Dovolenka bez mamy

Monika Marettová 17
Tatino a deculo

Chcela by som sa podeliť o našu skúsenosť s dovolenkou, na ktorú sme nešli celá rodina ale len jej – čisto chlapská polovica. Tatino s dva a pol-ročným Tomáškom.

Naši kamaráti – slobodní aj ženatí s deťmi chodievajú každý rok na týždeň na chatu do Slovenského raja. Raz sme sa na tejto akcii zúčastnili aj my s našim 19-mesačným Tomáškom. Je to v krásnom prostredí, pánubohu za chrbtom a bez akýchkoľvek výdobytkov civilizácie. Umývali sme sa v potoku a svietili sme si sviečkami a baterkami. Absolvovali sme aj ľahšie túry, pričom Tomáško sedel v čase svojho spánku v nosidlách na tatinovom chrbte. Bolo nám tam dobre.

Minulý rok sme sa však ocitli pred veľkou dilemou, pretože okrem Tomáška nám medzičasom pribudol Martinko. Pobyt na chate bola síce romantika, ale 4-mesačné bábätko by na to malo asi iný názor. Nemohlo by mať zabezpečené svoje základné potreby ako napr. denný kúpeľ v teplej vodičke, teplučko v izbe, ticho na spanie, pohodu pri nočnom kojení a pod. Okrem toho chata stojí v takom teréne, že sa tam vôbec nedá chodiť s kočíkom. Po zvážení všetkých okolností som dospela k záveru, že ísť tam s Martinkom by malo samé negatíva. Manžela to tam však ťahalo a tak sme vymysleli kompromis – ja zostanem s bábätkom doma a užijem si trocha kľudu a manžel pôjde na chatu len s Tomáškom.

Musím povedať, že to bola od manžela značná obetavosť, pretože mať sám na starosti a zodpovednosť 24 hodín denne dva a pol ročné dieťa nie je žiadna dovolenka, ale poriadny zaberák . Dovolenku som mala skôr ja bez nich. Mala som trocha aj obavy, aby sa im nič zlé nestalo, ale manželovi som dôverovala. Okrem toho tam išli aj kamarátky so svojimi deťmi, tak som ich poprosila, aby mi na mojich chlapov trocha dozreli.

Tomáškovi sme povedali, že pôjde s tatinom na dovolenku na chatu, že im tam bude dobre a že za týždeň sa vrátia domov. Rozlúčil sa so mnou vcelku v pohode a vyzeralo to, že sa aj teší.

Hneď po ich odchode som poukladala všetky hračky, ktoré máme permanentne porozhadzované po celom byte. Týždeň som sa potom vyžívala v tom, že tento stav sa nemení a nemusím stále pozerať pod nohy, akoby som chodila po neznámom teréne. Martinko v tom čase ešte veľa spinkal, takže som si dobre oddýchla.

Po týždni sa vrátili živí a zdraví a do nášho domu sa zase vrátil „život“. Prežili to vcelku v poriadku, len Tomáško počas toho týždňa málo jedol. Muži nemajú v sebe takú kreativitu ako my ženy, čo dokážeme vymyslieť všetko možné, len aby sme do nášho dieťaťa niečo napchali. Ale to je detail. Podstatné boli iné veci, ktoré sme si po ich návrate všimli.

Napriek tomu, že Tomáško nemal na chate žiadny zlý zážitok alebo skúsenosť, po návrate domov začal koktať. Vysvetľujem si to asi tak, že také malé dieťa ešte mnohým veciam nerozumie, nevie si ich vysvetliť a nemá pojem o čase. Vnímal, že je preč z domu a že je len s tatinom, nevedel si možno vysvetliť prečo (čo je to tá dovolenka), nevedel, či sa vráti domov a kedy a pod. Asi ho to nejako psychicky zasiahlo, že sme sa rozdelili. Najprv sme ho stále opravovali a vysvetľovali sme mu, že tak koktavo sa nerozpráva, ale potom sme sa niekde dočítali, že sa to neodporúča. Prestali sme si to všímať a koktanie mu asi za 3 mesiace samé prešlo.

