Jedno decko hore dolu

Gratulujem, Maria a Viktoria!!!!!!! Tesim sa s vami, Maria dokazala si uzasnu vec!

Ahoj Maria,

tiez sa pripajam ku gratulaciam a som rada, ze to vsetko nakoniec dobre dopadlo. Cloveku je do placu, ked to cita, je mi zle z toho, ze to su lekari… Kde si nakoniec rodila? Nasla si nejaku alternativu tu u nas v SR, alebo predsa len v Brne? Daj vediet, ako to cele prebiehalo. Prajem vela stastia do dalsich dni.

S RADOSTOU VSETKYM OZNAMUJEM? ZE DNA 12.9. O 4:00 SA NAM NARODILA UPLNE ALE UPLNE ZDRAVA A KRASNA DCERENKA VIKTORIA!!!

DAKUJEME BOHU ZE JU MAME!!

Ahoj Mária! Teším sa s tebou, verím že je zdravé a v pohode. Ja som mala začiatok tehotenstva tiež dosť komplikovaný. Najprv som sa bála, že bábetko nebude v poriadku, keďže som brala Veral a ešte som nevedela, že som tehotná. Taktiež som pila tvrdý alkohol(gintonic) – dosť pretže sme boli na chate a mňa bolelo brucho. Myslela som že dostávam menštruáciu ale to už boli len bolesti. Po týždni som si spravila test a zľakla sa, keď som si spomenula čo všetko som popila a ešte ten Veral. Bolo mi povedané že Veral sa v tehotenstve neodporúča. Gynekológ však bol kľudný, tak aj ja. Bola som úplne vporiadku, tak som chodila aj cvičiť – aerobic. Povedala som si, že ešte trochu si zacvičím a potom budem chodiť na tehulky. Ale raz po aerobicu ma začalo strašne pichať v podbrušku. Cítila som že toho bolo veľa – brušáky a tak… A večer som začala krvácať. Bola som v 3 – 4 týždni, nevedela som že musím ísť do nemocnice. Ľahla som si spať a ráno išla do práce mysliac , že som potratila. Asi ten spánok mi pomohol, ale to som ešte nevedela. Bol piatok a my sme nechceli smútiť. Nechceli ,ale iba žena ktorá potratila vie aké je to strašné, aká prázdna sa cíti a ako to bolí. Cez víkend sme boli na chate a mne bolo veľmi zle, nič mi nechutilo, nemala som náladu, víno sa mi hnusilo. môj priateľ mi povedal, že treba kúpiť test, že som asi stále tehotná. A bola som. Išla som ku gynekológovi s tým, že som krvácala. Sestra ma hneď zjazdila, že som mala ísť okamžite do nemocnice, že mi to vraveli. Nič mi nepovedali, ináč by som tam určite išla. Lekár mi povedal že tehotenstvo rastie, že nemám cvičiť. Bola som šťastná. Asi o dva týždne som večer začala zase krvácať. Veľmi slabo ale hneď sme šli do nemocnice. Nechali si ma tam. Lekár ktorý ma prijímal mi spravil USG a bábetko bolo živé. Ostala som tam 10 dní a do práce som sa už nevrátila. Zostala som doma. V marci sa mi narodila krásna, zdravá dcéra. teraz má už skoro 5 mesiacov a život bez nej si neviem predstaviť. Možno keby som vtedy išla do nemocnice tak by som ju nemala.

Neverím, že keby tvojmu bábetku niečo bolo že by žilo. vo väčšine prípadov ak má mať bábetko nejakú vadu odíde veľmi skoro, tak že ani nezbadáš, že si tehotná. Príroda to má veľmi dobre zariadené. Tak sa držte obaja. Želám veľa zdravia a ľahký pôrod!

Syse, Jane a všetkým ostatným..

Moje tehotenstvo zatiaľ prebieha bez problémov, všetky výsledky su doposiaľ v normále, žiadna odchýlka. Bábetko kope ostošesť, a my s naším dieťatkom komunikujeme už teraz keď je ešte len v brušku. Keď zvýšime hlas, tak sa hnevá a kopaním nám to dá najavo. Keď mi je dobre, aj ono je spokojné.

