Milé mamičky,
chcem sa s vami podeliť o zážitok, ktorý patrí do kategórie nepríjemných. Takých nepríjemných, že vám na chvíľu alebo aj na dlho znepríjemnia život. Vtrhnú do starostlivo vybudovaného mikrosveta vašej rodiny, v ktorom sa snažíte zabezpečiť ochranu a bezpečie všetkých jej členov. Chcem vám napísať, ako sme s mojimi dcérkami zažili stretnutie s – ľudovo povedané – “úchylom”.
Mám dcérky vo veku 1 a takmer 3 roky. Často celá rodina chodíme do lesíka nad naším sídliskom. Nedávno som sa tam s nimi vybrala sama – tatina sme mali na služobnej ceste. Je to fajn miesto, okrem množstva lesných chodníkov vedie stredom vyasfaltovaná, asi 4 km dlhá cesta. Hojne ju využívajú bicyklisti, psíčkari, maminy s kočíkmi… V poslednom čase osadili po okrajoch cesty lavičky. Asi po pol kilometri je “čistinka” s preliezkami, hojdačkami a posiedky s ohniskami. Je to ideálne miesto na únik z rozpáleného betónového sídliska. Na čistinku sme zamierili aj my. Chvíľu sme sa tam s babami bláznili a potom sme si sadli pod posiedku, aby sme sa naolovrantovali. Hneď za posiedkou začína les – ústi sem aj lesný chodník. Ako kŕmim na striedačku obe baby, začula som zapraskanie konárov – letmo som sa pozrela a uvidela som chlapa v “typickej” póze. Pomyslela som si: “To musí cikať tak blízko? Čo nás nevidí?!” a kŕmila som ďalej. Periférne som však videla, že tam stojí akosi dlho. Tak som sa pozrela ešte raz a poriadne a… chlap pri pohľade na nás práve ejakuloval… Zostala som úplne paralyzovaná, stál medzi kríkmi len 3 metre od nás !!!
Hlavou mi preletelo milión myšlienok. Napr. čo robiť, keby k nám prišiel bližšie? Samozrejme, ako na potvoru, po asfaltke nikto práve vtedy nešiel. Našťastie, baby boli otočené ku mne, snažila som sa im pokojným hlasom popri kŕmení rozprávať, nech si ho nevšimnú. Chlapík skončil, nasadol na bicykel a spustil sa po tej lesnej ceste preč. My sme sa hneď nato zbalili a prášili domov. Keď ho mám opísať, bol to mladý, obyčajný chalan, oblečený v značkovom tričku a šortkách, takže žiaden “looser” typu “pajdavý dedko” alebo “mastný bezdomovec”. Doteraz neviem, kedy sa tam objavil, ako dlho nás sledoval a … či som bola “objektom” ja (to by som prežila celkom v pohode) alebo dievčatá (to by mi nebolo celkom jedno – to už by bol pedofil). Odvtedy chodíme do lesíka jedine s manželom.
Keď si na zážitok spomínam teraz – s odstupom – všetky sprievodné emócie (strach, hnev, zlosť, úzkosť) už vybledli. Vďačím za to podpore mojej rodiny a známych. Takisto som rada, že som nedovolila, aby jeden zážitok vymazal všetky ostatné pozitíva, ktoré nám prostredie lesíka ponúka. Možno by niekto povedal: “Veď sa vlastne “NIČ” nestalo! Veď na tom nie je nič hrôzostrašné!” Naozaj, hrôzostrašné ani nie, skôr by som to opísala ako “nechutné”. Keby som bola sama – tak tomu pravdepodobne nevenujem toľko času a priestoru, asi by som nad tým mávla rukou, zasmiala sa, možno by sa mi podarilo (ako niektorým mojim známym) zaperliť na “jeho” adresu nejakú vtipnú poznámku…
Ale prítomnosť detí vás robí tak strašne zraniteľnými… a vždy budete rozmýšľať „Čo keby…”
(3 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Ako sa kráti daňový bonus pri vyššom príjme. Príklady, koľko dostanete peňazí
Príplatok k prídavku na dieťa
Daňový bonus od januára 2025: koľko máš detí, koľko zarábaš, koľko dostaneš?
Koľko eur dostanú rodičia v roku 2025 (prehľad súm)
Predĺžený rodičovský príspevok pri neprijatí do škôlky - príklady
Nová značka v dm HALLOHEBAMME. Kto chce testovať?
