„To ste takto plánovali?“ pýtajú sa ma ľudia takmer vždy, keď vidia spolu našu rodinku 2+4. A ja vždy znova uvažujem o tom, či sme to ozaj tak plánovali alebo či máme tretej a štvrtej dcérke nejako naznačiť, že sú akosi „nad plán“, čiže sme ich vlastne „nechceli“…
Milujem takú scénu zo staršieho českého filmu: budúci manžel ukazuje svojej nastávajúcej graf: „Tady je první dítě, dovolená v Jugoslávii, druhé dítě…“
Niet veru nad dokonalý plán!
Nedávno som si napríklad naplánovala, že v istej spoločnosti predvediem, ako dobre som vychovala. Vyobliekala som potomstvo, seba a poďho, dokonalá matka s dokonalými deťmi. Kto má deti, vie predvídať ďalší dej. Tak tu to je: Keď najmladšia ofŕkala jogurtom seba, mňa a babičku, ešte sa len zhovievavo usmievali. Keď prebehli dve stredné a jedna kričala na druhú: „Ja ťa zabijem!“ vysvetľovala som a neklamala (verte mi aspoň vy!), že netuším, odkiaľ to majú, veď my sa tak doma nerozprávame a televíziu takmer nepozerajú, pretože máme veľa spoločných aktivít. Najstaršia na to poznamenala: „Minule si tak ty hovorila ockovi, počula som ťa, a pred telkou teda Zora vysedáva dosť.“ Nadávala som v duchu sama sebe, že ich nebijeme a dovolíme im beztrestne hovoriť vlastné názory. Doma znejú akosi inak. Môj plán prezentovať sa v dobrom svetle sa už úplne rozplynul, keď si všetky štyri namiesto akejsi ovsenej dobroty vybrali čokoládové tyčinky, a to napriek tomu, že som deklarovala, ako zdravo všetky živíme. Podobné „dokonalé“ plány mi zmarili skoro vždy. (A ešte sa vám s niečím zdôverím: Mám opodstatnené podozrenie, že v rušení mojich plánov sú tajne sprisahané so svojím ockom. Dôkazom sú takmer všetky rodinné výlety, ktoré dopadli inak, ako som plánovala, čím netvrdím, že vždy horšie.)
Takže, čo s tými plánmi?
Možno ich tak trocha treba, ale najkrajšie veci sa nám prihodili načisto neplánovane. Kytica lúčnych kvetov, 123 štípancov od komárov, smiech pri akejsi takmer zabudnutej starej pesničke, maličká ruka, čo visí z kočiara, staročeské roráty v prítmí Týnskeho chrámu alebo pohľad do očí, ktorému obaja dokonale rozumieme…
Šťastie prichádza neplánovane, našťastie…
Tento článok súťažil v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007
No je to super clanok a je pravdivy, my prave cakame tretie babatko a je chcene, len sa podarilo o cosi skor ako sme chceli, ale nevadi a manzel by prial aj stvrte a preto sa modli aby to bol chlapec, lebo nase predchadzajuce dve deti su chlapci. A tak by chcel este jedneho chlapca a potom dievcatko. A sidla su velke, starsi ma 5.5 roka a najmensi ma18 mesiacov. Ale jeden od druheho pozeraju na zbojnictva. A hlavne nas maly Lukasko ked urobi nieco zle hned to povie na starsieho a ten zacne kricat a plakat ze to nieje pravda a potom mu to vrati dvojnasobne. Biju sa o hry na playstation a ja ich mam rozdelit a ked to nejde pride tatik a sadne si k hre on sam a hra sa. Ale aj pomahaju ale robit zle. A mam ich rada, hoci niekedy mam chut vyskocit z balkona.
Dakujem, Katka. Pekne si pomenovala, co som v hlbke citila. Mne nejde dokopy planovanie a deti, hoci ich nechcem desat, to nezvladam, ale obdivujem, ked to niekomu funguje. Ked sa ma niekto pyta, preco sme sa ROZHODLi mat este dalsie…som v rozpakoch. Take veci ako laska nemozu mat dovod. mat dieta LEBO —po nom tuzim, hodi sa to, teraz chcem byt na materskej, manzel chce mat zenu doma…proste ziadne prakticke dovody mi pridu prilis racionalne vo vztahu k takej posvatnej “veci” ktora sa nie vzdy da naplanovat, a sice dieta.
A druha podtema – predvedenie vzorneho potomstva, to poznam. Moja pycha vzdy najviac utrpi, ked sa deti spravaju Pred Niekym zle, viac nez len pred mojimi ocami. Ucims a to zvladat a zbytocne sa neznepokojovat. Byt viac slobodna od nazoru druhych.
:-)))) velmi pekne
Didi, ty si vôbec nepochopila, o čom rozprávanie tejto autorky bolo! To vôbec nebolo priznanie k nechceným deťom! Priam srší z toho láska a nadhľad – a to pri 4 deťoch! Úprimný obdiv!
Didi, tebe ten nadhľad žiaľ úplne chýba, sorry.
Janka N
Reakcie okolia su asi to, co nas rodicov vytaca asi druhe v poradi najviac. Manzel aj ja mame vysokoskolske tituly a nase pribuzenstvo akosi ocakava, ze tie nase dve zlaticka budu nase zmensene kopie :-)) Inak, my tiez cakame tretie babo, vlastne “nad plan” ale do auta sa este zmestime 🙂 Nikto nam k tomu neblahozelal, bud sa uskrnaju alebo klopkaju na celo. Potesila sa akurat nasa detska lekarka :-))
Uz sa to celkom blizi k fejtofu, mozno to aj nejaky taky fejton je. Tam v strede sa nasiel veselo opisany zazitok. Malo to myslienku. Inak dost kratke a tak…
hrozné priznanie k nechceným deťom
Tak toto je fejtón. Naozaj nás dostávajú naši potomkovia niekedy do nepríjemných situácií. Keď chcete, aby sa chovali slušne a boli malými anjelikmi, tak do nich vojde 1000 čertov a to je koniec. Veľmi dobre poznám a snažím sa takýmto situáciam predchádzať. Najmä predvídam. Už mi to ide perfektne:-)
Super Valabkova, akoby som citala o sebe
posledná veta ma úplne dojala, ale čakala som z toho ozajstnú pohromu! vykreslenú trochu vtipnejšie.