napísané 02.04.2011 22:06

No presne, po 2 rokoch dojcenia pisat radikalny clanok ze dojci proti svojej voli, to je fakt antivtip. Razz

austin napísané 02.04.2011 22:51

A ja dievcata s vami nesuhlasim. Ono sa vzdy pise ze treba dojcit, je to krasne, uzasne a super. A potom zeny, ktore to nemaju take krasne, super, bezbolestne a bez otaznikov si mozu pripadat jedine ako chudery (pripadne vadny vyrobok), ze citia nieco ine. Mna to irituje rovnako ako ked kazdy ocakava, ze budete cele tehotenstvo stastna, vysmiata a rozneznena a bez poychbnosti. Akokeby sa kazdemu tomuto stavu patrilo mat len jednu emociu, len jedinu spravnu farbu.

A teraz tu mame Alenkyn clanok, ktory (nezabudajme ze vysiel 1. aprila!!!!) humorne a s nadsazkou hovori o tom, ze hold mame spektrum emocii, zivotnych situacii a postojov k nim;-)

Co ste uz stratili zmysel pre humor? To uz je DOJCENIE tabu, ci bozstvo ci strana a vlada, ze nie je mozne o nom ani zartovat? Co jeden zart moze narusit posvatne poslanie zien dojcit dieta?

Uaaa pomooooc. Vsak je to krasne, obcas humorne, obcas otravne, obcas dojimave ako vsetko ine na rodicovstve a keby sme si zo seba samych nestrielali, tak by nam zo samej vaznosti stuhli svaly na tvari;-)

lucia napísané 02.04.2011 23:47

Austin, musim sa priznat, ze som si neuvedomila fakt, ze clanok vysiel 1.aprila a teda, ze je zrejme prvoaprilovym zartom. Preto som sa rozhodla si ho precitat este raz a zaujat k nemu nestranny postoj neovplyvneneny pocitmi z predosleho citania. Napriek vsetkej mojej snahe o nestrannost a autorkinej snahe o humor sa mi clanok stale nezda vtipny, ale hlupy. Je to sice dobre, ak si niekto vie sam zo seba strielat, ale ak si dotycna sama uvedomuje, ze dojcenie 2-rocneho dietata ju obtazuje, unavuje, obmedzuje a pod., vazne nerumiem, preco sa nerozhodne s tym skoncit, ale radsej napise clanok s "prosbou o podporu." Ak s tym, na co sa stazujes nechces skoncit, tak sa nestazuj. A na otazku: "Kto mu to vysvetli?" mam jednoduchu odpoved: "Ty mu to vysvetlis." Dvojrocne deti su zvycajne velmi bystre.

lucia napísané 03.04.2011 04:06

A este som zabudla reagovat na prvu cast Tvojho prispevku, kde hovoris, ze dojcenie nie je pre niektore zeny bezbolestne a krasne. Ja s Tebou uplne suhlasim a takisto suhlasim aj s Tvojim tvrdenim, ze cele tehotenstvo, dojcenie a rodicovstvo je zmes rozlicnych casto uplne opacnych pocitov. Myslim, ze zmiesane pocity o dojceni, tehotenstve a materstve maju vsetky zeny, vsetci ludia. Pre nikoho to nie je len krasne, bezbolestne a uzasne. A kazdy ma v hlave otazniky. Ja som velky zastanca kojenia, a s obomi mojimi detmi to prebiehalo bez problemov po fyzickej stranke - t.j. mala som dostatok (mozno az nadbytok) mlieka, deti jedli dobre, mala som kvalitnu odsavacku, pomocou ktorej som si robila zasoby mlieka, ak by som nahodou niekam chcela ist (co sa nestalo skoro nikdy:-)), aj po psychickej stranke som bola spokojna s rozhodnutim dojcit. Vlastne to nebolo rozhodnutie, bol to jednostranny postoj, vzdy som mala jasno v tejto veci a nikdy som ani na sekundu neuvazovala, ci budem kojit, alebo nie. To vsak neznamena, ze som dojcenie milovala cely cas a zakazdym. Boli dni a hlavne noci, ked som az taka nadsena z kojenia nebola. Rada by som bola nechala manzela alebo niekoho ineho prevziat opraty, aby som si mohla oddychnut. Ale manzel chodi na tyzdnovky a je doma len na vikendy, niekedy len v nedelu. Ja byvam v USA a cela moja rodina je na Slovensku. Muzova rodina byva od nas 7 hodin cesty autom. Takze tu nikto iny, kto by mi pomohol, nebol. Medzi mojimi detmi je rozdiel 15 mesiacov. Len niekto v podobnej situacii vie pochopit, kolko starostlivosti, trpezlivosti a sebazaprenia si taketo dve malicke deti vyzaduju. Ale robila som to, lebo som vedela, ze je to pre moje deti to najlepsie. A najcastejsie s laskou. Tym vsak nechcem povedat, ze zeny, ktore dojcenie vzdaju, alebo im to nejde by sa mali citit ako "chudery", alebo "vadny tovar."

