Povzbudení skúsenosťami
z prvej dovolenky sme sa nasledujúce leto rozhodli pre dobrodružnejší spôsob
cestovania. Manželovi sa podarilo presvedčiť ma, aby sme šli pod stan. Spať
len tak voľne pod širákom som rázne zavrhla, lebo som si nevedela predstaviť,
ako také ani nie dvojročné dieťa spí dakde na piesku na nafukovačke len tak
pod holým nebom, fúka naňho piesok, prípadne po ňom lozí nejaký hmyz alebo okolo
neho behajú túlavé psy. Musím však povedať, že môj manžel (inak zodpovedný a vzorný
otec rodiny) by bol schopný uvažovať aj o tom – to sú muži, ktorí nemajú
žiadne zábrany a ktorých v určitých veciach my ženy nikdy nepochopíme.
Zvolili sme nám dobre známu
Krétu, aby sme vylúčili prípadné problémy spojené s poznávaním nejakého neznámeho
miesta. Povedali sme si, že to, čo ušetríme na ubytovaní, investujeme do prenájmu
auta na celé dva týždne. Objednali sme si ho cez internet už z Bratislavy a čakalo
nás na letisku. Starý pocit slobody sa nám vrátil, mali sme len auto, mapu a spiatočné
letenky. A naviac 21-mesačného Tomáška.
Hneď prvý deň bol veľmi
náročný, pretože sme museli byť na letisku už o štvrtej ráno. Tomáško bez
problémov vstal, na letisku bol čulý a napriek nášmu presvedčeniu nezaspal
ani v lietadle. Už bo väčší, všetko viac vnímal a za celý deň si zdriemol
možno len hodinku. Večer sme si vyhliadli miesto na stanovanie a šli sme
sa navečerať. Medzitým sa zotmelo a šli sme postaviť stan. Boli sme presvedčení,
že Tomáško rýchle zaspí, lebo musel byť strašne unavený. Zobrali sme mu aj jeho
obľúbenú knižku a hraciu skrinku, ktorú pred spaním vždy doma počúval.
On ale nikdy v živote nevidel niečo také ako stan a pohľad na to,
ako tatino vo vetre naťahuje čosi veľké plápolajúce ho tak vyľakal, že začal
vystrašene hlasito plakať (až revať). Ja som ho potom nemohla dve hodiny utíšiť.
Nakoniec sme ho do stanu nejako dostali, ale tá noc bola hrozná. Nafukovačka
sa mu stále prehýbala, zamotával sa do spacáku, stále po mne lozil, pchal si
hlavu na úplne nemožné miesta (napr. do tašky) a pod. Bola som rada, keď
už svitol deň. Jediný, kto sa ako-tak vyspal, bol môj manžel, ktorý spal vonku
pred stanom.
Druhý deň sme prežili na
pláži s tým, že sme dosť dlho posedávali aj v krčmičkách – aby bol
Tomáško v poriadnom tieni. Ukázali sme mu stan a vysvetlili sme mu,
čo to je, že sa tam spinká a že je tam dobre. Druhá noc bola trocha lepšia
ako prvá, ale to nepokojné lozenie a prevracanie sa neprestalo. Ráno som
zistila, že Tomáško je celý horúci. Odmerali sme mu teplotu a mal skoro
štyridsiatku. Zľakli sme sa, nevedeli sme si to vysvetliť a pochytila ma
aj obava, či sa nám neprehrial na slniečku. V tej chvíli by som sa bola
najradšej zbalila a letela s ním domov. Dala som mu hneď Panadol Baby
a vybrali sme sa do neďalekého mestečka Chania k lekárovi.
Chvíľu nám trvalo, kým
sme našli to správne miesto, ale inak musím povedať, že s lekárskou pomocou
sme boli spokojní. Lekár ho popozeral, povedal, že má trocha zapálené hrdielko,
že mohol byť nainfikovaný už z domu a predpísal mu antibiotiká. Zobrali
mu na vyšetrenie aj moč. Boli sme prekvapení, že od nás nechcel žiadne peniaze.
