Naši otcovia, iní otcovia a muži celkovo

Môj otec má tri dcéry.

Narodili sme sa rok po roku, takže verím, že občas bývalo doma veselo. Pamätám si však na mnohé výlety a prázdninové dovolenky, ktoré sme spolu v zdraví prežili. Balenie zamestnalo mamu vždy na pár dní, využijúc pritom nielen klasické kufre a tašky, ale aj rôzne objemné koše a debničky. Otec požičal pracovnú dodávku, by sme sa pomestili a o náročnom až adrenalínovom priebehu týchto akcií určite nikto nepochybuje. Dodnes sa po celej rodine s úsmevom na tvári šíri otcova zostručnená verzia výletu do stovežatej Prahy, kde všetko, podľa jeho slov, podliehalo uspokojovaniu našich dvoch základných potrieb: uhasiť smäd a potom sa vycikať. Nedostatok verejných WC a iných miest vhodných pre takúto potrebu, netreba extra zdôrazňovať. Nikdy si však z tej doby nepamätám otcovu úplnú rezignáciu a nekonanie sa výletu ďalšieho.
Ja mám dcéru jednu a tradíciu spoločných dovoleniek, výletíkov a akcií sa snažím dodržiavať veľmi usilovne.
Moja dcéra nemá otca. Ani papierovo, ani fyzicky. Na určitý čas však našu mini rodinku obohatil konkrétny dospelák mužského pohlavia, ktorý si takpovediac rýchlo získal naše srdcia. B. bol sám veľké krásne dieťa, ktoré má svoje tiež krásne predstavy o deťoch iných a ich prípadnej výchove. B. bol tiež veľmi odvážny. Zobral nás obe na predĺžený víkend do hôr. Lyžovať.
Tešili sme sa. Všetci traja.
Užili sme si. Prvý večer bláznenia v snehu, guľovačku a kopu, kopu smiechu. Boli sme šťastní. Ale tam niekde aj všetka sranda skončila.
Jedna izba a moja žiarlivá dcéra, s ktorou som sa najskôr vôbec neporozprávala a nepripravila ju. B. a jeho žiadne skúsenosti so života s deťmi. Ja a moje obrovské rozčarovanie, že veci nejdú podľa mojich predstáv. B. videl moje dieťa ako nezvládnuteľné a zlé. Ja jeho ako netolerantného a nekompetentného. Extrém striedal extrém. Milovali sme sa, hádali i plakali. Nepomohlo nič a nič nás už nezachránilo. Ani milé, dojemné, slzavé udobrovania sa. Ani slnečná, vydarená cesta späť, keď sme sa opäť smiali. Ba ani fľaša tvrdého každý večer na izbe.
B. bol sklamaný a pevne rozhodnutý nič podobné s nami už neabsolvovať a svojmu slovu aj dostál. B. bol totiž nielen zásadový ale aj pravdovravný.
Smutno a bolestivo sa z nášho života vytratil. A ja som prišla k poznaniu, že ľudia nie sú plastelínky, ktoré možno horúcimi rukami vytvarovať, zvláčniť a pricapkať dve až tri k sebe. Po čase totiž vychladnú a ak neboli k sebe dostatočne prilepené každým kúštikom svojej hmoty, jednoducho sa odlepia.

…minule som B. stretla. Chcela som mu o svojom poznaní povedať, aj o svojej nezrelosti na horách… len som však zistila, že o to už vôbec, ale vôbec nestojí…

Tento článok súťažil v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

(Žiadne hodnotenia)

Loading...