Šimpanz už nefajčí. A ty?

Možno ste počuli o tom šimpanzovi, ktorému návštevníci ZOO hádzali cigarety do klietky a potom ho museli poslať na odvykačku, nech sa odnaučí fajčiť. Vraj už je ok. Pristihla som sa, že v duchu často balím kufre na podobnú kúru fajčiarom okolo seba. Každej fajčiacej tehotnej a dojčiacej matke, otcom, starým aj krstným mamám, sesterniciam z druhého kolena, susedám, a v neposlednom rade chalanovi, keď ma naštve.

Humus

Žijeme v časoch, kedy sa už ani nezapodievame pasívnym fajčením, lebo oveľa zábavnejšie je skúmať také že terciárne fajčenie, teda zvyšky cigaretového dymu, ktorý nás obchytkáva ešte dávno pradávno po zahasení cigarety. Darmo sa bude fajčiar hladkať po chlpoch na hrudnom koši, aký je on uvedomelý, že si bafká na balkóne, miesto detskej izby.

Ten humus, čo do seba dostal za pár minút, bude vydychovať na svoje štyri detičky ešte niekoľko hodín, kým spolu v obývačke pod palmou neposkladajú lego. Len pre istotu: humusom v tomto prípade nemyslím cícerovú kašu. Podľa najnovších štúdií nám predsmrtné škvrny môžu spôsobiť aj cigaretovým dymom napáchnuté spodky.

Že už to preháňa niekto?

Potom sú tu v opozícii ležérne typy ako môj pradedko Chobot, ktorému darmo onikali dcéry „tatenko, nefajčite! Neviete, že môžete rakovinu dostať?“ On si spokojne potiahol asi stú Detvu, a kým sa z nej trúsilo, povedal: „Môžem, ale aj nemusím.“ Príčinou smrti bol dobrý život, ale inak oficiálne rakovina pľúc. Rovnako tak pošli moji ďalší vlastní aj nevlastní prastarkí. Aj pradedko Strašifták.

Možno smutný osud majiteľov týchto exotických priezvisk ma straumatizoval natoľko, že som nikdy nepodľahla pokušeniu, čo len vyskúšať, aké to je. Naopak. Čo sa poznám, mám k fajčeniu odpor. Neznášam vajcia, lebo nie som sliepka a potom zafajčené vlasy, oblečenie, domy, ktoré nejdú po dyme vyvetrať inak, iba že ich človek vymaľuje.

Latentná intolerancia

Moja intolerancia k fajčiacim spoluobčanom bola odjakživa taká latentná, ako je slovenská spoločnosť voči tmavšej farbe pleti alebo maďarskému prízvuku. Miluj blížneho svojho, ale vyhýbaj sa dymovej clone. Čo čert nechcel, kde bolo tam bolo, čiaru života na pravej ruke mi skrížil on, chalan a ani neviem ako sa mi to prihodilo, že ma každé ráno budí jeho kašeľ.

Čosi sa mu na tých pľúcach muselo nazbierať, keď holduje nikotínu od piatej triedy základnej školy. Vraj prestali fajčiť len tí, ktorí začali na prvom stupni. Výhovorky. Keď ma naštve, v duchu si tak poviem, čo je na tom také ťažké, veď keď to zvládol aj šimpanz…

Š ako šimpanz

Už mám na jazyku to š ako šimpanz, ale ovládam všetky zvierače, aby to zo mňa nevypadlo, že teda je to riadny humus, to fajčenie. Aktívne, pasívne, terciárne, no skrátka každé. Ale som ticho, lebo zákon sebareflexie hovorí, že akého chalana som si brala, takého teraz mám. Reklamácie nie sú prípustné, ak ide o zjavné vady…

Len keby mu to raz došlo, že chcem s ním žiť ešte dlho tento dobrý život, že chcem ešte asi tak sto rokov piť ráno kávu, ktorú mi podá do rúk, kým ja rozliepam po jednom oko, písať pre neho všetky tieto svoje kecy a bláboly, nechať si od neho hladkať spotené nohy, až kým ma neuspí do kómy… Keby skrátka nebol v tomto smere taký ležérny ako pradedko Chobot a prastarký Strašifták, keby sa dal nahovoriť na odvykačku ako ten š…

foto:isifa.com