O týždeň mám štátnice v škole, a za odmenu som sa rozhodla, že si dám zistiť či to bude chlapček alebo dievčatko. Nieviem prečo si to všetci myslia, ale vravia, že to bude chlapča. Nieviem, je to jedno, jediné začo sa stále modlíme je aby bolo zravé a to ostatné je už úplne vedľajšie.

Ďakujem všetkým, ktorý namňa myslia a posielam im veľa božtekov.

Pre Stelu. V januári 2002 som nieco podobne na Antolskej absolvovala ja. Nechali ma asi 7 hodin cakat, nemohla som sa ani napit, bolo mi od smädu zle a bala som sa lekarky, ktora mala sluzbu, lebo pri prijme pregulovala ocami, ze zase cistenie, a sestricka sa pytala, ci krvacam velmi a ci nemozem prist radsej rano. Nedala som sa odbit. Rozhodla som sa, ze v tejto nemocnici ja neporodim (v buducnosti). Ked som mala neskor podobny problem s krvacanim, povedala som obvodnej gynekologicke, ze na Antolsku nepojdem. A ona mi povedala, ze si mozem nemocnicu vybrat. Vybrala som si Partizansku. Sice som znovu potratila ale pristup bol ovela lepsi, ludskejsi, aj dodatocne vysetrenia mi urobili tu. A sem aj pojdem porodit (v buducnosti, dufam).

Brrr, musí to byť strašné zažívať niečo takéto. Chytá ma panika, aby som nedopadla podobne, aj keď sa chystám rodiť na Zochovu. Odrodili mi tam 3 kamarátky a pochvalovali si ľudský prístup personálu. Termín sa nám blíži, okolo 30.5. by mal prísť na svet náš prvý drobček (ešte nevieme či chlapec alebo dievčatko, nechce sa nám ukázať) – len nech je zdravé ! STELA – dúfam a pevne verím, že čoskoro budeš opäť čakať bábatko a že tentokrát už budete obidvaja v poriadku. Moc držím palce. MÁRIA J. – verím ti, že si sa nezmohla na slovo, ale byť na tvojom mieste, vrátim sa k tej krave, ktorá si hovorí doktorka a bez jediného slova by som jej vrazila jednu riadnu po papuli. Aspoň by sa ti trošičku uľavilo – mne určite. Aj keď mne by asi stačilo, aby som to povedala mužovi a ten by to urobil s radosťou za mňa. Je to ale fakt strašné, nemám slov, ale ver mi – takým ľuďom sa to skôr či neskôr vráti. Držím palce aby ste boli obaja aj s bábatkom v poriadku. Držte sa.

Maria, je fajn, ze uz teraz hladas porodnicu, kde privedies na svet svoje dietatko, ved naozaj treba vybrat velmi dobre. Chcem ta len upozornit, ze aj na Slovensku su porodnice, ktore nacuvaju (v ramci moznosti) zelaniam mamiciek – Topolcany, B.Stiavnica a urcite aj ine. Chcem ti len povedat, ze mas sirsi vyber ako Brno, ktore za hranicami a tiez nemusis mozno platit ak najdes priamo na SK, co ta oslovi. Drzim ti palce!!!

