Medulienka

Malá Evička rástla ako hríbik po daždi. Ešte nedávno sa to ledva tmolilo po koberci a dnes lieta ako malý šarkan, len… akosi sa nenaučila pomaly chodiť. A ako inak, zvedavosť je silná motivácia a už ani vyššie položené veci nie sú v bezpečí. Keď máte doma také šidielko, tak človek musí byť v strehu, aby si takéto živé striebro neublížilo.

V jedno letné popoludnie som priniesol domov štvorlitrový pohár medu od môjho starého známeho včelára. Medík v slniečku iskril zlatým svitom. Pohár bol zakrytý plastovým viečkom. Skôr než som ho poprelieval do menších nádob, našiel som mu miesto pod policou v špajzke. Zvedavá Evka medzitým znovu vymetala všetky kúty v byte, keď sa odrazu čosi-kamsi stratila a ostalo ticho. Keď som si to uvedomil, znamenalo to len jedno… niečo sa stalo! Zachovať kľudnú hlavu, žiadnu paniku a intenzívne pátranie a výsledok sa dostavil: Evička stála jednou nôžkou v štvorlitrovom pohári a to viete: ženy parádnice, isto niekde počula o prospešnosti medu na pleť. Určite práve preto mala na sebe silnú vrstvu „medovej masky“. Po prvom zistení a ukľudnení, že pohár sa nerozbil a teda nemohlo dôjsť k žiadnemu poraneniu a len viečko sa preborilo pod drobnou nožičkou malej maškrtníčky v snahe dostať sa na vyššie police za sladkosťami, nastúpila skupina rodinných záchranárov. Záchrana bola síce sladká, ale oblízať tú medovú bábiku bolo nad ich sily. Putovala do vane a špajzkou sa ešte niekoľko dní niesla sladká vôňa medu.

Medu ostalo aj tak dosť a pri voňavom medovom čaji, samozrejme ďalších dávkach od dobráckeho včelára, v dlhých zimných večeroch sa chichúľame na tom, ako sa dnes – už odrastená Evka – medulienka zlostí, keď jej pripomíname medové dobrodružstvo…

(Žiadne hodnotenia)

Loading...