Jéj, máš rovnaký termín?

Mária Kohutiarová 0

Stalo sa mi to x-krát, presne toľko, koľkoráz som mala tú pekne poskladanú tehotenskú knižku. V tom okamihu sa kdesi vzal niekto ako ja, kto mal rovnaký termín a rovnaké nevoľnosti ako ja. Na príprave na pôrod, potom kamoška z vedľajšieho paneláku alebo ktosi kúsok ďalej, ale z rodiny.

Kým je to v brušku, ok

Kontroly počas deviatich mesiacov boli vždy viacnásobné: najprv u gynekológa, potom bolo treba podať hlásenie manželovi a deťom plus širšia rodina a nakoniec (alebo ešte predtým, ako som vôbec došla domov) mojej termínovej súputníčke.

No a porovnávali sme. Koľko si pribrala? Aké máš výsledky z krvi? Vracala si? A čo ješ? Čím viac sa tehu predlžovalo a čím viac sme sa guľatili, tým viac sa témy točili okolo fakt podstatných vecí: epidurál či nie?  Je tento gynekológ ok alebo …? A máš už vecičky? Aké veľké? Nové?

Najkrajší bol posledný týždeň pred. Vždy sme si jedna druhej pekne tipli, kedy to príde. A sadlo. Len: potom sa skončili tieto nádherné selanky, kedy sme si spolu pokecali v materskom centre či len tak kdesi v parku. A pritom sme sa tešili, ako si budeme spolu vyrážať na dobíjanie sveta aj s kočíkmi.

Jednoducho: kým neprišli reálne tie voňavé kúsky neba do našich rúk, všetko bolo nalinkované a pripravené na to, aby sme pokračovali v tandeme ďalej. Ani sme netušili, čo nám život prinesie.

Spolu? Nejde to

Naše idealistické predstavy o fungujúcom kvartete dve matky a dve deti v kočíku boli upratané rýchlo pod koberec.

Realita bola a je úplne iná, a nie je to o nás.

Veď: tvoje vstávajú o deviatej ráno a kdesi pred pol desiatou sa dostávate k raňajkám. To ja mám od ranných zôr čajsi okolo šiestej už kŕče v nohách a zdarne uspávam. (A zaspávam spolu s drobcom.)

A tak to išlo celý deň: my hore, vy spíte. My odchádzame von, vy sa kŕmite. My sa kŕmime, vy ste práve prišli z prechádzky.

Nedalo sa už ani baviť o jedení. Jedli ste biedne na rozdiel od mojich žralokov a kým ja som počítala stravu na bežné kilogramy denne, tak ty si bola vďačná aj za tie miligramy.

Nehovoriac o chutiach. To nie a to eee, to mu nedávam a to má ešte čas. A tak sme sa aj po telefóne, kým nás to ešte držalo, povadili.

Detto bolo kakanie, prvé sedenie (no a čo, už som ho tam strčila a musí sedieť, kým ja som zízala na tú moju dážďovečku, čo sa mi šťastne plazila pri nohách…), rozprávanie, chodenie, obliekanie… a…

Skončený príbeh

Mám občas depku, hlavne keď jazdím po meste a vidím tie zohrané dvojky matiek s kočíkmi, ako si to veselo šinú s kočíkmi a jazykmi v jednej rýchlosti, úsmevy sem a tam. Ako sa to robí? Prečo nám to nevyšlo?

Rovnaký pocit mám, keď vidím panelák, kde ste sa presťahovali, aby tých prekážok na kočíkovanie nebolo tak málo. Vídame sa len nárazom a akosi už niet o čom. Minule som ti skúšala zavolať. Telefón sa tváril nemo.

Možno to bol len presný obraz toho, čo sa stratilo medzi nami. Mať dve deti v rovnakom termíne pôrodu je naprostý idealizmus. Na to, aby sme sa znovu začali kamošiť, asi musíme počkať, kým začneme robiť. Alebo chodiť po deti do jednej školy. Alebo… to zas bude o rozdieloch vo výchove, učení, pohľade na školstvo a všetko na svete?

Mária Kohutiarová

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

Stále predovšetkým manželka, 7x mama, človek pre druhých. Chcem aj prostredníctvom riadkov priniesť presvedčenie, že svet je úžasné miesto a mať deti a rodinu je to najlepšie, čo nám mohlo byť dané.

články autora...

Pridaj komentár