Podstata mojho rozcarovania nad tymto clankom spociva v tom, ze 2-rocne dieta NEPOTREBUJE materske mlieko. Jeho imunitny system je vyvinuty, uz je normalnu stravu, mlieko z obchodu je pre neho rovnako dobre, ak nie lepsie (pre vyssi obsah vapnika a vit. D ). Preto ak autorku tohto clanku dojcenie zatazuje, nevidim dovod, preco sa takto trapi.

Kat napísané 03.04.2011 09:17

Tiez uplne suhlasim s Luciou.

Alenka z rise Divov napísané 02.04.2011 20:41

Doplnujuca informacia pre prestrelkujucich , moje dieta ma takmer 2 rokyzwinker

dia napísané 01.04.2011 21:14

Dojcenie ma svoje hranice kedy sa meni na neproduktivnu zavislost- vacsinou dietata, ale podlahnu tomu aj niektore matky. Existuje cas prestat dojcit a ked sa tento presvihne, ide to ovela horsie, no niektore matky sa podujmu zostat akymsi dojciacim stolom pre predskolsky drobizg a niekedy aj dve a poucuju druhych ze cirka 2-5 rocne deti potrebuju materske mlieko z 1000 dovodov. Aby nemali krivy nos, nohy a podobne. No sranda je to. Autorke radim s tym 'prasknut' co najskor. Svoje si odrobilasmile) aj nadcas a triezvo dobre uvazuje. Ja som prestala v 14 mesiacoch presne z dovodov ake ona opisuje. Nechcela som dalej dieta mylit a zavadzat a lakat na bradavky.

Kat napísané 01.04.2011 22:01

Dia, strnast mesiacov je ajaaaaj. WHO odporuca min. 6. Ja sama som dojcila "len" asi 11 a verim tomu, ze to bolo dost pre maleho aj pre mna, kedze nebol ziadny problem s odstavenim. Nemam vsak pocit, ze by autorka hovorila o odstavovani po jednom roku (kedze sama nespomina kolko to uz tak nedobrovolne dojci) ale o dojceni a starostlivosti o babatko ako takom.

V mojom ponimani autorkin clanok vysiela uplne ine posolstvo, a to asi taketo: Kaslite na deti a nech vas ani nenapadne otravovat sa s kojenim. Ved si treba zasexovat aj vypit a trosku sa zabavit, tak nech si zvykaju uz od zaciatku!!

No tak to dakujem pekne za takyto clanok! Sad

austin napísané 01.04.2011 22:07

Z dobre overenych zdrojov podslivkovej slivovice prisaham, ze je to blizsie k dvom rokom (dietata) ako k jednemu.

Alenka by isto nieco taketo neriesila po 6 mesiacoch abstinencie.

Na druhej strane Alenka nezufaj, aj Newman vravi, ze 2 dc vina nie su prekazkou dojcenia. Pri alkohole plati, pokym udrzis dieta, mozes;-)

Kat napísané 01.04.2011 22:30

V tom pripade suhlasim - ale mal by byt podla toho napisany aj clanok. Treba uviest veci na pravu mieru - v clanku sa vek dietatka nikde nespomina a je velky rozdiel medzi presadzovanim 'nekojenia a nezaujemu o babatko z uz spominanych dovodov' a medzi presadzovanim 'skorsieho odstavenia (resp. nepodporovanim nadmerne dlheho kojenia)'.