Neda mi nezareagovat, a zaroven sa nepostazovat na NsP Petrzalka, kde som tiez zazila priserny pristup lekarov aj ostatneho personalu. Cca pred mesiacom sme si s manzelom spravili tehotensky test – snazili sme sa o babatko treti mesiac a mne sa zrazu zdalo, ze mam nejake citlive prsia a pod. Test bol pozitivny a my sme sa moc tesili. Manzel sa trosku zlakol, ci sme babatku neublizili, ved som pred tym ako som zistila, ze mimi cakame, nosila tazke veci. Dufali sme ale, ze to bude v poriadku, a od tej chvile mi vsetky veci nosil manzel. Po tyzdni, ked som prala, sa stala taka mala nehoda – manzel vytiahol hadicu z vane a mali sme doma potopu…. Suseda nam trieskala na dvere, ze nam tecie pracka a kto jej zaplati jej kupelnu za 100 tisic, ktoru si nechala len nedavno spravit. (je to hystericka krava). Manzel sa hned pustil do vysavania vody a ked ma nevidel, drhla som koberec uterakom, aby sa k susede viac vody nedostalo. Potom uplne zmorena, psychicky aj fyzicky na dne som padla do postele a manzel sa siel pozriet k susede, ze nakolko sme jej tu kupelnu znicili. Zistil, ze jedine, co musela spravit, bolo poutierat dlazbu, mala na nej par kvapiek, co stiekli po rure, to bolo cele. Ja som vsak celu noc nemohla zaspat. Rano som utekala na skolenie, no v miestnosti, kde sa konalo, bolo neskutocne zima, ludia tu sedeli v kabatoch, stolicky boli ako lad. Asi za dve hodiny ma zachvatili bolesti a so zdesenim som zistila, ze silne krvacam. Manzel okamzite prisiel a odviezol ma k mojej lekarke. Ta bola ohladuplna, snazila sa byt mila, jemne ma vysetrila a dala mi papier, ze nech utekame do nemocnice (“V ziadnom pripade nie do Ruzinova, bezte na Antolsku!”). Ked sme tam prisli, manzel urychlene odovzdal papier sestricke s tym, ze asi potracam. Nechali nas tam cakat, vzali skor zeny, ktore tam sice boli pred nami ale sli na odber krvi a pod. a my sme cakali ako blazni. Manzel ma potom chcel vsade nasledovat, ale nedovolili mu to, jednoducho ho vyhodili, a ze co sa vsade cpe – vynadali potom mne. Lekar, ktory ma vysetroval vobec jemny nebol a ked som od bolesti zasycala, tak mi vynadal, ze ci som este nebola u lekara, a ak ano, tak co robim fory. Ked som mu povedala, ze to boli, tak mi povedal, ze to boliet nemoze a dokoncil, co zacal. Potom ma poslal na ultrazvuk. Tu bol lekar iny a povedal, ze dietatko nevidi, tak sme on asi prisli, ale bude potreba dalsi ultrazvuk. Lekar, ktory ma vsak vysetroval, do mojich zaznamov jednoducho napisal “na prijem”, poslal ma sa prezliect, a potom na poschodie. Tu sme stretli dve dievcata, obe na tom boli ako ja, ale obe mi opisovali iny pristup, ale to vraj zalezi ku komu sa dostanem, vraj vacsina je riadne hnusna. Oni nepotratili, vraj aj ked nic na ultrazvuku nic nevideli, nechali si ich tam, a nieco im davali a na dalsom ultrazvuku (lepsom) uz to bolo v poriadku. Nevedela som, co sa bude diat, manzela so mnou zase nepustili, nahucali na mna, ze kde mam prezuvky (ale ja som predsa doma nebola, ” tak nech vam pre ne ide muz!”), poslali ma na izbu, ze lekarka hned pride. Za stvrhodinku naozaj prisla, a opat ma vysetrila. Dala mi kopu otazok (pijete kavu, ste alergicka ….) potom mi oznamila, ze ked budu pripraveni, vezmu ma na zakrok. To bol sok, ten lekar dole predsa hovoril, ze musim ist na dalsi ultrazvuk. Povedali vsak, ze zatial mam casu dost a nech idem na izbu. Potom boli navsevne hodiny a ja som si isla vziat od manzela veci na prezlecenie (zupan, prezuvky….) odtialto ma ale prisli zavolat a ked ich uz manzel nemohol pocut, zase na mna nahucali, ze kde sa tolko caram, ze lekar je uz netrpezlivy, nahnevany a ze caka len na mna. Na salu som prisla po svojich. Musela som vyliezt na stol, za mna sa postavila anesteziologicka, ktora bola jedinou milou osobou, ktoru som tam stretla, (bola za mnou aj na izbe a ako jedina pocuvala moje otazky a snazila sa dat na ne odpovede), lekarka, ktorej som povedala, ze som po chvili (este pred zakrokom) som prestala krvacat, a ci je zakrok skutocne potrebny a ci sa sama nevycistim, povedala, ze sa urcite sama nevycistim a ze zakrok je potrebny a to, ze som prestala krvacat sa stava. Druha anesteziologicka mi vynadala, ze mam retiazku a prstene a zatvarila sa posmesne a povedala, ze ak sa mi nieco strati, zodpovednost mam ja, a dobre mi tak. Poprosila som dobru anesteziologicku, ci ju nemozem drzat za ruku a ona mi ju chytila a druhou rukou ma hladila po cele. Ta druha mi druhu ruku priviazala a nieco do nej pichla. Nechapala som, preco je v miestnosti tolko