Z môjho malého syna sa stáva pomaly puberťák a ja spomínam na tie chvíle, keď bol tým malým, prítulným chlapcom a ja som bola preňho tá najkrajšia, najlepšia, najštíhlejšia, najmúdrejšia…
Jednoducho, bolo na mne všetko „naj“. Poznáte to: “Moja mama je najkrajšia na celom svete!!!” Dnes? Miesto pohľadu plného obdivu a uznania veta typu: “Mami, nechcem ťa uraziť, ale zadok máš ako trasľavý puding.” Začína vidieť svet reálne, a tým pádom aj mňa…