Hojdám Ondrejka na hojdačke a jedným okom periférne sledujem druhé šidlo v piesku. Ingrid prikladá do debaty na pieskovisku ten svoj „povzdych:
Som z materskej unavená
„Materská? Je to neskutočná odrhovačka. Nič za tebou nie je vidieť. Každý deň stále len to isté. Navariť, upratať, prezliecť, obliecť, prebaliť, okúpať, pohrabať sa v pieskovisku. Som z toho unavená. Nič po mne nezostáva.“
V kuse pracujem a všetko vyzerá stále rovnako, ako by som ani nič nemusela robiť. Nikto neocení, keď padám každý večer grogy do postele. Nič viditeľné po mojom pracovnom dni nezostáva. V robote bolo po mňe aspoň niečo hmatateľné na stole…
»»» Prečítajte si aj: Spokojné mamy sa nesťažujú, život majú vo svojich rukách.
Svetlo na konci tunela je zamestnanie
„Tiež sa neskutočne teším do práce,“ pridá sa k Ingrid Táňa, ktorá na lavičke futruje svojho mudrlanta z krabičky s nakrájaným ovocín.
„Ja už to mám len za pár. V septembri už ide do škôlky, už aby bolo po lete. Aj nový kostým som si už kúpila. Ešte musím doňho schudnúť…“
Ešte zopár pastierok, pasúcich svoje nevinné ovečky na sídliskovej paši, priloží svoje polienko do ohníka v podobnom tóne, prípadne len tak bezoslova na súhlas pritakáva.
Bez komentára
Pozrieme sa na seba s Máriou a obe sa spontánne usmejeme. Bez komentára. Ďalej ťapkáme mokrý piesok lopatkami a zúčasťňujeme sa ako pomocní robotníci dôležitej stavby, ktorou sú dnes dopoludnia zamestnané naše deti.
Vieme k tejto pieskoviskovej téme svoje, aj to, že je úplne zbytočné hovoriť niečo nahlas.
Aj nám sa niekto snažil pred 10-timi rokmi mentorovať o „nádhernom čase na materskej, ktorý nám len závidí.“
Stáli sme na rovnakom javisku ako teraz Inka a Kaja a cítili sa byť súčasťou rovnakej monotónnej monodrámy, ktorú režírovali naše prvorodence. Svetlom na konci tunela bol návrat do zamestnania.
Len potom začne život, len potom si už konečne na seba „niečo oblečiem“, budem sa s kolegami baviť aj o niečom inom ako o deťoch a domácnosti. Budem opäť niekým.
Moje retro / pred pár rokmi
Prišiel deň, pred ktorým som spala „kvalitne“ ako pred maturitami. Išla som po 5-tich rokoch a dvoch deťoch dokázať svetu, že ja budem opäť človekom (To dnes podla reklamného sloganu tuším stačí vojsť len do DM drogerie:).
Obliekla som si nový kostým, vysoké topánky, nacapkala kompletný make-up, len kvôli vlasom som stávala o hodinu skôr!
Mám pracovný stôl, vyfasovala som MacBook, vlastné šanóniky, pečiatky, kompetencie, zodpovednosti, kvalifikácie, termíny, meetingy – áno, áno, to sú tie iné slová, iné ako plienka, kašička, práčka – sem s nimi, milujem ich.
Keď som na služobnej ceste nahlas vykríkla: „Aha, vláčik,“ ostatné oblekové osadenstvo našej firemnej Škody SuberB zostalo v pomykove. Na chvíľu ma premkol pocit, že sa hanbím. Že nie som dokonale odmatkovaná.
Odmatkovaná už nechcem byť.
Keď som dobiehala posledná do škôlky, a učiteľka už niekoľkýkrát stála s mojim oblečeným dieťaťom na dvore…
Keď mal kiahne a horúčky a ja som nemohla zostať doma…
Keď mal Vianočnú besiedku, a ja som nemohla zrušiť dôležitý meeting a prísť na čas…
Keď mi len tak ráno povedal, maminka, ja ťa ľúbim a chcem byť s tebou, a ja som nemohla povedať, dobre zlatko, tak zostaňme dnes doma spolu…
bola som odmatkovaná viac, ako by som naozaj chcela.
Materská dovolenka je úžasný čas. Škoda, že mnohé na to prídeme až po funuse.
