Milujem, keď ma chvália.
Oproti mojim kamarátkam s odrastenými deťmi, ktoré si užívajú že ich potomkovia žijú single a len občas sa zastavia v nedeľu na obed, to ja mám oveľa, oveľa ťažšie. Nesťažujem sa, ani nepotrebujem nejakú extra pomoc, nikto ma nemusí ľutovať, ani mi dávať špeciálne úľavy. Ale chválenie – to je niečo úplne iné. Za pochvalou, za tou idem ako vďačný psík. Keď ma chvália, po celom tele sa mi rozlieva blažené teplo, mám energie za troch a chváliaca osoba sa navždy stáva mojím najlepším priateľom.
Od nedele je mojím najnovším najlepším priateľom hlavný rozhodca amatérskych automobilových pretekov, ktoré som ozdobila svojou účasťou. Jazdil sa slalom v snežnom koridore, pričom úlohou jazdcov bolo nielen prejsť čo najrýchlejšie v hlbokom snehu pomedzi slalomové kužele, ale aj nacúvať do ľadovej garáže a presne zaparkovať na vyznačenom mieste.
K preteku som pristupovala naozaj zodpovedne, ale plány mi kazil najmladší syn, ktorý keď vidí volant, tak sa nepozná. Ak by som ho do súťažného auta nevzala, našiel by si cestu sám –určite by ihneď po štarte napochodoval do dráhy, najlepšie priamo pod kolesá pretekajúceho auta.
Jediná šanca teda bola vziať ho ako ko-pilota so špeciálnym bonusom – vlastnou autosedačkou na pravom zadnom sedadle. (To aby šoférka mohla vo vhodnom okamihu podávať dudlík). Nesmelo sa zabudnúť ani na plienku a obľúbený vankúšik, vedľa ko-pilota si sadol ešte macko. Keď som nasadala do takto upraveného pretekárskeho auta, prítomní muži sa útrpne usmievali a videla som, že sa musia veľmi premáhať, aby mi neukazovali kde je spojka a ako sa preradí z jednotky na dvojku.
Sorry, páni. Zajazdila som druhý najlepší čas toho popoludnia a absolútne najlepší medzi ženami. Môjmu ko-pilotovi len raz vypadol dudlík a plienka ostala úplne suchá, čo v čase, keď sa učí na nočník, považujem za oveľa väčšie víťazstvo ako dosiahnutý čas.
Hlavný rozhodca ma vítal v úklone a nahlas pred všetkými skamenenými spolupretekármi vyhlásil: „Teda Lexi, nemám klobúk, ale keby som ho mal, takto ho pred tebou dávam dole. S dieťaťom na zadnom sedadle – a jazdíš ako profík“.
Som to spomínala, blažené teplo, trojmesačná energia, najlepší priateľ… veď viete.
A čo som vám tým chcela povedať?
Keď vás chvália, je to fakt úžasný pocit, tak ho doprajte aj svojim deťom. Od prvého dňa ich máte za čo chváliť, veď už samotné narodenie je oceneniahodný výkon, nehovoriac už o skvelých sacích parametroch, nádhernom bezzubom šesťtýždňovom úsmeve, brilantných obrátkach z chrbátika na bruško a tak ďalej, každý deň je prosto dôvod na radosť.
Pochvala a uznanie snahy robí deti lepšími, dodáva im silu a dôveru v seba i vo vás, rodičov.
Každá pochvala im dáva chuť zopakovať to, za čo ste ich pochválili a nerobiť to, za čo ich nechválite. Každou pochvalou im ukazujete, ako funguje svet, čo je dobré a čo nie.
Stávate sa ich najlepšími priateľmi.
A mať odmalička dobrého kamoša je úžasná výhra.
Lexi.
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Rodičovský príspevok 2025
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Myslim si ze tak ako vyhresenie aj pochvala patria do vychovy dietata. Vytvaraju urcitu rovnovahu jin a jang vychovy. Preto svoju dcerku za vsetko pozitivne (aj to ze sa sama bez pomoci smykne na smykacke) pochvalim. Mozno na ihrisku niekomu pripadam az uchylna, ked mala sa smykne a ja jej zatieskam a poviem ze je sikovna. Ale Emina si na to zvykla a obcas sa pochvali aj sama :o) ak sa jej nieco podari, napr. odlozit si topanky, sama si hned povie sikovna a zatlieska si :o) ja jej potom len zduplikujem ano si sikovna, mamina ta lubi, atd… Momentalne je v nasej vychove aj vela negativa (zo skolky si doniesla strkanie a udieranie a aplikuje to na 8 mes. brata a tak ju do nekonecna okrikujeme a vysvetlujeme ze preco to nema robit), preto si mysilm ze kazda pochvala, pohladenie a konstatovanie lubim Ta jej “neublizi”. Ved ako si uz napisala kazdy z nas ma pochvalu velmi rad :o)))
To je zvláštne, drvivá väčšina detí pochvaly miluje, Tvoja dcérka má zaujímavé videnie :-).
