Mama psíčkarka a bábätko-havino

Martina 9

Kedysi sme bývali najlepšie kamarátky. Až kým nás nerozdelili moje deti a jej psy. Ona ich kládla na tú istú úroveň, so všetkou vážnosťou ich porovnávala…

iStock

Nebodaj sme  v tom obe?

Začalo sa to ešte počas môjho prvého tehotenstva. Stretli sme sa v obľúbenej čajovni, kde sme sa zvykli v ponožkách zdôverovať s novinkami v našom živote.

Doktorka mi zrovna v ten deň vypísala tehotenskú knižku a do vnútorného obalu mi založila fotku z ultrazvuku. Bola som taká nadšená, že by som ju bola nechala kolovať aj v električke. Šetrila som si však emócie k čaju. Ledva som si vyzula topánky, musela som jej to prezradiť.

“Som tehotná!” vyhŕkla som na ňu pomedzi slzy šťastia.

“To je skvelé, gratulujem,” usmiala sa na mňa širokým úsmevom, “ale aj ja mám pre teba novinu,” žmurkla na mňa.

V prvých chvílach som onemela od úžasu: nebodaj sme v tom obe…

no to by bol zázrak!

Ale ona povedala: “Kúpili sme si s psa, malé šteniatko,” škerila sa od ucha k uchu. “No, malé… Už teraz je to najväčší pes, akého si kedy stretla.”

V nemom úžase som ju počúvala, ako mi ospevuje nejakého psa, jeho fotiek mala v telefóne do aleluja. K mojej jedinej jednej fotke z ultrazvuku sme sa nedostali. Zdá sa mi to? To naozaj odbila moje bábätko na druhú koľaj kvôli psovi?!

“Môže v dospelom veku vážiť kľudne aj 80 kilogramov. To možno naberieš aj ty teraz,” objala ma na ostatok.

Thinkstock

 

Bejby shopy a chovateľské potreby

Niežeby sa ma nespýtala, kedy sa bábo narodí, ako to zobral muž, a či máme vybraté meno. Zaujímala sa, nemôžem povedať, že nie. Ale vždy to bolo o nejakej paralele s jej psom.

Pri nakupovaní tehotenského oblečka a výbavičky ma zaviedla do chovateľských potrieb. Keď som začala chodiť na kurzy pre tehotné, ona začala chodiť na výcvik. Šla som na gravidjógu, ona zobrala psa na wellness.

Mohla som jej povedať čokoľvek, aj tému ako klystír pred pôrodom by zobrala ako hod na smeč a odviedla by pozornosť na čistenie análnych žliaz jej “bábätka havina,” ako mu hovorila v nežných chvíľach. “Arturko sa už teší na kamarátku,” to bola jej gratulácia, keď sa mi narodila prvá dcéra.

Pediater – veterinár

Malá si psa obľúbila. Ja už menej. Porovnávačky typu pediater-veterinár som ako tak zvládala, ale nech som sa snažila akokoľvek, jednoducho mi tlak šiel hore, keď sa u nás usalašil zrovna na dcérinej deke na hranie, hrýzol jej hračky alebo ju olizoval, z čoho sa jej robili na lícach červené mapy.

Kamarátka to prehliadala. Bez zbytočného ostychu pripravovala konzervy pre Arturka na našej kuchynskej linke, iba centimetre od stravy, ktorú som ja chystala pre malú. Keď som raz neohrabane naznačila, že to dosť smrdí, kamarátka sa ohradila, že kojenecká výživa nevonia o nič lepšie.

“Dosť ti zadrbáva na tej materskej,” padlo z jej strany na môj účet pri prvom otvorenom konflikte.

Thinkstock

 

Havino v striedavej starostlivosti

Keď sa mi narodila druhá dcéra, kamarátka bola čerstvo rozídená s priateľom. Priznávam, že veľkou oporou som jej vtedy nebola. Sama som prežívala náročné obdobie, s malou bolo treba cvičiť vojtovku, rehabilitácie nám dávali zabrať.

Reagovala som asi dosť necitlivo, keď sa mi pochválila, že s exfrajerom majú “bábätko havina” v striedavej starostlivosti. Týždeň s ňou, týždeň s ním. Navyše, každý deň si telefonovali aj to, akej konzistencie mal Artur hovno.

Nevydržala som to. Veta “je to len pes, nie dieťa,” ma stála asi rok konverzácie pomedzi zuby. Aj na Facebooku sme zväčša zdržanlivé. Fotky našich “detí” si navzájom “nelajkujeme.”

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (40 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Pousmiala som sa nad tým článkom a hlavne nad “matkou č.2 psíčkarkou”. Realita je však taká,že naozaj pomaly ale isto sa psy prirovnávajú k úrovni ľudí a mnohí psíčkari majú “zatemnené mozgy” (pri všetkej úcte). My tiež máme psa,ale na dvore. So zvieratami som rástla, ale to,čo dorábajú niektorí ľudia so psami (tími bytovými,lebo ako ma oči neklamú,pomaly už psy ľudia ani na dvoroch nedržia, ale rovno pri sebe v posteli),to už je v rozpore s mojim zdravým rozumom (premňa za mňa dotknutí milovníci psov ma aj ukameňujte,ja ten rozum zdravý mám). Autorku článku ešte obdivujem v jej zdržanlivom prístupe,no keby mne dáky pes olizoval dieťa po tvári a hrýzol mu hračky, tak by letel cez 3 dachy a kamarátka nekamarátka-letela by s ním! Ako hold dievča zlaté,kamarátky buďme a svojmu psovi si aj piero do r.ti strč, ale u mňa doma budú platiť moje pravidlá a zdravý úsudok. Niektoré ženy sú ale vážne praštené,čo sa týka ich vzťahu k zvieratám a uprednostňujú psov pred deťmi.