Aj keď sa nám zdá byť pracovná pozícia „mama“ neviditeľná, zostáva po nás veľa. Omnoho viac, ako na akomkoľvek pracovnom stole.
»»»»» Prečítajte si aj: Žena, ktorá na seba zabudla, žije život svojho muža a detí.
(67 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Cvičenia na ploché nohy pre deti: 15 hravých tipov
Jedálny lístok pre dojčiace mamičky
Fakultná nemocnica Trnava
KNsP Čadca
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Clanok som si precitala znovu.. po 3 rokoch.. Uz som v praci… A zase sa mi potvrdilo, ze velakrat chce clovek to, co nema. A ked to ma, tuzi zase po dalsom. Zienky, aj ked sa to nezda, naozaj si uzite kazdy jeden okamih, ktory stravite so svojim dietatkom – nikdy sa vam to nevrati spat. Teda ak nebudete mat dalsie babo
Krasny clanok, aj ked mna sa nie celkom tyka, pretoze ja sa do prace netesim – z roznych dovodov. Ale aj tak obcas tuzim zostat sama doma (momentalne je to druhykrat, aj ked len na hodinku), aby som mohla spravit veci, ku ktorym sa malokedy dostanem. Ale aj tak som kazdu chvilu strcena v okne/na balkone a pozeram, ci ich neuvidim
A spomenula som si, ako som este pri prvom isla sama k zubarke a v autobuse som skoro vykrikla „ahaaaa, bager“ a bolo mi luto, ze ho syn nevidi..
Like
Toto je taky ten nadcasovy clanok, ktory mozete hadzat davu aj kazde dva tyzdne. Uzasne!!!
A ja som sa po 7,5 rokoch materskej na nedavnej sluzobke predviedla podobne – v aute som kolegom radostne ukazovala, kde sa pasu ovecky… Esteze som na obede nikomu vedla sediacemu nepokrajala masko 🙂
Teraz ked mi obcas zavola kamoska a fnuka, ze je len doma, pri hrncoch, v teplakoch, stale okolo deti, ze chce ist uz von, medzi „ludi“… Vtedy ja kricim do prazdna: Ja chcem ist domov, varit a piect pekne v zafrkanom tricku a pomedzi to pisat so skolakom ulohy a s mladsou daco vystrihovat… 🙂
Takze pozname, pozname, z oboch stran… a dobre…
Ale peknusko je to tu napisane, aj ked trochu so starsim datom, ale stale aktualne…
ďakujem za článok!
no ja si myslim, ze kazda na materskej si obcas pomysli, ze by radsej sla do roboty, nez stale riesit spory medzi detmi, dookola upratovat, atd. Ale samozrejme nakoniec chceme s tymi detmi ostat najdlhsie
V zavere autorka aj tak napisala, ze to nie je strateny cas a pracu po nas naozaj vidno, ale je normalne, ze niekedy nam z toho sibe 
na materskej som nemala jeden jediný krát pocit, že ma to nebaví…keď som svoju 3 ročnú dcéru dala do škôlky a išla som späť do zamestnania, boli to najhoršie dni môjho života a ešte aj teraz po rokoch mi je ľúto, že sme nemohli stráviť spolu viac času…mám prácu, ktorá ma baví, ale nenávidím ju zato, že ma oberá o čas s rodinou
tak a preco nejdes na matersu znova? Napriklad ze viac ako 1 dieta?
pre Kikirik: keby som mohla, mám aj dve deti, ale žiaľ nemôžem mať viac
Skvelý článok, vidim sa v ňom 🙂
keď som išla na materskú, okrem iného som sa tešila aj na tenisky a rifle a ku koncu materskej som sa nevedela dočkať lodičiek. 🙂
A teraz utekám z práce domov, aby som si rýchlo aspoň na chvíľu znovu obula tie tenisky a sadla si niekde na pieskovisko s mojim pokladom 🙂
Akoze nic hmatatelne? A to, ze dieta s tvojou pomocou zdolava prve preliezky a smyklavky, ze ho naucis kreslit, pocitat, ze na ulici pozdravi tvoju kamaratku dobry den, ako si ho to naucila???
