Deti sú naozaj veľmi kreatívne a inšpirujú nás urobiť niečo výnimočné. Mňa inšpirovala moja desaťmesačná dcérka Michaelka a rozhodla som sa, že Vám napíšem niečo o mojej rodine.
Ešte pred necelým rokom sme boli obyčajná štvorčlenná rodina prevažne mužského pohlavia. Ja, manžel a dvaja synovia (trinásť a deväťročný). Náš život bol zabehaný, zaváňal nudou a stereotypom. Už to potrebovalo zmenu a tá prišla v podobe našej „štebotky“. Ani sa nám nesnívalo, že medzi nás príde také nádherné dievčatko, ktorého šarmu podľahli všetci moji chlapi, ale aj ja. Veď posúďte sami, oči modré ako nezábudky, noštek ani gombička, ružové líčka, malinké ústočká a vlásky samá kučera. Veľmi rýchlo sme si na nový kolotoč zvykli a všetku pozornosť upriamili na našu lastovičku. Michaelka nám pomaličky rastie a svoju lásku nám opätuje šťastným „štebotom“ a úsmevom.
Dnes má naša dcérka desať mesiacov a veľmi obratne ovláda svoje malé telíčko. Našla si veľmi rýchly a bezpečný spôsob presunu z miesta na miesto – lozenie po štyroch. Takto sa dostane tam kam chce. Najradšej sú to skrine a zásuvky, ktoré rada vyhádže a mamina ich znova a znova poukladá. Je to zábava. Hračky sú nezaujímavé, opozerané, radšej sa hráme s vareškami, lyžicami, miskami. Od chvíle, keď sa naučila ako vrčí auto, zábavnejšie sú autíčka. Len dúfam, že mi nerastie ďalší chlapec tentoraz v sukni. Obliekanie musíme zvládnuť najneskôr do troch minút, inak beháme s nahým zadočkom. Menšia naháňačka a potom opäť nedobrovoľne vkĺzneme do nepohodlných plienok a nohavičiek. Energie máme na rozdávanie, nie a nie sa unaviť. Veď spanie je také nudné a zbytočné. Keď príde rad na jedenie, poznáme svoje chute. Nové jedlo začne malou ochutnávkou a až potom jazýček rozhodne či sa bude jesť alebo všetko z pusy vyhádžeme. Potom skúsime niečo iné, no nakoniec to zachránia piškóty a kukuričné chrumky. Po jedení dobre padne šantenie a šteklenie. Nasmejeme sa do popuku.
Sme šťastní, že ju máme. Vrátili sme sa do detských čias a starosti akosi prehliadame alebo riešime s úsmevom. Stačí jeden pohľad na našu Michaelku a deň je krajší, veselší a bezstarostný.
Deti sú dar, radosť a šťastie.
Tento článok súťažil v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007
K otázke Evy, prečo je to ešte raz uverejnené: K záveru súťaže FEJTON RODINKA.SK 2007 nám prišlo do redakcie strašné kvantum fejtónov takmer naraz, takže mnohé ani neprešli titulkou ako “riadny článok”, boli uverejnenné len priamo do rubriky. Preto sme sa rozhodli aj po skončení súťaže uverejňovať postupne každú nedeľu po jednom z týchto fejtónov ešte raz.
Toto tu už raz bolo. Naozaj je všeličo možné, ale fejtón určite nie!!!! Ten kto nevie, čo je fejtón, ho nemá písať. Je to naozaj nuda “očká ako nezábudka….” To naozaj nie je vtipné a neviem koho to má zujímať. Pre každú mamu je to jej najkrajšie s modrými, hnedými a neviem akými očkami, keby sme sa tu naozaj rozhodli všetky písať takéto fejtóny , tak neviem. A nechápem prečo je to ešte raz uverejnené.
Uf, och a este raz uf. No co uz.
No, to by bola ozaj tragedia, vyhrat prvu cenu v takejto nizkourovnovej sutazi. Este ze si to sem neposlal! Bohuzial, Poviedku 2007 uz nestihate, ale skus buduci rocnik. To bude snad nieco na vasej urovni…
Pre Eva a Palu: caute baby,
no mozno nic nenapisali preto, lebo by sa hanbili napisat take banalne prihody ako tu prezentovala vacsina.
Inak s frajerkou sme fejton napisali, ale bolo nam ho luto uverejnit v sutazi s takou nizkou urovnou. Mozno preto je tu tak malo skutocnych fejtonov.
Nastastie sa tu uz objavilo zopar vynimiek – napriklad naposledy “Absoltna moc” a “Fajnovi kradosi”, ktory aj ked sa to nezda, vystihuje urcite slovenske realie .
Pre redakciu:
asi ste precenili schopnosti citateliek. Nabuduce, prosim, vyhlaste sutaz o slohovu pracu na temu “Vesela prihoda”.
presne, rada by som videla prispevky od velkych kriticiek napr. kata, didi, simona…ukazte co je vo VAS !!!!! sme zeny na materskej a nie profi-vystudovane spisovatelky 🙂
ak sa mi nepaci a dokonca podla niektorych ani “nevystihuje literarny utvar” necitam….ved ma predsa nikto nemoze nutit citat a ani autor clanku nie.
Ale ako pribeh je to pekne a zo zivota.
Skuste prispiet nejakym fejtonom aj vy,mozno zistite ze to nie je az take jednoduche.
Ja by som na tej forme literarneho utvaru až tak nebazírovala. Veď ide o to, aby každý kto má chuť niečo ” čitateľné napísal”. Tak už sa toľko nepoburujte nad fejtonom, alebo poviedkou,alebo reportážou s pod šibenice. Veď o to vôbec nejde!
baby fakt si neviete preštudovať čo je fejtón? toto kritérium spĺňajú snáď len dva príspevky
Začala by som to niekde od “Dnes má naša dcérka….” a všetky tie trampoty by som opísala zveličene s humorom a bolo by to super.
To je naozaj ťažké pochopiť čo je to FEJTÓN???????? Toto to určite nie je. Je to chabý pokus o umelecké rozprávanie. Nehnevajte sa, ale toto je veľmi slabé.