Keď nemám svoj deň

Dnešné ráno sa nezačalo práve najlepšie. V krku ma škriabe ako keby som zjedla ježka. A vždy keď som chorá, tak som aj veľmi nervózna a podráždená.

Možno preto sa mi celý nastávajúci deň tak “darilo”…

Deťom som oznámila, že budem zrejme chorá, a tak si plánujem ísť ešte na chvíľu ľahnúť. Verila som, že to bezo mňa chvíľu zvládnu, veď doma som mala aj staršieho syna.

Aké bolo moje prekvapenie, keď som po hodine vyšla z izby a namiesto obývačky som našla “bojové pole”. Keby tam bol len neporiadok, to by som ešte “predýchala”, ale na zemi bola vyliata takmer celá krabica mlieka, dielo mojej malej dcérky. Bolo všade, na stole, na stoličke, na parketách… A do toho boli všade vysypané sladké “chrumky” do mlieka.

Starší syn sa tváril, že on nič nevidel! Nemusím snáď ani písať s akou chuťou som sa do upratovania pustila. Keď už bol poriadok v celej obývačke, naložila som práčku a išla vedľa. No aká bola moja “radosť”, keď som v kuchyni zistila, že práčka tečie a všade na zemi je voda.Rýchlo som utekala pre mop a utierala ako drak. Keď som to už mala pekne vyutierané jedno z mojich nedočkavých detí sa mi vrhlo k nohám a tak nešťastne zakoplo o vedro, že sa celááá voda vyliala naspäť na zem !! Priznám sa že to som už v duchu kliala ako námorník.A tak som milú zem vyutierala znova. V tom už za mnou bežala dcérka že jej treba cikať a ako inak, samozrejme že sme to na záchod nestihli a tak mačakalo poutierať pre zmenu cikanicu, osprchovať malú a opäť dať prať.

Ak si myslíte že toľko nešťastných náhod po sebe nie je možných mýlite sa, čerpám z vlastného zážitku starého asi 2 dni.

Ja tomu vravím deň “blbec” a vzdávam sa hneď v úvode, lebo viem, že je zbytočné snažiť sa brániť, v tento deň sa mi bude proste “dariť”.

V ten deň pršalo naozaj od rána do večera, takže detičky mi pílili uši každých 5 minút. Po krátkej hre v izbe, keď som sa mentálne vrátila o 25 rokov dozadu, som si spomenula že by som mala aj pracovať, a tak som sa musela opäť “prepnúť do normálu” na úroveň odplienkovanej osoby a začať pracovať, našťastie z domu. Po mojej krvopotnej drine som si odbehla na záchod a to bola osudná chyba.

Malá sa mi zatiaľ dostala k počítaču a keďže som si nič nezálohovala pekne – krásne mi všetko vymazala!

Teraz som si, priznám sa, zanadávala už aj nahlas. Deťom som pustila rozprávku a pustila sa opäť do práce. Tešila som sa že to snáď predsa len stihnem aj odniesť, keď v tom som si všimla, že mám na mobile 4 neprijaté volania od môjho drahého. No a keďže on mi volá iba v situáciách ako: “Prídem neskoro”, “niečo potrebujem”… hneď mi bolo jasné, že dnes tak skoro nepríde a mala som pravdu.

Žiaľ, auto máme iba jedno, takže práca bola síce hotová, ale už som ju nestíhala odniesť, ešte k tomu s deťmi. No, nič, snáď už bude dobre a chvíľku si oddýchnem, vravela som si…

Po pol hodine hrania sa na schovávačku som si sadla pred televízor s tým, že som si snáď už na dnes všetko zlé odpykala.

A v tom začal sused vŕtať, ale takým tým zvukom, keď si nepočujete ani vlastné slovo. No to snáď nie je pravda !

A čo teraz, keď vonku prší ???! Chcelo sa mi už kričať. Ako by sa mi len zišlo auto… Keď to sused “nevzdával” deti som predsa len obliekla, vzali sme si pršiplášte a dáždniky a išli von. No tak čo, pôjdeme aspoň nakúpiť. Hneď pred domom stúpila moja dcérka do psej “pozornosti”. Ak si myslíte, že ma to rozzúrilo, veru sa mýlite, už som bola flegmatická voči všetkému. Len v obchode sa jeden starší pán tak počudovane otočil: “Kurnik-šopa, čo to tu smrdí ??! ” A naša malá mu na to odpovedala: “Ho.no !!! “Syn sa začal smiať ako bláznivý a priznám sa že aj mne trhalo kútikmi.

V ten deň som si ľahla do postele akosi skôr a len som dúfala že sa podo mnou neprepadne…

Ešte šťastie že manžel nezabudol na jeho obligátnu otázku: “A čo si celý deň robila ?! ” Nuž, bez toho by to nebolo “ono”…

Tak ako, ešte stále si myslíte, že dnes máte zlý deň?