ludi, potom prisiel ten somar, co ma vysetroval, a priviazal mi aj nohy, vzal aj tu ruku, ktoru mi drzala anesteziologicka a priviazal aj tu. (nechapem, preco som musela byt priviazana). Otocila som hlavu – vosiel stary lekar, niecim ma dole ostriekali, a zaspala som, viac si nepamatam. Teda este nieco – tej sprostej anesteziologicke vynadala ta dobra, ze ako mi to vpichla, ze takto to vypadne. ( dva a pol tyzdna som mala modrinu). Ked som sa zobudila, mala prist vizita. Neprisiel nik. Celu noc som nespala. Rano – mala prist vizita – neprisiel nik. Sestricka ma vyhodila z izby – mam ist na kontrolny ultrazvuk a domov. Druha ma vratila spat do izby, vraj az za pol hodinu. Tu ma opat ta prva vyhodila, vraj ci som ju nepocula. Tak som jej vynadala spat. Urazena odisla. Na ultrazvuku vraj bolo vsetko v poriadku – teda po potrate. Nic mi vsak nepovedali, iba ma zase poslali hore a potom mi vystavili papiere a poslali ma domov. Nikto mi vsak nic nepovedal – kedy budem moct mat dalsie mimi? su teraz nejake obmedzenia? kto mi vyda ukoncenie PN? Nikto sa uz so mnou nebavil, len v tych papieroch, co mi dali, som nasla, ze mam ist za 3 dni ku svojej gynekologicke, ze tam mam papiere odovzdat, za 14 dni u nich mam mat vysledky histologie a to bolo vsetko. Manzel ku mojej lekarke papiere zaniesol a ona sa rozculila, vraj mne ich nemali ani davat, vraj to mali poslat postou a ukoncenie PN mi mal dat moj obvodny lekar, ale da mi vsetko ona, ked to tak dobabrali. Skutocne mi vystavila vsetky papiere a potom som uz len cakala, ze ake budu vysledky histologie. Za 14 dni som zavolala do nemocnice (aby som tam nesla zbytocne), ci uz maju vysledky, dostala som odpoved, ze ano, staci si pre ne prist, alebo niekoho poslat. Tak kym som ja bola v praci, manzel tam nabehol. Sestricka mu vsak povedala, ze bez kopie papierov, co mi vydali oni, mu vysledky nedaju a ma prist na druhy den, vraj oni totiz nevedia, ci on je skutocne moj manzel (to, ze to maju napisane v pocitaci nie je dolezite), tak sa tam zastavil dalsi den. Vtedy mu povedali, ze im este chybaju nejake vysledky a mam si prist pre ne ja osobne v dalsi den. Tak som tam sla dalsi den ja. Cakaren bola plna ludi (aj mamiciek, co isli rodit) ale dovnutra ludi nebrali). Ked ich konecne zavolali, vsetky sa tam nahrnuli naraz (jedna uz ledva stala). Potom ich poslali do vedlajsich dveri na ultrazvuk, tam tiez nikoho nebrali, lebo lekar, ktory mal tam byt sa tam vybavoval s lekarom z ambulancie, do ktorej som isla aj ja. Potom to uz dve slecny ktore prisli na siedmu na odber krvi prestalo bavit (bolo pol deviatej) a poriadne sestricke vynadali (bola to skor praktikantka, taka mlada zaba asi zo strednej skoly). Tej trvalo asi 10 min. kym ta baba opat vysla, samozrejme este stale nahnevana. Potom ma zavolali dovnutra. Mlada sestricka postavala, stara sedela s nohami na stole, lekara nikde. Vraj, co chcem. Povedala som, ze svoje vysledky. Vraj, vysledky coho? Tak som jej povedala, a ona, ze jaj, to vy ste ta, ktorej manzel sa tu vcera tmolil? (musim vam povedat, bola sila sa ovladnut) Vytiahla vysledky, pozrela si ich, so mnou sa vobec nebavila, iba nieco povedala sestricke, ta sa uskrnula a ta stara zacala niekde telefonovat, len som nerozumela, co hovori, potom zacala nadavat, ze kde je ten lekar. Ked prisiel, ani on sa so mnou nebavil a nieco povedal tej mladej zabe, ktora hned zacala vytahovat ihly a striekacky. Pochopila som, ze na mna. “Tak moment!” Vsetci sa na mna prekvapene otocili, akoby si ma len teraz vsimli. “co to ma znamenat, co chcete robit?” spytala som sa uz zdvihnutym hlasom. A ta soplosa sa na mna osopila, ze “Co Vas to ma co zaujimat!!!” Tak som na nu zahucala naspat, ze veci, ktore sa ma tykaju, ma snad maju co zaujimat, na co sa mi ona otocila chrbtom a zase ihly odlozila. Lekar mi povedal : “to je tehotensky test”, na co som si myslela, ze som asi zle pocula. Lekar mi oznamil, ze bud som sa vycistila sama, alebo som stale tehotna, pretoze pri histologii dieta nenasli. Pravdou samozrejme bolo, ze som sa vycistila sama. Upozornil ma, ze to, ze som test odmietla, mi napise do papierov, na co som mu oznamila, ze to pokojne moze. Tak mi papiere vydal, a ked som odchadzala, ani neodzdravil. Iba ta zaba zakvakala: “A pekny den Vam prajem”. Povedala som si, ze tu sme boli naposledy a ze urcite nabuduce, ked budeme cakat miminko, pojdeme do Brna, a tam budeme absolvovat aj vsetky vysetrenia a vsetko si zaplatime, ale na Antolsku uz viackrat nepojdem, ani keby boli posledni na svete.

