Moja sestra už istý čas vyhlasuje, že deti mať nechce. Že si radšej kúpi papagája. Vágny pojem „istý čas“ môžeme kľudne spresniť. Podobné rétorické skvosty používa, odkedy mojím pričinením do rodiny pribudol náš Jano. Pohľad naň je vraj tá najlepšia antikoncepcia, zhodli sa obidve tetky. Nečudo, že moje druhé tehotenstvo zľahka nepochopili.
“Nemám viečka,” vyčítavo na Jana pozrela jedna po prevrieskanej noci. Utekala do chladničky po uhorku, aby si ju priblafla na oko. Druhá sa zviezla z postele o druhej poobede. Do jednej šálky si nasypala kávu, ginko čaj a zaliala vriacou kolou. Aby sa naštartovala.
“Inak prerušovaný spánok používajú na väzňov, keď ich chcú mučiť,” snažila som sa byť srandovná, ale mala som byť radšej ticho. Z ich pohľadov som vyčítala, že bude fajn, keď sa ešte dnes zbalím a nájdem pre svojho hučiaceho potomka nejaký iný nocľah v Západoslovenskej nížine. Asi sa im zdalo, že dostatočne neprespia tretinu svojho života, ak zažijú ešte jednu takú noc.
Len či zívajú
dnešní mládežníci kvôli deficitu spánku alebo preto, že sa už po pol hodine s mrňavým tvorom na smrť nudia…
“Moja sestra u nás nebola, odkedy sa narodila malá,” povedala mi na onú tému kamarátka Margita Besná. “Asi aby ma nemusela nahlas ľutovať. Myslí si totiž, že môj život je kaša na raňajky, kaša na obed, kaša na večeru, osratá plienka, ošťatá plienka, ogrcaná plienka, ukladám spať, zobudí sa, ukladám spať… Minule mi povedala na rovinu, že to musí byť strašná otrava a že ona by sa asi zabila, keby ju toto malo čakať.”
Môjho bratranca strynej vnučka by si naopak už rada konečne niečo s mužíčkom zamiesila, ušúľala, povykrajovala, dala piecť, ale napokon vždy podľahne jeho rozumným argumentom, aby to ešte aspoň o jednu last minitovú dovolenku posunuli. Pred tým, než sa začnú sústrediť na plodné dni, musia tiež vymyslieť, kam by dali jeho lego technic. A bolo by tiež nezodpovedné urobiť si dieťa skôr, ako vymenia ten starý digestor. Aj dvere im nepríjemne vŕzgajú, no a tak, stále niečo.
Ak sa Vám zdá,
že podobných baby-NON-friendly klonov stretávate v poslednej dobe akosi priveľa, že tak celkovo všeobecne globálne panuje vo vzduchu nie príliš moc prívetivá rodinná nálada, že žijeme takúto blbú dobu, že onehdy kedysi také nebývalo, čo sa to s tými ľuďmi doparoma deje, všade iba konzum, ľahké drogy a sociálne siete, tak sa vám to naozaj len zdá.
To hlasné “no/nein/niente” sa odohráva iba v našich hlavách, iba my to tak vnímame, iba my si to namýšľame. Za to, že “oni” nie sú ako my na druhej strane barikády. Že sa tam na druhú stranu zatiaľ, prípadne nikdy nechystajú. Tak na nich kvôli tomu z opačného brehu pľujeme.
Veď len tak symbolicky.
Zaslúžia si, nie? Pobehujú po svete ako také malé splašené lietadlá, krúžia každú chvíľu nad inou pristávacou dráhou a na poslednú chvíľu si to vždy rozmyslia, lebo ešte nie je ten pravý čas, pravý princ, pravé letisko.
Chýba im chuť začať od mínusu, nemať nič, iba jeden druhého a potom tretieho, chýba im odvaha naložiť si na chrbát vlastný kríž starostí, povinností, zodpovednosti za seba, za iných.