U dospelých si viem predstaviť, že sú na neúprimné “pochvalu” skôr nahnevaní. (Aj keď ja už rokmi ani to nie, ak niekto chváli falošne, snažím sa zistiť, čo mi tým, chce povedať, než by som sa hnevala).
A za tú poslednú, milú pochvalu,vďaka :-))), aj lucky!
No neviem, moja dcera sa casto napaprci, ked ju pochvalim. Zakazuje mi ju chvalit. V takej situacii jej vzdy poviem, ze to budem robit dalej, pretoze pochvala je sposob, ako jej ukazat, co robi spravne, ako ma tesi jej snaha. Ale aj tak sa nastve. Myslim, ze ju chapem, aj mna znechucuju slova obdivu na moju adresu. Ked mi niekto povie, aka som uzasna mama a ja viem, ze striela totalne vedla. Lexi, Teba urcite nenastvem, ked napisem, ze Tvoje criepky zo zivota su balzamom na dusu od prveho riadku po pointu.
Hm, chválenie detí, to je nám všetkým jasné.
Ale čo tak chválenie partnerov? Chvali aj svojich manželov? Alebo všetko beriete ako samozrejmosť. A chvália oni vás?
Som rada, že sa Vám moje texty páčia. SoVa, len tak ďalej, dúfam, že inšpiruješ aj ostatné čitateľky, aby sa stali aj prispievateľkami.
Ahoj Lexi, tvoje clanky sa ozaj dobre citaju. A kedze si strasne rada chvalena, tak ti posielam pochvalu aj ja :-))
Ano, Lexi. Deti nie su prekazka, da sa s nimi podniknut cokolvek, len to treba skusit a chciet. Beriem a som rada, ze sa to tu objavilo.
tana súhlasím s tebou, ver mi, že sa mi raz zježili vlasy ked moja dcérka za čosi mrnčala, a svokrovci vraj jej mám dať po zadku, tak to si mala vidieť moju reakciu…jedine čo ma zastavilo je úcta k starším ľudom…lebo ináč by to zle dopadlo…teraz už robím tak ,že jedným uchom dnu a druhým von /vysvetľovanie by ma stálo nervy/, ja som mamina dieťaťa, nie oni, tak smola….a chváliť ju určite neprestanem ))) mali ste nás vidieť dnes ako sme prišli z pieskoviska, zafúľaný od hlavy až po päty, ale dcérka bola spokojná, napiekla pieskové koláčiky, obliala-polevou-vodou…a ja som bola spokojná tiež a samozrejme dostala pochvalu za fajne napečené koláčiky….a špinavé veci-však práčka vypere, ta ne??
svokrovcom treba vysvetlit, ze pochvalou nikoho nerozmaznavas… aj mne to hovorili, ze preco maleho chvalim za kazdu blbost… nechvalim za kazdu blbost, chvalim za kazdu vydarenu vec, aj ked je to malickost, aj ked sa to nepodarilo uplne akoby malo… a uplne ma zarmucuje, ked niekto zastava opacny nazor a za kazdu blbost na dieta nakrici, vynada a nebodaj aj jednu “vychovnu” treskne…
Lexine clanky su velmi prijemne a inspirativne a vzdy nove… urcite prijemnejsie ako prispevky, ktore mi pripadaju opisane s nespocetnych priruciek pre mamicky, urcite plne cennych informacii, ale vzdy mam pocit, ze som to uz tisickrat citala…
Ahoj Lexi, supeeeer! Tvoje clanky su pre mna vzdy velkym povzbudenim a inspiraciou. Dokonca som napisala svoj prvy prispevok do diskusie na “babetku” 🙂 Dakujem a tesim sa o tyzden.
Jasné. že sme šikovné, že či! Ja mám vo výchove chválenie ako výchovný prostriedok číslo 1 a používam ho dennodenne. Chválením sa dieťa rozmaznať nedá, pretože ak chválime zo srdca a zaslúžene, dávame dieťaťu iba to, čo mu naozaj patrí. A vy ako? Pochváľte sa, čo ste s detičkami na materskej dokázali :-)))
Z “clanku” mi vychadza nie len to, ze deticky treba chvalit, ale aj to, ze kvoli tomu, ze sme s dietatkom nemusime byt “menejcenne” a ze sikovne sme aj MY! A teraz sa na chvilku stavam sama sebe najlepsou kamosku… ;-).
má to veľa do seba, ja moju dcérku /2r/ chválim neustále, možno preto je taká šikovná? – reakcia svokrovcov nemám ju vraj rozmaznávať – žeby som im dala prečítať tento článok???
Pekné…