Kočík a potkančiatko

Stala sa nám jedna príhoda, s ktorou sa chcem s Vami podeliť.

Jedného dňa, niekedy v apríli, k nám pribehla vystrašená suseda, že videla, ako do našej peknej, novoopravenej bytovky s nadstavbou v Ivanke pri Dunaji vbehol potkan.

Jaj hrôza! A aby to manželka, sťa novozvolená šéfka Združenia vlastníkov bytov (teda čosi ako domovníčka) vyriešila.

Tak OK. Kúpili sa krásne ružovučké chemické návnady a nainštaloval som novučičké mechanické pasce s výbornou suchou klobáskou (nepoužitá časť skončila vo fazuľovej polievke). A čakali sme. Nechytil sa, potvora. Ale ani vizuálne hlásenia všetečných susedov sa neopakovali. Dokonca aj milá pani, ktorá sa zaprisahala, že dovtedy, kým sa “džvir” nelapí, do pivnice chodiť nebude, sa osmelila. No a prichádza pointa.

Jedného májového večera manželka zdvihla karimatku, ktorá ležala v starom hlbokom kočíku (požičanom od priateľov), ktorý sme pár týždňov využívali na vozenie maličkého Kubka, kým sme nepresedlali na nový trojkolesový “tereňák”, a zažila (podľa vlastných slov) šok. V kočíku bol POTKAN (zdochnutý). Ako sa dostal dnu, si neviem predstaviť. Jeho pohreb ostal na mňa. Nebol to ani tak potkan, ako skôr potkančiatko (môj odhad max 200 g, ale krásny dlhý chvost). Pekne si ležal na boku v strede kočíka. Asi niet krajšiej potkanej smrti, ako v kočíku. No pred tým, ako sa odobral do večných lovíšť, stihol (asi z posledných síl, ktoré mu ostali po požití lahodnej ružovej pochúťky) požrať aj kusy chutnej výstelky z molitanu. Takže som stál pred rozhodnutím takéhoto druhu:

a) vyhodím mŕtvolu, jemne opravím výstelku kočíka a ponúknem ho na vozenie pre deti (moje, cudzie…)

b) vyhodím mŕtvolu a kočík ponúknem kumpánom “kožky, perie, motore, nábytok, skrine červotočivé…”

Zvolil som možnosť b. Z 2 dôvodov:

1.) Dnešné matere sú precitlivené a už len POMYSLENIE na malého cicavca v kočíku stavia chlpy

2.) Som trochu lenivý a aj nešikovný, aby som kočík opravoval a aj tak už istý čas prekážal.

Priznávam, že predovšetkým bod 2 bol v tomto prípade rozhodujúci. Kožkári sa o torzo vozíka do rána postarali a pôvodní majitelia kočíka sa na príhode pobavili…

No aby príbehu nebol tak skoro koniec, na druhý deň po pohrebe vypadla polovici nadstavby elektrika. Pri hľadaní príčiny sa zistilo, že elektrické rozvodné káble boli nahryzené… Ako gurmánovi mi príde trochu čudné, že cicavec (tak ako my) dá prednosť ružovým šúľkom, molitanu a gumenej izolácii pred klobásou. Nečudo, že potom príde niekomu zle (až veľmi zle) od žalúdka. Určite by to chcelo hlbší výskum.

Takto si žijeme na romantickom vidieku pri Bratislave…

Plepo