Keby sme mohli bez servítky, bez škatuľky povedať nahlas, tak im aj povieme, že sú to malé egoistické svine, ktoré sa furt len na niečo hrajú, vyhovárajú a čakajú na smrť.
Nie ako my, čo máme deti.
My nepoznáme sebaprotežovanie, my totiž nespíme, nejeme, obetujeme sa na materskej. My sme tí krajší s kruhmi pod očami a nervami na dranc.
Čo na tom, že deti sú živým dôkazom nášho egoizmu.
My sme totiž chceli mať od života úplne všetko. My sme chceli dať svojmu životu zmysel. My sme sa chceli cítiť potrební. My sme sa báli zostarnúť sami. My sme chceli zanechať stopu, odtlačok prsta, genetický kód. My sme sa chceli podeliť s vlastným videním sveta.
Že sa nosí predo mnou druhé brucho, je krásnym výrazom, že sa toho pocitu stále neviem nasýtiť.
Budem môcť dať znova niekomu život. Budem môcť byť znova pre niekoho mama, najdôležitejší človek na svete. Budem znova najviac milovaná, najviac potrebná, najviac užitočná. Budem mať znova náplň dňa a života.
Ten pocit, že môžem znova strážiť niekoho dych, je oveľa väčším dôkazom sebectva ako chuť náročky-bezdetných vyspať sa, či kúpiť si nový digestor. Si myslím.
(96 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Tourettov syndróm
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Prvá pomoc - Vracanie
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
my mame 3 male deti, chodime kazdy rok na last minute dovolenky a som stihlejsia ako kedykolvek predtym
Baby, myslim, ze pointa clanku nie je o tom, ci niekto ma alebo nema deti. Bezdetny clovek, alebo taky, co sa nestaral aspon daky cas o dieta, si nevie predstavit, aky pocit naplnenia a zmyslu zivota to dokaze do vas vojst. Ak na to mate (zazemie, aspon dake nasetrene peniazky, dobreho partnera), majte deti co najskor. Banalne dovody sa nerataju. Potom uz moze byt neskoro. Clovek si az vtedy povie, ze co som nemal deti, kym som mohol. Myslim, ze to bola ta pointa.
To tak byva,ked to tej matke ´´udrie´´ na mozog. Nic proti,ale trochu menej analyzovania cudzich zivotov by ti neuskodilo,chapem,ze mas vela casu a zaplnas si ho blbosti,ale skus ho travit zmysluplnejsie,ked sa tu uz zamyslas nad zmysluplnostou druhych
takakika, tak ja si este pockam tiez, ale nie kvoli detom, ale kvoli takym ako ty. nechcem byt supermatkou , ani lepsim clovekom ako si ty. vidim ake je to skvele, ze potom musis vyplakavat frustrovana na nete, ze tvoje dve krasne sestry este nechcu byt tucne.
btw… dve deti a to byvate so sestrami? gratulujem teda, podarene a superzodpovedne.
Su aj taki co na to pridu , ze chcu mat deti a preco ich este nemaju , ked uz je neskoro.vacsinou v case kedy sa pomaly blizi dochodok a zdravotne tazkosti a zacnu rozmyslat , ze im nema kto pomoct a ze nemaju komu neskor prenechat to co v zivote ziskali a predat svoje skusenosti , spomienky ……
Je to len o tom, ako to dieťa človek vníma. Ak ho vnímam ako dar, beriem tak aj každú chvíľu s ním, nie je pre mňa až taký problém niečo obetovať, niečoho sa vzdať. Ak však vnímam dieťa ako niečo, čo mi berie…. to je jedno čo – od spánku, až po to každoročné last minute… hm to je potom už iná káva. Takí ľudia nech si fakt radšej nerobia násilie, tým ,že by mali dieťa.