Druhá negatívna zmena bola v tom, že po návrate z chaty odmietol sám večer zaspávať. Pred touto dovolenkou sme ho doma vždy večer uložili, dali mu dobrú noc a spinkal. Všetci známi nám závideli, ako sme si ho vychovali. Počas dovolenky s ním manžel večer zostal v izbičke až kým nezaspal, pretože to bolo cudzie prostredie, nebolo tam svetlo – jednoducho – aby sa nebál. Teraz však chcel, aby bol niekto pri ňom až kým nezaspí aj doma. Snažili sme sa ho vrátiť „späť do starých koľají“ už osvedčenou metódou, keď bol ešte bábätko (nechali sme ho vyplakať a po týždni už zaspával sám v pohode bez plaču). Teraz to však bolo iné. Už bol starší, kričal ako o život a dokonca vyliezol z postieľky a buchol si pri tom hlavičku. Túto metódu sme teda po prvom pokuse vylúčili. Musím povedať, že doteraz (má už tri roky a 4 mesiace) s ním niekto musí byť, až kým nezaspí. Niekedy je to rýchle, ale niekedy to trvá aj hodinu-dve, takže nám to poriadne uberie z nášho večerného „voľného času“.

Manžel bol tiež po tom týždni na chate dosť vyčerpaný a uvoľnil sa až doma. Napriek tomu hovoril, že im bolo celkom dobre, hoci počasie im veľmi nevyšlo. Nakoniec sme to zhodnotili tak, že by bolo možno bývalo lepšie, keby tam nechodili.

V každom prípade chcem zdôrazniť, že ide len o našu skúsenosť z takejto dovolenky a že v žiadnom prípade nechcem odradiť ostatných, aby sa o také niečo pokúsili. Naše skúsenosti sú len jednou z možných alternatív, o ktorej je však dobre vopred vedieť. Možno by to dopadlo úplne inak, keby nešli len oni dvaja ale napr. aj babka s dedkom, keby boli v inej spoločnosti, na inom mieste, atď. – kto vie?

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ja mam zas uplne opacnu skusenost, ako pisatelka clanku. Nedavno sa nam narodila druha dcera a kedze v prve dni a tyzdne ma starostlivost o nase dve dievcata dost vycerpavala, prijala som moznost, ze manzel isiel s dcerou na par dni na dovolenku sam. Isli s nasimi kamaratmi do jedneho penzionu, kde sme uz kedysi pred tym boli vsetci spolu, takze dcera prostredie poznala. Doteraz s nou manzel nikdy nebol uplne sam a ja mozem povedat, ze tento kratky spolocny pobyt ich vztahu velmi prospel. Manzel sa naucil zvladat dcerine zachvaty vzdoru, ktore su u nej teraz dost caste (bude mat tri roky). Doteraz to vzdy riesil krikom a teraz konecne zistil, ze sa to da aj inak. Z “dovolenky” sa vratili ako velki kamarati. Par dni na to, isla dcera este na tyzden k mojej mame a tiez to bolo bez vacsich problemov. Samozrejme, ze obcas sa na mna pytala, parkrat mi museli zavolat, lebo ma chcela pocut, ale ziadne zmeny v jej chovani som po prichode domov nepostrehla.

  2. No zo skusenosti viem, ze vacinou o clanku debatia ludia pod nim, nie autorky clankov. Tie sa zapoja velmi malo kedy. Ja myslism, ze tu prebehla celkom zaujimava debatka. aj bez autorkysmile

  3. MaryK nie je nič zlé na tom, vytiahnúť starší zaujímavý článok. Myslím ale, že by bolo dobré minimálne na to upozorniť. Lebo potom reagujeme a čakáme snáď aj na aktuálnu reakciu pisateľky článku.

