Začne to hneď, ako sa dvaja vezmú. Ona chce dievčatko, jemu je to zvyčajne jedno, ale aby chlapi v robote nevyrývali, tak povie radšej, že chlapca.
Jeden môj kamarát bol po dvoch dievčatách úplne hotový a vravel, že je mu jedno, čo to bude teraz, len keď to bude chlapec. My doma máme aj aj. A naozaj, rozdiely sú evidentné hneď.
Tu mi nedá nespomenúť jeden vtip. U lekára sú vyzlečené malé deti. Janíčko sa díva na Marienku a vraví:
„Vedel som, že sú rozdiely medzi katolíkmi a evanjelikmi, ale že až takéto…….“
Chlapci sa s dievčatami nehrajú.
Už od mala sa deti rozdelia do dvoch táborov, ktoré sa hrajú osobitne a je hanbou hrať sa s dievčaťom (chlapcom).
Ale, pravdu povediac, láska je mocná čarodejka, a aj v tomto veku sa Amor úspešne triafa do malých terčov. Pamätám si na Jelu zo škôlky a na jej nevädzové oči. Pred pár rokmi som mal možnosť svoj prvý sen konfrontovať so skutočnosťou a môžem povedať, že som rád, že som vtedy nemal právnu subjektivitu.
Ale nepodceňoval by som detské lásky.
Spôsobujú, samozrejme, utrpenie, lebo nemôžu byť naplnené. My, dospelí, môžeme urobiť len to, že sa zdržíme výsmechu, ak sa náhodou niečo dostane do našich uší.
Je symptomatické, že v tomto veku sa prejavuje láska potkýnaním, sácaním, kvákaním vlasov a podobne. Je to obdivuhodné, ako sa pripravujeme na utrpenie, ktoré si robíme v manželstve, presne tak zbytočne a na tej istej intelektuálnej úrovni ako tieto (nevinné?) deti.
Ale skutočný ohňostroj začne až v puberte.
A to nemyslím kvitnúcu pleť. V srdci sú zatvorené sily porovnateľné len s termonukleárnou reakciou. Dni, keď smútok a temnota zahalí do čiernej beznádeje celý uplynulý život a budúcnosť neexistuje, a aj zemetrasenie, či ničivý požiar vyzerajú ako spomienka na minuloročnú dovolenku v slnečnom Chorvátsku, sa puberťák zavretý do svojho vnútra trápi a trápi a trápi….. kým nestretne ešte úžasnejšiu a tým aj mnohokrát ničivejšiu lásku.
Zmietaní citmi, školou, rodičmi a prospechom sa v tichu kúpeľní trápia nad veľkosťou, či malosťou nosa, čela, uší…. a ostatných orgánov.
A aby som uviedol príklad zo života.
Môj najlepší priateľ sa zamiloval v šiestej triede do o rok mladšej spolužiačky. Bola to katastrofa. Bol malý, tenký, s veľkým nosom a okuliarami a z početnej, nie zrovna solventnej rodiny.
Ona bola z relatívne bohatej rodiny, vysoká, pekná a sebavedomá. No naozaj, situácia ako z grotesky. Kamoš trpel ako zhypnotizovaná myš, ktorú sa chystá prehltnúť jedovatá kobra. Nemal šancu. Naviac pochádzal z rodiny, kde všetci jeho súrodenci neboli vyšší ako meter šesťdesiat päť.
Ale zázraky sa dejú.
Vysvetlím. Jeho cit bol taký veľký, že pretrval niekoľko rokov bez ujmy na intenzite a teda aj v utrpení. V sedemnástich, keď už sme všetci mali rastové hormóny odložené v úschovni, on začal rásť. Ako jediný z rodiny to dosiahol na stoosemdesiat. Veľký nos bol a je zaujímavý a modré oči s blond hustými vlasmi urobili svoje. Skončilo sa to svadbou.
Môj názor je, že narástol len preto, lebo sa vhodne zamiloval.
Až zmeníme vkus
Ako sa po búrke vyčistí obloha, tak aj po utíšení hormónov sa vyčistí pleť, skľudnia city na únosnú mieru. Nie že by sme netrpeli ako kone (neviem síce, ako trpia, ale všade sa to hovorí), ale dokážeme s tým existovať.
A je tu aj trochu posun vo vkuse. Okrem telesnej schránky (čo u nás mužov ostáva na prvom mieste) sa začíname zaoberať aj duševnom. Pravdu povediac, kráska s motorčekom na chichotanie nás nedokáže zaujať dlhšie, než si okolie všimne, že aj tú sme dokázali zbaliť.
Ale túžba nájsť tú pravú (pravého) s rokmi silnie a devy (muži), ktorých by sme si pred tým nevšimli (bifľoši s červenými diplomami), sa akosi začínajú dostávať na mušku nás a Amórka so svojim čarovným nástrojom.
Zisťujeme, že mnohí a mnohé už zakotvili v prístave, o ktorom máme síce nejasné predstavy, ale zato vieme, že už by sme ho po dlhej plavbe potrebovali.
Áno, konečne sme povedali áno.
Aj nám niekto povedal áno. Milé rozdiely. Rozdiely medzi mužom a ženou. Ako sú geniálne vymyslené. Koľko je z nich radosti. Ako sa vhodne dopĺňajú.
„Drahý, pravda by si chcel dievčatko.“ „Nie, ja by som chcel radšej chlapčeka.“ „Ako to môžeš povedať, ty ma nemáš rád. Vôbec mi nerozumieš.“ „Ale, drahá, veď s kým budem chodiť na futbal (rozumej na pivo)?“
Ako povedal jeden filozof:
“Muž a žena si nemôžu rozumieť. Každý chce niečo iné. Muž ženu a žena muža.”
(3 hlasov, priemerne: 3,30 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Diktáty pre tretiakov
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
My sme boli s bratom akosi naopak. On sa hral s bábikami, na strednú školu išiel na knihovnícku, kde boli iba dvaja chalani. Mňa mama v nedeľu navliekla do nažehlených šatočiek, bábike v kočíku nažehlila obliečky a vyslala nás na prechádzku. Keď pozrela von o pár minút, bábika s paplónkami ležala pohodená na chodníku a ja som vozila tehly na “stavbu”. A najobľúbenejšie predmety na gympli boli matika a deskriptívna geometria. Takže celkom milé rozdiely. Mimochodom, veľmi sa mi páčil štýl článku. Vtipný.
Jejda, Lucia, tak nie som sama, ktora ma dcery s konskou uchylkou :-))) To, co ine deti robia s babikami, moje dcery robia s konikmi vsetkeho druhu: kocikuju, prebaluju (!), krmia, osetruju, vychovavaju a najnovsie UCIA CITAT a TELEFONOVAT S MOBILOM :-))))))))))))
Milý článoček! Len tak na okraj, moja sestra povedala prvé slovo “papat” (papať) a neter sa od miminka odmieta hrať s bábikami, jediné čo ju zaujíma sú zvieratká akýchkoľvek veľkostí a tvarov, najlepšie v kombinácii mama-mláďatko. Takže kde iné dievčatká parkujú kočiariky s bábikami, ona má “zaparkovaný” košík s plyšovým psom a plyšovými mláďatkami… momentálne vedú kone.
hehehe!!! Dakujem za zasmiatie! Hoci prve slovo mojej dcery (doma s tatinkom na otcovskej) bolo “Gordini”, meno auta, ktore manzel restauruje. 😉 Ale naozaj sa s chlapmi milo doplname!