Američanka Natalie Morgan bola v 40. týždni tehotenstva, keď zistila, že necíti pohyby bábätka. Po ťažkom pôrode, kedy jej na prsia dali prekrásne, ale mŕtve dievčatko, strávili s ním aj s mužom šesť hodín.
Počas šiestich spoločných hodín vznikli stovky fotografií, na ktorých Natalie drží v náručí svoju dcérku Eleanor Josephine, navždy spiacu.
Natalie zverejnila niektoré z nich na Facebooku ako odkaz pre všetkých rodičov, aby boli vďační za život svojich detí a nebrali zdravie svojich detí ako hotovú vec.
Jednoducho som to vedela
Keď si Natalie večer ľahla do postele, dievčatko v nej sa ešte hýbalo a kopalo. Ráno po prebudení ho už necítila. Použila domáce CTG, ktoré meria bábätku ozvy srdca, ale nepočula nič.
„Vedela som to. Jednoducho som to vedela. Nechcela som vedieť. Chcela som sa mýliť, ale aj tak som to vedela.“
V nemocnici si doktor so sestrou pri ultrazvukovom vyšetrení vymenili niekoľko nervóznych pohľadov, potom sa doktor obrátil k Natálii a jej manželovi a povedal: „Je mi ľúto… nie je tam nič.“
„Moje telo ju malo chrániť a namiesto toho ju zabilo. Bola som tehotná 40 týždňov a 6 dní. Moja sladká, sladká Eleanor Josephine sa narodila spiaca.“
Spomeňte si na môj príbeh
Na svojom FB sa Natalie obrátila na svojich priateľov, ale aj všetkých, ktorí budú čítať jej príbeh:
„Toto je moja prosba. Bude mnoho neprespaných nocí, vymieňania plienok niekoľkokrát za minútu, grckania, ktoré skončí vo vašich vlasoch, hovienok na rukách… a bábätko bude toľkokrát vrieskať.
Zakaždým, keď sa to stane, zakaždým, keď sa cítite bezmocní a želáte si utiecť, prosím vás, spomeňte si na môj príbeh.“
There seem to be so many friends of mine and Brian that have either recently had babies, are soon to have babies, or…
Natalie museli vyvolávať pôrod. „Ponúkli mi epidurál, ale odmietla som. Potrebovala som bolesť, agóniu, muku, ako zrkadlo toho, čo som cítila vo svojom srdci. Toto bola najťažšia vec v mojom živote.
Mučili ma neúnosne bolestivé kontrakcie… a ja som vedela, že to všetko je kvôli ničomu. Rodila som mŕtve dieťa. Na konci nebude radosti, ktorá by mi pomohla zabudnúť na bolesť. Bolesť, na rozdiel od môjho dievčatka, tu bude navždy.“
Prosím, prebuď sa
„Po pekelných hodinách pôrodných bolestí mi napokon dali na prsia moje prekrásne, ale mŕtve dieťatko. Nemala som dôvod očakávať, že budem počuť jej prvý plač. Miesto toho som vzlykala ja, cez slzy som ju prosila, aby sa zobudila: „Prosím, prebuď sa, dievčatko. Prosím, prebuď sa. Prečo nechceš zaplakať kvôli mamičke?“
Bola nádherná. Bola dokonalá v každom smere. Ľúbim ju a tú prázdnotu, ktorú som cítila a ešte stále cítim, nemôžem opísať.“
Chcela som zomrieť s ňou
Počas šiestich hodín, ktoré mohli rodičia stráviť so svojim mŕtvym dievčatkom, vznikli stovky fotografií, aj od profesionálneho fotografa zo združenia “Now I Lay Me Down to Sleep”, ktoré poskytuje pomoc rodičom, ktorí stratili dieťa. Mohli ju okúpať, očesať jej vlásky, držať ju v náručí, hovoriť jej, ako veľmi ju ľúbia.
„Kým som stála nad ňou a prežívala s ňou posledné minúty, dole na dlážku mi padala krv. Nezaujímalo ma to. Moja maternica plakala. Celá som plakala. Keď ju odniesli preč, zlomilo ma to. V tej chvíli môj život skončil. Chcela som zomrieť s ňou.“
Prečítajte si tiež: List mame so zlomeným srdcom
Aj na pokraji síl nájdite hoci malý úlomok
Svoj príbeh zavŕšila Natalie prosbou všetkým rodičom:
„Aj v najtemnejších chvíľach s vaším bábätkom, keď ste na pokraji síl a cítite, že už ďalej nemôžete, po hodine či dvoch spánku v noci, keď vás zožiera frustrácia a nervozita, chcem od vás, aby ste namiesto prosenia, nech bábätko spí, našli posledný kúsok sily, aby ste sa zastavili a poďakovali sa za vaše dieťa, hocako je to v tej chvíli pre vás ťažké.
Ak chcete, pomodlite sa aj za mňa a za všetky mamy, ktoré priskoro prišli o svoje deti. Pomodlite sa za moju prekrásnu, prekrásnu Eleanor, ktorá nikdy nespoznala život mimo maternice. Prosím vás. Urobte to pre Eleanor. Urobte to pre jej mamu, ktorá ju ľúbi a ktorej chýba tak, že sa to nedá opísať.“