  4. Ja mam mozno podobnu a pritom inu skusenost. Mame 14 mesacneho synceka a v jednom roku som nastupila do zamestnania. Maly isiel do jasliciek. Musim povedat, ze sa tam velmi dobre udomacnil, lebo ked sme ho z nich chceli vyzdvihnut, tak nam plakal a uplne sam od auta isiel do jasiel a za sestrickami a za nami sa poriadne ani nepozrel. Po asi mesiaci som musela ist na sluzobnu cestu mimo SR na 1 tyden a manzel sa staral o maleho uplne sam. Ich vztah sa uzasne prehlbil, manzel to zvladol super a maly tiez. O dva tyzdne sa to zopakovalo a bolo to tiez vsetko v poriadku. Ono sa zda, ze ma maly vlastne ani nepotrebuje:-) Manzela som motivovla a zahrnala do starostlivosti o maleho od narodenia a tak vie co a ako. A maly ho zboznuje. A co sa jasiel tyka, tak si myslim, ze pochopil ze sa nemusi bat o nasu lasku a ze po neho prideme vzdy a tak je v pohode. (asi 1 tyden bola rano kriza – minuta placu, ale inac to bolo v pohode). Takze moj nazor a skusenost je, ze deti by mali stravit nejaky cas iba s otcom, pomoze to na oboch stranach a my si tiez zasluzime odpocinok. Ako manzel povedal, teraz ma daleko viacej chape a uz vie ako mi ma viacej pomoc (a to mi pomahal aj predtym). A s malym maju neskutocny vztah (no nie ze by predtym nemali, ale je to ine). Tatinkovi dal ako prvemu pusinku, k tatinkovi sa teraz tuli v nasej posteli (rekonstruujeme a tak musime vsetci spavat spolu). A manzel by tento pocit za nic na svete nevymenil, aj ked mrtvy pada do postele 🙂

  5. no ak t o tu bolo uverejnene pred 5-timi rokmi , asi drtiva vacsina citatelov tu vtedy nebola, takze neni to az take marne, vytiahnut stare zaujimve veci po rokoch.

  6. Dakujem, ze si sa s nami podelila s touto skusenostou. Je dobre vediet a zvazit v podobnych pripadoch, ze aj takto moze dieta reagovat. Ja som asi pred mesiacom tiez prvykrat dala maleho, takmer 2,5 rocneho na 1 den a noc k sestre. Nikdy predtym sme v noci neboli bez neho. Museli sme kvoli pracovnej ceste. Neplackal, iba sa mu “krivili” ustocka pred spanim a rano po zobudeni. Vsetko bolo v poriadku az na to, ze potom ochorel – kasel, sopliky, tak sme skoncili na atibiotikach. Ja som si vtedy tiez uvedomila, ze vlastne ten stres prispel k oslabeniu imunity a tejto chorobe sme sa mohli vyhnut. Este je malicky na taketo “vylety”, aj ked moju sestru ma velmi rad.

  7. Pekny clanok, najma na zamyslenie pre tych, co planuju delene dovolenky s malymi detmi. Z dovodu obavy napr. odlucenia nasho dietata od nas-rodicov, sme zatial neriesili ponechanie nasho syna u babiek. Predsa len iny pristup, nazory, sposob reci a pod. Mozem povedat, ze do veku 2a pol roka som dovolenky v istom ” nepohodli” uplne zamietla. Ved kolko nam dalo dat ho do nejakeho rezimu a vedela som, ze akonahle sme zmenili prostredie, tak to bol stres nielen pre syna, ale aj pre nas.Tolko z nasich skusenosti.

  8. Nemyslím si, že je nejaká veľká tragédia uspávať si dieťa, skôr mi pripadá čudné, že matka nechá plakať dieťa až kým nezaspí a potom sa chváli, že zaspáva samé.Pre mňa to boli najkrajšie(a ešte stále sú a to majú deti 5 a 8 roko)chvíle.Čo sa týka dovolenky s oteckom. Ešte som nepočula, aby sa dieťa vrátilo po spoločnom čase strávenom s ocinom koktajúce. To s ním musel tráviť predtým veľmi málo času.

