Mamkááá, mám špinavé rúčky!!!

– Mamkááá, mám špinavé rúčky!

– Tak, si ich choď umyť.

– Nieeee, ty!

– Čo ja? Mám ti vziať ruky a ísť ich umyť?

– Áno.

Tento rozhovor prebehol pred minútou medzi mnou a mojím trojročným synom Ivkom.

– Mamkááááá!

– Čo?

– Nič, ja len tak srandovam.

Keď manžel pracoval s notebookom, malý sa ho opýtal:

– Tatík, prečo sa hráš s mamkiným televízorom?

Tieto a ešte mnohé iné perly z úst nášho syna nám dennodenne spríjemňujú život. Veď čo môže byť krajšie ako každé ráno počúvať:

– Dobré ránko, čo tak dlho spíte?

Je to taký malý mudroško. Keď je niekedy u babky a ja s ním chcem hovoriť cez telefón, len mi odkáže, že nemá čas ani náladu. Ivko má šťastie, že má dve zlaté babky a dvoch deduškov, ktorí urobia to, čo mu vidia na očiach. Moja mama vraví, že Ivko je taká

zázračná tabletka, ktorá lieči všetky neduhy. Malý si iste ešte neuvedomuje, čo pre nás všetkých znamená. Čo s nami robí jeho úprimný úsmev.

Niekedy si vezme ceruzku a papier, kreslí rôzne čiaročky a potom mi prečíta ,čo napísal:

– Ľúbim najviac na svete mamku, tatíka, dedka, babku….” a vymenuje blízke osoby.

Nakoniec to ukončí vetou:

– Ľúbim najviac na svete seba.

Pevne verím, že cíti, ako veľmi ho milujeme my, jeho rodičia. Vedela som, že mať dieťa je nádherné, ale moje predstavy zďaleka nevystihli skutočnosť. Ten pocit, keď som ho prvýkrát uvidela. Bol nádherný a tak bezbranný! Stvorenie, ktoré prišlo na svet, aby vnieslo do našich životov slnko. Manžel vraví, že mal obrovskú trému, keď mu Ivka

vložili do náručia. Ani sa nečudujem, bábätko bolo také krehučké!

Teraz má Ivko tri roky a ja mám pocit, že ho každým dňom milujem o trochu viac. Som nadšená (ako každý rodič), z každého nového úspechu. Vždy ma odzbrojí jeho úprimnosť. Samozrejme sú dni, keď máme na všetko iný názor. Keď mu naložím obed a on zahlási, že

by si dal nejakú sladkostinku. Alebo mu poviem, aby si umyl ruky a on odpovie, že nič nechytal. Sú dni, keď zvýšim hlas. Strach o jeho zdravie ma niekedy núti rázne ho presviedčať o svojej pravde. A to sa mu samozrejme nepáči.

Ale v podstate je Ivko pokojné a nekonfliktné dieťa. Väčšinou berie veci s kľudom. To má po tatíkovi. Manžel má oveľa väčšiu trpezlivosť ako ja.

Ako každé dieťa, aj to naše priťahuje to, čo je zakázané. Zakazujeme mu chytať Nože, približovať sa k rúre. Asi aj preto minule tvrdil, že keď bude veľký, bude rezať nožíkom a variť na plyne.:-)

Milujeme tie jeho hlášky. Keď bol s babkou na prechádzke, mal obuté botasky a zbadal veľkú mláku. S úsmevom sa otočil k babke a povedal:

– Babka, vieš ako sa volajú moje topánočky?… Gumáčky.

Predpokladám, že podobných “múdrostí” budeme počuť ešte mnoho a ja sa na to teším. Teším sa na každý nový deň s naším anjelom. A teším sa na ďalšie krehké stvorenie, po ktorom túžime. Ak by to bolo dievčatko, Ivko má už vymyslené meno: Bábätko. 🙂

(Žiadne hodnotenia)

Loading...