Posielam Vám článok, ktorý som dostala na Deň matiek z USA. Veľmi sa mi páči, vždy ma rozplače, keď ho čítam. Možno Vás poteší . Anglická verzia je oveľa poetickejšia a lepšie sa číta ako môj preklad, ale … nech sa páči:
Jana Strýčková
Mladá mamička položila svoju nohu na cestu života. “Vedie táto cesta ďaleko?”
opýtala sa. A mudrc povedal “Áno, a táto cesta je aj ťažká. Zostarneš skôr, než dôjdeš na jej koniec. Ale koniec bude krajší než začiatok.”
Ale mladá mamička bola šťastná a neverila, že by mohlo byť ešte niečo krajšie ako tieto roky. A tak sa hrala so svojimi deťmi, kŕmila ich a kúpala, učila ich viazať šnúrky na topánkach a bicyklovať sa, pripomínala im aby nakŕmili psa, urobili si domáce úlohy a umývali si zuby. Svietilo na nich slnko a mladá mamička zvolala, “Nikdy nebude nič ľúbeznejšie ako tieto chvíle!”
Potom prišli noci i búrky a tá cesta bola niekedy tmavá a deti sa triasli strachom a zimou ale
mamička ich pritisla bližšie, vzala ich do náruče a deti povedali, “Mami, už sa nebojíme, pretože si blízko, a nič nám nemôže ublížiť.”
A prišlo ráno. Pred nimi bol vrch. Deti naň liezli a boli ustaté, a aj mamička bola ustatá. Ale vždy povedala deťom “Trochu trpezlivosti a sme tam.” A tak deti liezli, a ako liezli učili sa zdolávať búrky. A týmto im dala silu čeliť svetu. Rok po roku, im ukazovala ľútosť, porozumenie, nádej, ale najviac zo všetkého….nepodmienečnú lásku. A keď prišli na vrchol povedali: “Mami, bez teba by sme to nezvládli.”
Bežali dni a týždne a mesiace a roky a matka zostarla a zošúverila sa. Ale jej deti boli vysoké a silné a kráčali s odvahou. A matka ležiac v noci v posteli, hľadela na hviezdy a hovorila si, “Toto je ešte lepší deň než ten minulý, pretože moje deti sa naučili tak veľa a teraz to odovzdajú svojim deťom.”
Keď sa pre ňu cesta stala priťažkou, preniesli ju, a dali jej svoju silu, práve tak ako im ona dávala tú svoju. Jedného dňa vyšli na kopec a za ním uvideli jasnú svietiacu cestu a široko roztvorené krídla zlatej brány. Matka povedala: “Som na konci svojej cesty. A teraz vidím , že
koniec je lepší než začiatok, pretože moje deti dokážu kráčať vznešene a hrdo, so vzpriamenou hlavou, a tak to dokážu aj ich deti ” A deti povedali, “Vždy budeš popri nás kráčať, mama, dokonca aj keď prejdeš touto bránou.” Tak stáli a pozerali ako osamotená prešla bránou a tá sa za ňou zatvorila. A hovorili si: “Nevidíme ju, ale vždy bude s nami. Taká mama ako tá naša bude vždy viac než len spomienkou. Bude živou prítomnosťou.”
Tvoja mama je vždy s tebou. Ona je šepotom listov, keď kráčaš ulicou, je vôňou určitých jedál, ktoré si pamätáš, kvetov, ktoré zbieraš, a parfumu, ktorý nosila, ona je chladivou
rukou priloženou na čele, keď ti nebolo dobre, ona je závan vetra v chladnom zimnom dni. Ona je zvuk dažďa ktorý ťa uspáva, ona je farbami dúhy, ona je vianočné ráno. Tvoja matka žije v tvojom smiechu. Je v každej kvapke tvojej slzy. Matka predstavuje každú emóciu ………. šťastie, smútok, strach, žiarlivosť, lásku, nenávisť, hnev, bezmocnosť, vzrušenie, radosť, ľútosť…..po celý čas sa modliac a dúfajúc, že spoznáš v živote len tie dobré city.
