Nebráááááňte, mamička!

Mám rada narodeninové párty, hlavne ak sa oslavuje 70 a viac rokov. Okrem príbehov ešte pomaly z čias prvej republiky sa oprášia tiež staré dobré songy.

Ako som postrehla, veľmi frekventovanou hitofkou u mojich zlatých starúšikov je taká, v ktorej refréne sa opakuje: „Nebráááňteee, mamička, vy ste taky milovali tatíčka.“

Toto je fest nadčasová pesnička, vždy si predstavujem, ako sa tradovala z generácie na generáciu a žasnem, že ani náhodou nepatrí do dávnej minulosti. Napríklad do čias, keď Mária Terézia vydávala všetky dcéry, tak ako sa jej to zrovna hodilo podľa mapky Európy. Až na jednu, istú Máriu Kristínu, ktorá si vraj mohla vybrať muža podľa svojho gusta a srdca – zrejme pekne spievala, a tak svoju zlatú mamu „zlomila“.

Mária Terézia: vláda nad citmi

V každej matke, mám pocit, sa skrýva nejaká tá Mária Terézia. Každá chce vládnuť nad citovým životom svojho dieťaťa. Nejako mi to napadlo, keď sa mama vrátila zo stretka s bývalými spolužiačkami a spomínala, čo všetko prišlo na pretras. Pred pár rokmi bola možno ich téma dňa dojčenie, dnes potenciálni nastávajúci ich ešte stále pubertálnych detí.

Každá vedela nájsť chybičku krásy na tom skoro-zaťkovi či nevestičke. Napríklad, že budúci zaťko je o hlavu nižší ako dcéra, alebo naopak, ďalšia vtierka do rodiny je privysoký k privysokej dcéruške, čím vznikla dôvodná obava, že ich deti budú velikánske hebedá. Iná rádoby nevestička bola zase strapatá jak strašidlo, čo by možno nevadilo, keby pred budúcou svokrou nesedela – jak by to nič – na kolenách jej synovi…

Možno sú to maličkosti. A srandičky.

Napríklad moja kamarátka nesmie priviesť domov žiadneho muža na „C.“ (cudzinca, cirkusanta, cvoka, cigána, cernocha, colníka, atď., pričom keď sa to hodí, aj z policajta spravia colicajta). Ako vravím, srandičky. Teda možno. Čo sú však tie dôležité veci?

V istej strašne fiktívnej rodine totiž platia zhruba takéto požiadavky na budúceho uchádzača do rodiny – musí to byť katolík, slobodný a bez záväzkov, či ako sa to vraví. A z „dobrej rodiny.“ T.j.. aby ani jeho rodičia neboli rozvedení, lebo tu už je vraj predpoklad, že nemal pozitívny vzor vo vlastnej rodine, a teda čo ak sa história zopakuje…

Záruky

Len rozmýšľam, či príslušnosť k nejakej konkrétnej cirkvi, hoci len matriková, je požehnaním a zárukou kvalitného manželstva. Alebo či sa v atómovom fyzikovi z Iránu dá čítať ako v románe Bez dcéry neodídem. A keď na 100 manželstiev pripadá na Slovensku 39 rozvodov, či harmonické manželstvo vykvitne iba tým holúbkom, ktorých rodičia, prarodičia a pra-pra-starí rodičia patria k tej štatisticky šťastnejšej „61-tke.“

V podstate uvažujem nad tým, prečo si rodičia kladú požiadavky, aký má byť budúci partner ich dieťaťa, čo tým kto (a za koľko) sleduje a prečo sú tu odnepamäti pesničky typu „Nebráááňte, mamička.“

Každopádne, prepadol ma divný pocit, že skôr ma vystrelí NASA do vesmíru hľadať kvapky vody na Marse, ako by sa dalo vyhovieť vyššie spomenutým kritériám. Dúfam preto, že Gagarin nebol nejaký hala-bala sektár, a že na oplátku by zas jeho ctení rodičia nemali nič proti, keby som bola alergická na chlpy z Lajky. Alebo tak nejako.

(3 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...