Zaplatili sme len lieky, ktoré nám doma poisťovňa preplatila.
Táto situácia nám však
úplne skrížila pôvodné plány. S okamžitou platnosťou som zrušila stanovanie
a prenajali sme si na pár dní izbičku v penzióne. Tomáško nemohol
byť veľmi na slnku, keď bral lieky, tak sme boli väčšinou vnútri, alebo vonku
v tietni pri bazéniku. Pre Tomáška nám dali detskú postieľku a tak
sme sa konečne v noci normálne vyspali. On bol tiež oveľa spokojnejší,
keď mal svoje zázemie, svoje štyri steny a strop. Mohol sa tam válať po
posteliach a behať bosý bez toho, že by bol na slnku, celý od piesku a že
by ho pálili nožičky.
O tri-štyri dni sme
si boli pre výsledky z moču, ktoré boli dobré. Tomáško už nemal ani teplotu,
tak sme pokračovali v okružnej ceste. Pod stan sme už ale nešli, vždy sme
si našli nejaké ubytovanie, kde sme sa 2-3 dni zdržali a šli sme ďalej.
Nakoniec „všetko dobre
dopadlo“ a dovtedy nami nespoznanú západnú Krétu sme si úspešne obišli. Ale
keď sa tak spätne na to pozerám, dosť sme to podcenili. Tých prvých pár dní
to nebola žiadna dovolenka, ale len stres. Už by som s takým malým dieťaťom
pod stan nešla. Nám dospelákom nevadí, keď sme stále vonku, celú noc pod hviezdami
dýchame dobrý morský vzduch a umývame sa pod sprchami dakde na plážach
alebo v kempoch. Ten malý človiečik zvyknutý na domácu pohodu a kompletný
servis na to ešte nie je prichystaný.
Nemôžem však samozrejme
vylúčiť, že niekto môže mať aj s takýmto druhom dovolenky s malým
dieťaťom dobré skúsenosti. Ak áno, celkom by ma to zaujímalo, lebo keď deti
trocha podrastú, určite sa budeme o to pokúšať znovu. Každé dieťa je individuálne
a určite sú aj rodičia, ktorí prípravu dieťaťa na takúto dovolenku zvládli
lepšie ako my. Budem povďačná každému, kto sa o tie svoje skúsenosti s nami
ostatnými podelí.
My
môžeme na záver zo skúsenosti povedať, že:
–
Keď chcete ísť stanovať, ukážte dieťatku už doma, čo je to stan. Najlepšie
bude, keď vyskúšate s ním spať v stane už doma na dvore (alebo niekde
blízko), aby si dieťatko na stan zvyklo a nebolo z toho v šoku.
Ukážte mu aj spacák a príp. aj nafukovačku.
–
Keď si myslíte, že vaše dieťa musí byť po celom namáhavom dni také
unavené, že určite zaspí, tak vždy počítajte s tým, že to tak vôbec nemusí
byť.
–
Vaše dieťatko zaspí práve vtedy, keď je to najmenej vhodné (napr.
keď už lietadlo pristáva a je treba ho zobudiť alebo keď ste na pláži,
na ktorej nie je žiadny bufet a vy umierate od smädu a hladu – vtedy
spí sladko aj štyri hodiny)
–
Nikdy si nerobte dopredu plány a odhady, čo bude vaše dieťatko
najbližšie hodiny robiť a zbytočne sa netešte, pretože čím viac vám na
tom záleží, tým je pravdepodobnejšie, že to vôbec robiť nebude.
–
Keď si myslíte, že vaše dieťa bude jesť niečo, čo mu nesiete z domu
(a je to ťažké a drahé), je pravdepodobné, že to jesť nebude. Nech vás
to neprekvapí a nerozčaruje.