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Ja mám 2 ročného synčeka je nádherný a ja sním chodím iba do mesta pretože sama by som sa s nim neodvážila isť do parku ak tak v nedelu ideme do hôr do Tatier na štrbské pleso alebo niekde aby mal výbeh ale inač striedame ideme raz do Bratislavy,Prešov,Košice,Poprad,Martin,Banská Bystrica,žilina….
Ale do parku moc nie…..=D
Aj ked mám 26 rokov aj tak sa stále takych to vecí bojím….!!!
majka, az ma zamrazilo…..nie si z KE? opis toho lesika presne sedi na na lesik za nasim sidliskom, kde chodim velmi rada, ale povacsine len cez vikendy, alebo v lete popoludni, kedy je tam naozaj hromada ludi. Cez prac.dni len, ked sa dohodneme viacero mamiciek, sama sa bojim, aj ked sa mi tam nastastie nic podobne nestalo.
Priserne. Ja si ale myslim ze bolo treba zavolat policiu.
Aj keby v tomto pripade vam nepomohla, tak do buducna by to mohli vyriesit a usetrit niekoho dalsieho od podobneho zazitku.
ahojte!tak to je naozaj veľmi nechutne a viem o čom hovoriš lebo som take niečo zažila.tiež v takom parku .ty ľudia su určite chori.ja mam už dve deti ale sama by som s nimi nešla do žiadneho takeho parku.
Asi by som sa z toho dlho spamätávala, aj keby som bola v tom lesíku sama. Ja som mala nepríjemný zážitok, keď som mala 15 rokov, pred Vianocami v obchode plnom ľudí. Bola som s mamou, ona stála pri pulte a ja v tej tlačenici za ňou. Zrazu som cítila, ako ma niekto drží medzi nohami. Bol to róm, ktorého som roky stretávala a vždy mal ku mne nejakú chlípnu poznámku. Ja som zbledla, nedokázala som nijak zareagovat, on v momente zmizol, nikomu som to nepovedala, vlastne až po rokoch. Zopakovalo sa to v školskej jedálni, tiež v tlačenici, ten istý róm, ani neviem, čo tam robil. Odvtedy som mala z neho desný strach. Ale v podstate som rada, že sa nestalo nič horšie.
Viem si to predstavit…
Mna chytil pedofil, ked som mala 11 rokov, bola sobota, takmer poludnie a ja som isla iba po hlucnej ulici, zdrapol ma za rameno a tahal do jedneho z domov, vrieskala som ako diva, tahala sa prec, az na schodisti zrazu bolo pocut buchnutie dveri a nejake hlasy, tak ten chlap ma pustil… bezala som ako sialena, a ked som prisla domov, tak moja babka si vycitala, ze ma pustila do obchodu samu… nastasie sa nic nestalo, a za par dni som sa spamatala… az ked som bola starsia, tak som si uvedomila, co sa mohlo stat…
Druhe stretnutie s uchylom bolo ked som mala 17, bolo to za bieleho dna, a bol to ten typicky “otvor kabat”…. zlakla som sa, doslova stratila rec, dobehla domov a mama nevedela, ze preco som taka vydesena, to tiez nastastie po par dnoch preslo…
Zaujimave je, ze az cim je clovek starsi, tak si uvedomuje pripadne dosledky a dakuje prozretelnosti, ze vtedy sa nic nestalo…
Nenosim so sebou ziadnu zbran, ani sprej… snazim sa vyhybat tichym miestam ked som sama… i ked na jednom tichom mieste (cintorim) uz som sa tiez stala obetou prepadu, nastastie ten nebol sexualneho charakteru…
Ja mam tieto iste obavy z podobnych miest. V detstve som v centre BA stretla nejedneho uchylaka. Nahanaju strach. Preto som si zaobstarala v polovnickych potrebach slzotvorny (alebo aj nervovo paralyticky) plyn. Este ani raz som ho nepouzila, ale je to taka moja vreckova istota.
No strašné ! V takýchto situáciách si človek uvedomí, že vlastne nemá strach o seba , ale o svoje deti, ktoré musí ochraňovať a zabrániť tomu, aby sa im stalo niečo zlé, čo by poznamenalo ich celý život. Ja nikdy nechodím do hôr, či na turistiku s malým sama, len s viacerými dospelými, proste sa bojím. A existuje jedna veľká pravda, ktorú mi povedal skúsený poľovník a horár: zver ti nikdy neublíži, tá ujde a zľakne sa ťa, len ak ju vyplašíš s malými a chráni ich, v prírode ti ublíži len a len človek.