Lebo ked to naozaj zoberieme tak, ako to je napisane, tak potom skutocne skoncime tak, ako napr. v UK, kde si matka uz 4 tyzdne po porode kludne odbehne na celovikendovu party (dieta necha doma) a nikto pri tom ani okom nemihne (a to nevravim o ziadnej socialne slabsej vrstve ani teenagerke, ale dospelej inteligentnej zene. Tak posudte...)

dia napísané 01.04.2011 22:41

Po dlhych mesiacoch dojcenia moze podla mna aj beztrestne zahresitsmile Nemamdojem, ze clanok bol o anti-dojceni, skor o realite. Kazdy ma iny zivotny styl, ine priority a moja osobna skusenost s dojcenim po rku bola- ze ma to nadmieru otravovalo a obmedzovalo a z dieta sa stal odporny cucak tyran.

dia napísané 01.04.2011 22:46

Kat, no vidiet ze si sa este nebavila s ultrapravicovym kridlom dojcenia. Zarucujem ti, ze nad 6 az 1 rocnym dojcenim budu s odporom tsekat ze kruta matka, takto kratko dojcit.smile)))))

Kat napísané 01.04.2011 23:11

Hej, po roku dojcenia v tom ani ja nevidim problem. Ako minimum sa odporuca dojcit 6 mes. a mne tak bolo povedane a z toho, co som si nastudovala mi vzislo, ze ten jeden rok je take optimum. Po jednom roku dietatka by som povedala, ze to postupne uz prestava mat zmysel, skor sa to stava zavislostou. Ale teda ako som spominala, ziadny vek sa v clanku neuvadza a pokial sa veci maju takto, je to treba uviest na pravu mieru.

 

No a veru mas pravdu, s ultrapravicovym kridlom dojcenia som sa teda este fakt nestretla Big Grins Big Grins Asi to je naozaj tym, ze nezijem na Slovensku a tu v UK som zvyknuta na to, ze matky v prevaznej miere ani len neuvazuju nad tym, ze by kojili, jednoducho na to kaslu je mi to na otravu. Kojaca zena je tu raritou. Preto osobne velmi ocenujem ktorukolvek mamicku, ktora sa rozhodla pre kojenie, nech uz to je na hocijake (pre niekoho kratke) obdobie. Vzdy, lepsie je nieco obetovat a kojit, ako uprednostnit svoje sebecke potreby a nekojit vobec! A tak je to vlastne aj s celou starostlivostou o dietatko a materstvom, neda sa to, pokial nieco neobetujeme. Ale uz teraz asi zachadzam niekam inam, myslim, ze sa uz chapeme ... ;-)

Kat napísané 01.04.2011 21:01

Tento clanok mi pripada az pritiahnuty za vlasy a pomerne neopodstatneny. Zachadza tam, kam uz zasli velmi diskutovane zapadne matky a vieme, ako to dopadlo. (Teda aspon niektore z nas, ktore ziju v zapadnych krajinach).

Sama nie som za nekonecne dojcenie a som za, ze je dolezite byt v kontakte aj s "normalnym" zivotom, ALE treba si uvedomit aj priority...

Verim tomu, co sa spieva v jednej pesnicke "there is a time for everything". V nasich zivotoch je cas, kedy sa venujeme najma vzdelaniu, inokedy prevlada zabava, kariera atd. a pride aj cas, ked vacsinu nasho casu a cele nase bytie zaberie babatko. Ale predsa nic netrva vecne a ak niekomu pripada jeden alebo dva roky z celeho svojho zivota stravene intenzivnou starostlivostou o dietatko ako strata casu a obmedzovanie samej seba (lebo ved ja sa chcem radsej bavit a zit pohodlny zivot), tak miesto dietata by som ako vynikajucu alternativu navrhovala psa alebo macku...

dia napísané 02.04.2011 10:18

Kat, ja som dojcila prve dieta len vdaka UK prirucke o dojceni. Nebut tej knihy, nezvladnem to. Nas personal bol po tejto stranke absolutne nejapny a neznaly. Na nic hodna slovna sprcha o tom co musite a co nemozete, to ano, kedykolvek. Pocula si uz o Natural Childbirth Trust, napriklad? Ficia uz dlhe roky ako vedomostno-prakticky zdroj pre matky ktore chcu prirodzene veci okolo porodu a dojcenia. Takze nie je UK ako UK. Mozno ich system ma niektore kazy, avsak je zalozeny na hodnote nenutit a nepresviecat, ale pozitivne a maximalne pomoct v smere o ktory ma zena zaujem. U nas su moznosti vyberu okolo porodu aj dojcenia slabe. SK system je zalozeny na donucovacom technokratickom principe, brrr.