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Rodičovský príspevok 2025
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Ahoj Beba, veľmi si ma inšpirovala tým stanovaním. Máme trojročnú dcérku a už minulé leto som chcela ísť stanovať, niekde na Slovensko. No keď sme analyzovali náš pobyt mimo domu, dospeli sme k názoru, že si to nevieme dosť dobre predstaviť, ako budeme bez vody z vodovodu a a že malá je príliš malá na stanovanie. To som ešte bola presvedčená, že musí mať každý deň prevarené mlieko. Keďže teraz je o rok staršia a k tomu má aj alergiu na mlieko, tieto starosti odpadajú. Po prečítaní tvojej dobrej skúsenosti sa už nedám odradiť. Len by ma zaujímalo, aký varič zo sebou brávate a čo ostatné pri varení je potrebné nezabudnúť. Poradíš mi aj nejaké dobré miesta, čo máte odskúšané?
Monika, myslim, ze ste mali stanovat najprv doma v blizkom okoli, ako som to zacala robit ja. Ostatne, pisem o tom cosi v prvej casti S detmi k moru. My sme prve dva vandre absolvovali v blizkosti, keby nieco. Ja osobne by som si asi netrufla ist stanovat s takymi malymi detmi k moru hlavne v case sezony, kedy je dost horuco a v stane este viac. My sme boli na dovolenke minuly rok v stane od cestovky (mladsia mala vtedy 1,5 roka) a prve dve noci bolo strasne horuco, aj ked bol zaciatok septembra, potom sa ochladilo, takze bolo fajn. Mozno takto pojdem ked uz deti nebudu naobed spavat. Uvidim. My chodime stanovat po Slovensku. Aj teraz v piatok rano ideme napr. na Domasu. Auto nemame, takze musime vsetko potrebne napchat do dvoch batohov + pozicany rusky vehikel kociar, ale dobre zlozitelny, kedze teraz uz 2,5 rocna dcerka spi vecer pri ohni :o) az kym sa mamka nevyspieva a ide tiez (co je niekedy aj o piatej rano :o)). My nenosime na spanie nafukovacky (kde by sa nam zmestili), ale karimatky. Musime balit velmi premyslene, kedze ideme styria, z toho len dvaja nesieme batohy, do ktorych sa musi zmestit v prvom rade stan, 4 spacaky, 4 karimatky…..to je plny jeden a pol batoha a este tam treba napchat kotlik a esus, cely chlieb, potraviny, dvom detom gumaky, sandale, botasky a po troje veci pre istotu + svetre na vecer. Nam s manzelom ostava asi tak tolko miesta, ze manzel ma jedny kratasy (co najkratsie), sandale, jedny velmi tenke a uzke sustaky a dve tricka – z toho jedno na spanie, ja este okrem toho rolak a sveter na vecer a botasky. To nam musi stacit :o), kedze prvorade su deti. A to ked ideme k vode este nosime nejake blbosti do vody a formicky do piesku – tie su povinne – zidu sa absolutne vsade.. Pre mensiu som doteraz nosila este aj plienky na obed a na noc, teraz ich uz konecne nebudem musiet…Je mi smiesne akurat z toho, ze ked som este chodila stanovat bezdetna, jeden by neveril, co vsetko mi na stanovacku trebalo. Teraz by nam dvom stacil jeden stredny batoh ;o). Ked sme mali chvilu auto, tak sme sa velmi pokazili. Zase sme potrebovali kopu veci naviac….A co sa tyka varenia, varim hlavne polievky – sosovicovu, hrachovu, zeleninovu a paradajkovu, potom rezance s tvarohom (ale len prvy den, aby tvaroh bez chladnicky neskysol), spagety, ryzu v mlieku – mlieko nosime susene, kedze deti aj manzel velmi lubia krupicu – tu tam robime tiez, a este kopu (podla miesta v batohu) zeleniny a ovocie. Vodu mame z pramenov v okoli stanovania. Obcas na prvy den navarim este doma nieco co sa nepokazi. Deti su velmi spokojne, my tiez a je nam fajn. Teraz s nami pojde prvykrat moja 25 rocna sestra, tak som zvedava, ako sa jej bude pacit a uz teraz sa bavim na tom, co vsetko so sebou vezme :o). Ono vtip je v tom, ze veci balim tak, akoby malo aspon dva dni prsat. Velakrat nesiem polovicu veci zbytocne – tych teplych, ale to nic. Hlavne, ze sme zdravi, ze? :o).