Dcerka bude mat tri roky, od septembra sa chystam do prace a veru nechce sa mi ani len trosicku…
Na matersku som odisla vo vyssom veku. Roboty som si uzila az az. Aj meetingov, projektov, deadlinov, top priorit a pod. A kedze zivot nie je pierko, raz sa to vsetko vrati. Ale teraz! Teraz je mi fantasticky a kazdy den je uzasny! Milujem plienocky, prebalovanie, hovienka, kasicky, kojenie, fukanie bolaciek. Relaxujem pri umyvani riadu. Nepotrebujem osobneho trenera za kopu penazi, nikdy som nemala lepsiu postavu. Vo flakatych rifloch a slapkach je mi 1000 krat lepsie ako v silonkach a lodickach. A hlavne milujem ze ma rano miesto budika zobudza spolu s hovienkovym odorom nadherne vyslovene ma-ma, ze cez den dostanem kopu prejavov malej velkej lasky a vecer 1000 sladkych pusiek pred tym ako si na mna moje tulidlo ulozi unavenu hlavku a naznaci „mama daj ma spat“. Nikdy som nebola stastnejsia!
…krásne, však?… inak ako by si moje myšlienky písala, všetko dobré a veľa detských pusiniek
Aj ked koniec clanku ukazuje spravnym smerom, chcem sa vyjadrit k tymto vetam.
>> V robote bolo po mňe aspoň niečo hmatateľné na stole.
A vari nie je po vas mamicky vidiet vychovane a spokojne deti ?
>> Len potom začne život, len potom si už konečne na seba „niečo oblečiem“, budem sa s kolegami baviť aj o niečom inom ako deťoch a domácnosti. Budem opäť niekým.
Tu je to plne egoizmu a sebectva.
Skutocny zivot zacina narodenim.
Co znamena byt niekym ?
Ja bydem niekym ked ma neopustia moje det, ked aj po rokoch sa ku mne vratia a povedia lubime ta Otec.
To budu skutocne slova ohodnotenia a budem vediet ze ten zivot za nieco stal.
Karieru, majeto a peniaze si do hrobu neodnesiem.
Zanechat za sebou hrbu penazi a zubozene deti, lebo som sa im nevenoval – nie dakujem neprosim – takyto zivot nestoji ani za zmienku.
Roman, ani tá veta o sebectve a egoizme nie je, je len o potrebe naplniť svoj život aj iným, ako výchovou detí. Nie sme len otcami a matkami, mame aj ambície realizovať sa v zamestnaní a je uplne normálne, že niekto sa aj teší do prace a vníma materskú ako ubijajúci monotónny kolotoč. Trend je prave snažiť sa sklbiť prácu a rodinu, nie separovať tieto svety.Prečo to berieš tak čiernobielo kariera vs vychova detí ? Kariera a vychova detí nie je lepšie ?
toto nemá chytu. O tomto: o materskej po návrate z práce a od veľkých detí snívam, a viem,že to bude úplne iný level. Práca je super, mať pozíciu tiež, ale nik nenahradí to, že mám čas na svojich špuntov a že mám rokmi získaný nadhľad nad tým, čo sa musí, čo je v knižke o výchove, pôrode a rastových tabuľkách, nebojím sa chorôb a každého zakašlania, ani výchovných zvratov…
Citam tvoje clanky a neskutocne sa mi pacia. Preco? Lebo mame tiez maleho spuntika po dlhsom case, a az ked clovek zazije, ake je to chodit do prace po detoch, vie ocenit matersku.
Navrat do prace po detoch nie je magicky navrat do situacie pred detmi, je to len pridanie dalsej roboty navyse, a neustaly pocit, ze ani deti, ani pracu nemozno robit naplno.
Zatial co teraz sa mozem tym detiskam naozaj venovat, a uzivat si ich. A tym, ze okrem krpceka mam doma aj predpubertu a pubertu, nuda a socialna izolacia fakt nehrozi
P.S. skutocne svetlo na konci tunela je, ked svojim, uz velkym detom, mozete rozpravat prihody o tom, ako to bolo, ked boli mali, a vsetci sa na tom skvele bavite. A vtedy, s odstupom rokov, zrazu vsetka ta namaha ma velmi zretelny zmysel a vidite, ze nieco po nej ostalo.
Čo piješ? (išla som ti sem dať taky tel palec ze LIKE ako je na FB, ale neni to tu v ponuke:(
Ked ja som taky spiatocnik ze ani kafe nepijem, ani na FB nie som Ale dnes som mala aj pivo, na akcii Takze predsa len cosi pijem.
pekne napísané….a určite aj pekne zažité