  9. Mojka, na otázky, ktoré kladieš Ty, odpovedá už samotný článok. Je predsa úplne jasné, že Moniku výsledok dovolenky mrzí a článkom len chce ostatných rodičov upozorniť na vlastnú zlú skúsenosť a možné riziká. V tomto kontexte preto Tvoje otázky vyznievajú tak, že si buď absolútne nepochopila, alebo sa snažíš poúčať a moralizovať…

  10. Ja by som to so svojim synom urcite nespravila. Ze sa tym zazitkom chvalia si myslis asi Ty. Lebo z mojej strany rec o chvaleni ani nepadla. Pytala som sa len na nazor ostatnych mamiciek, ci maju podobnu skusenost. Myslim si, ze vela zavisi od vzajomneho vztahu dieta – otec, o aky typ dovolenky ide, miesto a vybavenie, ubytovanie, ci idu aj st. rodicia a pripadne kamarati dietata. Ale hlavne, ci je dieta na to zrele a pripravene.

    Tak neutoc. Tu je priestor pre nazor a debatu pre vsetkych. Pa a pekny den.

  11. Úplne Moniku chápem, my sme zažili so starším dieťatkom v 3 rokoch to isté, len koktať začalo po nástupe do škôlky a narodení súrodenca. K tomu spinkávaniu. Tiež zaspávalo samé v izbičke asi ako 3ročné, ale po 2 mesiacoch zrazu začalo odmietať zaspať po rozprávke samo, hoci sme mu nechávali otvorené dvere a svietiť svetlo na chodbe. Nemali sme to srdce dieťa nútiť aby spávalo samé. Cez deň s tým problém nebol, iba večer. Myslím si, že je to tým, že deti v tomto veku zapájajú čoraz viac fantázie a tak sa začínajú báť ježibaby, snehovej kráľovnej, rôznych tieňov na stenách. Musím podotknúť, že nešlo o žiadne strašenie nás rodičov, proste si tie fantázie tvoria samé. Teraz má už skoro 6 rokov, ale bez večerného uspávania nezaspí…Niektoré detičky sú proste citlivejšie, ako iné.

  12. Ja som tiez najradsej, ked ideme na dovolenku vsetci spolu, ale tuto zimu nam to nevyslo tak, ako by sme si to predstavovali. My sme vsak museli ( no, nemuseli, mohli sme zrusit dovolenku – ale peniaze by nam uz nevratili -len ma neprevalcujte, ze co je lepsie: dobro dietata, ci vratenie celej sumy zajazdu?!) dat mladsiu dceru ( vtedy mala 17 mesiacov) k babicke. Stale sme telefonovali, ako sa maju, jasne, ze dobre, poslucha, papka…atd. Babka je starostliva, ale: 1. babky navstevujeme tak 3 -4X rocne, lebo byvame daleko, a su to v podstate pre nu cudzi ludia, kedze s nimi nie je v kazdodennom kontakte, 2. podla mna je to male dieta na tyzdenne odlucenie od rodicov ( co si moj manzel nepripusti 🙁 ). Dovolenka dopadla dobre, lyzovali sme, venovali sme sa starsej dcere ( ktora to mimochodom tiez uz velmi potrebovala, lebo odkedy sa marodila mladsia, starsia ( 8r), bola aj ked nechtiac, predsa len trosku opominana – ved je velka, kadeco zvladne sama, ale predsa take dieta sa potrebuje pomojkat aj pomoct… Ta bola z dovolenky uvelicena!

    Ked sme si malu vyzdvihli, dokonca za babkou plakala, ze nejde s nami. Ale: Doma sme zistili, ze uz nerozprava ani to, co vedela ( tie 4 slova), zaspavanie bol tiez problem, dobry mesiac som sa nemohla od nej vzdialit tak, aby ma nevidela, lebo sa bala, ze odidem zase. Aj teraz, ked sme boli u babky na navsteve sa ma drzala ako kliest. Urcite bol ten zazitok pre nu velmi stresujuci,a preto by som dovolenku takto uz nikdy nechcela riesit!!

  13. ..a čo myslíš ty? o čom bol asi tak tento článok? zdá sa ti snáď, že sa tým zážitkom chvália, či čo????

  14. Monika, stala ta dovolenka za to? Urobili by ste to tak znova? Myslim si, ze asi nie. Ale to je moj nazor. Co si myslite?

Pridaj komentár