Kat napísané 03.04.2011 09:13

No hej, to je vsetko pekne, ale ja som v tomto konkretnom pripade nekritizovala UK osvetu a zdravotny system (aj ked toho by sa dalo tiez popisat hojne), v tomto smere si naozaj pocinaju dobre. Kritizujem skor naturu matiek, z ktorych vacsina zdiela podobne nazory ako sa spominaju v clanku - ibaze nie, ked ma ich dieta uz 2 roky, ale hned ked sa narodi, alebo este skor. Preto ma pri presadzovani podobnych nazorov (ze dolezite je sa bavit a mat svoj zivot a dieta bude aj tak ok, hlavne aby sme mali "fun") hned dviha zo stolicky.

Je fakt super, ze si si tuto UK priricku precitala a ze ti pomohla, ale neviem kolko dalsich zien - Britiek by si nasla, ktore by ju vobec len otvorili.

Tiez sa mi zda, ze ten pristup volneho vyberu dojcit alebo nedojcit je v UK az prilis volny. Nemyslim si, ze zena by mala vobec len dostat otazku od zdrav. pracovnika ci sa rozhodla dojcit alebo krmit umelym mliekom... Kazda zena by mala byt automaticky prirodzene vedena k dojceniu - pretoze je to predsa prirodzene. A ked to nefunguje, fajn, nic sa nedeje. Mnohym zenam a babatkam sa to z roznych dovodov nepodari. A nemyslim si, ze by sa na taketo zeny niekto krivo dival. Ale uz len ten postoj - ze uz v tehotenstve viem, ze si mozem vybrat podla toho, ako sa mi raci, a ani len neskusim, lebo nemam zaujem....no nepaci sa mi to. A tak to ide dalej aj v inych veciach.

dia napísané 03.04.2011 12:51

V tomto nesuhlasim Kat. Podla mna ta otazka ma zmysel, pretoze osveta a podpora na dojcenie v UK je dostupna kazdej matke pred porodom. Ak napriek tomu sa rozhodne nedojcit, je to smerodatne- but nevie, nechce, boji sa atd. Je to dospela osoba a nemozes na kazdu tlacit a presviecat ju v case ked sa narodi dieta, bolo by to horsie. A k tej zabave- pozri sa...lepsie je ak sa matka ide zabavit a byt inac funkcna a psychicky vyrovnana pri dietati ak je to pre jej psychicku pohodu dolezite. Niektora sa citi ako levica a nechce dieta opustit, ina sa ti psychicky zruti z toho ze sa od nej ocakava prave toto. A k tej knike o dojceni- nebojim sa toho, ze by ju pisali len pre srandu kralikov, bola to fakt podrobna klinicka kniha o tehotenstve, porode a dojceni pre proaktivnu asertivity chtivu verejnost (nie jednoducha velka obrazkova zlatanina). Pochybujem, ze nemala dost svojich citatelov.

Kat napísané 04.04.2011 09:58

Zena, ktora ma potrebu sa 4 tyzdne po porode ist zabavit a pit na celovikendovu party podla mna psychicky vyrovnana nebude, ani keby chodila kazdy tyzden... a jej dieta uz tym duplom nie. Ja nevravim, ze ma zena s malym dietatom len sediet doma na zadku. Ale aby som kazdy vikend volala babysitterku, lebo ja jednoducho musim ist von, inak sa v tom materstve asi zrutim a nemozem kojit, lebo inak by som si nikdy ani vypit nemohla - tak takuto zenu ja rozhodne za psychicky vyrovnanu nepovazujem. A ak je toto to jedine, co jej dokaze pomoct "prezit" materstvo, tak to je smutne a nevidim dovod, preco by sa to malo vseobecne akceptovat ako normalne!

