Nezabudnite im dať meno

Colton Burpo mal len štyri roky, keď podstúpil urgentnú operáciu slepého čreva. Jeho rodičia boli veľmi šťastní, že to bez komplikácií prežil.

No zarazili ich príbehy, ktoré rozprával. 

Počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov hovoril Colton o jeho návšteve v nebi. Presne opísal, čo robili jeho rodičia počas operácie, a rozprával o ľuďoch, s ktorými sa v nebi stretol – a ktorých na zemi nemal možnosť spoznať. Ani mu o nich nikdy pred tým nerozprávali. 

V knihe „Nebo nie je výmysel“ píše Coltonov otec o tom, ako sa štvorročný chlapec spýtal mamy: 

• “ Jedna moja sestrička ti zomrela v brušku, však“?

Rodičia sa o tom pred ním nikdy nezmienili. Bol primalý na to, aby tomu rozumel. Na tvári jeho mamy sa zračili emócie.

• “ Kto ti povedal, že mi v brušku zomrelo dieťatko“? opýtala sa vážnym tónom.
• “ Ona mi to povedala. Sama povedala, že ti zomrela v brušku“ 

Colton sa trocha nervózne opäť prikradol zoči-voči matke a – o čosi obozretnejšie- sa jej prihovoril.

• “ Všetko je fajn mamka. Má sa dobre. Pánbožko si ju adoptoval.“

Sonja sa zošmykla z gauča a kľakla si ku Clotonovi, aby mu videla do očí. „Myslíš Ježiška“? opýtala sa. 

• “ Nie, myslím Ježiškovho ocka“ 

Sonji zažiarili oči a spýtala sa:

• „Ako sa volala? Ako sa volala sestrička? „
• „Nemá meno. Nijaké ste jej nedali“. 

Z peknej knihy, ktorú som čítala tieto Vianoce. 

Od autora Maxa Lucado, Zvládneš to. Vydavateľstvo Kumran.