ahoj maria a vsetci, ktori ste reagovali,

precitala som si tvoj clanok a zase som si musela uvedomit, ako malo funguje nieco ako lekarska etika, nieco ako kodex spravania sa voci buducim maminam a ich detom (a rodinam tak isto). vidiet, ako su s takymito “pravidlami” lekari a lekarky malo, alebo takmer vobec zzite! velmi ma to hneva, na co potom vsetki mudre hlavy studovane robia to, co robia?

uplne ma vyviedlo z miery, ze ti nepovedali pravdepodobnost komplikacii a problemov, ktore by procedury, ktorymi si presla, mohli byt pricinou a nechali ta v napati taku dobu! podla mna by si na to mala reagovat a povedat im ako si sa citila. bola by to lekcia pre takeho neempatickeho gynekologa a farmakologicku. skus im napisat list, alebo ak by si sa s nimi niekedy stretla, urcite si nenechaj pre seba svoj nazor. mozno im to “dojde”, ze sa spravaju naozaj nevhodne a deptaju namiesto pomahaju. ked sa nikdy neozveme, tak sa nic nezmeni.

nie je to jednoduche, stale si totiz myslime, ze nase pocity na verejnost nepatria, ale nie je to tak. verim, ze ak by si to spomenutym “odbornikom” povedala, ako si sa po ich reciach citila, dali by si na buduce pozor. mozno hned nezareaguju, nepovedia ti: “dakujeme vam mila klientka za spatnu vazbu”, ale zostane to v nichm a bude pracovat. urcite.

drzim paste!

zuzana z maternity

Maria, netrap sa, bude to dobre. Bojuj za seba a svoje dietatko, modlim sa za teba, nech vsetko dobre dopadne. A ono dopadne – ved ked mas uz teraz v sebe tolko lasky, neskor jej bude este viac, bez ohladu na to, ci bude dietatko

uplne “stopercentne”, alebo nedaj Boze, nie. Ono bude tak ci onak tvoje. A nech si vravi kto chce, co chce, bude ta milovat.

Pises, ze nemas v rukach dokaz o poskodeni babetka, tak sa ho nechces vzdat…a ked ten dokaz nedajboze v rukach budes mat, co spravis??? Za ten cas ti v brusku narastlo babo, ktore je velke a citlive…vzdas sa ho??? Tvoje reakcie sa mi zdaju byt trochu alibisticke…

Mila Maria, drzim vam paste a nevzdavajte sa. Mam kamaratku, ktorej syncek sa narodil v 8mesiaci a doktori komplet vsetci jej tvrdili, ze maly je slepy, bola aj na vysetreniach vsetci to potvrdili, a neskor mal 6 mesiacov a vidiel, cela rodina videla, ze vidi len doktori trepali svoje, ze je slepy. Asi v 8mesiaci povedali doktorke, ze podla nich naozaj vidi a ona im povedala a preco by nemal vidiet? On bude vidiet ale nebude chodit, alebo sediet proste bude akosi retardovany. Teraz ma 13mesiacov aj sedi aj chodi, dokonca aj geneticke testy co im vraveli, ze 100% tam nieco bude, boli v poriadku….Petko je uplne v poriadku akurat ma jedno viecko padnute ale v polovici februara ma ist na operaciu, aby mu to zdvihli. Podla mna nie je dobre verit vo vsetkom doktorom. Verim, ze vase babatko na ktore sa velmi tesite bude krasne a zdrave. Dajte vediet ako prebieha tehotenstvo dalej… drzte sa

Ahoj Maria! Zastavam obdobny nazor ako Zuzana a pripajam informacie z prednasok klinickej farmakologie: v preimplantacnom stadiu (cca prve 2 tyzdne) organizmus reaguje systemom vsetko alebo nic. Tzn., ak by bol ten tvoj vyvijajuci sa uzlik stastia poskodeny, vypochodoval by z Teba von. Ak vsak si dalej lebedi na svojom mieste, je velka pravdepodobnost, ze je O.K. Prajem vam vela stastia a slniecka.

Mária, držím palce, aby všetko dobre dopadlo Vo svojom okolí mám niekoľko prípadov, keď bolo nakoniec všetko inak ako predpokladali niektorí lekári. Známa po umelom oplodnení a teda dosť sledovanom tehotenstve porodila postihnuté dieťatko – nič také však nenasvedčovali genetické testy a neprišlo sa na to ani pri ultrazvuku.

Na druhej strane kamarátka bola v podobnej situácii ako Ty – netušila, že je tehotná a brala chemoterapeutiká na zápal močového mechúra. Na základe toho mala zdravotnú indikáciu k interupcii. Našťastie jej gynekológ bol oveľa citlivejší človek, poslal ju na konzultáciu k odborníkom na lieky a sám odporučil v tehotenstve pokračovať. Nakoniec všetko dobre dopadlo – majú krásnu zdravú dcérku.

Možno si pred pár rokmi čítala o žene, ktorá mala rakovinu a podstúpila chcemoterapiu a neskôr zistila, že je tehotná. Doporučili jej potrat, s ktorým nesúhlasila. Nakoniec donosila zdravé dieťa a tehotenstvo jej aj zastavilo postup choroby. Manželka môjho známeho s touto ženou ležala v nemocnici na rizikovom. Najotrasnejšie vraj bolo, ako jej lekári á sestričky dávali pocítiť, že je nezodpovedná, keď sa s takou diagnózou a liečbou rozhodla mať dieťa…

Je to hrozné, ako si druhí ľudia dovolia súdiť ostatných za ich rozhodnutie.

Tebe želám, nech všetko dobre dopadne. Samozrejme, že oproti ženám, ktoré tehotenstsvo plánujú, nezoberú do úst žiaden liek, nepijú, nefajčia atď. si v nevýhode a určité riziko existuje, ale to neznamená, že Tvoje dieťatko je určiite postihnuté. Skonzultuj to ešte s ďalšími odborníkmi.

Sama teraz čakám svoje druhé bábätko (som v 5. mesiaci), takže sa viem vžiť do Tvojich pocitov. Držím Ti palce, aby sa dieťatko narodilo zdravé. Ešte Ti opíšem jeden prípad – rozprávala nám to jedna pani na náuke (bolo to pred svadbou, keďže sme je chceli mať v kostole), ako si vytrpela tehotenstvo so svojou prvou dccérkou. Už presne neviem, v ktorom mesiaci tehotenstva bola, ale mala ťažkú autonehodu, pri ktorej mala doslova prederavenú maternicu. Samozrejme lekári jej odporúčali si dať dieťa vziať, dlho váhala, stále si povedala, ešte deň a rozhodnem sa, až nakoniec sa rozhodla, že si bábätko nechá. Nakoniec sa jej narodilo krásne zdravé dievčatko. A ešte jedno – nedávno sa kamarátke mojej kamarátky narodili dvojčatá – chlapci. Počas tehotenstva jej robili testy a podľa nich im vyšlo, že jeden chlapček bude postihnutý a druhý zdravý. Robiť sa samozrejme nedalo už nič, len čakať. Tie nervy, čo si tá žena zažila, to si je vôbec možné ťažko predstaviť. A výsledok – obaja chlapci sú zdraví. Takže hlavu hore, verím, že v Tvojom prípade to dopadne dobre.

Mila Maria,

spolu s manzelkou, ktora je tiez tehotna chodim spolu na vsetky vysetrenia, ktora zena musi absolvovat pocas tehotenstva a nie preto, ze by som musel, ale preto, aby som ju uchranil prave pred takymi, povedzme, ludmi. Som sklamany z toho, ze na jednej strane sa gynekologovia stazuju, ze klesa porodnost a na druhej strane sa svojim spravanim sami neraz pricinia o tento negativny stav. Neraz sa spolu s manzelkou zamyslame nad tym, co by sme robili ak by sa nase dieta narodilo s vrodenou chybou, ale odpoved je vskutku tazka. Velmi si zelam, aj vo Vasom mene, aby kazde dieta, ktore sa narodi bolo zdrave. Prajem celej Vasej rodine, aby sa dietatko narodilo just zdrave ako repa a mohli ste splnit svoje predsavzatie.

Nie som nejaky vulgarny hulvat, ale teraz si nepomozem: HAJZLI su to!

Nieco podobne, aj ked z ineho sudka sa stalo mojej manzelke v porodnici, kde sa sestricky k prvorodickam stavali, ako keby tie zeny rodili x-krat. Nic im nevysvetlovali, o nic sa nestarali. Robili iba rutinne svoju pracu. Ziaden cit, ziadna empatia s mamickami. To je podla mna aj Vas pripad.

Drzim Vam palce a Vasmu malemu prajem stastnych 9 mesiacov a este stastnejsi zivot medzi nami.

PS. JA by som sa na dotycnych lekarov urcite stazoval. Este sice neviem kde,ale urcite niekde.

Ahoj Maria,

aj ja som mala podobny problem ako Ty. 13.-teho som mala dostat menzes, 15-steho som si robila test a bol negativny. Medzitym som bola na rontgene.

27-ho som sa dozvela, ze som tehotna. Doktor ma ubezpecil, ze babetku sa nemohli nic stat. Pocas tehotenstva som na to aj pravdupovediac zabudla,

narodila sa nam krasna dcera. Ale asi ked mala dva mesiace, tak zistili, ze jedno ocko sa jej nevyvija a podal doktorov je uplne slepe, takisto nas postrasili, ze tam hrozia aj ine degeneracie. Nastastie, ma uz nieco cez 2 roky, je uzasne bystra, ale ocko je podstatne mensie a aj slepe, ale budi pozornost na ulici, v obchode a atd. Teraz na jesen pojde do skolky a niekedy sa hrozim ako budu na nu reagovat starsie deti. Teraz si kladiem otazku, bol to ten rontgen alebo nieco ine. Dakujem Panu Bohu, ze to nedopadlo horsie. Kazdopadne Ti drzim palce, aby bolo vsetko v poriadku a mala si babetko, z ktoreho sa budes tesit.

Na jednej strane ta fotka z titulky a na druhej strane takyto clanok – je mi z takychto “lekarov” (mala by som skor napisat masiarov) do placu.
Maria, drzim vas strasne prsty, aby ste obaja boli v poriadku a uz nikdy v zivote nestretli takych ludi…