Je vela inych sposobov, ako udrzovat vztahy s inymi ludmi, vela mamiciek chodi na spolocne plavania, cvicenia, do klubov, alebo len tak von... Vecer sa da ist na veceru, alebo len tak na drink, samozrejme, ked sa da a dieta je zdrave (aj to som zazila, ze mamicka sa z muzom isla kludne na noc bavit, dieta im malo horucky, ale sak co, ved im ho opatrovali a potom bola prekvapena, ked rano maleho chytili febrilne krce...), nemusi to vzdy len skoncit kazdovikendovou ozranparty...

Kat napísané 04.04.2011 10:21

Ja myslim, ze celkovo nerozpravame uplne o tych istych veciach a z toho isteho pohladu... skusenosti, o ktorych pisem, nie su ani z priruciek ani zo statistik, su to moje osobne zazitky a skusenosti tu v UK. Je to jednoducho takato mentalita zien, pohodlna a lacna, a hlavne nezmenitelna, pretoze je taka pohodlna...

Celkom ma zaujala tato tvoja veta: "Je to dospela osoba a nemozes na kazdu tlacit a presviecat ju v case ked sa narodi dieta, bolo by to horsie." Moja skusenost je ta, ze tieto zeny sa nerozhoduju az ked sa im narodi dieta, o tom, ci budu dojcit alebo nie, sa rozhodli uz davno predtym a vacsinou nie podla odbornych kniziek alebo z NCT classes, ktore si dakde spominala, ale skor podla toho, co sa im zda jednoduchsie. (resp. co je mensia otrava - co dojcenie pre nich rozhodne je, lebo ich to drzi viac doma pri dietati a bez alkoholu). Napokon midwife s kazdou zenou prechadza temu o dojceni myslim ze v 36. tyzdni. Navyse, dojcenie sa po tisicrocia povazovalo ako normalne a automaticke (ved ako by sa inak tie deti nakrmili) a zrazu hovorime o nejakom tlaceni na zeny, akokeby to bol zlocin? A kam dalej tato nasa ludska pohodlnost povedie? Co bude dalsia vec, ktora sa nam nebude zdat normalna, len preto, ze otravuje nas spolocensky zivot? A kde sa to zastavi?

O pristupe anglickych zien k materstvu a ich svetonazoru by som tu vedela napisat eseje. Ale asi by to nemalo vela spolocne s clankom.

V juni tiez zacinam NCT classes, ak to nejako zmeni moj nazor, mozno potom daco este napisem... zwinker

janag napísané 01.04.2011 18:42

Bežalo to u nás rovnako, ale v 19 mesiacoch som to vzdala kvôli tomu pánu a dvom deci červeného. Big Grins Big Grins Big Grins Big Grins

slavomira napísané 01.04.2011 18:32

Ja prave postupne prestavam dojčit, maly mal prave 7 mesiacov a ma 10 kg dokrmujem ho uz od 5 mesiacov príkrmami lebo samotne materske mlieko mu uz nestačilo. Tak teraz kojím uz len vecer a v noci ked sa zobudí ale cez den mu ešte raz davam ešte umele mlieko a postupne sa mi mlieko straca a robím to koli tomu ako sa opisuje v tomto članku, nechcem zažit to aby mi dieta vyhrnalo na verejnosti tričko a hadzalo sa o zem ze chce cecat vydela som to na vlasne oči u mojich kamaratok a som si povedala ze tak toto nie. Oni maju uz deti pomaly dvoj ročne a nevedia prestat dojčit a deti im nechcu nič ine papat len materske mlieko tak načo je to dobre???

dharma napísané 01.04.2011 19:01

no nakoniec tu budú všetky matky, čo koja za chudery, čo si nemôžu ani normálnu podprdu obliecť alebo zasexovať Evil

ja som kojila rok a pol, moje decko žiadne hysáky nemalo ani tričko nevyhŕňalo...dokonca som skoro 9 mesiacov z toho aj do práce chodila zwinker

zase netreba z kojacich žien robiť otrokyne vlastných detí...kto si ako vychová a zariadi, tak aj má Cool

Andrea napísané 01.04.2011 18:11

Krasny clanok, rovnako ako aj ten vcerajsi, na ktory je tento odpovedou.