Ona je miesto odkiaľ sme prišli, tvoj prvý domov, je mapou, ktorú sleduješ na každom kroku ktorý vykonáš. Je tvojou prvou láskou, prvým priateľom, dokonca aj prvým nepriateľom, ale nič na zemi vás nedokáže oddeliť. Ani čas, ani priestor…….dokonca ani smrť!
Foto: www.mirocacik.sk
(7 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Rodičia, nepokazte deťom nástup do škôlky!
Koľko eur na dieťa dostanem v roku 2024 (prehľad súm)
Nechcem ísť do školy!
Rodičia dostanú 170 eur. Príspevok/prídavok na prváka 2024
Ako zavariť lečo
Tisícky detí nemajú miesto v škôlke. V septembri si rodičia môžu žiadať o rodičovský príspevok
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Čítala som si vaše príspevky a mám k Vám veľkú úctu. Stratiť mamu pre mňa znamená stratiť jediné to dobré na tomto svete. Žijem len s mamou a viem, že je to najlepší človek na svete. Mala asi najťažší životný príbeh aký som kedy počula. Vždy som ju ľúbila, nesmierne ju milujem a som jej nesmierne vďačná aj teraz… no pred rokom a pol jej diagnostikovi rakovinu a po operáciách, chemo a radioterapiách ju stále nevyliečili a nikdy nevie kedy to môže prepuknúť… presne tento rok a pol sa modlím k Bohu, v ktorého som nikdy neverila… presne toľko si predstavujem aké by to bolo keby zomrela, ako by som zvládala alebo skôr nezvládala pohrem… veľa krát ma prepadne plač kdekoľvek a kedykoľvek, budím sa v noci… jednoducho nie je sekunda aby som na ňu nemyslela… stále si opakujem, že musím žiť pre prítomnosť a nemyslieť na to čo bude… ale to nejde… venujem sa štúdiu a pri stresoch zo školy si môžem aspoň občas kompenzovať tie svoje stresy doma ale ani to nepomôže stále… hlavne teraz cez sviatky je to ešte horšie, nedokážem sa z ničoho tešiť, vidím na nej ako sa snaží aby bolo všetky najlepšie, robí prípravy aké sme nikdy nerobili a to všetko preto lebo teraz to môže byť posledný krát a ja sa na to ani nedokážem pozerať… chcem jej byť oporou, snažím sa nič nedávať najavo ale viem, že som oveľa slabšia ako ona…
Maminka, stále mi chýbaš, hoci dnes to už pomaly na minútu sú 4 roky, čo si nás opustila. Ale mám zároveň radosť, lebo viem, že sa určite raduješ s nami (a vidíš to, hoci inak, ako my ľudia na tejto zemi), lebo pár týždňov po Tvojom odchode sme privítali na tomto svete Paťkinho bračeka Jakuba. Ešte raz vďaka Ti za všetko, stále Ťa ľúbim, ako len môže mať rád dieťa svoju dobrú mamu, ktorá ho vychovávala s láskou…
je to krasne,,, vtejto chvili,, ma to rozplakalo… ja som svoju mamki stratila,, vo veku 48 rokov,,, a mne je 20 mam este starsich surodencov,,, mojej mamke nebolo nic len rano ako som sa snou lucila dala som jej bozk na rozlucku ako to robym kazde rano ked odchydzam do skoly,, a ten den piatok,, bol osudny,, po ceste do skoly mi zyzvonil telefon, ocko,, MAMKA JE V NEMOCNICI zobrala ju zachranna sluzba,, dostala krvacanie do mozgu v tej chvili som myslela ze nezvladnem ist do skoly, po schodoch,, bola podrobena niekolkymi vysetreniam prevezena,, do FKN- kosice tam sa trapila,, este 2 tyzdne,, ale pochybujem ze vedela ze co sa snou deje,, ked