Je to len o tom, ako to dieťa človek vníma. Ak ho vnímam ako dar, beriem tak aj každú chvíľu s ním, nie je pre mňa až taký problém niečo obetovať, niečoho sa vzdať. Ak však vnímam dieťa ako niečo, čo mi berie…. to je jedno čo – od spánku, až po to každoročné last minute… hm to je potom už iná káva. Takí ľudia nech si fakt radšej nerobia násilie, tým ,že by mali dieťa.
Ale to je jasne, ze dietatu musis podrobit ine zaujmy- to ti povie hociktory socialny pracovnik. Nemozes ho nechat a odist, ci vyhodit von oknom. Myslim si, ze vacsina rodicov sa stara o teba nielen instinktivne, ale latku dvihaju aj socialno spolocenske faktory- vplyvy a ocakavania externeho prostredia.
Joj a to ešte si nehovoria, čo keď ich muž opustí a nechá samú s dvomi deťmi a čo oni vtedy budú robiť chúďatká samé. (no nič, choď si to rovno hodiť, chce sa mi povedať). A čo keď sa mi narodí dieťa s chorobami, s postihnutím, lebo ide o moje pohodlie,že?
Podla mna mat deti je vec s ktorou sa neda nejak moralne chvalit. Kazdeho vyslovne individualna vec v dnesnej dobe. Je samozrejme, ze o deti sa treba starat ak ich mame, ale zasa robit z celej zalezitosti 3 chodove ‘nabubrele’ menu? Mas deti- pohnes sa tym smerom, nemas, ides tym smerom bez deti.
Otazka je, co ma potom zmysel? Je zivot naplneny, ak sa jeho zmyslom stane zarabanie penazi a ich minanie? Nevravim, ze zmyslom maju byt pre kazdeho deti, pretoze, podla mna, ak niekto deti nechce, lepsie ak ich nema. Len si kladiem otazku, co je naplnenim tohoto zivota?
No, podla mna naplnenim je o com rozhodne kazdy clovek sam pre seba. V podstate naplnenim je, ked dosiahneme za cim ideme a adaptujeme sa, ak niektore veci postradame. Deti su toho castou, ale nie nevyhnutnostou.
Nezmysel, Dada, deti sú nevyhnutnosťou / či už vlastné alebo cudzie /nie nevyhnutnosťou pre jednotlivca ale nevyhnutnosťou pre ľudí… bez pokračovania života človek ako druh zlyhava. Naplnením života je jeho pokračovanie, bez toho akékoĺvek iné aktivity stracajú zmysel.
Milan sčasti s tebou súhlasím.
Nezmysel ktory tu prave demonstrujes je prisudzovat kazdemu moralnu povinnost mat deti a navyse sa ohanat biologickou nevyhnutnostou. Ludsky osud ma rovnaku cenu ci je bez deti alebo s detmi. Takisto nebudem nikoho sudit ci spekulovat preco ma niekto 5 deti a niekto 1.
No a ešte aj demagogia, Dada, veď tam jasne píšem “nie nevyhnutnosťou pre jednotlivca ale nevyhnutnosťou pre ľudí” t.j neprisudzujem moralnu povinnosť každému
Moralnu povinnosť mať deti ľudia majú, inak by vyhynuli…
Moralka sa neda definovat pre kazdeho rovnako, demagog M,ilan.
Milá takakika, uz som dlho nebola na bábätku a necitala tvoje clánky. pamatám si ich este z cias, kedy si v noci kludne spávala (este si nemala deti), myslím, bo som tak pochopila z tvojich clánkov. Tvoje umenie písať je osviezujúce a ja idem ihned vyhladat dalsie tvoje skvosty. Tak ma tak napadlo, ze by som sa rada s tebou zoznámila osobne, potrebujem trochu zvacsit obzor priatelov :O). uplne sialený a pudový nápad, tak ak más priateliek na svojom konte dost, povazuj ho za bezpredmetný. V kazdom prípade Ti prajem krásne sviatky, pohodové a plné lásky. A tvojej sestre : na kazdého raz príde :O)