Ja by som to na tvojom mieste urobila inak

V cudzom poli je každý generál – vraví ľudová múdrosť a niečo na tom bude. Ľudia sa vo všeobecnosti málo chvália, aby im iní nezávideli a veľa sa sťažujú v očakávaní poľutovania či uznania pravdy. Ak sa niekto zdôverí so svojím problémom, zaujme. Cudzí problém sa vždy akosi ľahšie rieši než problémy vlastné. Cudzí problém odpútava pozornosť od vlastných starostí, na krátku chvíľu naplno zamestná myseľ a umožní tak odreagovanie od domácich problémov – takmer ako telenovela. Dá sa bez nej žiť, no dokáže zaujať. Dokonca ľudské nešťastie zaujme nepomerne viac než šťastie a tiež dlhšie zostáva v pamäti. O šťastí mudruje málokto, šťastie sa jednoducho nerieši. No v nešťastí je odrazu plno “odborníkov”, ktorí presne vedia, ako situáciu vyriešiť.

Stačí pozrieť do fóra, kde od dobre mienených rád nie je ďaleko k výčitkám a odsudzovaniu sťažovateľky. “Ja by som na tvojom mieste toto robila takto a toto by som nikdy ani nedopustila.” To si ale snáď myslí každý, kto konkrétnu situáciu nezažil. Ako sa vôbec stalo, že ma milovaný muž po niekoľkých rokoch šťastného manželstva udrel? Veď ja by som si násilníka nikdy za muža nevzala. Ale ako sa dalo pred 12 rokmi spoznať, že sa uchýli k fyzickému násiliu? Nedalo sa. Dodnes nechápem, čo donúti 100-kilového chlapa pri plnom vedomí udrieť ženu polovičnej hmotnosti. Nielenže svoj čin nijako neľutuje, no situáciu celkom prevráti naruby a okoliu tvrdí, že sa len bránil pred ženiným útokom. Samozrejme, každý s trochou rozumu v hlave si dokáže zrátať reálne šance jednej i druhej strany.

Naozaj len málo dvojíc sa sobáši z vypočítavosti, bez lásky a láska sa pred svadbou nezvykne prejavovať fyzickým násilím. Ak sa žena niekomu posťažuje, z každej strany sa jej dostáva rád typu: “Vykašli sa naňho, choď od neho preč!” Samozrejme, žiadny muž nemá právo mlátiť svoju manželku (ani nikoho iného), no aj napriek mužskej dokonalosti, každý z nich má nejakú úchylku: niekto holduje alkoholu, niekto hazardným hrám, iný zas doma nepohne prstom a všetko nechá na ženu, ďalší sa zas vláči s kamarátmi, ďalší nepozná nič iné okrem práce, iný zas behá za cudzími ženami, iný oplieska peniaze bezhlavo na svoje zberateľské záľuby… Nájsť muža bez nejakej chyby je takmer rovnako nemožné ako nájsť ihlu v kope sena. Hľadaniu sa môže venovať slobodná dievčina bez záväzkov, no len ťažko vydatá žena s deťmi.

Človeku dlhodobo vystavenému stresom občas rupnú nervy a prejaviť sa to môže všelijako, napr. aj tým, že muž zmláti ženu, ktorú kedysi miloval a zniesol by jej modré z neba. Ťažko sa počúvajú rady, ako odísť s deťmi do bezpečia, keď reálne niet kam odísť, niet za čo odísť. Napokon, to najjednoduchšie, čo každý môže urobiť, je zbaliť sa a utiecť hocikam inam. A čo ďalej? Nechať prácu v dobe, keď nájsť si prácu popri starostlivosti o deti je takmer umenie? Odísť z bytu v čase, keď jedna kompletná rodina nemá šancu zaplatiť nový byt v hotovosti bez použitia úveru? Samozrejme, k získaniu úveru žiadnej banke nebude stačiť záruka, že žena ušla od manžela s 2 deťmi a prácu si len hľadá. A čo deti? Ako im vysvetliť, že utekáme pred ockom, ktorý ich ľúbi a splní takmer každé ich želanie, nikdy im nijako neublížil, len už nemiluje ich matku? Zbaliť sa, ujsť nie je vždy také jednoduché, ako sa často na prvý pohľad zdá.

Volať policajtov? Väčšinou niet čo riešiť, lebo ak nie sú evidentné stopy po spáchanom násilí, obyčajne sa nikto zo susedov nehrnie svedčiť, že niečo počuli. Tvrdenie proti tvrdeniu. Lekárska správa? Ošetrenie treba zaplatiť. Pri udaní násilníka následne zdravotná poisťovňa vymáha poplatok od páchateľa a vráti poškodenému. Tak sa samozrejme manžel dozvie, že žena niekde uviedla skutočnosť, ako ku zraneniam prišla a rozpúta tak ešte väčší manželov hnev. Ďalšia vec je rozsah zranení. Pokiaľ ozaj nie je žena v ohrození života, odreniny, pomliaždeniny a drobné tržné ranky sa hodnotia len ako priestupok (málo závažné zranenia bez následkov) a hlásenie polícii vlastne nič nerieši. A čo ak tá facka bola len jednorazová záležitosť? Stojí to za to pokaziť si vzťahy udaniami a hláseniami na najbližšiu osobu?

A čo láska, ktorá medzi manželmi kedysi bola? Možno v dnešnej dobe sa pravá verná láska nenosí, no napriek tomu stále žijú ženy i muži, ktorí aj v pokročilom veku veria na jedinú ozajstnú lásku. Nie je jednoduché opustiť niekoho, komu človek raz oddal celé srdce. A nemilovať naplno znamená nemilovať. Bez lásky sa žiť nedá, nie dlhodobo. Ťažko sa v takom prípade počúvajú rady prerastajúce až v odsudzovanie, ak žena naďalej zotrváva v manželstve. Kto niečo podobné nezažil na vlastnej koži, sotva vie pochopiť, prečo sa žena nezbalí a nezačne žiť obyčajný život hocikde inde. Zbaliť sa, ujsť nie je vždy také jednoduché, ako sa často na prvý pohľad zdá. Nejde o prejavy hrdinstva, ale o kalkuláciu pre a proti – majetok, záväzky (úvery, hypotéka), a predovšetkým deti: pokiaľ má otec s deťmi pekný vzťah, asi ťažko dokáže byť matka sebecká a odtrhnúť deti od otca.

Prestali sme na seba zazerať, prestali sme na seba útočiť, prestali sme sa obtĺkať, prestali sme sa zhovárať, celkom sme prestali komunikovať, zostali sme spolu len kvôli deťom, ktoré nás vnímajú celkom inak a ľúbia (a potrebujú) nás oboch rovnako.

Ilustračné foto: www.sxc.hu