Ja som sa po mesiacoch hladania, vzdelavania a posudzovania informacii (od fanatikov dojcenia az po nazory, ze dojcenie nemoze dietatu nic dobre ponuknut...) rozhodla prvu dceru kojit. Nebolo to lahke, lebo som zaroven - hned ako som sa vratila z porodnice - pracovala (pre podnikatelov v cestovnom ruchu je leto, ked sa narodila mala, plna sezona a tak som nemohla chybat ani jeden den), ale na stastie mala takmer od zaciatku uprednostnovala spanok a cez noc spavala - zvycajne smile Kojenie sme skoncili v 9om mesiaci, lebo sa tak vlaste sama rozhodla - uz ju to moc nebavilo. Momentalne mam druhu dcerku, ktora ma 5 mesiacov a este stale ju len kojim (aj v tom pripade sme vsak boli stastni - cez noc spava) a zase si som povedala, ze uvidime, ako nam to pojde...Kojenie ma tesi, ale tiez sa tesim na chvilu, ked si budem moc zajst s kamoskami na drink, ked budem moct zase vytiahnut zo spodu skrine sexi cipkovane spodne pradlo a ked budeme moct vyjst von bez toho, aby som sa obavala o to, kedy ma mala jest a ci budem schopna ju niekde v sukromi nakrmit (kojenie na verejnosti je pre mna bohuzial tabu..)

Takze - kazdemu, co mu najviac vyhovuje a hlavne sa do nicoho nesilit! A ignorujte vsetkych agitatorov, ci uz kojenia, alebo flase! My mamicky vieme najlepsie, co je dobre pre nase deti.

ivana napísané 01.04.2011 17:16

Ja som kojila tri tyzdne, a po trapeni som povedala dost, maly si pekne papal z flasky tolko, kolko mu chutilo, a teraz ma jeden rok, je zdravy, baculaty, a cicik ho vobec nelaka *:-)

dia napísané 01.04.2011 21:38

Ivana, ale to tiez nie je dobre dieta vobec nedojcit. Aj ked vyzera dobre, nasledky na zdravi sa prejavia v neskorsom veku. Dietatu nicim nehradis latky obsiahnute v MM. Nezalezi ci dieta dostane odstriekane mlieko alebo z prsnika, hlavne je ci ho papa. Nedojcenemu prsnik nechyba, pretoze ho nedostalo. Je to v podstate prva lekcia v zivote a ked to skonci flasou a umelou vyzivou je to smutne a druha trieda namiesto prvej, aj ked sa vseobecne naoko tvrdi ze to nevadi, aby matky ktore dojcit nezvladli nezufali a necitili sa menejcenne.

Popoluška napísané 01.04.2011 14:14

Na 1. april, krasny clanok, mam uz dojcenie niekolko dost rokov za sebou, ale povegetila som si Razz Razz Razz

Ivana napísané 01.04.2011 12:55

Váš komentár

 

Podla mna by sa mala kazda zena slobodne rozhodnut, ci bude a ako dlho bude dojcit.

Nemali by sme odsudzovat ani tie, co dojcit uplne odmietaju, ale ani tie, co sa rozhodnu vydrzat co najdlhsie. Je to pravo kazdej zeny!

 

Pri prvom dietati som sa citila bombardovana zo vsetkych stran, aby som dojcila a dojcila. Nebolo to spravne, citila som sa otrasne. Pri druhom dietati som si sama povedala pol roka a dost a kazdy v mojom okoli to respektoval, nech uz mal nazor akykovek!

Monky napísané 01.04.2011 12:43

Rozmyslam do ktorej armady patrim ja. Kojila som pol roka, na zaklade mojho rozhodnutia sme to zapichli, isla som do prace. Mam svoju armadu?zwinker

Prosim doplnit do clankuzwinker)

zuzula napísané 01.04.2011 12:41

Ked nechces a tak strasne ta to obtazuje, tak nedojci.... ked chces, tak ano, sama sa rozhodni ako dlho... zivot je otazka priorit, si dospela, mas pravo si zvolit (nielen zastupcov v parlamente) a potom znasat za svoje rozhodnutia (vsetky v zivote) nasledky (pozitivne aj negativne). Moj nazor je, ze dojcenie ako take treba podporovat a tym, ktore to chcu, pomahat. smile

Martin napísané 01.04.2011 08:21

jes zwinker

Ja som v pozicii toho pana v posteli. Tiež máme svoje práva! Aj ja chcem podpísať petíciu! Big Grins

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised