Jedno decko hore dolu

Mária J. 51

Som veľmi rada, že si, www.babetko.sk. Všetko okolo bábätiek, a týchto vecí sa ma týka už 6 týždňov.

No chcem sa podeliť o zážitok, ktorý mal byť príjemný a nie taký bolestný a stresujúci. Tak pekne poporiadku:

To, že čakám bábo som sa dozvedela pred troma dňami. Nemala som žiadne príznaky, len som nedostala menzes, tak som si spravila test. Boli tam 2 čiarky, tak som sa vybrala k môjmu gynekológovi. Ihneď ma vzal na ultrazvuk a huráááá, bolo tam niečo malinké milučké – moje bábo. Upozornila som ho však, že pred dvoma týždňami som mala dosť vážnu autohaváriu, prekonala som röntgen rebra, brala som tabletky Mabron proti bolesti(nie celé balenie) a zaočkovali ma proti tetanu. Lenže…

Vtedy, keď sa to stalo som nemala ani len tušenie, že som tehotná. V ten deň keď som havarovala som mala dostať menzes, ale lekár na pohotovosti ma ubezpečil, že som to nedostala zo šoku a že to príde. No lenže neprišlo, a keď som sa to v pondelok na ultrazvuku dozvedela, tešila som sa ako blázon a so mnou aj celá rodina. Pán doktor gynekológ mi dal papier stým, že na druhý deň mám prísť a pošle ma pre istotu za farmakologičkou kvôli tomu Mabronu a protitetanovke.

Chcete to v narkóze, alebo bez?

Teda som prišla v utorok a už ma čakal ten gynekológ vo dverách s otázkou, či to chcem v narkóze alebo bez. Čudovala som sa, prečo mi chcú dať narkózu na nejaké vyšetrenie, no nič som nepovedala. Vzala som papier a šla k tej farmakologičke. To bola taká „milá stará pani“, ktorá seba a najmä svoje názory a poznatky pravdepodobne asi zabudla v dobe socializmu. Dostala som asi polhodinovú prednášku o sexuológii, a otázky typu: Viete čo je to KONDÓM?? Tak prečo ste ho nepoužili, a že sex je vec, ktorá slúži na rozmnožovanie a nie na potešenie momentálnych chúťok, a že okamžite píše odporúčanie na umelé prerušenie tehotenstva.

Som inak dosť divoká nátura, ale vtedy cez tie potoky sĺz som sa nezmohla ani na mäkké F. Ticho som vzala papier s vedomím, že môj plod je nenapraviteľne narušený a niet iného východiska. Odchádzala som za hlasného plaču, a ona ešte za mnou nahlas zakričala na celú čakáreň: „Čo revete, takých ako Vy tu mám denne stovky, veď ste mladá, jedno decko hore dolu, ešte ich budete mať habadej!“

Vyplakať sa do sýta a riešiť

Odišla som za krstnou, ktorá robí o poschodie vyššie, aby som sa v jej ambulancii mohla vyplakať dosýta. Prišla tam jedna milá pani doktorka, ktorá keď si vypočula môj príbeh, okamžite volala na svoje bývalé pôsobisko v Trnave a spojila sa s jedným milým pánom Docentom, ktorý sa zaoberá rizikovými tehotenstvami. Opísala mu môj problém, a ten bez váhania povedal, že na 99% sa nič nedeje a nie je dôvod tehotenstvo prerušiť. Dal mi termín návštevy u seba, a tak čakám do budúceho pondelka, ako to dopadne. Modlíme sa za zdravie a život nášho Bábätka.

PS: Keď sa to môj gynekológ (teraz už bývalý) dozvedel, odkázal mi túto vetu: „Ak si chcete založiť ústav pre mentálne a telesne retardované deti, tak prosím, nech sa páči!“

Len toľko som chcela.

Apropo, a dala som si predsavzatie: Ak sa mi narodí dieťatko, verím že bude zdravé a krásne, tak ho vezmem na ruky a tomuto gynekológovi a tej farmakologičke ho vezmem ukázať, ako dôkaz, že nie je to taká banálna vec zabiť dieťa v brušku, keď nemáme žiadne dôkazy o jeho poruche. Nech sa len potom pokochajú, čo mi chceli zobrať.

Pozn. redakcie: 

Tento článok pochádza z archívu www.babetko.sk . Autorke, ktorá ho písala pred 11 rokmi, sa narodilo zdravé dievčatko . 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (89 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Bez ohladu na stale aktualnu temu je to clanok z roku 2003! Nizsie v komentaroch mamicka aj pise, ze dievcatko ma rok a su v poriadku, takze teraz by uz mala mat 11.

  2. Študovala som medicínu, momentálne pracujem v inom obore medicíny, ale čo sme sa my učili na škole, tak do 8 týžnov od počatia by sa malo embryo vyvíjať podla pravidla: všetko alebo nič, to znamená, že pokiaľ by bolo vážne poškodené, tak samé umrie. Pokiaľ prežije, tak by malo byť úplne poriadku. Rozne vady srdca, končatín a iné poruchy (v dosledku rtg, liekov, chorob) vznikajú až v čase po 8. týždni od počatia, respektíve, mimi v tomto veku je už i s poruchami schopné prežiť. To sú dúfam dobré správy. Držím palce, aby bolo mimi v poriadkusmile

    1. Mne ten clanok pripada trochu umely prip. vymysleny, i ked urcite dobre mysleny. Autorka sa hlavne vyhyba tomu aku diagnozu mal plod resp. co odporucila farmakologicka kedze bola odporucena interupcia. Podruhe dalsie utrazvuky ukazu podstatne viac ked je dieta vecsie ci sa vyvija dobre. Neviem si predstavit ze lekar odporuci potrat ak na ultrazvuku nevidel ziadne poskodenie. Potretie pri tych liekoch a röntgene je riziko poskodenia absolutne minimalne podla najnovsich studii.

  3. Váš komentár..aj keby sa to dieta narodilo postihnute je to clovek ako kazdy iny … ja sam mam postihnute dieta nevimenil by som ho za nic na svete … ani nikdy by som ho nezabil .. ten gynekolog by si mal precitat hipokratovu prisahu …““ Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu“ sk.wikipedia.org/wiki/Hippokratova_prísaha rocne zomrie na svete 50 000 000 deti nasledkom umeleho potratu… hitler aj zo stalinom by mali co robit …

  4. A potom sa cudujeme preco klesa populacny prirastok ked sa s tehotnou zenou standardne zaobchadza ako s niekym kto neprijemne zatazuje Slovenske zdravotnictvo /v tom lepsom pripade/, v tom horsom ako s nejakym kriminalnikom ktory si zasluzi trest /v podobe pristupu zdravotnikov/.

    Bolo by lepsou investiciou do buducnosti nasej spolocnosti snazit sa kazde tehotenstvo zachranit a vypestovat ked mamicka ma o to zaujem, ved ide o deti, ktore sa raz budu starat o nas a budovat nasu spolocnost /a este sa toho pravdepodobne dozijeme ! Cool

  5. Tento príbeh aj keď so starým dátumom je veľmi aktuálny. Poukazuje na problémy, ktoré v našej spoločnosti skôr vzrastajú. Profesionálne je to tiež myslím v poriadku, lebo v každom prípade príbeh zaujal. smile

  6. No zasa článok z roku 2003, jasné, že pod iným dátumom, články treba recyklovať, tklivé slová, ako chceli vyhnať mamičke bábätko z bruška dojme aj po rokoch. Ušetrí sa za honorár a nové čitateľky nech slzia! Úžasné a fakt profesionálne. Aspoň dátumy treba zmeniť.

  7. Ahojte, tak zajtra mame 1 rok!!Bol to najemotivnejsi rok v mojom zivote,Nasa Viktoria je zdrave a krasne babetko,a my jej zelame do dalsieho zivota velmi vela lasky a najma zdravia.Pozdravujem pani doktorku Czelarikovu-farmakologicku v Galante, a pana doktora Jancika-gynekologa v Galante,aj im dvom zelame vela lasky,ktoru iste potrebuju.kedze deti posielaju na smrt este v brusku, a nemaju dokazany ich postih ani nijake anomalie!!

    Pekny den vam zelam!

  8. Ahoj Maria,

    tiez sa pripajam ku gratulaciam a som rada, ze to vsetko nakoniec dobre dopadlo. Cloveku je do placu, ked to cita, je mi zle z toho, ze to su lekari… Kde si nakoniec rodila? Nasla si nejaku alternativu tu u nas v SR, alebo predsa len v Brne? Daj vediet, ako to cele prebiehalo. Prajem vela stastia do dalsich dni.

  9. Milé dievčatá gratulujem vám obom! Nech Viktória rastie ako z vody a nech sa stále usmieva. Tebe Mária prajem rýchle zotavenie. Užívajte si jedna druhú lebo teraz je ten čas, ktorý máte iba jedna pre druhú. Veľa šťastia!

  10. S RADOSTOU VSETKYM OZNAMUJEM? ZE DNA 12.9. O 4:00 SA NAM NARODILA UPLNE ALE UPLNE ZDRAVA A KRASNA DCERENKA VIKTORIA!!!

    DAKUJEME BOHU ZE JU MAME!!

  11. Mila Hena, dakujem velmi pekne za krasne slova, a tesim sa ze mas zdrave dietatko.Mne sa to uy krati, uy sa velmi tazko hybem, ale som statocna. Do konca augusta hadam ani nevydrzim. Budeme mat podla ultrazvuku dievcatko-malu Victoriu. Uz sa nevieme dockat,velmi velmi moc sa tesime.

    Zelam pekny den..

  12. Ahoj Mária! Teším sa s tebou, verím že je zdravé a v pohode. Ja som mala začiatok tehotenstva tiež dosť komplikovaný. Najprv som sa bála, že bábetko nebude v poriadku, keďže som brala Veral a ešte som nevedela, že som tehotná. Taktiež som pila tvrdý alkohol(gintonic) – dosť pretže sme boli na chate a mňa bolelo brucho. Myslela som že dostávam menštruáciu ale to už boli len bolesti. Po týždni som si spravila test a zľakla sa, keď som si spomenula čo všetko som popila a ešte ten Veral. Bolo mi povedané že Veral sa v tehotenstve neodporúča. Gynekológ však bol kľudný, tak aj ja. Bola som úplne vporiadku, tak som chodila aj cvičiť – aerobic. Povedala som si, že ešte trochu si zacvičím a potom budem chodiť na tehulky. Ale raz po aerobicu ma začalo strašne pichať v podbrušku. Cítila som že toho bolo veľa – brušáky a tak… A večer som začala krvácať. Bola som v 3 – 4 týždni, nevedela som že musím ísť do nemocnice. Ľahla som si spať a ráno išla do práce mysliac , že som potratila. Asi ten spánok mi pomohol, ale to som ešte nevedela. Bol piatok a my sme nechceli smútiť. Nechceli ,ale iba žena ktorá potratila vie aké je to strašné, aká prázdna sa cíti a ako to bolí. Cez víkend sme boli na chate a mne bolo veľmi zle, nič mi nechutilo, nemala som náladu, víno sa mi hnusilo. môj priateľ mi povedal, že treba kúpiť test, že som asi stále tehotná. A bola som. Išla som ku gynekológovi s tým, že som krvácala. Sestra ma hneď zjazdila, že som mala ísť okamžite do nemocnice, že mi to vraveli. Nič mi nepovedali, ináč by som tam určite išla. Lekár mi povedal že tehotenstvo rastie, že nemám cvičiť. Bola som šťastná. Asi o dva týždne som večer začala zase krvácať. Veľmi slabo ale hneď sme šli do nemocnice. Nechali si ma tam. Lekár ktorý ma prijímal mi spravil USG a bábetko bolo živé. Ostala som tam 10 dní a do práce som sa už nevrátila. Zostala som doma. V marci sa mi narodila krásna, zdravá dcéra. teraz má už skoro 5 mesiacov a život bez nej si neviem predstaviť. Možno keby som vtedy išla do nemocnice tak by som ju nemala.

    Neverím, že keby tvojmu bábetku niečo bolo že by žilo. vo väčšine prípadov ak má mať bábetko nejakú vadu odíde veľmi skoro, tak že ani nezbadáš, že si tehotná. Príroda to má veľmi dobre zariadené. Tak sa držte obaja. Želám veľa zdravia a ľahký pôrod!

  13. Ahojte, ja som v 21 tyzdni tehotenstva ktore som zistila v podstate az po dva a pol mesiaci, lebo v prvom som este mala normalny cyklus, za tie dva mesiace som bola na RTG so zubom dva krat, zatial mi ziadne vysetrenie ani ziadny lekar nepovedali ze nieco nie je v poriadku. Ja osobne na slovensku nebyvam, jedineho lekara co som tam mala bol zubar, kedze tu zuby niesu lacny spas. Gynekologa mam vsak tu, ale nikdy som sa nestretla s podobnym pristupom k pacientkam z jeho strany :o( Avsak ak sa vam narodi dietatko zdrave(co predpokladam, ze ano) podala by som na takych lekarov staznost, myslim, ze lekar je na to aby ludom pomahal, ale aj na to aby mal ludsky pristup k pacientom. A to ze sex je len na rozmnozovanie je uplna hlupost. Taketo nazory sestier, alebo lekarov mi pripadaju akoby oni ten sex nikdy neprezili s uplnym uvolnenim, vasnou a laskou, alebo iba hr a uz to tam je :o( A takyto ludia si myslim ze nemaju co hladat na takychto miestach. Zelam vela lasky a zdravych deticiek smile

  14. Syse, Jane a všetkým ostatným..

    Moje tehotenstvo zatiaľ prebieha bez problémov, všetky výsledky su doposiaľ v normále, žiadna odchýlka. Bábetko kope ostošesť, a my s naším dieťatkom komunikujeme už teraz keď je ešte len v brušku. Keď zvýšime hlas, tak sa hnevá a kopaním nám to dá najavo. Keď mi je dobre, aj ono je spokojné.

    O týždeň mám štátnice v škole, a za odmenu som sa rozhodla, že si dám zistiť či to bude chlapček alebo dievčatko. Nieviem prečo si to všetci myslia, ale vravia, že to bude chlapča. Nieviem, je to jedno, jediné začo sa stále modlíme je aby bolo zravé a to ostatné je už úplne vedľajšie.

    Ďakujem všetkým, ktorý namňa myslia a posielam im veľa božtekov.

  15. Mila Maria,skutocne Ti zelam aby sa babo narodilo zdrave a pekne..Neviem,co by som v takej situacii robila ja..no,asi by som to dlho pocuvat nevedela…pravdepodobne by som ich prekricala,ako sa poznam..a poriadne by som zabuchla dvere a robila taku reklamu aku este nemali..CHA!

    Ale urcite daj vediet,ako sa mas a ako sa ma dietatko…Drzim palce!

  16. Pre Stelu. V januári 2002 som nieco podobne na Antolskej absolvovala ja. Nechali ma asi 7 hodin cakat, nemohla som sa ani napit, bolo mi od smädu zle a bala som sa lekarky, ktora mala sluzbu, lebo pri prijme pregulovala ocami, ze zase cistenie, a sestricka sa pytala, ci krvacam velmi a ci nemozem prist radsej rano. Nedala som sa odbit. Rozhodla som sa, ze v tejto nemocnici ja neporodim (v buducnosti). Ked som mala neskor podobny problem s krvacanim, povedala som obvodnej gynekologicke, ze na Antolsku nepojdem. A ona mi povedala, ze si mozem nemocnicu vybrat. Vybrala som si Partizansku. Sice som znovu potratila ale pristup bol ovela lepsi, ludskejsi, aj dodatocne vysetrenia mi urobili tu. A sem aj pojdem porodit (v buducnosti, dufam).

  17. Milá Mária, prečítala som si celú diskusiu, podpory máš veľa a pripájam sa k nej. Ja som zasa mala odstránený celý vaječník a z druhého mi ostalo za pol nechta, lekári mi povedali, že by bol zázrak, keby som vôbec otehotnela. Ten zázrak sa po siedmich rokoch a dvoch adoptovaných deťoch stal. Vďaka tým dvom máme tretie, ktoré je mimoriadne šikovné, myslí jej to hlavne matematicky, ide študovať na fakultu mat.,fyz.a informatiky bez prijímačiek, keďže sa dostala až na celoštátne kolo olympiády aj mimulý rok, aj teraz. Ale keďže vyrastala s adoptovanými súrodencami, má v sebe aj veľké množstvo empatie. Prievanu odkazujem, že toto nie je politické fórum. Moje názory viacerí babetkári poznajú aj z iných diskusií. A len tak mimochodom, som presvedčením komunista, nie člen KS, ktorý by tam za minulého režimu vstúpil kôli kariére, ako mnohí. Tak nerob zbytočný prievan !!!!!!!!! Mária, prepáč, že som tu reagovala aj na zbytočný prievan. Už zatváram okno.

  18. Brrr, musí to byť strašné zažívať niečo takéto. Chytá ma panika, aby som nedopadla podobne, aj keď sa chystám rodiť na Zochovu. Odrodili mi tam 3 kamarátky a pochvalovali si ľudský prístup personálu. Termín sa nám blíži, okolo 30.5. by mal prísť na svet náš prvý drobček (ešte nevieme či chlapec alebo dievčatko, nechce sa nám ukázať) – len nech je zdravé ! STELA – dúfam a pevne verím, že čoskoro budeš opäť čakať bábatko a že tentokrát už budete obidvaja v poriadku. Moc držím palce. MÁRIA J. – verím ti, že si sa nezmohla na slovo, ale byť na tvojom mieste, vrátim sa k tej krave, ktorá si hovorí doktorka a bez jediného slova by som jej vrazila jednu riadnu po papuli. Aspoň by sa ti trošičku uľavilo – mne určite. Aj keď mne by asi stačilo, aby som to povedala mužovi a ten by to urobil s radosťou za mňa. Je to ale fakt strašné, nemám slov, ale ver mi – takým ľuďom sa to skôr či neskôr vráti. Držím palce aby ste boli obaja aj s bábatkom v poriadku. Držte sa.

  19. pre Máriu – drzim palce Tebe i malickemu, dufam, ze budete v poriadku. Na upokojenie, len spomeniem dva pripady z mojho okolia. Kamoska pocala syna s danou v maternici a v prvej polovici tehotenstva prekonala rubeolu (bolo to viac ako 20 rokov dozadu) cele tehotenstvo bolo pre nu peklo, neuveritelne sa bala, ale urcite bola ja odvazna, ked si dieta nechala a narodil sa jej zdravy, dnes 24-ročný syn. Minuly rok rodila dalsia kamoska, ktorej tehotenstvo i porod prebehli absolutne v poriadku a syncek prisiel na svet s tazkou vrodenou srdcovou chybou, ale i to sa medzicasom vyriesilo zlozitou operaciou, po ktorej zostala len jazva a maly si bude musiet v zivote na seba davat len o troska vacsi pozor ako my ostatni. Rozmaznavaj sa a uzi si tehotenstvo.

    pre Stelu – mam uplne rovnake skusenosti s prijimanim v Antolskej nemocnici, tiez som trocha krvacala. Kym ma vysetrili a bolo by to skutocne vazne ako v Tvojom pripade, urcite by som o dceru prisla. Nastastie sme boli v poriadku a bol to len plany poplach. Ale konstatovanie po odchode z nemocnice, kde som pobudla 5 dni, bolo tiez : sem uz nikdy viac. Dnes mam zdravu, krasnu a mudru 15-mesacnu dcerku a dufam, ze sa coskoro dockas aj Ty takehoto stastia.

  20. Maria, je fajn, ze uz teraz hladas porodnicu, kde privedies na svet svoje dietatko, ved naozaj treba vybrat velmi dobre. Chcem ta len upozornit, ze aj na Slovensku su porodnice, ktore nacuvaju (v ramci moznosti) zelaniam mamiciek – Topolcany, B.Stiavnica a urcite aj ine. Chcem ti len povedat, ze mas sirsi vyber ako Brno, ktore za hranicami a tiez nemusis mozno platit ak najdes priamo na SK, co ta oslovi. Drzim ti palce!!!

  21. PRE STELU: Mila Stela, som rada ze si mi to napisala a je mi to strasne luto, co sa vam stalo. Ja sa snazim uz nemysliet nato, ze nieco vobec nieje v poriadku, zatial boli vsetky vysetrenia ok, a mam uz aj jednu krasnu fotku z ultrazvuku na ktorej ma moje dietatko rucicky aj nozicky.Ked budem vediet, poslem ju. Ja som sa takisto rozhodla, ze rodit chcem v Brne. Viem ze to stoji kopu penazi, ale uz sa jednoducho bojim tu v Galante niekomu verit. Vzdy , ked pocuvam v praci nechutne zazitky cerstvych mamiciek z galanskej porodnice, je mi zle a pomyslim si, ze mna sa to chvalabohu netyka,ale OMYL!!

    Tyka sa ma to. Kazdu kazducicku, ktora to ma este len predsebou, a chysta sa rodit v Galante, od toho odhovaram. Az na 1-2 gynekologov-porodnikov je tu vsetko ostatne obycajna zver,vratane sestriciek,cest vínimkam. Moja znama, ktora uz dlhe roky pracuje v galanskej porodnici ma dokonca upozornila, ze vo vlastnom zaujme nech radsej nejdem rodit tu v GA bez toho, aby som ,,neobdarovala,, lekarov a najma sestricky. A dokazom mi boli plne igelitky maskrt,ovocia,draheho alkoholu a roznych drobnosti, ktore denno denne nosila domov. Kdesi tu na tychto strankach som citala reakciu jednej zeny, vraj nemozme vsetky rodit v Brne ani mimo SR, ved kto by potom rodit tu u nas?! A ja si prave myslim, ze keby sa cesky lekari zacali ,, stazovat,, ze u nich rodi prilis vela sloveniek, dufam ze by to slovenskych lekarov a ostatny ,, vludny,, personal porodnic prinutilo trochu rozmyslat nad svojim chovanim.

    Netvrdim ze mame tak vela penazi nazvys, aby som si mohla to Brno dovolit, a niektory si mozno povedia-ZBYTOCNY LUXUS, a mozno ze som fajnova a narocna. ANO SOM! Mam velke naroky, co sa tyka starostlivosti o moje dieta, a takisto viem, ze za tie peniaze sa mi dostane maximalnej starostlivosti.Nejde ani tak o mna, ja uz to nejak prezijem, ide o moje dieta, ktoremu si myslim uz bolo ublizene dost tym, ze som sa strasne stresovala ked sa pred mesiacom stala ta udalost hore opisana.

    Chcela by som zaroven odkazat vsetkym tym. ktory/e mi pisu dost neprijemne odkazy, ze hoci vidim, ze aj skodoradost je radost, nehnevam sa, a ani im neprajem prezit nic podobne co som prezila ja, len by som chcela, aby takyto ludia vpustili trochu viac lasky do svojich srdc.

    STELA PRAJEM VELA STASTIA A LASKY!!

  22. Neda mi nezareagovat, a zaroven sa nepostazovat na NsP Petrzalka, kde som tiez zazila priserny pristup lekarov aj ostatneho personalu. Cca pred mesiacom sme si s manzelom spravili tehotensky test – snazili sme sa o babatko treti mesiac a mne sa zrazu zdalo, ze mam nejake citlive prsia a pod. Test bol pozitivny a my sme sa moc tesili. Manzel sa trosku zlakol, ci sme babatku neublizili, ved som pred tym ako som zistila, ze mimi cakame, nosila tazke veci. Dufali sme ale, ze to bude v poriadku, a od tej chvile mi vsetky veci nosil manzel. Po tyzdni, ked som prala, sa stala taka mala nehoda – manzel vytiahol hadicu z vane a mali sme doma potopu…. Suseda nam trieskala na dvere, ze nam tecie pracka a kto jej zaplati jej kupelnu za 100 tisic, ktoru si nechala len nedavno spravit. (je to hystericka krava). Manzel sa hned pustil do vysavania vody a ked ma nevidel, drhla som koberec uterakom, aby sa k susede viac vody nedostalo. Potom uplne zmorena, psychicky aj fyzicky na dne som padla do postele a manzel sa siel pozriet k susede, ze nakolko sme jej tu kupelnu znicili. Zistil, ze jedine, co musela spravit, bolo poutierat dlazbu, mala na nej par kvapiek, co stiekli po rure, to bolo cele. Ja som vsak celu noc nemohla zaspat. Rano som utekala na skolenie, no v miestnosti, kde sa konalo, bolo neskutocne zima, ludia tu sedeli v kabatoch, stolicky boli ako lad. Asi za dve hodiny ma zachvatili bolesti a so zdesenim som zistila, ze silne krvacam. Manzel okamzite prisiel a odviezol ma k mojej lekarke. Ta bola ohladuplna, snazila sa byt mila, jemne ma vysetrila a dala mi papier, ze nech utekame do nemocnice („V ziadnom pripade nie do Ruzinova, bezte na Antolsku!“). Ked sme tam prisli, manzel urychlene odovzdal papier sestricke s tym, ze asi potracam. Nechali nas tam cakat, vzali skor zeny, ktore tam sice boli pred nami ale sli na odber krvi a pod. a my sme cakali ako blazni. Manzel ma potom chcel vsade nasledovat, ale nedovolili mu to, jednoducho ho vyhodili, a ze co sa vsade cpe – vynadali potom mne. Lekar, ktory ma vysetroval vobec jemny nebol a ked som od bolesti zasycala, tak mi vynadal, ze ci som este nebola u lekara, a ak ano, tak co robim fory. Ked som mu povedala, ze to boli, tak mi povedal, ze to boliet nemoze a dokoncil, co zacal. Potom ma poslal na ultrazvuk. Tu bol lekar iny a povedal, ze dietatko nevidi, tak sme on asi prisli, ale bude potreba dalsi ultrazvuk. Lekar, ktory ma vsak vysetroval, do mojich zaznamov jednoducho napisal „na prijem“, poslal ma sa prezliect, a potom na poschodie. Tu sme stretli dve dievcata, obe na tom boli ako ja, ale obe mi opisovali iny pristup, ale to vraj zalezi ku komu sa dostanem, vraj vacsina je riadne hnusna. Oni nepotratili, vraj aj ked nic na ultrazvuku nic nevideli, nechali si ich tam, a nieco im davali a na dalsom ultrazvuku (lepsom) uz to bolo v poriadku. Nevedela som, co sa bude diat, manzela so mnou zase nepustili, nahucali na mna, ze kde mam prezuvky (ale ja som predsa doma nebola, “ tak nech vam pre ne ide muz!“), poslali ma na izbu, ze lekarka hned pride. Za stvrhodinku naozaj prisla, a opat ma vysetrila. Dala mi kopu otazok (pijete kavu, ste alergicka ….) potom mi oznamila, ze ked budu pripraveni, vezmu ma na zakrok. To bol sok, ten lekar dole predsa hovoril, ze musim ist na dalsi ultrazvuk. Povedali vsak, ze zatial mam casu dost a nech idem na izbu. Potom boli navsevne hodiny a ja som si isla vziat od manzela veci na prezlecenie (zupan, prezuvky….) odtialto ma ale prisli zavolat a ked ich uz manzel nemohol pocut, zase na mna nahucali, ze kde sa tolko caram, ze lekar je uz netrpezlivy, nahnevany a ze caka len na mna. Na salu som prisla po svojich. Musela som vyliezt na stol, za mna sa postavila anesteziologicka, ktora bola jedinou milou osobou, ktoru som tam stretla, (bola za mnou aj na izbe a ako jedina pocuvala moje otazky a snazila sa dat na ne odpovede), lekarka, ktorej som povedala, ze som po chvili (este pred zakrokom) som prestala krvacat, a ci je zakrok skutocne potrebny a ci sa sama nevycistim, povedala, ze sa urcite sama nevycistim a ze zakrok je potrebny a to, ze som prestala krvacat sa stava. Druha anesteziologicka mi vynadala, ze mam retiazku a prstene a zatvarila sa posmesne a povedala, ze ak sa mi nieco strati, zodpovednost mam ja, a dobre mi tak. Poprosila som dobru anesteziologicku, ci ju nemozem drzat za ruku a ona mi ju chytila a druhou rukou ma hladila po cele. Ta druha mi druhu ruku priviazala a nieco do nej pichla. Nechapala som, preco je v miestnosti tolko ludi, potom prisiel ten somar, co ma vysetroval, a priviazal mi aj nohy, vzal aj tu ruku, ktoru mi drzala anesteziologicka a priviazal aj tu. (nechapem, preco som musela byt priviazana). Otocila som hlavu – vosiel stary lekar, niecim ma dole ostriekali, a zaspala som, viac si nepamatam. Teda este nieco – tej sprostej anesteziologicke vynadala ta dobra, ze ako mi to vpichla, ze takto to vypadne. ( dva a pol tyzdna som mala modrinu). Ked som sa zobudila, mala prist vizita. Neprisiel nik. Celu noc som nespala. Rano – mala prist vizita – neprisiel nik. Sestricka ma vyhodila z izby – mam ist na kontrolny ultrazvuk a domov. Druha ma vratila spat do izby, vraj az za pol hodinu. Tu ma opat ta prva vyhodila, vraj ci som ju nepocula. Tak som jej vynadala spat. Urazena odisla. Na ultrazvuku vraj bolo vsetko v poriadku – teda po potrate. Nic mi vsak nepovedali, iba ma zase poslali hore a potom mi vystavili papiere a poslali ma domov. Nikto mi vsak nic nepovedal – kedy budem moct mat dalsie mimi? su teraz nejake obmedzenia? kto mi vyda ukoncenie PN? Nikto sa uz so mnou nebavil, len v tych papieroch, co mi dali, som nasla, ze mam ist za 3 dni ku svojej gynekologicke, ze tam mam papiere odovzdat, za 14 dni u nich mam mat vysledky histologie a to bolo vsetko. Manzel ku mojej lekarke papiere zaniesol a ona sa rozculila, vraj mne ich nemali ani davat, vraj to mali poslat postou a ukoncenie PN mi mal dat moj obvodny lekar, ale da mi vsetko ona, ked to tak dobabrali. Skutocne mi vystavila vsetky papiere a potom som uz len cakala, ze ake budu vysledky histologie. Za 14 dni som zavolala do nemocnice (aby som tam nesla zbytocne), ci uz maju vysledky, dostala som odpoved, ze ano, staci si pre ne prist, alebo niekoho poslat. Tak kym som ja bola v praci, manzel tam nabehol. Sestricka mu vsak povedala, ze bez kopie papierov, co mi vydali oni, mu vysledky nedaju a ma prist na druhy den, vraj oni totiz nevedia, ci on je skutocne moj manzel (to, ze to maju napisane v pocitaci nie je dolezite), tak sa tam zastavil dalsi den. Vtedy mu povedali, ze im este chybaju nejake vysledky a mam si prist pre ne ja osobne v dalsi den. Tak som tam sla dalsi den ja. Cakaren bola plna ludi (aj mamiciek, co isli rodit) ale dovnutra ludi nebrali). Ked ich konecne zavolali, vsetky sa tam nahrnuli naraz (jedna uz ledva stala). Potom ich poslali do vedlajsich dveri na ultrazvuk, tam tiez nikoho nebrali, lebo lekar, ktory mal tam byt sa tam vybavoval s lekarom z ambulancie, do ktorej som isla aj ja. Potom to uz dve slecny ktore prisli na siedmu na odber krvi prestalo bavit (bolo pol deviatej) a poriadne sestricke vynadali (bola to skor praktikantka, taka mlada zaba asi zo strednej skoly). Tej trvalo asi 10 min. kym ta baba opat vysla, samozrejme este stale nahnevana. Potom ma zavolali dovnutra. Mlada sestricka postavala, stara sedela s nohami na stole, lekara nikde. Vraj, co chcem. Povedala som, ze svoje vysledky. Vraj, vysledky coho? Tak som jej povedala, a ona, ze jaj, to vy ste ta, ktorej manzel sa tu vcera tmolil? (musim vam povedat, bola sila sa ovladnut) Vytiahla vysledky, pozrela si ich, so mnou sa vobec nebavila, iba nieco povedala sestricke, ta sa uskrnula a ta stara zacala niekde telefonovat, len som nerozumela, co hovori, potom zacala nadavat, ze kde je ten lekar. Ked prisiel, ani on sa so mnou nebavil a nieco povedal tej mladej zabe, ktora hned zacala vytahovat ihly a striekacky. Pochopila som, ze na mna. „Tak moment!“ Vsetci sa na mna prekvapene otocili, akoby si ma len teraz vsimli. „co to ma znamenat, co chcete robit?“ spytala som sa uz zdvihnutym hlasom. A ta soplosa sa na mna osopila, ze „Co Vas to ma co zaujimat!!!“ Tak som na nu zahucala naspat, ze veci, ktore sa ma tykaju, ma snad maju co zaujimat, na co sa mi ona otocila chrbtom a zase ihly odlozila. Lekar mi povedal : „to je tehotensky test“, na co som si myslela, ze som asi zle pocula. Lekar mi oznamil, ze bud som sa vycistila sama, alebo som stale tehotna, pretoze pri histologii dieta nenasli. Pravdou samozrejme bolo, ze som sa vycistila sama. Upozornil ma, ze to, ze som test odmietla, mi napise do papierov, na co som mu oznamila, ze to pokojne moze. Tak mi papiere vydal, a ked som odchadzala, ani neodzdravil. Iba ta zaba zakvakala: „A pekny den Vam prajem“. Povedala som si, ze tu sme boli naposledy a ze urcite nabuduce, ked budeme cakat miminko, pojdeme do Brna, a tam budeme absolvovat aj vsetky vysetrenia a vsetko si zaplatime, ale na Antolsku uz viackrat nepojdem, ani keby boli posledni na svete.

  23. Mila Maria,

    som s Tebou a drzim Ti palce. Modlim sa za Teba odteraz kazdy den. Vydrz.

    Mojej priatelke vysli dvakrat zle testy AFp, lekarka jej povedala, ze sa jej narodi Down alebo inak vazne poskodene dieta. Nesla na interupciu a porodila prekrasne a zdrave dievcatko.

    Som vnutorne s Tebou.

  24. ahoj maria a vsetci, ktori ste reagovali,

    precitala som si tvoj clanok a zase som si musela uvedomit, ako malo funguje nieco ako lekarska etika, nieco ako kodex spravania sa voci buducim maminam a ich detom (a rodinam tak isto). vidiet, ako su s takymito „pravidlami“ lekari a lekarky malo, alebo takmer vobec zzite! velmi ma to hneva, na co potom vsetki mudre hlavy studovane robia to, co robia?

    uplne ma vyviedlo z miery, ze ti nepovedali pravdepodobnost komplikacii a problemov, ktore by procedury, ktorymi si presla, mohli byt pricinou a nechali ta v napati taku dobu! podla mna by si na to mala reagovat a povedat im ako si sa citila. bola by to lekcia pre takeho neempatickeho gynekologa a farmakologicku. skus im napisat list, alebo ak by si sa s nimi niekedy stretla, urcite si nenechaj pre seba svoj nazor. mozno im to „dojde“, ze sa spravaju naozaj nevhodne a deptaju namiesto pomahaju. ked sa nikdy neozveme, tak sa nic nezmeni.

    nie je to jednoduche, stale si totiz myslime, ze nase pocity na verejnost nepatria, ale nie je to tak. verim, ze ak by si to spomenutym „odbornikom“ povedala, ako si sa po ich reciach citila, dali by si na buduce pozor. mozno hned nezareaguju, nepovedia ti: „dakujeme vam mila klientka za spatnu vazbu“, ale zostane to v nichm a bude pracovat. urcite.

    drzim paste!

     

    zuzana z maternity

  25. Aj ja ako vsetci predo mnou ti velmi drzim palce.Dufam,ze to vsetko dopadne podla tvojich predstav.A chcela by som, aby si nam napisala aj to ako to dopadlo a ci si bola za tym lekarom so svojim dietatkom v naruci a ako sa tvaril ten …Este raz ti prajem vela stastia.

  26. Maria, netrap sa, bude to dobre. Bojuj za seba a svoje dietatko, modlim sa za teba, nech vsetko dobre dopadne. A ono dopadne – ved ked mas uz teraz v sebe tolko lasky, neskor jej bude este viac, bez ohladu na to, ci bude dietatko

    uplne „stopercentne“, alebo nedaj Boze, nie. Ono bude tak ci onak tvoje. A nech si vravi kto chce, co chce, bude ta milovat.

  27. Marika,

    tie negativne reakcie si vobec nevsimaj, ver tomu, ze tvoje babo bude v poriadku a bud si ista ze bude najkrajsie na svete, pretoze bude tvoje a len tvoje. A ono prave teraz potrebuje pozitivne naladenu maminku, ktora mu da lasku a najlepsiu starostlivost uz od zaciatku a na tieto zle dni si o par tyzdnov ani nespomenies.

    Zajtra bude rok co som sa v nemocnici ocitla aj ja v 7 tyzdni tehotenstva a krvacanim, ktore lekari diagnostikovali pomerne jednoznacne – asi pojdete na zakrok… Ale vsetko dopadlo dobre a mam najkrajsie a najusmievavejsie zdrave 4mesacne dievcatko, bez ktoreho si zivot neviem predstavit…

  28. Pises, ze nemas v rukach dokaz o poskodeni babetka, tak sa ho nechces vzdat…a ked ten dokaz nedajboze v rukach budes mat, co spravis??? Za ten cas ti v brusku narastlo babo, ktore je velke a citlive…vzdas sa ho??? Tvoje reakcie sa mi zdaju byt trochu alibisticke…

  29. Mila Maria, pri prvnim tehotenstvi se mi stalo neco obdobne – netusila jsem, ze jsem tehotna a doprovazela jsem jedno dite na RTG, kde jsem tedy taky dostala davku zareni, i kdyz minimalni. Kdyz jsem si pak zjistovala, jake dusledky to pro miminko muze mit, nekolik lekaru nezavisle na sobe mi reklo, ze KDYBY DOSLO K JEHO POSKOZENI takhle hned zpocatku, tak s nejvetsi pravdepodobnosti bych dostala „opozdenou mensturaci“. Takze hlavu vzhuru, urcite to nebude tak hrozne :o) Konecne, jeste te cekaji ultrazvuky, na kterych by se vyrazne poskozeni urcite videlo…

  30. Mila Maria, drzim vam paste a nevzdavajte sa. Mam kamaratku, ktorej syncek sa narodil v 8mesiaci a doktori komplet vsetci jej tvrdili, ze maly je slepy, bola aj na vysetreniach vsetci to potvrdili, a neskor mal 6 mesiacov a vidiel, cela rodina videla, ze vidi len doktori trepali svoje, ze je slepy. Asi v 8mesiaci povedali doktorke, ze podla nich naozaj vidi a ona im povedala a preco by nemal vidiet? On bude vidiet ale nebude chodit, alebo sediet proste bude akosi retardovany. Teraz ma 13mesiacov aj sedi aj chodi, dokonca aj geneticke testy co im vraveli, ze 100% tam nieco bude, boli v poriadku….Petko je uplne v poriadku akurat ma jedno viecko padnute ale v polovici februara ma ist na operaciu, aby mu to zdvihli. Podla mna nie je dobre verit vo vsetkom doktorom. Verim, ze vase babatko na ktore sa velmi tesite bude krasne a zdrave. Dajte vediet ako prebieha tehotenstvo dalej… drzte sa

  31. Dakujem, velmi pekne dakujem vsetkym vam, co ste sem pisali!!!!Ani neviete ako velmi mi to zdvihlo chut bojovat a az mi slzy vytriskly. Cakame, a to je to najhorsie, ze vsetko ukaze cas.Vsetky tie testy sa daju robit az neskor.Som po druhom ultrazvuku na ktorom sme videli malinkate zarodky ruciciek a srdiecko bilo ostosest. Vsetko co tam zatial ma byt, tam je. O mesiac pojdem na specialny ultrazvuk ,kde ma byt ostrejsi a kvalitnejsi obraz.A pravdepodobne vtej dobe zacnu aj rozne krvne a geneticke testy. Byvaly gynekolog sa mi ospravedlnil, vraj konal predcasne!!! No pani doktorka farmakologicka si stoji za svojim.. VIEM, ZE SOM SA PUSTILA DO TAZKEHO BOJA,NO BUDEM BOJOVAT STATOCNE A SO VSETKYMI MOZNYMI ZBRANAMI!!!!

    Esteraz vam vsetkym velmi velmi pekne dakujem, a urcite sa este ozvem.

    Odkaz pre MERY: Neviem, co by si robila na mojom mieste ty,ale ver mi ze je to urcite lahsie pozorovat a posudzovat z tvojho hladiska,ktorej sa to netzka priamo.Chcem ti len povedat, ze ani ja si nezelam porodit chore postihnute dieta, no ked nemam v ruke zatial ziadny dokaz, ze stym dietatom nieco nieje v poriadku, NEVZDAM SA HO!! Ver mi, neprejde den a hodina kedy by som nerozmyslala a nepatrala po akychkolvek moznych vysetreniach, ako to co najskor zistit,ci nieco nieje v poriadku.Pises, ze sa nato treba pozerat z dvoch stran.To je pravda, ja si tiez oci nezakryvam pred realitou aj keby mala byt kruta, no preco to dieta zabit bez akehokolvek dokazu o jeho postihnuti???!!

  32. Ahoj Maria! Zastavam obdobny nazor ako Zuzana a pripajam informacie z prednasok klinickej farmakologie: v preimplantacnom stadiu (cca prve 2 tyzdne) organizmus reaguje systemom vsetko alebo nic. Tzn., ak by bol ten tvoj vyvijajuci sa uzlik stastia poskodeny, vypochodoval by z Teba von. Ak vsak si dalej lebedi na svojom mieste, je velka pravdepodobnost, ze je O.K. smilePrajem vam vela stastia a slniecka.

  33. Mária, zapátrala som ešte na internete a toto som našla: v tehotenstve sa nedoporučuje očkovať, no našla som názor, podľa ktorého vakcína, ktorou sa očkuje proti tetanu, nemá vplyv na plod – tu je

    Čo sa týka toho Mabronu, patrí podľa americkej kategorizácie FDA do kategórie C, čo väčšinou znamená, že neexistujú štúdie na tehotných ženách, takže liek môže byť bezpečný aj nebezpečný. Do tejto kategórie patrí napríklad aj vitamín C, to viem presne, pretože som sa ním v prvých týždňoch tehotenstva ládovala a potom som utrpela šok, že nie je možno celkom bezpečný, pretože neexistujú štúdie o vplyve väčších dávok na plod.

    Inak, ak dobre počítam, tak si otehotnela tesne pred tou autonehodou. Bábätko musí mať teda dobrý korienok, keď sa pár dní na to rozhodlo uhniezdiť. Asi je teda v poriadku, pretože hoci je to kruté, príroda by sa poškodeného s najväčšou pravdepodobnosťou pokúsila zbaviť (alebo sa pokúsi – tým Ťa nechcem strašiť, len chcem povedať, že v tomto prípade vie možno lepšie ako lekári, ako na tom bábo je).

    Ja som si tiež v myšlienkach užila svoje, pretože keď mi opakovane vyšli negatívne tehotenské testy, myslela som, že sa nám bábo nepodarilo a kľudne som si dala na migrénu Acylpirín, zobrala som aj nejaké antihistaminiká na alergiu, na oslave som pila alkohol… Neskôr sa z ultrazvuku zistilo, že som zázračne otehotnela v čase očakávanej MS, takže som fakt nemohla tušiť, že som tehotná. Bála som sa, aby bolo bábo v poriadku, no nakoniec som si uvedomila, že aj keby som všetko robila, ako sa má, nikto mi až do pôrodu (a niekedy aj neskôr) nezaručí, že je bábo určite zdravé.

  34. Mária, držím palce, aby všetko dobre dopadlo Vo svojom okolí mám niekoľko prípadov, keď bolo nakoniec všetko inak ako predpokladali niektorí lekári. Známa po umelom oplodnení a teda dosť sledovanom tehotenstve porodila postihnuté dieťatko – nič také však nenasvedčovali genetické testy a neprišlo sa na to ani pri ultrazvuku.

    Na druhej strane kamarátka bola v podobnej situácii ako Ty – netušila, že je tehotná a brala chemoterapeutiká na zápal močového mechúra. Na základe toho mala zdravotnú indikáciu k interupcii. Našťastie jej gynekológ bol oveľa citlivejší človek, poslal ju na konzultáciu k odborníkom na lieky a sám odporučil v tehotenstve pokračovať. Nakoniec všetko dobre dopadlo – majú krásnu zdravú dcérku.

    Možno si pred pár rokmi čítala o žene, ktorá mala rakovinu a podstúpila chcemoterapiu a neskôr zistila, že je tehotná. Doporučili jej potrat, s ktorým nesúhlasila. Nakoniec donosila zdravé dieťa a tehotenstvo jej aj zastavilo postup choroby. Manželka môjho známeho s touto ženou ležala v nemocnici na rizikovom. Najotrasnejšie vraj bolo, ako jej lekári á sestričky dávali pocítiť, že je nezodpovedná, keď sa s takou diagnózou a liečbou rozhodla mať dieťa…

    Je to hrozné, ako si druhí ľudia dovolia súdiť ostatných za ich rozhodnutie.

     

    Tebe želám, nech všetko dobre dopadne. Samozrejme, že oproti ženám, ktoré tehotenstsvo plánujú, nezoberú do úst žiaden liek, nepijú, nefajčia atď. si v nevýhode a určité riziko existuje, ale to neznamená, že Tvoje dieťatko je určiite postihnuté. Skonzultuj to ešte s ďalšími odborníkmi.

  35. drzim palce nech to vsetko dobre dopadne .Myslim si keby vtej dobe bol z tebou tvoj manzel alebo priatel nikto by sa neodvazil na teba takto ziapat…urcite nie pri mojom manzelovy ten by im dal „co proto‘.Vela vela stastia a potom daj vediet este raz drzim palce ……Ata

  36. Sama teraz čakám svoje druhé bábätko (som v 5. mesiaci), takže sa viem vžiť do Tvojich pocitov. Držím Ti palce, aby sa dieťatko narodilo zdravé. Ešte Ti opíšem jeden prípad – rozprávala nám to jedna pani na náuke (bolo to pred svadbou, keďže sme je chceli mať v kostole), ako si vytrpela tehotenstvo so svojou prvou dccérkou. Už presne neviem, v ktorom mesiaci tehotenstva bola, ale mala ťažkú autonehodu, pri ktorej mala doslova prederavenú maternicu. Samozrejme lekári jej odporúčali si dať dieťa vziať, dlho váhala, stále si povedala, ešte deň a rozhodnem sa, až nakoniec sa rozhodla, že si bábätko nechá. Nakoniec sa jej narodilo krásne zdravé dievčatko. A ešte jedno – nedávno sa kamarátke mojej kamarátky narodili dvojčatá – chlapci. Počas tehotenstva jej robili testy a podľa nich im vyšlo, že jeden chlapček bude postihnutý a druhý zdravý. Robiť sa samozrejme nedalo už nič, len čakať. Tie nervy, čo si tá žena zažila, to si je vôbec možné ťažko predstaviť. A výsledok – obaja chlapci sú zdraví. Takže hlavu hore, verím, že v Tvojom prípade to dopadne dobre.

  37. Mila Maria,nedaj sa ovplyvnit!!! Mam pocit ako by som citala o sebe. Nieco podobne som zazila pred 14 mesiacmi. Dala som sa ockovat proti brusnemu tyfusu,hepatitide A, a brala som antimalarika. Lekari sice nenaliehali,pretoze som bola uz v 13.tyzdni,ale odporucali… Dnes mam krasnu,zdravu dceru (8 mesiacov) a kazdy den dakujem bohu ze som sa rozhodla nepocuvnut ich“rady“.

    Drzte sa,a prajem tebe aj babetku vela zdravia.

  38. Mila Maria,

    spolu s manzelkou, ktora je tiez tehotna chodim spolu na vsetky vysetrenia, ktora zena musi absolvovat pocas tehotenstva a nie preto, ze by som musel, ale preto, aby som ju uchranil prave pred takymi, povedzme, ludmi. Som sklamany z toho, ze na jednej strane sa gynekologovia stazuju, ze klesa porodnost a na druhej strane sa svojim spravanim sami neraz pricinia o tento negativny stav. Neraz sa spolu s manzelkou zamyslame nad tym, co by sme robili ak by sa nase dieta narodilo s vrodenou chybou, ale odpoved je vskutku tazka. Velmi si zelam, aj vo Vasom mene, aby kazde dieta, ktore sa narodi bolo zdrave. Prajem celej Vasej rodine, aby sa dietatko narodilo just zdrave ako repa a mohli ste splnit svoje predsavzatie.

  39. Maria, drzim palce!

    Rozhodni sa len podla vlastneho presvedcenia a srdca. Je skvele, ze sa Tvoja rodina tesi s Tebou – je to velka opora!

    Viem ako si sa citila, ked si ostala zaskocena a sokovana hulvatstvom gynekologa a farmakologicky (mam vlastne skusenosti)… nech sa rozhodnes akokolvek a nech to dopadne akokolvek (dufam, ze najlepsie ako moze!), tak by si im naozaj mala dat pociti, ze to prehnali, boli neprofesionalni a dehonestovali sa na uroven nevzdelanych primitivov bez schopnosti rozlisovat dolezite hodnoty…

  40. Nie som nejaky vulgarny hulvat, ale teraz si nepomozem: HAJZLI su to!

    Nieco podobne, aj ked z ineho sudka sa stalo mojej manzelke v porodnici, kde sa sestricky k prvorodickam stavali, ako keby tie zeny rodili x-krat. Nic im nevysvetlovali, o nic sa nestarali. Robili iba rutinne svoju pracu. Ziaden cit, ziadna empatia s mamickami. To je podla mna aj Vas pripad.