  2. Zdravím, myslím že by to chcelo trochu tolerancie z oboch strán a názor že dieťa nemožno porovnávať so zvieratami je len Váš osobný postoj. Nepozerajte sa na ľudí, ktorí ich porovnávajú, ako na psychopatov. Prečo by sa to nedalo porovnávať? Myslíte že zviera nepotrebuje lásku, disciplínu, istotu, hru a pod? Ja som psíčkarka, v budúcnosti (do 5 rokov) určite chcem byť aj mamou. Ale už teraz viem, že to najlepšie, čo moje dieťa môže zažiť je vyrastať so psom. a nie, tiež mi nebude vadiť keď pes bude malú (malého) olizovať. Mne osobne tiež vadí, keď si po psovi ľudia neodpracú, a hádzať za to psíčkarov do jedného vreca je ako povedať že všetky deti sú nevychovaní spratkovia na základe zopár takých skúseností zwinker súhlasím že pes by k dieťaťu nemal pristupovať pokiaľ si to rodiačia a dieťa neželajú, rovnako sa však stretávam s tým že moju fenku prenasleduje malé dieťa a mamička mi vraví “nebojte malý sa nebojí psíkov”- no ale moja sa bojí! pred malými deťmi doslova uteká. Smutné je, že ste sa kvôli takej veci s kamarátkou odcudzili.. Nie všetky moje kamošky sú psíčkarky ale nikdy sa na moje reči o psovi nedívali s pohŕdaním.. Pekný deň

  3. ani ja si neodpustím. takže moja susedka. chodí popod nás venčiť dvoch psov a mačku (!). keď som bola tehotná, jeden zo psov na mňa vyskočil, čo komentovala presne tak, ako tu už bolo spomenuté. neboj sa, nič ti nespraví. naveľa prišla ku mne, aby ho sundala dole z môjho brucha. teraz, keď má sama dieťa, postúpila o level vyššie. psy a mačka sa chodia venčiť samy, bez dozoru a skáču po každom, koho stretnú. no, naozaj ju to dieťa “zmenilo.”

  4. Tak ja pridam este jeden… a tiez zo zivota…

    Tatko sa motal so svojimi detickami pri bytovke na sidlisku. Tetuska dochodkyna so psom obdalec. Ked pes vykonal, co mu bolo treba, tatko upozornil tetusku, aby si to po nom odpratala. Tetuska opovrzlivo odvrkla tatkovi, chvilku sa natahovali a tatko sa nezdrzal a zahlasil: Pani, vidno, ze vy ste nikdy nemali deti! A tetus urazene na neho: A vy ste urcite nikdy nemali psika!

    Skoda, ze sa neda popisat tetusin ton hlasu, ale viete si ho isto domyslite 🙂

  5. No ja by som to tak dlho nevydržala!!! Dávno by som vybuchla! Zvieratá mám veľmi rada, ale povyšovať ich na úroveň ľudí a ešte k tomu porovnávať s deťmi??? Somarina. Pamätám si, že keď sme boli s deťmi na ihrisku alebo hocikde vonku, neďaleko stála hŕstka starých dôchodkýň so svojimi miláčikmi v tráve, no ani jedna sa nezohla, aby čo to odpratala …. ale nezabudli upozorniť mňa alebo deti za nejakú nepodstatnú volovinu …. raz som sa nezdržala…..no a odvtedy sa mi nezdravia Mr. Green

  6. Haha, ja len ze OMG!!! My mame tiez u nas jednu starsiu pani, ktora rada prirovnava nase story o detoch a babatkach k jej starostlivosti o jej macku Big Grins Big Grins Mr. Green Rolleyes Je to ale velmi mila pani a sama deti nikdy nemala, takze sa jej to da odpustit. Ja len dufam, ze ak raz tato “dievcina s havinkom” bude mat vlastne deti, ze sa jej to v hlave trochu urovna! zwinker Big Grins Mr. Green

  7. Gratulujem k takemuto clanku!

    Ani neviem, ci sa mam pri nom smiat, ci vyzurit…

    Zial ano, je to tak. Psickari a fajciari vs. matky a male deti. Vacsinou. Lebo zazila som aj takych, co si po psoch odpracu, co ho aspon priviazu, ked pride na dvor navsteva s malymi detmi alebo niekto, kto psa jednoducho nemusi. A su aj rodiny, kde to funguje pekne pospolu – pes a dieta – nahanacka a vyvalovanie sa po trave … Ved nakoniec, spolunazivanie ludi a zvierat je prirodzene, staci nazriet do dvora obycajneho gazdovstva v minulosti.

    Ale… Kazdy sudny clovek musi uznat, ze kluckovat pomedzi psie vykaly na chodniku, na ihrisku, na kusku zachovanej travy pred bytovkou je nechutne! Ze cistit detske topanky vzdy, ked pridete z vychadzky je na grc. Ze ked sa k dvojrocnemu prckovi rozbehne na ulici zviera vacsie ako je ono samo a majitel psa len s usmevom zvola: nebojte sa, on sa chce len hrat! je prinajmensom nepristojne…

    Ako poznamenala ironicky jedna moja znama – asi by sme si mali dat na voditko nase deti…

    A havino v striedavke? Asi si reagovala naozaj necitlivo, lebo citlivo sa podla mna neda 🙂 Iba ak nereagovat vobec…

Pridaj komentár