som ju prisla pozriet nemohla som pozaret na nu ako mi pred ocami mojimi zomiera,, bol to pohlad, aky nikdy nikomu nechcem dopriat ani svojmu nepriatelovi,, lebo to az srdeicko mi trhalo,, ako som ju tam videla,, nakoniec presiel jeden tyzden,, tyzden a pol,, jej stav sa skomplikoval,, a uz nebola nadej uz som oboznamovala mojich surodenciv ze mamka nam ZOMIERA,, bolo to najtazsie co clovek moze zazit,, osudny den,, v piatok,, kedy moja mamka nas vsetkych opustila,,nadisiel,, cely den sme cakaly,, kedy,,sa nam ozvu ze JE NAM LUTO ALE NASA PACIENTKA ,,A VASA MATKA ZOMRELA,,, take slova som pocula od svojej tety teda maminej sestry, ked nam zavolala,, ze zomrela vam MAMKA,, o 22. 40. hod..vecer,,, vtedy som sa rozplakala,,, hoci som to citila,, ale nechcela som si to pripustit,,,,,ako mamka zomrea neni ani mesiac,, a ked pisem tieto riadky,, spominam na chvile ktore sme prezili spolu hoci dobre alebo zle,, ale mame vsetci naco spominat na dceru, manzelku, sestru, a na milujucu MAMICKU,,, hoci je to tazke ale stale omu nemozem uverit,, idu sviatky,,, vianoce,, a ona nebude sediet za jednym stolomm,,,MILUJEME TA MAMICKA,, a vzdy budes v nasich srdieckach,,,ODPOCIVAJ V POKOJI TVOJA RODINA
ako si tak citam cento clanok tlacia sa mi slzy do oci…
mam cerstych16 rokov a moja maminka zomrela pred 3tyzdnami na rakovinu.
z nicoho nic este v stredu sme planovali nakupy na leto a v piatok nas opustila.
moj svet sa zrutil ale snazim sa ho najst i ked marne.
bola pre mna naozaj vsetkym a veelmi som ju lubila.
vzdy sa tesila na vnucence a na moju velkolepu svatbu ale nikdy ju moje deti nebudu poznat a ani moj buduci manzel…
vsetci co mate maminky, vazte si ich a prejavujte im lasku kazdy den lebo si to zasluzia ja uz svoju nemam a dala by som cokolvek aby mi prisla co i len na chvilu….
Čo dodať k tomuto článku? Ja už nevládzem plakať, mamička mi odišla do večnosti iba včera a zajtra sa s ňou rozlúčime. Veľmi sa mi podobá na tú mamu vo vyššie uvedenom článku. Hoci mala aj chyby, dokázala si ich aj priznať. A tým, ktorí doteraz nepovedali svojej mame, ako veľmi ju ľúbia (hoci väčšinou na to prídu po dlhých rokoch, ako aj ja), nech to urobia čo najskôr, lebo už zajtra môže byť neskoro. Ja som to vďaka ohu stihol a niekoľkokrát. Hoci si ešte môžem vyčítaľ, že som to neurobil skôr a viackrát. Naše mamy si to totiž zaslúžia!!!! Mamička, mám Ťa rád, viem, že ma počuješ a pozeráš na mňa stade, kde už niet bolesti a trápenia. A ak to bude opäť dievčatko, čo čakáme s Evičkou, bude sa volať po Tebe – Anička.
je to naozaj krasne,uplne ma to dojalo k slzam.Ja som svoju mamu stratila pred 7 rokmi, zomrela na rakovinu.Nestacila ani vidiet svojho vnucika.Este som jej vela chcela povedat.no viem ze jej mozem dakovat aka som,aku lasku mi do srdca stiepala.a ja to robim svojmu synkovi.Lebo materinska laska je to najsilnejsie puto co existuje.Viem ze to nemala v zivote lahke,a ja jej teraz verim,lebo som na maleho sama,.Takze mami,nemozem ta uz vidiet ani citit,ale z celeho svojho srdiecka ti dakujem za vsetko co si pre mna spravila .