    Drzim Vam palce a Vasmu malemu prajem stastnych 9 mesiacov a este stastnejsi zivot medzi nami.

    PS. JA by som sa na dotycnych lekarov urcite stazoval. Este sice neviem kde,ale urcite niekde.

  41. Vsetkym liberalom, komunistom a podobnym kreaturam s ochrnutymi citmi sa da povedat len tolko, ze logicke myslenie by malo vitazit nad sexualnym pudom. V opacnom pripade sa dostavame do nezmyselnych polemík o tom, co je plod a co zarodok, od ktoreho dna (aj hodiny, minúty (?!) sa da hovorit o zivote ?!?! Ved ak to nie je zivot, nic nezije, netreba nic prerusovat!!! Ak vsak treba robit zakrok, tak preto, ze cosi rastie, a teda ZIJE!!!

    Tak teda ti, ktori ste za interupcie, zamyslite sa nad tym, kde je podstata Vasho postoja. Hrby Vasich slov svedcia len o jednom, ze nechcete a nedokazete tlmit svoje sexualne pudy. A preco by ste mali? Aby ste aj v tejto oblasti ukazali, ze nie ste tuctový cicavec, ale človek. Vo Vas však nerozhoduje mozog, ale cosi ine. Preto Vase argumenty su take nelogicke.

  42. Ahoj Maria,

    aj ja som mala podobny problem ako Ty. 13.-teho som mala dostat menzes, 15-steho som si robila test a bol negativny. Medzitym som bola na rontgene.

    27-ho som sa dozvela, ze som tehotna. Doktor ma ubezpecil, ze babetku sa nemohli nic stat. Pocas tehotenstva som na to aj pravdupovediac zabudla,

    narodila sa nam krasna dcera. Ale asi ked mala dva mesiace, tak zistili, ze jedno ocko sa jej nevyvija a podal doktorov je uplne slepe, takisto nas postrasili, ze tam hrozia aj ine degeneracie. Nastastie, ma uz nieco cez 2 roky, je uzasne bystra, ale ocko je podstatne mensie a aj slepe, ale budi pozornost na ulici, v obchode a atd. Teraz na jesen pojde do skolky a niekedy sa hrozim ako budu na nu reagovat starsie deti. Teraz si kladiem otazku, bol to ten rontgen alebo nieco ine. Dakujem Panu Bohu, ze to nedopadlo horsie. Kazdopadne Ti drzim palce, aby bolo vsetko v poriadku a mala si babetko, z ktoreho sa budes tesit.

  43. Maria,nedaj sa nikym ovplyvnit. Je to len a len Tvoje (Vase) babatko a budes ho nadovsetko milovat, nech je take, ci onake! Presla som nieco podobne a cakala som 5 tyzdnov na vyjadrenie genetika po odbere plodovej vody. Akosi mi nesedeli vysledky z krvnych testov. Bolo to najhorsich 5 tyzdnov v mojom zivote, lebo som sa musela psychicky pripravit na vsetko. Tiez bolo prve odporucanie lekara, ze ak to nevyjde, mam ist na interupciu. Myslela som si, ze zo skusenosti vie, ze mame (s nasim babatkom) malu sancu a ze bude takmer isto postihnute. Dlhy cas cakania, dlhe minuty a dni ! Predstavovala som si vsetko: prebalovanie po cely zivot, ziadne bycikle a smiech, iba nekontrolovane vykriky, namahu a zdesene pohlady okolia …. Pocas tychto tazkych dni som vsak dospela k pevnemu rozhodnutiu, skor silnemu pocitu: „Ale je to moj zivot, moja krv, moje dieta!“. Ani neviem preco,citila som potrebu chodit do kostola, velmi mi ten vsadepritomny pokoj pomahal triedit si myslienky! Trochu zazlievam lekarovi, ze mi nepovedal aku mame percentualnu sancu, aj geneticka mi to uplne kludne oznamila, az ked sme prisli po vysledky. Vraj su taketo pripady az na 70% plany poplach! Keby mi to bola povedala skor,mala by som vacsiu nadej. Myslela som si totiz pravy opak! Nevadi, aspon som „precitila“ svoj vlastny vztah k dietatu a som rada, ze som bola pevne rozhodnuta si ho ponechat. Niektore matky svoj vztah k dietatu neprecitia po cely zivot! Dnes mame krasneho a mimoriadne nadaneho 5 rocneho chlapceka. Citim, ze som bohato odmenena za vsetko to trapenie! Maria, vsetko bude v poriadku, len v to musis verit! Tvoja laska k nemu Vas oboch ochrani! Vela stastia!

  44. Na jednej strane ta fotka z titulky a na druhej strane takyto clanok – je mi z takychto „lekarov“ (mala by som skor napisat masiarov) do placu.
    Maria, drzim vas strasne prsty, aby ste obaja boli v poriadku a uz nikdy v zivote nestretli takych ludi…

  45. milá Mária, držím ti palce, aby sa ti narodilo zdravé dieťa, ale zaujímalo by ma,čo povieš potom, keď sa ti (nedajbože) narodí postihnuté dieťa. Žiaľ, v jednom takom ústave som pracovala dlhé roky a boli tam deti, ktorých matky nedali na radu lekára a narodili sa postihnuté. Rodičia ich, samozrejme, pekne krásne odložili do ústavu… myslím si, že sa na to treba pozerať z oboch strán.

    1. Mary, aj ja som pracovala s postihnutými detičkami, o ktoré sa rodičia nemohli/nevedeli/nevládali a možno aj nechceli starať – boli to detičky s vážnym telesným i mentálnym postihnutím a napriek tomu,že to bolo náročné, tie deti boli úžasné a človek s nimi zažil veľa krásneho. Okrem toho je fakt, že aj keď sa narodíme zdravý, nik nám nezaručí,že bude zdravý celý život a čo potom? Rodič, ktoré svoje dieťa ľúbi sa nepozerá na to či je zdravé alebo choré ale robí všetko pre to, aby malo čo najkrajší život a hoci to bolí a je ťažké, tomu rodičovi sa to vráti, ale o tom by mohli písať lepšie rodičia detičiek s postihnutím. A na príslušných lekárov by som sa sťažovala u ich nadriadených a tiež na ústave pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Mária J. modlím sa za Tvoje bábätko a za Vás, za zdravie ale hlavne, aby ste sa vzájomne obdarovávali láskou a boli spolu šťastní.

  46. co k tomu dodat, po precitani takychto clankov sa mi otvara nozik vo vrecku a mam sto chuti niekoho poriadne vytrieskat

     

    Mila Maria, zelam Ti aby vsetko dobre dopadlo a stastne sa ti narodil ten maly zazrak ktory v sebe nosis.

     

    prave kvoli takymto chra… chodim zo svojou tehotnou manzelkou na kazde vysetrenie aby som tam mohol byt v spravny cas, keby sa nahodou nasiel nejaky prilis iniciativny a drzy lekar a o takych naozaj nie je nudza…

Pridaj komentár