pekny clanok.Myslim si,ze kazdy clanok o peknych vztahoch maminky a dietata rozciti kazdu z nas,ktora uz maminou je ,alebo sa nou chysta stat.Kazdym dnom ,som viacej vdacna tej svojej,za vsetko,co pre mna v zivote urobila.Nemala to iste lahke,bola na to uplne sama.Teraz mi velmi pomaha s mojimi dvoma malymi detmi,je to skvela babicka.
pekny clanok.Myslim si,ze kazdy clanok o peknych vztahoch maminky a dietata rozciti kazdu z nas,ktora uz maminou je ,alebo sa nou chysta stat.Kazdym dnom ,som viacej vdacna tej svojej,za vsetko,co pre mna v zivote urobila.Nemala to iste lahke,bola na to uplne sama.Teraz mi velmi pomaha s mojimi dvoma malymi detmi,je to skvela babicka.
Zuzi, ona to urcite vidi a citi, tesi sa z vas a dava na vas pozor.
Citam tieto krasne riadky a slzy mi tecu potokmi po tvari. Aj ja si uvedomujem az teraz, ked mam vlastne dietatko, ake tazke a krasne zaroven je byt mamou.
Chcela by som povedat dakujem svojej mamine, ale tej uz niet. Zomrela mi pred 10 rokmi na rakovinu, ked som este bola na vyske. Nikdy neuvidi svoju prvu vnucku Terezku, ale ja verim, ze sa na mna odniekal pozera a drzi nam palceky. Tak strasne rada by som jej povedala aspon to posledne: mami, dakujem za vsetko.
Placem pri tom ako tur. Neviem, ci su to hormony, alebo skutocnost, ze aj ja som 3 mesiace mama a moja mama mi pomaha nad svoje sily, /aj ked ma uz svoj vek a nemali sme to od zaciatku tehotenstva jednoduche/ a ja viem, ze jej to nikdy nebudem vediet vratit, alebo, ze jednoducho nemam cas sa zastavit a rozjimat nad niecim peknym. Krasa. Ale fakt si az teraz uvedomujem, ze je to najdolezitejsi a najpotrebnejsi clovek, aj ked ma vie riadne vytocit. Aj ked nie sme spolu dlhsie, je pre mna dolezity pocit, ze je.
Snad ja budem schopna byt aspon trochu takato mama pre mojho syna. Lebo moju mamu som si v tomto zmysle moc neuzila. Nerozumeli sme si, ona mi cele detstvo nieco vycitala, v kuse ma len kritizovala a nezmenilo sa to ani v dospelosti, ani ked uz aj ja sama som mama. Zial mam spomienky len na vecne hadky mojej mamy s otcom, na jej vecne prikovanie ku sporaku a nezaujem o cely svet okolo a zaroven vycitky a prisnost na moju adresu. Doteraz napriek mojej velkej snahe sme si nie o nic blizsie, mozno na chvilu, na den na dva sa akoby snazi ma pochopit ale potom sklzne do nadavok, osocovania, kriku alebo zatateho mlcania. Nie je mama ako mama.
ja som si len spomenula, ked pod lampou sa hovorilo o smrti a tak a jedna lekarka, kt. pracovala na onkologii povedala: Vacsina deti, aj ludi, ked zomiera, zomiera s poslednym slovom MAMA,,,
je to zvlastne, smrti ako takej sa nebojim, aj viem ze je to dobre, ale ked si predstavim, ze zomrie mama a niekto blizky, len myslienka nato ma zotne a placem…ja si vzdy vtedy hovorim, ze som “bojkosrojko”…
KRASNE!!!!!